Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1T/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513010154
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bartalská

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1513010154.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Bartalskou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 30.05.2017 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

AN.r, narodený XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom I. Madácha 9, Veľký Krtíš

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava

V, sp. zn. 1Pv 591/11 zo dňa 04.03.2013 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe,

že:

rozhodnutím dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III, sp. zn. X.-P-XXX/III-DI-
BCP-V-XXXX zo dňa 16.12.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.02.2010, a ktoré osobne prevzal

29.10.2010 s vyznačením právoplatnosti bol právoplatne uznaný vinným z priestupku, pričom mu bol
uložený okrem iného trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov,
napriek tomu dňa 20.01.2011 v čase asi o 14.55 hod v Bratislave - Rusovciach v smere z hraničného
priechodu Rajka do mesta Bratislavy viedol osobné motorové vozidlo zn. X. B., farby šedej metalízy,
evidenčných čísiel BA-XXXXK, pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 01.03.2016 bolo vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného. Súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c)
zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a obžalovaný bol poučený v
súlade s § 257 ods. 5 až 8 Trestného poriadku, že ak urobí vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku, nepopretie spáchania skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia
považovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné ani odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku. Obžalovaný na tomto hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa písmena a) citovaného
ustanovenia Trestného poriadku, teda vyhlásil, že sa zo spáchania žalovaného skutku cíti byť nevinný.Obžalovaný už v prípravnom konaní v rámci výsluchu obvineného zo dňa 29.10.2012 prezentoval svoju
obhajobu v tom zmysle, že v čase kedy bol zastavený hliadkou dopravnej polície nemal vedomosť o
tom, že mu bol právoplatne uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Vodičský

preukaz, ktorý mu nebol zadržaný, pri kontrole hliadke predložil. Obžalovaný ďalej uviedol, že je síce
pravdou, že rozhodnutie o priestupku vydané Okresným riaditeľstvom policajného zboru Bratislava III,
ktorým mu bol okrem iného uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidla si prebral, avšak proti tomuto
rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie a žil v tom, že vo veci sa bude konať, a teda, že môže
naďalej viesť motorové vozidlá.

Obdobne obžalovaný vypovedal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.03.2016, kedy uviedol, že
dňa 29.10.2010 sa prvý krát dozvedelo o tom, že bolo pánom M., ktorý v tom čase pracoval na X.
BA P. - X., rozhodnuté dňa 16.12.2009 o priestupku a o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidla. Došlo k tomu tak, že v daný deň -29.10.2010, vošiel na L. ulici do zákazu vjazdu, kde bol
následne zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou, ktorá mu pri riešení priestupku oznámila, že

má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Následne bol predvedený na policajnú stanicu vo
večerných hodinách, kde mu bol doručený ,,dopis“, ktorý bol zalepený, a ktorého prevzatie podpísal.
Podpísal vrch obálky, teda doručenku a vo vnútri bolo rozhodnutie pána M. zo dňa XX.XX.XXXX, na
ktorom nebola vyznačená doložka právoplatnosti. V zmysle poučenia k danému rozhodnutiu, podal proti
tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré malo odkladný účinok. Tu nastal problém, keď ho pán M. v mesiaci

december 2010 vyzval k tomu, aby uhradil 16 Eurový kolok, ktorý však neuhradil, keďže si výzvu na
uhradenie poplatku neprevzal, a naďalej žil v tom, že konanie o predmetom priestupku prebieha, nakoľko
mu nedošlo žiadne ďalšie rozhodnutie. M. XX.XX.XXXX šoféroval ako každý iný deň, a keď ho v daný
deň zastavila hliadka, zaplatil blokovú pokutu a pokračoval v jazde. Následne ho zastavila hliadka ešte
raz niekedy v priebehu roku 2012 alebo koncom roka 2011, kedy sa dozvedel o právoplatnom uložení

zákazu činnosti a o od toho momentu už nešoféroval. Obžalovaný v súvislosti s nezaplatením poplatku
za odvolanie súdu uviedol, že o výzve na zaplatenie nevedel a zrejme mu ju niekto vybral zo schránky,
preto si ju ani neprebral.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.05.2016 súd vypočul svedka Bc. R. M., ktorý k žalovanému

