Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Ďurišová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/77/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200855
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3015200855.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej
a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci
navrhovateľky: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.
augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/223/2015-27 zo dňa 11. augusta 2016, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/223/2015-27 zo dňa
11. augusta 2016 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
10.08.2015 ako vecne správne a zákonné. Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 21 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“), § 259 ods. 1, §
261 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a
podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) naradenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
(ďalej len „Nariadenie“) navrhovateľke od 18. decembra 2011 priznala starobný dôchodok v sume 27,
80 EUR mesačne.
Po podrobnom opísaní priebehu administratívneho konania ako aj obsahu napadnutého rozhodnutia
odporkyne a citácii právnych predpisov súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že odporkyňa zistila
riadne skutočný stav veci, zhodnotila podľa evidenčných listov všetky obdobia dôchodkového poistenia
a vymeriavacie základy, preto napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil. Pre
úplnosť zdôraznil, že nebola sporná vypočítaná suma starobného dôchodku, sporným bol dátum jeho
priznania. Odporkyňa navrhovateľke priznala starobný dôchodok od 18. decembra 2011, ale podľa
tvrdenia navrhovateľky odporkyňa jej mala priznať starobný dôchodok od 19. mája 2011, keď si podala
žiadosť o dôchodok a tento jej mala priznať dva alebo tri roky spätne. Túto námietku navrhovateľky súd
nepovažovalzadôvodnú,pretožezadministratívnehospisumaljednoznačnezapreukázané,žežiadosť
o starobný dôchodok bola s navrhovateľkou spísaná Sociálnou poisťovňou, pobočkou v Trenčíne dňa
26. januára 2015, ktorou si uplatnila nárok na priznanie starobného dôchodku dňom 18. decembra 2014.
Tento jej bol v súlade s ustanovením § 112 ods. 1 zákona priznaný tri roky spätne odo dňa uplatnenia
nároku na starobný dôchodok, t. j. dňom 18. decembra 2011.
Navrhovateľka podala proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote odvolanie. Namietala postup
pracovníčok Sociálnej poisťovne v roku 2009 a 19. mája 2011, ktoré s ňou odmietli spísať žiadosť o
dôchodok, pokiaľ nedonesie evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia. V odpovedi na predvolaniekrajského súdu uviedla, že svedkyne, ktoré môžu prehlásiť, že 19.05.2011 s ňou nebola žiadosť
spísaná, sú zamestnankyne Sociálnej poisťovne pani V. a X.. Tvrdenie odporkyne, že sa vtedy prišla len
informovať, podľa navrhovateľky nie je pravdivé. Uviedla, že sa neodvolala proti rozhodnutiu odporkyne,
ale žiada vyšetrenie dôvodu nespísania žiadosti dňa 19.05.2011.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že dôvody, ktoré sú obsahom odvolania,
nepovažuje za opodstatnené. Mala za to, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na
základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia
odporkyne. V plnom rozsahu sa pridržiavala svojho písomného vyjadrenia z 01.12.2015. Trvala na
vecnej správnosti svojho rozhodnutia a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal rozsudok
krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods.
1O.s.p.)aideorozsudok,protiktorémujepodanieodvolaniaprípustné(§202O.s.p.vspojenís§250s
O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
25.10.2017 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z., v konaní o nároku
na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 1. januárom 2004, sa
rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, dávka
sa prizná odo dňa, od ktorého dávky patrí, najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo
jej zvýšenie.
Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o starobnom dôchodku.
Sporná nebola priznaná výška dôchodku, ale dátum, od ktorého bol dôchodok navrhovateľke priznaný.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žiadosť o starobný dôchodok bola spísaná Sociálnou poisťovňou,
pobočkou v Trenčíne dňa 26.01.2015, ktorou si navrhovateľka uplatnila nárok o priznanie starobného
dôchodku dňom 18.12.2014. Táto bola doručená odporkyni dňa 02.02.2015. Nebolo sporné, že
navrhovateľka ku dňu 02.12.2002 splnila všetky podmienky nároku na priznanie starobného dôchodku
podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšením 56 rokov veku X. J. XXXX, s prihliadnutím
na to, že vychovala jedno dieťa. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím podľa § 21 zákona o sociálnom
zabezpečení a podľa § 259 ods. 1, § 261 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení, a čl. 52 ods. 1 písm.
b) Nariadenia navrhovateľke od 18. decembra 2011 priznala starobný dôchodok v sume 27, 80 EUR
mesačne. Tento jej bol valorizovaný podľa zákonných úprav, naposledy od 1. januára 2015 na sumu
32,20 EUR mesačne.
Navrhovateľka namietala, že žiadosť o starobný dôchodok so všetkými prílohami a dokladmi si chcela
podať na pobočke odporkyne v Trenčíne ešte dňa 19.05.2011, ale pani V. a Mgr. X. jej žiadosť odmietli
prevziať, a to z dôvodu, ktorý sa ukázal ako nepodstatnený. Iná žiadosť ako žiadosť zo dňa 26.01.2015
sa v administratívnom spise nenachádza. Navrhovateľka na preukázanie svojho tvrdenia nevedela
predložiť žiaden dôkaz, preto neuniesla dôkazné bremeno. V súvislosti s navrhovaným výsluchom pani
V. a X. odvolací súd poukazuje na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 11.08.2016 pred krajským súdom,
ktorého sa zúčastnila ako navrhovateľka tak aj Mgr. X. ako zástupca odporkyne. Navrhovateľka na
pojednávaní predložila potvrdenie o tom, že mala k žiadosti predložiť maturitné vysvedčenie a ďalšie
doklady s tým, že po nahliadnutí zástupkyňa odporkyne Mgr. X. skonštatovala, že to nie je jej písmo aže si to zrejme poznamenala sama navrhovateľka. Z uvedeného teda vyplýva, že ani navrhovateľkou
navrhovaný dôkaz - výsluch Mgr. X., nepotvrdil jej tvrdenie o uplatnení žiadosti už dňa 19.05.2011.
Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo
98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri
výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť
ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych
otázok vymedzených žalobou alebo opravným prostriedkom rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy.
Odporkyňa preto postupovala správne, keď na základe žiadosti navrhovateľky zo dňa 26.01.2015 na
podklade evidenčných listov správne zhodnotila všetky obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie
základy a navrhovateľke priznala starobný dôchodok v zmysle § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
tri roky spätne od uplatnenia nároku. Námietky navrhovateľky boli v podstate zhodné s dôvodmi podania
opravného prostriedku a navrhovateľka nevyvrátila žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a
skutkový stav zistený odporkyňou.
Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd dôvodne považoval
rozhodnutia odporkyne za zákonné a opravnému prostriedku navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti
takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, a preto jeho rozsudok ako
vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku,
lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.