Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/204/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116227290
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116227290.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu LIMEA - správa domov, s.r.o.,

Čínska2529/10,Košice,IČO:47902191,zastúpenéhoJUDr.ZuzanouBurdovou,advokátkousosídlom
Volgogradská13,Prešov,protižalovanýmX/T.E.,G.X.X.XXXX,K.K.XD,C.Q.X/.Š.E.,G.XX.X.XXXX,
K. K.Ú. XD, C., o zaplatenie 906,30 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 906,30 eura spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 906,30 eura od 16.10.2016 do zaplatenia a zmluvnú
pokutu vo výške 0,05% zo sumy 906,30 eura za každý deň omeškania od 16.10.2016 do zaplatenia a
to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 23.11.2016 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovaným zaplatenia
sumy 906,30 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 906,30 eura od 16.10.2016
do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 906,30 eura od
16.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi bytu Č.. X G. F. K. XD Z. C., ktorého správu vykonával na základe zmluvy o výkone
správy žalobca. Žalovaní boli povinní platiť za služby spojené s bývaním a správou bytu predpísané

úhrady. Žalovaní sú povinní od 1.11.2015 uhrádzať mesačne preddavky do fondu prevádzky údržby a
opráv vo výške 80,86 eura. Žalovaní od mesiaca november 2015 do mesiaca október 2016 neuhrádzali
mesačné zálohové platby, za mesiace november a december 2015 vo výške po 48,22 eura mesačne a
za mesiace január až október 2016 vo výške 80,86 eura mesačne, čím im vznikol dlh za toto obdobie
vo výške 906,30 eura (keďže navyše mali nedoplatok vo vyúčtovaní za rok 2015 vo výške 1,26 eura).
Žalovaní tak dlhujú žalobcovi na preddavkoch za obdobie od novembra 2015 do októbra 2016 sumu
905,04 eura a na nedoplatku vo vyúčtovaní za rok 2015 sumu vo výške 1,26 eura, teda celkovo sumu

906,30 eura.

2. Žalovaní sa k návrhu nevyjadrili.

3. Súd vo veci rozhodol v súlade s § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pretože v spore ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje

1.000 eur.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, so zmluvou o výkone správy č.
04/zvs/2015 zo dňa 13.10.2015, s predpisom mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu platnej od1.11.2015,svyúčtovanímnákladovspojenýchsužívanímbytuzarok2015asďalšímilistinnýmidôkazmi
predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Zo zmluvy o výkone správy 04/zvs/2015 zo dňa 13.10.2015 súd zistil, že žalovaní ako vlastníci bytu
poverili žalobcu ako správcu zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných
zariadení a príslušenstva bytového domu na ulici K. XD, Z. C..

6. Z mesačného zálohového predpisu platieb platného od 1.11.2015 súd zistil, že mesačný zálohový

predpis za užívanie predmetného bytu na Bencúrova 8D v Košiciach bol stanovený na sumu 80,86 eura
mesačne.

7. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2015 súd zistil, že žalovaní mali
nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním a správou bytu celkom vo výške 340,28 eura.

8. Podľa ustanovenia § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
platnom znení vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o
výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy
alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a
správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a
nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy
obsahuje najmä
a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri

zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku,
c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia
disponovať s nimi,

d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,
e) zásady určenia výšky platieb za správu,
f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu.

9. Podľa ustanovenia § 8b ods. 1 a ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov v platnom znení správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu
za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na
súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania
podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o

určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome
alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného
práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v
konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome. Pri správe majetku vlastníkov je správca povinný sledovať úhrady za

plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

10. Podľa článku IV bodu 2 a 3 zmluvy o výkone správy sú vlastníci bytov povinní uhrádzať mesačne
preddavky do fondu prevádzky údržby a opráv. Všetky platby sú stanovené v mesačnom predpise a

vlastníci sa zaväzujú tieto platby uhradiť do 15. dňa príslušného mesiaca. V prípade omeškania vlastníka
s peňažným plnením je dlžník povinný zaplatiť správcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy
za každý deň omeškania až do zaplatenia.

11. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení

(ďalej len „Občiansky zákonník“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky zomeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná a žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení relevantné dôkazy. Žalobca je správcom
bytového domu na ulici K. XD Z. C., pričom žalovaní boli v rozhodnom období od novembra 2015
do októbra 2016 vlastníkmi K. Č.. X G. F. K. XD Z. C. (list vlastníctva Č.. XXXXX, C..Ú.. A. M.). Z
mesačného zálohového predpisu platieb platného od 1.11.2015 a z vyúčtovania nákladov za služby
spojené s bývaním za rok 2015 má súd za preukázané, že žalovaní mali za užívanie predmetného bytu

na ul. Bencúrova 8D v Košiciach uhrádzať sumu 80,86 eura mesačne, pričom za obdobie roku 2015 mali
žalovaní nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním a správou tohto bytu celkom vo výške
340,28 eura. Žalovaní neuhradili mesačné zálohové platby za mesiace november a december 2015 vo
výške po 48,22 eura mesačne a za mesiace január až október 2016 vo výške 80,86 eura mesačne, čím
im vznikol dlh za toto obdobie vo výške 905,04 eura. Žalovaní boli povinní platiť za služby spojené s

užívaním a správou bytu predpísané úhrady do 15. dňa príslušného mesiaca. Žalobca ďalej požaduje
titulom nedoplatku vo vyúčtovaní za rok 2015 sumu 1,26 eura.

14. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe vyhovel a
zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 906,30 eura.

15. Pokiaľ ide o určenia dňa omeškania boli žalovaní povinní platiť za služby spojené s užívaním a
správou bytu predpísané úhrady do 15. dňa príslušného mesiaca. Výška základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky bola k 16.10.2016 0%. V tejto časti súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca
bol oprávnený požadovať zaplatenie úrokov z omeškania z každej mesačnej zálohovej platby, s ktorej

zaplatením boli žalovaní v omeškaní, teda počnúc od 16.11.2015 zo sumy 48,22 eura, pričom požaduje
úroky z omeškania až od 16.10.2016.

16. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovaným na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% za každý
deň omeškania zo sumy 906,30 eura od 16.10.2016 do zaplatenia, súd konštatuje, že táto bola medzi

účastníkmi zmluvy o výkone správy písomne dohodnutá v článku IV bode 3.

17. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

18. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzkov, ktoré sú
súhrnne upravené v § 544 až 588 obč. zák.. Ich zmyslom je zabezpečenie plnenia povinností, ktoré sú
obsahom záväzkov. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu

splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť,
stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú sumu v dohodnutej
výške. Dojednanie pokuty a jej výška je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to však,
že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon
výslovne neupravuje obmedzenia pri rokovaní o výške zmluvnej pokuty, avšak pri posudzovaní platnosti

dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi je výška zmluvnej pokuty jedným z
rozhodujúcich hľadísk (§ 39 Obč. Zák.).21. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich dohody, aby
bola v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy

netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych
situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, čestnosti a pod. Dobré mravy sú
interpretované ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji
osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie , sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu noriem základných (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. 6. 1997, sp.

zn. 3 Cdon 69/96, uverejnený v časopise Súdna judikatúra 8/97 pod č. 62, alebo rozsudok najvyššieho
súdu ČR z 25. 10. 2004, sp. zn. 33 Odo 538/2003). Ku konkretizácii takto všeobecne stanovených
pravidiel je potrebné použiť ďalšie vodítka, z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v
súlade so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej
pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (preventívnu, uhradzovaciu
a sankčnú). Primeranosť dohodnutej výšky zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať s prihliadnutím k

celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Do úvahy treba vziať aj výšku
zabezpečenej sumy, z ktorej možno tiež usúdiť na primeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný
pomerpôvodnejasankčnejpovinnosti.Prenaplnenieuhradzovacejfunkciezmluvnejpokutyjepotrebné,
aby jej výška predstavovala súhrn eventuálne do úvahy prichádzajúcich škôd, ktoré možno v danom
prípade v dôsledku porušenia zabezpečenej povinnosti očakávať (porov. Rozsudky Najvyššieho súdu

ČR z 27. 11. 2003, sp. zn. 33 Odo 890/2002, z 11. 8. 2005, sp. zn. 33 Odo 875/2005, zo 16. 7. 2008,
sp. zn. 28 Cdo 3714/2007).

22. Súd v tejto časti poukazuje na rozhodovacia prax Najvyššieho súdu ČR, ktorá je použiteľná aj v
tomto prípade, ktorá sa v otázke úmery sankčnej povinnosti predstavujúcej zmluvnú pokutu ustálila. Kým

zmluvná pokuta dohodnutá vo výške približne 0,5% denne z dlžnej čiastky je posudzovaná ako platné
dojednanie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi, dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 1% denne
je spravidla považované za neplatný právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom (porov. rozsudky
Najvyššieho súdu ČR z 10. 4. 2001, sp. zn. 29 Cdo 1583/2000, z 30. 5. 2007, sp. zn. 33 Odo 438/2005, z
25. 10. 2007 , sp. zn. 26 Odo 371/2006, z 25. 11. 2009, sp. zn. 33 Cdo 1682/2007, z 30. 11. 2010, sp. zn.

33 Cdo 4377/2008, zo 28 . 4. 2011, sp. zn. 33 Cdo 4986/2009, z 24. 3. 2011, sp. zn. 33 Cdo 2248/2009).

23. V súdenej veci bola medzi účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,05% za každý
deň omeškania z dlžnej čiastky. Podľa názoru súdu je takto dohodnutá zmluvná pokuta vo vzťahu k
zabezpečenej pohľadávke žalobcu primeraná, teda ide o platné dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré je

v súlade s dobrými mravmi.

24. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe vyhovel
a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 906,30 eura spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 906,30 eura od 16.10.2016 do zaplatenia a zmluvnú

pokutu vo výške 0,05% zo sumy 906,30 eura za každý deň omeškania od 16.10.2016 do zaplatenia.

25.Preúplnosťvyjadreniahmotnoprávnychvzťahovmedzistranamitohtokonaniasúduvádza,žemedzi
žalovanými v 1. a v 2. rade vznikol spoločný záväzok, pričom z povahy plnenia vyplýva, že sú žalobcovi
povinní splniť dlh spoločne a nerozdielne (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

26. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

27. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

29. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.30. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania

advokáta.

31.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanoveníust.§255ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadku,
nakoľko žalobca mal vo veci úspech v plnej výške a priznal mu preto nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

32. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho

obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).