skutku uviedol, že v jednom období pracoval na X. C. P., a ako pracovník ODI si pamätá, že voči
obžalovanému bolo vedených viacero správnych konaní. Obžalovaný bol opakovane sankcionovaný
a boli mu ukladané zákazy činnosti, nakoľko sa opakovane dopúšťal priestupkov proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky. Svedok nevedel uviesť presný dátum, ale pamätá si, že v jednom z konaní
bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti v jeho neprítomnosti, keďže sa na správne konanie

nedostavil a rozhodnutie si neprevzal. Neskôr bol kontrolovaný hliadkou, ktorá zistila z evidencie, že
obžalovaný ma uložený trest zákazu činnosti o ktorom nevedel, preto bol predvedený na oddelenie a
tam mu bolo doručené rozhodnutie o zákaze činnosti, a to právoplatné. Návratka by mala byť súčasťou
spisového materiálu. Svedok ďalej vypovedal, že u obžalovaného bol problém s tým, že si nepreberal
zásielky, ktoré sa vracali nie ako adresát ,,neznámy“, ale ako ,,nezastihnutý“, a preto bola využitá fikcia

doručenia a predmetné uznesenie sa správoplatnilo. Teda rozhodnutie, ktoré si obžalovaný prebral dňa
29.10.2010 bolo v tom čase už právoplatné. Toto rozhodnutie mohol napadnúť jedine mimoriadnym
opravným prostriedkom. Jeho podnet bol vyhodnotený ako mimo odvolacie konanie, a preto podliehal
správnemu poplatku, ktorý nebol uhradený, a preto sa konanie mimo odvolacieho konania zastavilo,
resp.mimoodvolaciekonaniesavôbecnezačalonásledkomneuhradeniasprávnehoporiadku.Pôvodne

rozhodnutie ostalo naďalej právoplatne so všetkými následkami.

Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že na uznesení, ktoré bolo doručené obžalovanému dňa 29.10.2010
nebola vyznačená doložka právoplatnosti, a to aj napriek tomu, že predmetné rozhodnutie už bolo v
tom čase právoplatné.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.09.2016 vypovedala svedkyňa Z.. A. X., ktorá po zákonnom
poučení k veci uviedla, že na rozhodnutí sp. zn. X.-P-XXX/XXXX OR PZ BA P. ODI je jej podpis i keď
rozhodnutiepísaljejkolegaM..K.ďalejvypovedala,ženaoddelenímajútakýobaldoktoréhosazakladá
spisový materiál a majú lehotu či osoba, ktorá bola prejednávaná nepodá odvolanie. Potom už môže

spis vybaviť aj iný kolega, ako ten, ktorý rozhodnutie vydával, keď je napríklad na dovolenke alebo
PN. Na predmetnom uznesení vyznačila doložku právoplatnosti ona, keďže podpis je jej. Právoplatnosť
svedkyňa vyznačovala podľa doručenky kde bolo uvedené že adresát nebol zastihnutý a nie podľa tej,
ktorú obžalovaný podpísal dňa 29.10.2010.K otázke, či bolo obžalovanému napokon doručené uznesenie s vyznačenou doložkou právoplatnosti
alebo bez nej sa svedkyňa vyjadriť nevedela no uviedla, že je možné, že obžalovanému bolo doručené

rozhodnutie bez vyznačenej doložky právoplatnosti, nakoľko majú zaužívaný postup, že v prípade, že
adresát zásielky nie je zastihnutý, jeden výtlačok bez vyznačenej doložky právoplatnosti sa zasiela na
operačné stredisko, a keďže obžalovaného kontrolovala hliadka a zobrala ho na oddelenie zrejme na
N., je možné, že si táto hliadka cestou operačného strediska toto rozhodnutie vyžiadala a následne
obžalovanému doručila, a v tomto prípade na rozhodnutí nie je vyznačená právoplatnosť.

Na tomto hlavnom pojednávaní bola podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku za súhlasu procesných strán
prečítaná výpoveď svedka Q. D. z prípravného konania.

