Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžf/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200183
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2015200183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.

a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobkyne: JUDr. Jarmila
Mračnová, Staničná 256, Moravský Svätý Ján, IČO: 36 085 014, zastúpená advokátskou kanceláriou
URBAN s.r.o., so sídlom Slanská Huta 77, Košice - okolie, pracovisko Račianska 69/B, Bratislava,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/17360/2015/2206 zo dňa 16. januára
2015, konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/23/2015 - 70 zo
dňa 12. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/23/2015 - 70 zo dňa 12.
apríla 2016 m e n í tak, že z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100307/1/17360/2015/2206 zo
dňa 16. januára 2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trnava č. 9201401/5/4552500/2014 zo
dňa 8. októbra 2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 140,- € a trovy právneho
zastúpenia 1.075,25 € na účet právneho zástupcu žalobkyne URBAN, s.r.o., Košice, do 30 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.

1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.") zamietol žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100307/1/17360/2015/2206 zo dňa 16.01.2015, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „daňový poriadok") a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9201401/5/4552500/2014

zo dňa 08.10.2014. Týmto prvostupňovým rozhodnutím bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume
7.058,75 € na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009.

1.2 Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že zistenia správcu dane uvedené
v protokole a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú dostatočné na prijatie záveru o neuznaní
spornýchvýdavkovzadaňovévýdavky.Správcatakvprotokole,akoajvnapadnutomrozhodnutíuviedol
všetky dôkazné prostriedky týkajúce sa merita veci, ktoré mali podstatný vplyv pre vyčíslenie daňovej

povinnosti.

1.3 Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, tak krajský súd mal za nesporné, že v daňovom
konaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Pri rozhodovaní o rozsahu dokazovania je správcadane limitovaný iba zásadou materiálnej (objektívnej) pravdy, ktorá mu ukladá pred rozhodnutím čo
najúplnejšiezistiťskutočnýstavprejednávanejveci.Vykonanýmdokazovanímsprávcadanetútozásadu
dodržal.

1.4 V súvislosti s námietkou ohľadom porušenia § 63 ods. 3 daňového poriadku prvostupňový súd
uviedol, že rozhodnutie Daňového úradu Trnava je rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane upraveným
v ustanovení § 68 ods. 5 daňového poriadku, preto uvedenie tohto zákonného ustanovenia vo výroku
rozhodnutia zodpovedá požiadavke ustanovenia § 63 ods. 3 písm. d/. Práve uvedenie všetkých

procesných a hmotnoprávnych ustanovení, podľa ktorých finančný orgán postupoval a ktorými sa
riadil pri vysporadúvaní sa s argumentáciou daňového subjektu vo výroku rozhodnutia bez súvislosti s
posudzovanou okolnosťou prípadu by bolo v rozpore s požiadavkou jednoznačnosti a zrozumiteľnosti
rozhodnutia, a v prípade uvedenia aj súvislosti medzi ustanovením zákona (jednotlivo všetkých
aplikovaných) a posudzovanou okolnosťou, by výrok rozhodnutia nahrádzal neprípustným spôsobom
dôvodovú časť rozhodnutia. Obdobne to platí aj pre rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu,

ktoré vo výroku správne obsahuje ustanovenie § 74 ods. 4 daňového poriadku upravujúce spôsob
rozhodnutia odvolacieho orgánu.

1.5 Dôkazom vykonaným v daňovom konaní bol podľa krajského súdu prisúdený logický význam, keď
správca dane pri posudzovaní zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku žalobkyne ako okolnosti

majúcej zásadný význam pre možnosť uznania s nehnuteľnosťou súvisiacich výdavkov (náklady na
rekonštrukciu, daň z nehnuteľnosti, úverové úroky a poplatky) za daňové výdavky vychádzal z výkazu
majetku a záväzkov ku dňu 31.12.2009 a z opakovaných vyjadrení samotnej žalobkyne z 24.10.2012
a 19.03.2013 o nezaradení nehnuteľnosti do obchodného majetku a relevantný význam nepriznal
dodatočne predloženej inventárnej karte, ktorá by podľa žalobkyne mala preukazovať zahrnutie

