Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoPr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110228542
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8110228542.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu PhDr. I. C., bytom M. č. X/X, E. nad P., právne zastúpený
JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanej Slovenskej republike
- Ministerstvu školstva Slovenskej republiky, Stromová 1, Bratislava, o náhradu škody spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25C
226/10-171 zo dňa 11. 10. 2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.000 Eur
z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj nahradiť trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 3.414,50 Eur.

V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov, obsah
pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, obsah pripojeného spisu Okresného súdu Prešov
sp. zn. 13C 226/2010 a uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval za
preukázané, že Krajský školský úrad ako orgán štátnej správy, ktorý rozhoduje o odvolaní žalobcu
proti jeho vymenovaniu do štátnej služby vo funkcii samostatný radca od 13. 11. 2013 na základe
pokynu Úradu pre štátnu službu rozhodnúť vo veci tak neurobil. Je nepochybné, že zo strany Krajského

školského úradu došlo k nesprávnemu úradnému postupu v súlade s ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z. z.,
a to k prieťahom v konaní, lebo od 20. 7. 2004 je nečinný. Pôvodné rozhodnutie vedúceho služobného
úradu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou o vymenovaní do funkcie štátneho zamestnanca v danej
funkcii bolo zrušené Úradom pre štátnu službu v Bratislave a po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Sž 186/03 zo dňa 18. 6. 2004 bolo zrušené rozhodnutie Úradu pre štátnu službu zo dňa 13. 11.
2003 s tým, že na základe pokynu Úradu pre štátnu službu mal rozhodnúť vo veci Krajský školský úrad.

Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 39 zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákona č. 514/2003 Z. z.) považoval
základ nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom daný. Argumenty
žalovaného, prečo nerozhodol, prípadne prečo rozhodoval po lehotách, nepovažoval za opodstatnené.
Poukázalnato,žeKrajskýškolskýúradanivsúvislostisozapožičiavanímspisovamožnosťouupozorniť

na plynutie lehoty, nepostupoval a svoje tvrdenia nepreukázal, žeby sa takýmto spôsobom snažil
svoje povinnosti a zákonné lehoty dodržiavať. Žalobca pred podaním žaloby požiadal o predbežné
prerokovanie nároku podaním zo dňa 8. 4. 2010, na ktoré žalovaná nereagovala, a preto podanie žaloby
žalobcusúdpovažovalzaoprávnené.Argumentáciužalovanej,ženaOkresnomsúdePrešovprebiehalo
konanie vedené pod sp. zn. 13C 226/2010, v ktorom sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej
ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo vzťahu k odvolaniu zo štátnej služby, v ktorom

žalobca uvádza rovnaké argumenty pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, súd nepovažoval za
relevantné. Súd poukázal na to, že ide o dve samostatné konania. Žalobca takto postupuje vo vzťahuku konaniu o vymenovanie, ako aj o odvolaní zo štátnej služby samostatne, vo vzťahu ku každému
rozhodnutiu Krajského školského úradu podával osobitné odvolania, prípadne žalobu, a teda aj náhradu
nemajetkovej ujmy vo vzťahu k dvom samostatným konaniam, ktoré je možné podľa súdu samostatne

posudzovať. Skutočnosť, že v rámci týchto konaní nezákonným postupom Krajského školského úradu
mohli u žalobcu nastať podobné následky, neznamená, žeby mal Krajský školský úrad uhrádzať
nemajetkovú ujmu len v jednej veci, prípadne, aby bola kvôli inému konaniu náhrada nemajetkovej ujmy
znížená, keďže to by znevýhodnilo orgán, ktorý dlhodobo poškodzuje práva žalobca a porušuje zákon.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd citoval ust. § 17 ods. 1, 3 zákona
č. 514/2003 Z. z. a uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy je možné priznať, ak samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Súd pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej
ujmy vychádzal z kritérií vyplývajúcich z ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. a prihliadol na to,
že žalobca až do vymenovania do funkcie samostatný radca pôsobil ako metodik pri Okresnom úrade