Z tejto výpovede svedka zo dňa 25.10.2012 vyplýva, že ako príslušník špeciálneho dopravného
oddelenia dopravnej polície S. PZ SR dňa XX.XX.XXXX v Bratislave v Rusovciach na pozemnej

komunikácii zastavil vozidlo, ktorého EČV si už nepamätá z dôvodu, že vodič prekročil najvyššiu
povolenú rýchlosť. Po zastavení vozidla vodič predložil všetky potrebné doklady, svoju vinu uznal a
zaplatilblokovúpokutu.Vodičanivozidlonebolilustrované,pretoževtomčasebolproblémsevidenciou.
Následne po niekoľkých dňoch, keď zapisoval pokutu do EKV zistil, že vodič má uložený zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Po tomto zistení spísal o týchto skutočnostiach úradný

záznam, ktorý spolu s EKV vodiča odstúpil na príslušný dopravný inšpektorát na ďalšie konanie.

K. sa ďalej na tomto hlavnom pojednávaní podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil s dôležitými
listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa na predmetnú trestnú vec, okrem iného so samotným rozhodnutím
dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III, sp. zn. ORP-P-819/III-DI-BCP-

V-2009 zo dňa 16.12.2009, ktorým bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá po dobu 24 mesiacov a marenia ktorého sa mal dopustiť, doručenkou preukazujúcou
prebratie predmetného rozhodnutia obžalovaným, odvolaním obžalovaného proti predmetnému
rozhodnutiu zo dňa 13.11.2010, výzvou adresovanou obžalovanému na zaplatenie súdneho poplatku
zo dňa 18.11.2010, odpisom registra trestov obžalovaného, a tiež výpisom z evidencie priestupkov

obžalovaného.

Z odpisu registra trestov GPSR vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti dva krát súdne trestaný, pričom v
jednom prípade sa na neho hladí ako keby nebol odsúdený. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný sa v minulosti dopustil spáchania

celkovo 27 priestupkov, pričom v drvivej väčšine ide o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, resp. o porušenie všeobecných povinností účastníka cestnej premávky.

Všetkydôkazyvykonanénahlavnompojednávanísúdvzmysle§2ods.12Tr.por.jednotlivoajvzájomne
náležite vyhodnotil a dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok nie je trestným činom.

K takémuto záveru súd dospel na podklade vykonaného dokazovania, ktoré neposkytuje dostatočný
podklad pre prijatie záveru, že by obžalovaný svojím konaním naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej
podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Súd mal teda na podklade vykonaného dokazovania za nesporne a jednoznačne preukázané, že
obžalovaný v čase, kedy mu bol právoplatným rozhodnutím správneho orgánu uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu motorové vozidlo viedol. Táto skutočnosť je
preukázaná jednak výpoveďou svedka Q. a jednak aj výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý v
priebehu celého konania nepopieral, že to bol práve on, koho dňa 20.01.2011 zastavila a kontrolovala

hliadka po tom, čo sa ako vodič motorového vozidla dopustil spáchania dopravného priestupku.

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné skonštatovať, že samotný fakt, že obžalovaný v čase, kedy
mal na podklade právoplatného rozhodnutia správneho orgánu zakázané viesť motorové vozidlo, no aj
napriek tomu obžalovaný túto činnosť vykonával, nestačí na vyvodenie záveru o jeho úmysle zmariť účel

tohto trestu tak ako to predpokladá ustanovenie § 348 ods. 1písm. d) Trestného zákona.

Ďalšou, pre súd nespornou skutočnosťou je fakt, že odpis rozhodnutia OR PZ BA III o uložení
trestu zákazu činnosti, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 29.10.2010 nebol opatrený doložkouprávoplatnosti, a to aj napriek tomu, že v tom čase už toto rozhodnutie právoplatné bolo. Táto skutočnosť
je potvrdená výpoveďami svedkov M. a X., korešponduje s ostatnými vykonanými dôkazmi a logický
jej nasvedčuje aj to, že obžalovaný proti tomuto rozhodnutiu podal ako proti neprávoplatnému opravný

prostriedok zo dňa 13.11.2010, s ktorým sa súd hlavnom pojednávaní oboznámil, a ktorý smeroval
proti rozhodnutiu dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III, sp. zn. OQ. zo dňa
16.12.2009.

