Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/315/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210918
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114210918.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: T. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX/XX, O. - C., zastúpený: JUDr. Martin Bartko, advokát, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín,
proti žalovaným: 1) Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Z. č. XXX, 2) P. T., nar. X.X.XXXX, bytom J. Z. č.
XXX, žalovaní 1) a 2) zastúpení: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o
zaplatenie 9.176,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava,
č. k. 10C/165/2014-117 zo dňa 28. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1) a 2) majú právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 90 eur,
úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 250 eur od 26.3.2013 do 25.4.2013, úroku z
omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 90 eur od 26.5.2013 do 12.11.2013, úroku z omeškania
vo výške 8,25 % ročne zo sumy 90 eur od 13.11.2013 do zaplatenia zastavil. Výrokom II. vo zvyšku

návrh zamietol a výrokom III. súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným 1) a 2) náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 1.643,06 eura a náhradu iných trov konania v sume 550,50 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám ich právneho zástupcu.

2.Poprávnejstránkesúdrozsudokodôvodnil§657,§558Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ),vecne
tým, že žalobca sa žalobou domáhal po čiastočnom späťvzatí návrhu od žalovaných 1) a 2) spoločne
a nerozdielne zaplatenia sumy 9.086,01 eura s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14.6.2012.

Podľa tvrdení žalobcu tento uzavrel so žalobcami 1) a 2) písomnú zmluvu o pôžičke vo forme notárskej
zápisnice dňa 14.6.2012, na základe ktorej poskytol žalovaným 1) a 2) pôžičku v sume 11.426,01 eura
v hotovosti, ktorú sa žalovaní 1) a 2) zaviazali vrátiť žalobcovi v dohodnutých 11 splátkach vo výške
250 eur a v 1 splátke vo výške 8.676,01 eura. Podľa žalobcu žalovaní 1) a 2) zaplatili z poskytnutej
pôžičky len časť a zostatok dlhu predstavuje sumu 9.086,01 eura s príslušenstvom. Žalovaní 1) a 2) sa
bránili tvrdením, že im žalobca na základe uvedenej zmluvy o pôžičke vo forme notárskej zápisnice dňa
14.6.2012 žiadne peniaze neposkytol a poukazovali na to, že voči žalobcovi mali jediný dlh zo zmluvy o

pôžičke uzatvorenej dňa 7.11.2007 a to v sume 250.000,- Sk, ktorý už žalobcovi splatili. Podľa tvrdení
žalovaných 1) a 2) sa so žalobcom ústne dohodli v roku 2007 na poskytnutí pôžičky v sume 250.000,- Sk
adňa7.11.2007uzavrelipísomnesožalobcomzmluvuopôžičke,vktorejbolaužuvedenávýškapôžičky
475.000,- Sk, hoci im žalobca reálne požičal dňa 7.11.2007 len 250.000,- Sk. Následne žalovaných vroku 2011 a v roku 2012 žalobca telefonicky kontaktoval, že je potrebné podpísať dodatok k zmluve o
pôžičke zo dňa 7.11.2007, a preto žalovaní 1) a 2) na výzvu žalobcu pricestovali do Trenčína na Notársky
úrad Mgr. Adriany Laczkovej, kde podpísali listiny predložené im notárkou bez toho, aby si ich prečítali,

mysliac si, že ide o dodatok k zmluve o pôžičke zo dňa 7.11.2007. Až dodatočne mali žalovaní 1) a 2)
zistiť, že dňa 7.1.2011 podpísali ďalšiu zmluvu o pôžičke so žalobcom na sumu 11.298,75 eura a dňa
14.6.2012 ďalšiu zmluvu o pôžičke na sumu 11.426,01 eura.

3. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že žalobca ako veriteľ a žalovaní 1) a 2) ako

dlžníci podpísali dňa 7.11.2007 písomnú zmluvu o pôžičke na sumu 475.000,- Sk, dňa 7.1.2011 písomnú
zmluvu o pôžičke vo forme notárskej zápisnice na sumu 11.298,75 eura a dňa 14.6.2012 písomnú
zmluvu o pôžičke vo forme notárskej zápisnice na sumu 11.426,01 eura. Podľa tvrdení žalobcu poskytol
žalovaným 1) a 2) všetky tri vyššie uvedené pôžičky a v prejednávanej veci sa domáhal zaplatenia
zostatku pôžičky v sume 9.086,01 eura poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14.6.2012.
Žalovaní 1) a. 2) sa bránili tvrdením, že žalobca im poskytol jedinú pôžičku dňa 7.11.2007 v sume

250.000,- Sk, ktorú už žalobcovi zaplatili, dokonca mu mali podľa ich tvrdení zaplatiť viac titulom
bezdôvodného obohatenia, vydania ktorého sa od žalobcu domáhajú v konaní vedenom na Okresnom
súde Trenčín spisová značka 21C/101/2014.

4. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník

berie na seba záväzok po uplynutí dohodnutej doby vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. Podstatnými
náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o: a) prenechaní veci (o ich reálnom odovzdaní), b) druhovom
určení veci, c) povinnosti vrátiť veci rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. Subjektmi právneho
vzťahu založeného zmluvou o pôžičke sú veriteľ a dlžník. Obvykle pri zmluvách o pôžičke dochádza k
požičiavaniu finančných prostriedkov - peňazí, ktoré sú určené podľa druhu, tzn. ide o veci zastupiteľné.

Pri pôžičke sa nevracajú tie isté veci, ale veci toho istého druhu. Poskytovanie peňažnej pôžičky je
obvykle spojené s platením úrokov. Úrok je odplata za užívanie peňažnej požičanej sumy (istiny) a
platí sa v určitom dohodnutom percente za určité obdobie. Zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje
nijakú formu, nevyžaduje sa osobitná forma a nie je povinnosť uzavrieť zmluvu o pôžičke písomnou
formou,možnojuuzavrieťústne,aleajkonkludentnýmspôsobom.Pouzavretízmluvyopôžičkejeveriteľ

povinný odovzdať dlžníkovi predmet pôžičky, napríklad peniaze, a po uplynutí dohodnutej doby je dlžník
povinný tieto veriteľovi vrátiť a to v takom istom množstve, ako boli požičané. Ak si účastníci dohodli
úrok, je dlžník povinný uhradiť i dohodnutý úrok a veriteľ je povinný toto plnenie od dlžníka prijať. Zmluva
o pôžičke zaniká splnením, tzn. splnením dlhu, čiže vrátením požičanej peňažnej čiastky a uhradením
úrokov. Zmluva o pôžičke je neformálnou ale reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon

vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

5. V prejednávanej veci bolo zistené tak, ako už súd konštatoval vyššie, že žalobca ako veriteľ a žalovaní
1) a 2) ako dlžníci uzavreli písomne dňa 14.6.2012 zmluvu o pôžičke vo forme notárskej zápisnice,

podľa ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným 1) a 2) pôžičku v sume 11.426,01 eura. Súčasťou
uvedenej notárskej zápisnice je aj uznanie dlhu žalovanými 1) a 2) voči žalobcovi v sume 11.426,01
eura a súhlas žalovaných s exekúciou pre prípad nesplnenia uvedeného dlhu. Preto sa súd ďalej
zaoberal opodstatnenosťou požiadavky žalobcu na zaplatenie sumy 9.086,01 eura s príslušenstvom
žalovanými. Podľa tvrdení žalovaných síce podpísali písomnú zmluvu o pôžičke so žalobcom mysliac

si, že ide o dodatok k zmluve o pôžičke zo dňa 7.11.2007, avšak k reálnemu plneniu z tejto písomnej
zmluvy o pôžičke zo dňa 14.6.2012 žalovanými nikdy nedošlo, popierali akékoľvek prevzatie peňazí
od žalobcu dňa 14.6.2012. Vzhľadom na spornosť tvrdení účastníkov konania súd ďalej skúmal, či
došlo dňa 14.6.2012 k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanými písomne, ústne
alebo konkludentne. Podľa tvrdení žalobcu nebol okrem neho a žalovaných nikto prítomný pri odovzdaní

peňazí v sume 11.426,01 eura. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu, bolo tak ďalšie dokazovanie
zamerané na solventnosť žalobcu v čase uzavretia zmluvy o pôžičke dňa 14.6.2012 a na reálne
odovzdanie predmetu pôžičky, ktorú skutočnosť žalovaní v konaní popierali. Žalobca tvrdil, že peniaze
v sume 11.426,01 eura mal uložené doma, išlo o jeho úspory zo mzdy a z daru. Podľa tvrdení žalobcu,
pracuje šesť - sedem rokov ako pedagóg v Nemocnici pre odsúdených v ÚVTOS Trenčín s príjmom cca

1.100 eur mesačne a ešte pred rokom 2000 dostal darom peniaze v sume 2.000.000 Sk od jeho starej
matky W. T.. Na preukázanie tohto tvrdenia však žalobca nepredložil súdu jediný dôkaz napriek tomu, že
bol poučený o jeho dôkaznej povinnosti podľa ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len OSP). Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz napreukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za
následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé

následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani
nazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonalbeznávrhu,jepreúčastníka
nepriaznivé rozhodnutie. Súd musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobcu sú dôvodné,
a pokiaľ ich žalobca v konaní nepreukáže, nemôže sa na základe skutkového stavu uvedeného v návrhu

domáhať zaplatenia požadovanej istiny s príslušenstvom. Vo vzťahu k solventnosti žalobcu v čase
poskytnutia peňažných prostriedkov podľa jeho tvrdenia žalovaným tak súd konštatuje, že z vykonaného
dokazovania nemal preukázané, že žalobca bezprostredne pred dňom uzavretia zmluvy o pôžičke dňa
14.6.2012 mal k dispozícii v hotovosti peniaze v sume 11.426,01 eura, teda nebola preukázaná reálna
možnosťžalobcuposkytnúťpôžičkuvnímtvrdenejsume,keďžežalobcanepredložilsúdužiadnedôkazy
na preukázanie tohto tvrdenia. Čo sa týka peňažných prostriedkov použitých na poskytnutie pôžičky