nehnuteľnosti do jej obchodného majetku s nulovou účtovnou hodnotou už v roku 2007. Odhliadnuc
už od skutočnosti, že nulovej účtovnej hodnote nehnuteľnosti odporuje jej nadobudnutie žalobkyňou
a jej manželom za kúpnu cenu 2 mil. Sk, v logickom rozpore s tvrdeným zaradením nehnuteľnosti
do obchodného majetku je existencia nájomnej zmluvy z 30.06.2007, ktorú inak žalovaný správne
vyhodnotil ako neplatný právny úkon.

1.6 V súvislosti s neuznaním výdavkov na nákup kvetu a minerálok krajský súd konštatoval, že žalovaná
v zápisnici z ústneho pojednávania správcu dane zo dňa 25.04.2013 nákup kvetu Lekno označila za
svoju osobnú potrebu a v konaní nepreukázala naplnenie podmienok pre posudzovanie poskytnutia
minerálky zamestnancom v rámci plnenia povinnosti zamestnávateľa podľa vyhlášky č. 544/2007 Z. z.

o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Relevantnosť z hľadiska posudzovania
charakteru týchto výdavkov nemožno priznať ani tvrdeniu žalobkyne o poskytovaní nápoja klientom
pri výkone jej činnosti, nakoľko poskytovanie takejto služby do obsahu činnosti notára upraveného
zákonom č. 323/1992 Zb. nepatrí. Hoci možno pripustiť, že v niektorých prípadoch je takéto poskytnutie
nápoja žiaduce, výdavok naň nespĺňa podmienky ustanovenia § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o

dani z príjmov. Správca dane obdobne správne posudzoval výdavky na nákup kahancov a sviečok za
výdavky na osobnú potrebu daňovníka, ktoré podľa § 21 ods. 1 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. nie sú
daňovými výdavkami. Pokiaľ žalobkyňa výdavky na sviečky a kahance označila za výdavky na reklamu -
prezentáciu jej podnikateľskej činnosti a obchodného mena podnikateľa v širšom kontexte, je nad rámec
záveru správneho orgánu o nesplnení podmienky reklamy podľa § 19 ods. 3 písm. k/ zákona o dani z

príjmov z dôvodu ich neoznačenia obchodným menom žalobkyne, potrebné poukázať na skutočnosť, že
organizačný poriadok Notárskej komory SR v ustanovení § 24 ods. 1 reklamu notára priamo zakazuje.

1.7 Záverom krajský súd skonštatoval, že nakoľko sa žalovaný s právnou argumentáciou žalobkyne v
obsahu svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal, v konaní sa nedopustil porušenia jej procesných

práv a správne aplikoval príslušné hmotnoprávne normy, žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako
nedôvodnú zamietol.

2.

2.1 Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby
najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Trnave zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a
vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobkyňa v odvolaní konštatovala, že rozsudok krajského súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahomadministratívneho spisu, je nedostačujúce na posúdenie predmetnej daňovej veci, rozsudok je
nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a tiež pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu
bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, t. j. krajský súd

sa dopustil vád podľa ustanovenia § 250j ods. písm. a/, b/, c/, d/ a e/ O.s.p.).

2.2 V dôvodoch odvolania žalobkyňa v úvode uviedla, že ako absolventka práva rozumie a chápe, čo
je termín obchodný majetok, avšak nerozumela režimu zahŕňania majetku (budovy) do obchodného
majetku jedného z manželov ako daňovníka, na účely dane z príjmov fyzických osôb, ak predmetná

nehnuteľnosť je súčasne v BSM oboch manželov, teda žalobkyne a jej manžela, a to vo výške
bezpodielového spoluvlastníctva 1/1 k celku (z pohľadu civilného práva) no z pohľadu daňového
práva (budova notárskeho úradu) zahrnutá výlučne len do obchodného majetku žalobkyne, a to aj
napriek tomu, že nebude zahrnutá v obchodnom majetku jej manžela, ktorý má z pohľadu občianskeho
práva bezpodielové spoluvlastnícke právo k takejto budove vo výške podielu 1/1 k celku. Podstatou
nepochopeniažalobkynebolatáskutočnosť,žežalobkyňaakonotárkazpohľaducivilného(občianskeho