Súd následne pristúpil k zhodnoteniu okolností, ktoré sú významné z hľadiska posúdenia či konaním

obžalovaného naozaj došlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pričom vzhliadol
nedostatky vo vzťahu k naplneniu subjektívnej stránky tohto trestného činu.

Z ustanovenia § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona vyplýva, že trestného činu marenia výkonu
úradného rozhodnutia sa dopustí ten, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo

iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo
iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.

Podľa § 17 Trestného zákona pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie,
ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Z uvedeného teda vyplýva, že pre trestnosť páchateľa tohto trestného činu okrem toho, že vykonáva
činnosť na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, je tiež
potrebné páchateľovi preukázať, že v čase, keď vykonával činnosť na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie
štátneho orgánu o zákaze činnosti, konal s úmyslom porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom, resp., že vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre
prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

V posudzovanom prípade ide o záujem štátu, na riadnom výkone rozhodnutí sudov a iných orgánov
verejnej moci, pričom zákonný znak ,,marí alebo podstatne sťažuje treba vykladať tak, že rozhodnutie,

ktoré má byť vykonané v čase činu, v dôsledku konania páchateľa nie je vykonané a nemožno ho
vykonať, alebo bolo vykonané za podstatne sťažených podmienok.

Pokiaľ teda obžalovaný nemal vedomosť o tom, že rozhodnutie OR PZ BA III, ktorým mu bol uložený
okrem iného trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá už nadobudlo právoplatnosť, ale práve naopak,

vzhľadom na všetky skutkové okolnosti prípadu mohol logicky nadobudnúť presvedčenie, že toto
rozhodnutie právoplatnosť nenadobudlo, a teda že v čase kedy viedol motorové vozidlo žiadny zákaz
neporušuje, nemožno potom konanie obžalovaného v žiadnom prípade kvalifikovať ako prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného
rozhodnutia, musí byť teda celá páchateľova činnosť zahrnutá zavinením, ako najvýznamnejším
komponentom subjektívnej stránky skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného činu, nakoľko zavinenie
podmieňuje vyvodenie trestnej zodpovednosti, a je ním zároveň vyjadrená zásada individuálnej trestnej
zodpovednosti, keďže každý zodpovedá iba za to, čo svojím konaním sám zavinil. Zavinenie, ako

vnútorný psychický vzťah páchateľa k objektívnym znakom trestného činu predstavuje vzťah vedomosti
a vôle k protiprávnemu konaniu.

V nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatuje, že na podklade vykonaného dokazovania prijal
jednoznačný záver o tom, že konanie obžalovaného nebolo v čase, kedy viedol motorové vozidlo a bol z

dôvodu prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti dňa 20.01.2011 zastavený a kontrolovaný hliadkou
PZ, zahrnuté zavinením v podobe úmyslu spôsobiť protiprávny následok.

Napokon vo vzťahu k naplneniu resp. nenaplneniu subjektívnej stránky žalovaného skutku nemožno
opomenúť ani skutočnosť, že ku dňu 20.01.2011 nebolo obžalovanému zadržané vodičské oprávnenie,

nakoľko tak, ako to vyplýva z jeho výpovede, a tiež z výpovede svedka Q., obžalovaný pri kontrole
hliadkou PZ, tejto predložil všetky doklady potrebné k vedeniu motorového vozidla, a nepochybne aj
táto skutočnosť mohla obžalovaného utvrdiť v presvedčení, že v jeho veci, resp. o jeho odvolaní nebolo
právoplatne rozhodnuté, a teda, že žiaden zákaz neporušuje.Na podklade takto vykonaných dôkazov súd, rešpektujúc zásadu prezumpcie neviny upravenú v § 2
ods. 4 Tr. poriadku, ustálil jednoznačný záver, o tom, že žalovaný skutok nie je trestným činom, a preto

rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.