žalobcom, vzhľadom na jeho mesačný príjem 1.100 eur ani nevedel uviesť, akú sumu peňazí si mesačne
zpríjmuušetrí,nevyjadrilsabližšiekjehofinančnýmpomeromvzhľadomnamesačnýzárobokvovzťahu
k výdavkom a k uspokojovaniu jeho potrieb, prípadne potrieb jeho rodiny, vo vzťahu k výdavkom na
domácnosť, spôsobu jeho života a pod.. Tvrdenie žalobcu, že jeho stará matka mu darovala peňažné
prostriedky asi v sume 2.000.000 Sk, nebolo ničím podporené a žalobca nepredložil žiaden relevantný

dôkaz, ktorý by túto jeho verziu o pôvode peňazí potvrdzoval. Skutočnosť, že žalobca mohol mať doma
uložené peňažné prostriedky, rovnako nie je podložená žiadnym relevantným dôkazom, že ich aj reálne
mal. Žalobcovi sa nepodarilo túto skutočnosť relevantne preukázať, pretože ani príjem zo mzdy v ním
tvrdenej asi výške 1.100 eur a ani nepreukázaný dar peňazí asi v sume 2.000.000,- Sk nedáva ešte
reálny predpoklad preto, že žalobca takýmito peňažnými prostriedkami skutočne disponoval, že ich mal

uložené doma a mohol ich požičať. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo v konaní preukázať, že
disponoval peňažnými prostriedkami, ktoré mal žalovaným pri podpise zmluvy o pôžičke dňa 14.6.2012
odovzdať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nepovažuje súd za preukázané požičanie peňazí v sume
11.426,01 eura žalobcu žalovaným dňa 14.6.2012.

6. V konaní zistený skutkový základ neumožňoval súdu ustáliť vznik konkrétnej povinnosti žalovaných
zaplatiť žalobcovi 9.086,01 eura s príslušenstvom, pretože dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
v konaní existenciu pôžičky, resp. odovzdanie predmetu pôžičky dňa 14.6.2012 žalovaným, nakoľko
pôžička ako kontrakt reálny vzniká až odovzdaním predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, a preto súd
rozhodol v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričítal žalobcovi. V písomnej

zmluve o pôžičke zo dňa 14.6.2012 žalovaní zároveň uznali dlh voči žalobcovi vo výške 11.426,01 eura,
ktorý mal vzniknúť na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14.6.2012. Keďže súd konštatoval, že uvedená
pôžička nebola reálne žalovaným poskytnutá, považoval z tohto dôvodu uznanie dlhu žalovanými za
právne neúčinné, keďže žiaden dlh zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14.6.2012 neexistoval v čase jeho
uznania a domnienka existencie dlhu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14.6.2012 založená uznaním dlhu tak

bola v súdenom spore vyvrátená. Práve neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu malo vecný
dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým súd návrh zamietol.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 146
ods. 2 veta prvá OSP. Keďže súd konanie v časti o zaplatenie sumy 90 eur s príslušenstvom zastavil

z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti bez uvedenia dôvodu, ktorým čiastočným späťvzatím návrhu
zavinil žalobca zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 90 eur s príslušenstvom a vo zvyšku návrh
zamietol. Vo veci plne úspešným žalovaným priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.643,06
eura, čo predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby á 253,94 eura
(prevzatie a príprava zastúpenia dňa 9.7.2014, písomné podanie na súd - odpor zo dňa 11.7.2014, účasť

na pojednávaní dňa 4.12.2014, dňa 14.1.2016, dňa 7.4.2016) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.
z., za 2 úkony právnej služby á 63,49 eura (účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania
veci dňa 26.5.2015, dňa 8.10.2015) podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004
Z. z., 3-krát režijný paušál á 8,04 eura, 2-krát režijný paušál á 8,39 eura a 2-krát režijný paušál á 8,58
eura podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., náhradu cestovných výdavkov v sume 48,40 eura (päťkrát