Vranov, bol ženatý a jeho život bol podľa bežných kritérií pokojný. Od nesprávneho zaradenia žalobcu
do funkcie sa následne začali konania súvisiace s jeho odvolaním a následne celková dĺžka konania
presiahla viac ako 6 rokov. Nekonaním Krajského školského úradu a nerozhodnutím vo veci tak, aby
u žalobcu existovala istota, či pokračuje ďalej v rámci štátnej služby alebo končí, priviedlo žalobcu
k tomu, že sa u neho začali prejavovať zdravotné ťažkosti, ktorými dovtedy netrpel. Súd akceptoval

argumentáciu žalovaného vo vzťahu k skutočnostiam, že nie je možné stopercentne preukázať príčinnú
súvislosť medzi vznikom chorôb, ako sú cukrovka, zvýšený krvný tlak a ďalšie, ktorými trpel žalobca
v súvislosti s konaním, resp. nekonaním Krajského školského úradu. Súd však poukázal na doterajší
život žalobcu, ako aj na skutočnosť, že z lekárskej správy je zrejmé, že do jeho vymenovania do
nesprávnej funkcie týmito chorobami netrpel ani sa na ne neliečil, teda je vysoko pravdepodobné, že aj

konanie Krajského školského úradu významnou mierou prispelo k vzniku týchto chorôb. Súd považoval
za preukázané, že práve zvýšený stres, ktorým žalobca dlhodobo trpel, ktorý bol spôsobený nekonaním
žalovanej, boli hlavnou príčinou jeho chorôb vrátane psychickej poruchy, ktorá mu bola diagnostikovaná
v roku 2012. S poukazom na tieto skutočnosti dĺžku konania, ktorej Krajský školský úrad nebol schopný
relevantne rozhodnúť, nerešpektujúc pritom právoplatné rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, postup

Krajského školského úradu v konaní, ktoré nesvedčilo o snahe vec zákonne ukončiť, ako aj veľkú
dôležitosť konania pre žalobcu súd žalobe vyhovel. Iné dôvody k priznanej výške náhrady nemajetkovej
ujmy súd neuviedol.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že

zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 3.414,50 Eur, ktoré
špecifikoval.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná. Namietala nesprávne
skutkové zistenia vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na to, že medzi nepriaznivým

zdravotným stavom žalobcu a nekonaním Krajského školského úradu v Prešove nebola preukázaná
príčinná súvislosť, len akési domnienky súdu o akejkoľvek miere pravdepodobnosti príčinu vzniku
zdravotných ťažkostí u žalobcu, nevyplýva z vykonaného dokazovania, a preto záver súdu o vysokej
pravdepodobnosti žalovaná považovala za svojvoľný a arbitrárny, ktorý nezodpovedá výsledkom
vykonaného dokazovania. Zdôraznila, že nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale i vecná súvislosť

príčiny a následku. Poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo
76/2008, podľa ktorej zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
zodpovednosťou objektívnou bez ohľadu na zavinenie, o ktorej, aby bola daná, musia byť súčasne
kumulatívne splnené tri podmienky, a to nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody/
nemajetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody/

nemajetkovej ujmy. Príčinná súvislosť ako vzťah príčiny a výsledku je daný vtedy, ak je daná skutočnosť
v takom vzťahu k inej skutočnosti, že podľa všeobecnej skúsenosti, odborných znalostí je potrebné ju
pokladať za príčinu druhej a túto za jej výsledok. Vzťah medzi nesprávnym úradným postupom a určitou
ujmou musí vyplývať z konkrétnych zistení a musí byť bezprostredný nie sprostredkovaný. Podľa názoru
žalovanej ani jeden z dôkazov, ktorý žalobca v konaní predložil, nepreukazujú príčinnú súvislosť, nie

sú spoľahlivým dôkazom o tom, že zhoršený zdravotný stav žalobcu je v priamej príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom Krajského školského úradu v Prešove, a preto priznanie nemajetkovej
ujmy vo výške 15.000 Eur považovala za nedôvodné a arbitrárne. V tejto súvislosti poukázala na
judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 61/2010, z ktorého rozhodnutia vyplýva,že pri určení primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné vychádzať zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa
čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Podľa názoru žalovanej uvedenú doktrínu je možné analogicky aplikovať aj v tomto
prípade. Vo vzťahu k vymenovaniu do dočasnej štátnej služby žalovaná uviedla, že podľa rozhodnutí
o vymenovaní dočasná štátna služba trvá do doby splnenia podmienky podľa § 154 ods. 2 zákona
č. 312/2001 Z. z., t.j. najviac dva roky a podmienkou na vymenovanie do stálej štátnej služby je
absolvovanie odborného vzdelávania skončeného skúškou pred komisiou. Z uvedeného vyplýva, že

prechod štátnych zamestnancov z dočasnej štátnej služby do trvalej štátnej služby nebol samozrejmý
automaticky, ako to prezentoval súd vo svojom rozhodnutí. Nemožno teda tvrdiť, žeby bol žalobca
pri vykonaní skúšky úspešný. Ďalej namietala, že následky v spoločenskom uplatnení žalobcu neboli
následkom nekonania príslušného orgánu preukázané. Priznanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
15.000 Eur nepovažovala za spravodlivú s prihliadnutím na všetky okolnosti predmetného prípadu.
Považovala ju za neprimeranú a neodôvodnenú s tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na

preukázanie vzniku ujmy ani jej príčinnú súvislosť. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Trovy odvolacieho konania si neuplatnila.

Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvého stupňa správne zistil

skutkovýstavveci,akoajnazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniasprávnevovecirozhodol.Stav
právnej neistoty u žalobcu trval viac, ako 8 rokov, a preto takéto nekonanie odôvodňuje výšku náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorú súd prvého stupňa priznal. Poukázala na skutkové okolnosti prípadu, ako aj
rozhodnutia v správnom konaní v predmetnej veci. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnila si
náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len
Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav síce správne aplikoval príslušné právne predpisy, avšak vo vzťahu k
namietanej výške náhrady nemajetkovej ujmy neuviedol dostatok dôvodov. V tejto časti preto odvolací
súd považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Pri priznávaní náhrady nemajetkovej ujmy súd síce prihliadal na kritériá vyplývajúce z ust. § 17 ods. 3
zákona č. 514/2003 Z. z., avšak s prihliadnutím na jej výšku nesprávne zohľadnil závažnosť vzniknutej
ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, ako aj závažnosť následkov v súkromnom živote, následkov,
ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení s prihliadnutím k tomu, že náhrada nemajetkovej

ujmy musí spĺňať nielen preventívnu funkciu, ale aj byť efektívnym prostriedkom nápravy. Cieľom
náhrady nemajetkovej ujmy je zmiernenie ujmy, ktorá nesprávnym úradným postupom, v danom prípade
nečinnosťou príslušného orgánu štátu vznikla, čo však nemožno stotožňovať s náhradou škody, a preto
pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné vychádzať zo zásady spravodlivosti, z ktorej
vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti
prípadu.V danom prípade žalovaná dôvodne namietala, že v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom
žalobcu, na ktorý žalobca poukazoval, nebola preukázaná príčinná súvislosť len zavinením žalovanej.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov

nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou č. 201270042/5 zo dňa 6. 8. 2012 (v
spise na č. l. 35) uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pri miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vychádzajúc z obsahu
rozhodnutia, ako aj pripojeného lekárskeho posudku (v spise na č. l. 137) popísané diagnózy, ktoré
u žalobcu boli diagnostikované, neboli predmetom posúdenia znalcom odborníkom, ktorý by stanovil,

že predmetné ochorenie žalobcu bolo spôsobené práve nečinnosťou príslušného orgánu štátu, t.j.
nesprávnym úradným postupom. Tieto namietané skutočnosti boli opodstatnené. Pri úvahe o tom, že
ujma sa predpokladá, je potrebné vychádzať aj pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Tvrdené
skutočnosti žalovanou v odvolaní, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní
príčinnej súvislosti medzi vznikom ujmy a okolnosťami, na ktoré prihliadal súd prvého stupňa pri
stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy, boli opodstatnené. Predpokladom na úspešné uplatnenie

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik nemajetkovej
ujmy a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím s jeho následkom. Namietané nesprávne
právne posúdenie príčinnej súvislosti, t.j. vzťahu medzi príčinou a jeho následkom žalovanou v odvolaní
bolo opodstatnené.

Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h)
O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Nesprávne právne
posúdenie spočívalo v posúdení zákonných predpokladov pre zodpovednosť štátu pri uplatnenom
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Súd vykonané
dôkazy nesprávne vyhodnotil, pokiaľ pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z

nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu. Takýto záver súdu prvého stupňa vo vzťahu k priznanej
náhrade nemajetkovej ujmy v rozsahu 15.000 Eur je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ako
aj výška je neprimeraná a nedôvodná vo vzťahu k skutkovým okolnostiam prípadu a preukázaniu
základných predpokladov zodpovednosti štátu.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvého stupňa opätovne na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, prípadne doplnenie dokazovania podľa návrhu účastníkov po splnení ich dôkaznej
povinnosti vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku opätovne vyhodnotiť zistený
skutkový stav, vzájomné súvislosti s okolnosťami daného prípadu, ako aj uplatnenú výšku náhrady
nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na preukázané skutočnosti, ktoré by boli rozhodné pre stanovenie

výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá musí byť primeraná a spravodlivá okolnostiam konkrétneho
prípadu,vsúvislostisozachovanímjejpreventívnej,akoajsatisfakčnejfunkcieakoúčinnéhoprostriedku
nápravy v prípade zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup. Na stav právnej neistoty žalobcu
je možno prihliadať.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí

o veci.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.