či obchodného) práva má vedomosť a znalosť, ktorá je správna z pohľadu civilného práva, že na prevod
či na iné dispozície s nehnuteľnosťou (budovou notárskeho úradu) je podľa § 46 ods. l Občianskeho
zákonníka vždy potrebná písomná forma, inak je právny úkon absolútne neplatný. Nakoľko žalobkyňa
dostala od správcu dane otázku, či „vložila budovu notárskeho úradu do svojho obchodného majetku",
tak žalobkyňa vychádzajúc z § 46 ods. l Občianskeho zákonníka jednoznačne odpovedala správcovi

dane, že „nie nevložila" lebo vedela, že samostatnou písomnou zmluvou nevkladala budovu notárskeho
úradu, ktorú má v BSM so svojim manželom, do svojho obchodného majetku.

2.3 Krajský súd v Trnave mal a bol povinný podľa žalobkyne, v zmysle zásady iura novit curia,
posudzovať existenciu zaradenia budovy notárskeho úradu do obchodného majetku daňovníka v

nadväznosti na Inventárnu Kartu I a Inventárnu kartu II a ostatné dôkazy predložené daňovníkom,
berúc do úvahy poslednú časť vety § 10 ods. 1 zákona č. 505/2003 Z. z. o dani z príjmov (poznámka
odvolacieho súdu - správne má byť zákon č. 595/2003 Z. z.), kde je uvedené, že rozhodujúcim pre
určenie výšky podielu zahrnutia príjmov plynúcich z majetku v spoluvlastníctve dvoch či viacerých
daňovníkov, je podiel dohodnutý účastníkmi takejto dohody, pričom takouto dohodou bola podľa

žalobkyne v predmetnom prípade jednak Inventárna Karta I a Inventárna karta II a ostatné dôkazy
predloženéžalobcomakodaňovníkomsprávcovidaneatiežaj„neplatnánájomnázmluva",načokrajský
súd v rozsudku vôbec nereagoval.

2.4 Podľa žalobkyne krajský súd taktiež opomenul pri štúdiu spisu, že predmetom sporu medzi žalobcom

a žalovaným, resp. správcom dane je tá skutočnosť, že žalobca uviedol ako hodnotu nehnuteľnosti
(budovy notárskeho úradu) v Inventárnej karte za rok 2009 výlučne iba sumu daňových výdavkov
vynaložených žalobcom na notársky úrad v roku 2009, pričom žalobkyňa si náklady na obstaranie
nehnuteľnosti (budovy notárskeho úradu) v roku 2007 vo výške 2.000.000 Sk nezahrnula.

2.5 V súvislosti s neplatnosťou nájomnej zmluvy žalobkyňa uviedla, že záver správcu dane, ako aj
žalovaného a následne aj krajského súdu, že predmetná zmluva je absolútne neplatný právny úkonom,
je ako taký nesprávny a predovšetkým z daňového pohľadu aj právne irelevantný, keďže správca dane
ako aj žalovaný mali a boli povinní v zmysle § 3 ods. 1 v nadväznosti na § 3 ods. 6 daňového poriadku
v nadväznosti na § 35 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní tejto zmluvy aplikovať

princíp obsahu nad formou. V takom prípade by správca dane musel dôjsť k záveru, že v skutočnosti
ide o nepomenovanú zmluvu s prvkami zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti v kombinácii so zmluvou
o umožnení odpisovania technického zhodnotenia hmotného majetku zo strany nájomcu podľa § 24
ods. 2 zákona o dani z príjmov, čo zodpovedá žalobcom predloženej judikatúre Ústavného súdu SR
a tiež aj Ústavného súdu ČR, kedy súdy konštatovali, že aj keď je právny úkon absolútne neplatný

podľa občianskeho či obchodného práva, tak takáto neplatnosť nemá žiadny význam vo vzťahu k
posúdeniu, či výdavky realizované daňovníkom na základe takejto absolútne neplatnej zmluvy, sú alebo
nie sú daňovo uznateľné, keďže tu sa má skúmať výlučne otázka dosiahnutia, zabezpečenia a udržania
zdaniteľných príjmov plynúcich v spojení s nákladmi vynakladanými daňovníkom na základe takejto
absolútne neplatnej zmluvy.