cesta Hlohovec - Trnava a späť osobným motorovým vozidlom zn. Kia Sportage, 5 x 40 km, pri cene
paliva 1,26 eura/l dňa 4.12.2014, 1,21 eura/l dňa 26.5.2015, 1,09 eura/l dňa 8.10.2015, 0,98 eura/l dňa
14.1.2016, 1,01 eura/l dňa 7.4.2016, spotrebe 5,3 l/100 km) podľa § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z.,
náhradu za stratu času v sume 139,92 eura (za dve začaté polhodiny á 13,40 eura, za štyri začatépolhodiny á 13,98 eura, za štyri začaté polhodiny á 14,30 eura) podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.
a právo na náhradu iných trov konania v sume 550,50 eura, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej
na zaplatenie súdneho poplatku za odpor, ktorú prisúdenú náhradu trov konania je navrhovateľ povinný

podľa ustanovenia § 149 ods. 1 OSP zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaných.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v
časti výrokov II. a III. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na základe
§ 220 OSP odvolací súd zmenil tak, že návrhu o zaplatenie 9.086,01 eura s príslušenstvom. v celom

rozsahu vyhovie a žalovaných zaviaže k náhrade trov konania.

9. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení veci,
čím je daný dôvod odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) OSP, súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. h)
OSP a konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tým sú

dané dôvody odvolania tiež v zmysle § 205 ods. 2 písm. d), písm. a) a písm. b) OSP.

10. Súd úplne nelogicky a v rozpore s hmotným aj procesným právom preniesol dôkazné bremeno
na žalobcu, hoci žalobcovi svedčili všetky zákonné domnienky rozhodných skutočností, a bolo práve
na žalovaných, pokiaľ tvrdia opak, aby tento pred súdom preukázali a nielen tvrdili. Žalobca po

citovaní § 3 ods. 4, § 46 zák. č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok),
133, § 134 OSP, § 558 OZ argumentoval ďalej tým, že súd v odvolaním napadnutom rozsudku
svojím právnym názorom celkovo poprel nielen celý systém dokazovania upravený v ustanoveniach
Občianskeho súdneho poriadku, ale aj systém vzniku a zániku právnych vzťahov a splnenia záväzkov
upravený najmä v Občianskom zákonníku. Súd si dostatočne neuvedomil rozdiel medzi zmluvou o

pôžičke uzavretou medzi stranami sporu v roku 2007 a zmluvou o pôžičke, ktorá je predmetom tohto
konania. Je nepochybné, že zmluva o pôžičke, ktorá je predmetom tohto konania bola uzavretá dňa
14.06.2012 voformenotárskejzápisniceč.N121/212,Nz21331/2012,NCRls21787/2012spísanejdňa
14.06.2012notárkouMgr.AdrianouLaczkovousosídlomvTrenčíne,Električná25.Uvedenúlistinyvydal
notár v rámci výkonu jeho notárskej činnosti. Ide teda o verejnú listinu, ktorej dôkazná sila je nepochybne

iná (väčšia), než dôkazná sila bežnej zmluvy. Uvedená notárska zápisnica ako verejná listina preukazuje
nielen to, že bola vydaná notárom v rámci jeho právomoci a potvrdzuje vyhlásenia notára v nej uvedené,
ale pokiaľ nie je dokázaný opak, aj ostatné skutočnosti v tejto listine uvedené (porov. § 134 OSP). Na
základe toho nemôže byť v súdnom konaní zaťažovaný povinnosťou dokazovať skutočností uvedené
vo verejnej listine ten, kto sa na tieto skutočnosti odvoláva (komu svedčia skutočnosti uvedené vo

verejnej listine), ale ten, kto popiera (arg. § 134 „ ak nie je dokázaný opak''). Na základe toho dôkaz
opaku v konaní zaťažoval žalovaných a súd nesprávne uzavrel, ak zaťažil žalobcu, aby dokázal,
že došlo ku skutočnostiam uvedeným v notárskej zápisnici. Pre spochybnenie verejnej listiny nestačí
len tvrdenie toho, kto obsah tejto listiny spochybňuje. Strana spochybňujúca notársku zápisnicu musí
preukázať opak, v opačnom prípade platia skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici. Za daných

okolnosti prenesenie dôkazného bremena na žalobcu je v priamom rozpore so zákonom a následné
zamietnutie návrhu pre neunesenie tohto dôkazného bremena je nielen nezákonné a ale ide o priame
odmietnutie spravodlivosti {denegatio iusticie).

