Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. október 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/448/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915212816
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6915212816.4

Rozhodnutie

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti žalovanému: L. V., O.. XX.XX.XXXX,
Z. V. E. F. XX o zaplatenie sumy 1.011,73 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Pôvodný žalobca: Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len "pôvodný veriteľ") sa žalobou zo
dňa 10.09.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.011,73 Eur a prináležiaceho úroku z
omeškania.

1.2 V žalobe uviedol, že predmetný nárok si voči žalovanému uplatňuje titulom nesplateného úveru,
ktorý bol žalovanému poskytnutý v súlade so zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
VÚB, a.s. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému schválený úverový rámec vo výške 393,33 Eur,
pričom žalovaný bol povinný platiť pôvodnému veriteľovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 13,28
Eur s prihliadnutím na dohodnutý úrok vo výške 22,80 %. Žalovaný si však svoju povinnosť, včas a
riadne uhrádzať splátky úveru, neplnil.

2. Súd pôvodne rozhodol vo veci platobným rozkazom, ktorý bol zrušená z dôvodu nemožnosti doručiť
platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk.

3. V priebehu konania pôvodný žalobca súdu oznámil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 01.10.2015 došlo ku postúpeniu predmetnej pohľadávky na terajšieho žalobcu.

4. Žalovaný sa ku žalobe nevyjadril.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so Žiadosťou o vydanie a používanie pôžičkovej karty
Triangel zo dňa 06.10.2005, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydávaných VÚB, a.s., výpismi z pôžičkovej karty Triangel za obdobie od 08.01.2009 do

31.07.2015, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2015, vyhlásením predčasnej splatnosti
dlžného zostatku zo dňa 03.10.2012 vrátane doručenky preukazujúcej prevzatie tohto vyhlásenia zo
strany žalovanej.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovné skutočnosti:
6. Pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu nachádzajúcu sa na tlačive označenom ako

"Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel", ktorú podpísal žalovaný dňa 03.10.2005 a pôvodnýveriteľ dňa 06.10.2005 (ďalej len "úverová zmluva"). V úverovej zmluve bol uvedený len údaj o splátkach
úveru v počte 30krát po 500,- Sk (16,60 Eur).

7. Z výpisov z Pôžičkovej karty Triangel v súvislosti s Ú. Č.. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.01.2009
do 31.07.2015 vyplýva, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky pôvodného veriteľa v celkovej výške
100,- Eur, pričom v prospech pôvodného veriteľa uhradil postupne sumu 724,59 Eur.

8. Z vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 03.10.2012 súd zistil, že pôvodný veriteľ

vyhlásil okamžitú splatnosť celého neuhradeného zostatku úveru vo výške 527,82 Eur, pričom určil aj
lehotu na jeho zaplatenie, a to do 10 dní od doručenia tohto vyhlásenia žalovanému (ku ktorému došlo
dňa 09.10.2012).

9. Dňa 01.10.2015 bola medzi pôvodným veriteľom a súčasným žalobcom uzavretá Zmluva o postúpení
pohľadávok, ktorej súčasťou bol aj žalovaný nárok.

10. Súd sa prednostne zaoberal skúmaním aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní
a platnosti postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa na žalobcu, pričom dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam a právnym záverom:

11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého vyplýva
ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo uplatňovať si tento hmotnoprávny
nárok.

12. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)

alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu
nenamieta.

13. Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu

v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy postúpi pôvodný veriteľ na nového veriteľa svoju pohľadávku,
ktorú má voči dlžníkovi, a to aj bez súhlasu dlžníka.

14. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka.

15. Postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt je upravené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len "ZoB").

16. Pri postúpení pohľadávky banky na iný subjekt musí banka rešpektovať jednak ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú všeobecné podmienky postúpenia, ale aj ustanovenie ZoB,

ktoré upravuje osobitné podmienky takéhoto postúpenia.

17. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB je potrebné si vykladať tak, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku
z úveru splatného v splátkach na iný subjekt bez súhlasu dlžníka len za súčasného splnenia týchto
podmienok:

- dlžník nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru alebo úrokov, alebo ich časť,
- jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,
- na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný.

18. Uvedené plne korešponduje aj so stanoviskom Národnej banky Slovenska zo dňa 24.07.2014 k

podmienkam postúpenia pohľadávky banky na iný subjekt, ktoré aplikujú súdy pri svojom rozhodovaní
v obdobných právnych veciach. Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku navyše uviedla, že
banka má za uvedených podmienok právo postúpiť celú, teda aj nesplatenú časť, pohľadávky z úveru,
pričom svoju pohľadávku môže postúpiť aj na iný subjekt, ktorý nemá postavenie banky a nemá bankové
povolenie na vykonávanie tejto činnosti.

19. Listom zo dňa 07.08.2017 vyzval súd žalobcu, aby predložil výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB adresovanú
žalovanému zo strany pôvodného veriteľa v období pred postúpením pohľadávky (ktorá je predmetom
konania) na žalobcu a súčasne, aby predložil aj dôkaz o jej doručení žalovanému.20.1 Žalobca na výzvu súdu reagoval mailom zo dňa 05.10.2017, v ktorom uviedol, že doručuje súdu
výzvu pôvodného veriteľa na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky vrátane doručenky. Z prílohy

ku mailu súd zistil, že žalobca doručil súdu vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa
03.10.2012, ktoré považuje za výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB.
20.2 Súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje, pretože vo výzve podľa § 92 ods. 8 Zob musí byť
žalovaný upozornený na to, že po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní je nepretržite v omeškaní so
splnenímčoilenčastisvojhopeňažnéhozáväzku,avšakpodaniepôvodnéhoveriteľazodňa03.10.2012

takouto výzvou nie je, keďže sa v ňom už vyhlasuje predčasná splatnosti peňažného záväzku.

21. Súd konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno za účelom preukázania
skutočnosti, či pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok úveru výzvou podľa
§ 92 ods. 8 ZoB, ktorá by sa týkala prejednávanej úverovej zmluvy.

22. Ďalej súd konštatuje, že medzi pôvodným veriteľom, ako postupcom, a žalobcom, ako postupníkom,
nedošlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2015 ku platnému postúpeniu
pohľadávky tvoriacej predmet tohto konania. Uvedené postúpenie je neplatné podľa § 39 Občianskeho
zákonníka pre obchádzanie zákona, konkrétne zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách
z dôvodu absencie výzvy pôvodného veriteľa (banky) doručenej žalovanému.

23. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní súd žalobu v plnom
rozsahu zamietol.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Právne vzťahy postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik
právapovinností.Absolútnaneplatnosťprávnehoúkonunastáva priamozozákonaapôsobíodzačiatku
(ex tunc) voči každému. Z takéhoto právneho úkonu nenastanú právne následky, a to ani dodatočným

schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej
vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex offo) z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu
neplatnosti dovolal.

26. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

27. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

29.1 Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje, a
ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu
dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti,ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné
bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv.
objektívnej neistoty nazývaný aj "non liquet" ("nie je jasné"), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s

hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie
záveru čo už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdenej strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom
nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. V podstate
ide o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

29.2 Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného
bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo
zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva
a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho
uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom
neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech.

29.3 Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť, ale ani nepravdivosť, skutočností svedčiacich
o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou
aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena
žalobcom.
29.4 Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo

odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného
bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.

30. O nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému súd rozhodol z toho dôvodu, že žalovaný
si v konaní žiadne trovy neuplatnil a ani zo spisu žiadne trovy v jeho prospech nevyplývajú. Je však

potrebné uviesť, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, by inak nárok na náhradu
trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku patril.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Rimavská Sobota.
V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis.
V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal
jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.