11. Z predloženej notárskej zápisnice č. N 121/212, Nz 21331/2012, NCRls 21787/2012 spísanej dňa

14.06.|2012 vyplýva, že: „Touto Zmluvou o pôžičke veriteľ požičiava (prenecháva) Dlžníkom sumu
11.426,01 € (slovom jedenasťtisícštyristodvadsaťšesť 1/100eur) a že Dlžníci svojim podpisom na tejto
listine potvrdzujú, že im Veriteľ odovzdal vyššie uvedenú sumu pôžičky vo výške 11,426,01 € pri podpise
tejto Zmluvy o pôžičke.'' Na základe uvedeného žalobca ako veriteľ z predmetnej zmluvy o pôžičke nie je
povinný v súdnom konaní preukazovať, že žalovaným ako dlžníkom odovzdal finančné prostriedky. Táto

skutočnosť je preukázaná, pričom, ak žalovaní tvrdia opak, sú povinní to dokázať. Dokonca v danom
prípade súd išiel tak ďaleko, že žiadal od žalobcu, aby tento preukazoval svoje majetkové pomery, hoci
vzhľadom na listinné dôkazy v súdnom spise, táto skutočnosť vôbec nie je pre posúdenie merita veci
rozhodná. Napriek tomu žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že 6-7 rokov pracuje ako pedagóg v NOO a
UVTOS Trenčín a jeho príjem je 1.1OO eur mesačne. Uvedená skutočnosť nebola nikým rozporovaná.

Žalobcovi tak nie je zrejmé, ako súd mohol dospieť k záveru, že táto skutočnosť nepredpokladá, že
by žalobca mohol žalovaným požičať dňa 14.06.2012 sumu 11.426,01 eura. Žalobca je toho názoru, že
táto skutočnosť to naopak podporuje. Okrem toho súd zjavne opomenul aj tú skutočnosť, že samotní
žalovaní uhradili v období od roku 2007 do 14,06.2012 (t.j. do poskytnutia predmetnej pôžičky) viacako 9.400 eur. Na základe uvedeného tak pre žalobcu 11.000 eur nebol ani z tohto pohľadu žiadny
problém.Lenpreilustráciu majetkovýchpomerovžalobcapredložilnapr.výpiszúčtuzaobdobie7/2008,
z ktorého je zrejmá nielen jeho mesačná mzda 34.221,- Sk (1.135 eur) netto, ale aj jeho pochyby na

účte v tomto období.

12. Žalobca poukazuje aj na to, že žalovaní nie sú zbavení spôsobilosti na právne úkony, nepopreli svoju
účasť na danom právnom úkone ani nepopreli svoj podpis na notárskej zápisnici. Za daným okolností
nie je žiadnych pochybností o pravdivosti skutočností uvedených v danej notárskej zápisnici. Tvrdenie

žalovaných o tom, že notársku zápisnicu nečítali je jednak v rozpore so samotným znením zápisnice
(porov. stranu 4. notárskej zápisnice: „O tomto som ja, notárka spísala notársku zápisnicu, prítomným
účastníkom T. T., Y. T., P. T. túto prečítala, vysvetlila) a jednak nemá pre uzatváranie zmlúv žiadny
právny význam. Nikto sa nemôže zbaviť svojho záväzku tým, že bude tvrdiť, že pred popisom zmluvy si
túto neprečítal. Okrem toho samotná argumentácia žalovaných je úplne nelogická. Žalobca žalovaných
nijako nenútil, aby za ním cestovali viac ako 70 km z J. Z. do O.. Žalovaní potrebovali požičať peniaze,

pričom už pri podpise notárskej zápisnice dňa 14.06.2012 vedeli, akú sumu peňazí si požičiavajú, čo
svojím podpisom potvrdili. Súd rozhodol aj v rozpore s § 558 OZ v spojení s § 133 OSP. Z notárskej
zápisnice č. č. N 121/212, Nz 21331/2012, NCRls 21787/2012 spísanej dňa 14.06.2012 vyplýva, že
táto obsahuje aj vyhlásenie žalovaných o uznaní dlhu na str. 2 v článku II. Podľa tohto uznania dlhu
žalovaní ako dlžníci uznávajú v plnom rozsahu voči žalobcovi ako veriteľovi a osobe oprávnenej dlh,

finančný záväzok vo výške 11.426,01 eura - istina, suma pôžičky, ktorá má byť vrátená vo forme splátok
podľa splátkového kalendára uvedeného v článku I. tejto notárskej zápisnice, najneskôr do 25.05.2013.
Žalovaníprehlasujú,ženemajúvočisvojmudlhužiadnevýhradyatentosvojdlhvplnomrozsahudôvodu
a čo do výšky uznávajú. Vzhľadom k vyššie uvedenému je nepochybné, že v zmysle § 558 OZ žalobcovi
svedčí zákonná domnienka existencie dlhu žalovaných a ak žalovaní nepreukázali opak, súd rozhodol

nesprávne, v rozpore s pravidlami formálnej logiky, čo je možné považovať za priame popretie princípov
súkromného práva. Takéto rozhodnutie sa vymyká zo štandardnej rozhodovacej praxe súdov v ČR a SR.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedli,
že považujú rozhodnutie súdu za správne a to zo stránky vecnej ako i zo stránky formálnej. Súd sa

vysporiadal so všetkými hmotnoprávnymi ako i procesnoprávnymi otázkami správne a vydal rozhodnutie
v súlade so zákonom ako i platnou rozhodovacou praxou. Súd správne konštatoval, že vo veci
nebol preukázaný vznik záväzku zo zmluvy o pôžičke, keďže táto je reálnym kontraktom a jedným z
elementárnych predpokladov k vzniku takéhoto záväzku je odovzdanie finančných prostriedkov, ktoré
majú byť predmetom pôžičky. Súd dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal, že by v čase,

kedy malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke disponoval finančnými prostriedkami, ktoré mal požičať
žalovaným 1) a 2) a zároveň neuniesol dôkazné bremeno ani vtom smere, že by finančné prostriedky
v tejto výške niekedy žalovaným 1) a 2) odovzdal. Žalobca v odvolaní poukazuje na povahu notárskej
zápisnice ako verejnej listiny, u ktorej sa prezumuje jej správnosť pokiaľ sa nepreukáže opak. Žalovaní
1) a 2) v tejto súvislosti už po niekoľkýkrát uvádzajú, že nepopierajú spísanie notárskej zápisnice,

ku ktorému došlo za skutkových okolností, ktoré popísali v priebehu konania, keď spísanie notárskej
zápisnice bolo dôsledkom zneužitia absencie akéhokoľvek právneho povedomia na strane žalovaných
1) a 2). Uzavretie zmluvy o pôžičke formou notárskej zápisnice však samo o sebe nemôže byť dôkaz o
tom, že by žalobca skutočne odovzdal žalovaným 1) a 2) finančné prostriedky, ktoré mali byť predmetom
pôžičky. Tento argument vyplýva z ustálenej rozhodovacej (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR

z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009), z ktorej vyplýva, že samotné uzavretie zmluvy o pôžičke,
bez ohľadu na to, či k nemu došlo formou notárskej zápisnice alebo ústne, nemá za následok vznik
právneho vzťahu z takejto zmluvy, ktorý ako reálny kontrakt vznikne až po skutočnom odovzdaní
pôžičky. Keďže v konaní bolo síce preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke formou notárskej
zápisnice, avšak žalobca neuniesol dôkazné bremeno vtom smere, že by žalovaným 1) a 2) pôžičku

reálne odovzdal, nemohol súd rozhodnúť inak ako žalobu zamietnuť. Z dôvodu uvedeného sú tvrdenia
žalobcu o rozvracaní celého právneho systému zo strany súdu účelové a právne irelevantné, pretože
práve argumentácia žalobcu je v rozpore s právnou teóriou v otázke zmluvy o pôžičke ako reálneho
kontraktu, ale najmä v rozpore s rozhodovacou praxou súdov SR. Vo vzťahu k uznaniu dlhu súd
správneskonštatoval,žeuznaniedlhuobsiahnutévnotárskejzápisnicijeprávneneúčinné,keďževčase

uznania ešte žiaden dlh neexistoval. Táto skutočnosť by už mohla byť žalobcovi známa z uznesenia
Okresného súdu Trnava zo dňa 22.01.2014, sp. zn. 19Er/525/2013-29, ktorým vyhovel námietkam
žalovaných 1) a 2) proti exekúcii, ktorej začatia sa žalobca domáhal voči žalovaným 1) a 2) na podklade
notárskej zápisnice N 121/2012. Súd postupoval správne, ak žiadal od žalobcu, aby preukázal svojemajetkové príjmy, keďže bolo potrebné objasniť, či bol žalobca v čase uzavretia zmluvy objektívne
schopný poskytnúť žalovaným 1) a 2) predmetnú pôžičku. Súd dospel k správnemu záveru, že žalobca
nepreukázal, že by v predmetnom čase disponoval tak vysokou sumou, ktorú by mohol žalovaným 1)

a 2) požičať. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukazuje na mesačný zárobok vo výške 1.100 eur,
z ktorého má vyplývať možnosť žalobcu požičať žalovaným sumu viac ako 11.000 eur. Je však zrejme
len ťažko predstaviteľné, že by žalobca, ktorý sa skontaktoval so žalovanými cez inzerát, požičal týmto
neznámym ľuďom bezúročné sumu predstavujúcu jeho takmer celý ročný plat, keď okrem toho mal
žalobca poskytnúť žalovaným 1) a 2) na základe notárskej zápisnice N196/2010 ešte ďalšiu pôžičku

v sume 11.298,75 eura. Ak žalobca spolu s odvolaním predkladá súdu nové dôkazy preukazujúce
jeho majetkové pomery, súd nemôže k týmto vzhľadom na aktuálne štádium konania už prihliadať.
Žalovaní ichmotiváciukpodpisunotárskejzápisniceozrejmilivpriebehupojednávania,keďtaknotársku
zápisnicu N 196/2010 ako i notársku zápisnicu N 121/2012, ktorá je predmetom tohto konania podpísali
z toho titulu, že žalobca mal v minulosti a i v súčasnosti má zriadený zabezpečovací prevod vlastníckeho
práva k ich domu, preto mali odôvodnenú obavu, že ak by výzve žalobcu k spísaniu notárskej zápisnice

nevyhoveli, o svoju nehnuteľnosť prídu. Účelovosť celého konania vyplýva z toho, že žalobca a žalovaní
sú navzájom cudzí ľudia, ktorí sa skontaktovali cez inzerát z internetu, žalobca im mal požičať sumu
11.426,01 eura a to bezúročne, v hotovosti a bez akéhokoľvek dokladu. Z pohľadu žalovaných ide len
o fiktívnu pôžičku, ktorou sa chce žalobca na ich úkor obohatiť podobne ako to bolo v prípade notárskej
zápisnice N 196/2010. Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaní navrhujú, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a uložil žalobcovi nahradiť
žalovaným trovy odvolacieho konania v sume 262,52 eura.

14. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vykonal dokazovanie potrebné
na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel k správnym
skutkovým zisteniam. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi.

17. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 9.086,01 eura s príslušenstvom (po čiastočnom
späťvzatí žaloby) uplatnenom na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky formou notárskej zápisnice
zo dňa 14.6.2012. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca počas konania
nepreukázal, že by pôžičku reálne žalovaným aj odovzdal (ako predpoklad reálneho kontraktu) a

tiež nepreukázal, že by v čase, keď žalovaným peniaze požičiaval takouto hotovosťou aj disponoval.
Žalovaní prevzatie pôžičky popreli.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou
žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobu je potrebné zamietnuť. Žalobca

v odvolaní namietal, že súd rozhodol v rozpore s ustálenou súdnou praxou, v rozpore s elementárnymi
zásadami logiky a neoprávnene preniesol dôkazné bremeno zo žalovaných na žalobcu. Notárska
zápisnica obsahujúca zmluvu o pôžičke a uznanie dlhu žalovaných je verejnou listinou, z ktorej je
potrebné vychádzať a má vyššiu dôkaznú silu ako iný dôkaz.19. Súd v občianskom súdom konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods.

1 OSP účinný v čase rozhodovania súdom prvej inštancie). Účastníci konania sú povinní prispieť
k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením
dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 OSP.

20. Podľa § 120 ods. 1, 4 OSP sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovania, pretože na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1 OSP v
odvolacom konaní neprihliada.

21. Aby účastník konania mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí

predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť
tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ účastník konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ
ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti,
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak účastník

konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jeho povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať. Z hľadiska
posúdenia toho, či skutočnosti, ktoré boli uplatnené v odvolaní, sú nové, je rozhodné zistenie, či boli
účastníkmi konania uvedené v konaní pred súdom prvého stupňa alebo či v priebehu tohto konania vyšli
inak najavo.

22. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

23. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,

len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

24.Zmluvaopôžičkesprihliadnutímnacitovanéustanovenie§657OZmáreálnu(nielenkonsenzuálnu)
povahu. Vznik zmluvy o pôžičke predpokladá nie len dohodu strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky dlžníkovi. Ako pre každú zmluvu je i pre zmluvu o pôžičke nevyhnutným predpokladom zhodná

vôľaobochstrán.Akjezmluvanazákladenávrhuajehoprijatiauzavretá,vznikámedzistranamizáväzný
právny vzťah, ktorého obsahom sú dohodnuté práva a povinnosti, avšak až odovzdaním veci dlžníkovi
sa tento vzťah medzi nimi stáva platným právnym vzťahom z pôžičky. Pôžička sa radí k tzv. reálnym
kontraktom, kedy okrem samotného uzavretia zmluvy je potrebný ďalší úkon, odovzdanie predmetu
pôžičky dlžníkovi. Pre zmluvu o pôžičke nie je prepísaná žiadna forma.

25. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporu sporné, že dňa 14.6.2012 bola notárkou Mgr.
Adrianou Laczkovou so sídlom v Trenčíne spísaná zmluva o pôžičke, v ktorej je v článku I. okrem iného
uvedené že dlžníci (žalovaní) podpisom na tejto listine potvrdzujú, že im veriteľ (žalobca) odovzdal
vyššie uvedenú sumu pôžičky vo výške 11.426,01 eura pri podpise tejto zmluvy o pôžičke. Žalobca vo

svojej výpovedi na pojednávaní 14.1.2016 (č.l. 85) uviedol, že spolu so žalovanými prišli na notársky
úrad a v čakárni notárskeho úradu vyplatil žalovaným peniaze a čakali, pokiaľ ich notárka prijme,
keďže tam mala klienta. V hotovosti im v čakárni vyplatil sumu 11.426,01 eura. Z uvedeného vyplýva,
že medzi výpoveďou žalobcu a obsahom notárskej zápisnice v časti, kde sa uvádza, kedy mali byť
žalovaným vyplatené peniaze nie je zhoda. Žalovaní podpisovali notársku zápisnicu na záver stretnutia

so žalobcom pred notárkou, ale podľa tvrdenia samotného žalobcu im boli peniaze odovzdané v čakárni,
pred vstupom do kancelárie notárky, bez prítomnosti iných osôb. Žalovaní odpočiatku popierali prevzatie
pôžičky (s argumentáciu špecifikovanou v rozsudku súdu prvej inštancie uvedenej v úvodnej časti tohto
odôvodnenia, resp. vo vyjadrení k odvolaniu). V takejto dôkaznej situácii, s existenciou pochybností
o skutočnom odovzdaní peňazí žalovaným zo strany žalobcu bolo preto opodstatnené, že súd prvej

inštancie zisťoval u žalobcu jeho príjmy a výdaje, aby mohol vyhodnotiť, či vôbec mal k dispozícii
hotovosť, ktorú mal poskytnúť žalovaným. Súd má totiž skúsenosti s prejednávaním podobných (resp.
totožnýchvecí),sporyzozmlúvopôžičkesúbežnýmispormi,ktorésúdsporadickyprejednáva.Zvyčajne
notár v notárskej zápisnici konštatuje, že veriteľ odovzdal pôžičku dlžníkovi v jeho prítomnosti a veriteľnemá problém vo svojej výpovedi opísať aký má príjem, presne aké výdavky na živobytie vynakladá
a podrobne vysvetlí, odkiaľ disponuje finančnou hotovosťou, ktorú požičiava tak, aby jeho výpoveď
vyznela dôveryhodne. V prejednávanej veci však tomu tak nebolo. Žalobca odovzdal peniaze žalovaným

bez prítomnosti akéhokoľvek svedka (v čakárni a nie pred notárkou) a peniaze mal doma v hotovosti
(nevyberal ich z účtu čo by vedel preukázať bankovým výpisom) a navyše mal vo výpovedi problém
opísať svoje majetkové pomery a nevedel uviesť svoje výdavky. Žalobca sa tak ocitol v dôkaznej tiesni,
nepreukázal základný predpoklad pre vznik nároku zo zmluvy o pôžičke a to reálne odovzdanie peňazí
žalovaným. Názor žalobcu o tom, že zmluva o pôžičke formou notárskej zápisnice má väčšiu dôkaznú

silu ako iný dôkaz je mylný. Ako bolo vyššie uvedené, zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje žiadnu
formu a v prípade sporu je potrebné preukázať, že došlo k dohode o pôžičke a reálnemu odovzdaniu
peňazí dlžníkovi. Zisťované majetkové pomery žalobcu neboli hlavným dôvodom pre zamietnutie žaloby
žalobcu, výpoveď strany sporu je však tiež dôkazom podliehajúcim hodnoteniu. Je možné konštatovať,
že v tejto veci bola výpoveď žalobcu nepresvedčivá, vzbudzujúca pochybnosti a žalobca na preukázanie
svojich tvrdení o existencii hotovosti, ktorú mal poskytnúť žalovaným nenavrhol vykonať dôkazy, na

dôkazypredloženévodvolacomkonaní(poskončenídokazovaniasúdomprvejinštancie)nebolomožné
prihliadnuť z vyššie uvedených dôvodov.

26. V prejednávanej veci je potrebné vychádzať aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo
13/2009, v ktorom sa súd zaoberal otázkou tzv. negatívnej dôkaznej teórie, ktorú treba rešpektovať pri

posudzovaní dôkazného bremena na strane toho ktorého účastníka. Ide o pravidlo, že neexistencia
(niečoho) sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti. T.j. od žalovaných nebolo možné spravodlivo požadovať, aby
preukázali že peniaze neprevzali, pretože negatívna skutočnosť sa preukázať nedá. Aj z tohto dôvodu
bolo preto dôkazné bremeno o skutočnosti, že žalobca peniaze ako pôžičku odovzdal žalovaným, na

žalobcovi. Závery súdu prvej inštancie nie sú preto nelogické a nesprávne a rovnako nie sú v rozpore s
ustálenou súdnou praxou. Keďže žalobca počas konania nepreukázal, že medzi stranami sporu platne
vznikla zmluva o pôžičke, nemôže existovať ani platné uznanie dlhu zo strany žalovaných, pretože v
čase vyhlásenia žalovaných žiaden ich dlh neexistoval, čo rovnako správne konštatoval aj súd prvej
inštancie a žalobu správne zamietol.

27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. Žalovaní 1) a 2) majú voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaní boli v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudku,atosamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).