2.6 Keďže v daňovom konaní a v daňovom vyrubovacom konaní platí prejednacia zásada, tak v právnom
štáte,ktorýmjeSlovenskárepublika,jeabsolútnevylúčené,abyvprípade,akdaňovníkpreložísprávcovi
reálne dôkazy o existencii zaradenia budovy notárskeho úradu do obchodného majetku žalobcu, čo vpredmetnej veci žalobca spravil, no správca dane a ani žalovaný tieto dôkazy predložené žalobcom
vôbec neuznali a vôbec nevzali do úvahy, a to aj napriek tomu, že sám správca dane a ani žalovaný
nemá žiaden dôkaz preukazujúci nezaradenie a nezahrnutie budovy notárskeho úradu do obchodného

majetku žalobcu.

2.7 Žalobkyňa mala za to, že správca dane a následne i žalovaný nesprávne vyložili (hodnotili) dôkaz
inventárnej karty hmotného investičného majetku zo dňa 15.06.2007 (ďalej len „Inventárna karta I"), kde
je uvedená vstupná cena 0, účtovný odpis a daňový odpis 0 zostatková cena 0 na strane jednej a dôkaz

inventárnej karty dlhodobého hmotného a nehmotného majetku č. 3 (ďalej len „Inventárna karta II"), kde
je za rok 2008 uvedená vstupná cena 34.051,55 €, s ročným účtovným a daňovým odpisom 1.703,- €.

2.8 Žalobkyňa v odvolaní opätovne poukázala na skutočnosť, že správca dane, žalovaný i krajský súd
sa vôbec nezaoberali argumentáciou daňového subjektu vo vzťahu k:
- právnemu hodnoteniu formálne označenej nájomnej zmluvy ako zmluvy nepomenovanej s prvkami

výpožičky s právom na odpisovanie,
- daňovo-právnej relevancii uznania výdavkov vynaložených daňovníkom na základe/v súvislosti so
zmluvou, ktorá je (by mohla byť posúdená) z pohľadu súkromného práva ako absolútne neplatný
právny úkon vo vzťahu k posúdeniu opodstatnenosti nákladov (výdavkov) vynaložených daňovníkom
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa zákona o dani z príjmov,

-relevantnostiodlišnéhoprávnehovýkladudaňovníkaasprávcudaneohľadomdôkazuovloženíbudovy
notárskeho úradu do obchodného majetku daňovníka,
- nesprávnemu právnemu výkladu správcu dane ohľadom režimu BSM a podmienok nakladania s
majetkom patriacim obom manželom z pohľadu súkromného práva a z pohľadu verejného (daňového)
práva pri vložení majetku patriaceho do BSM jedným z manželov do svojho obchodného majetku.

2.9 Žalobkyňa taktiež v odvolaní namietala, že žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia neuviedol
hmotnoprávny predpis, podľa ktorého vo veci rozhodol. Z uvedeného dôvodu teda podľa žalobkyne, ako
žalovaný tak aj krajský súd odňali žalobkyni jej ústavné a zákonné právo na spravodlivý právny (správny)
proces, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na náležité, riadne, a presvedčivé odôvodnenie

každého správneho rozhodnutia orgánu verejnej moci.

2.10 Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podľa žalobkyne iba zopakoval tie isté právne, skutkové a
logické argumenty, ktoré uviedol správca dane v prvostupňovom rozhodnutí, no v rozpore so zásadou
legality a zásadou jednotnosti daňového konania nereagovala a nevysporiadal sa so skutkovou, vecnou

a právnou argumentáciou daňovníka. Podľa žalobkyne iba Najvyšší súd Slovenskej republiky má právo
podľa O.s.p. pridržať sa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia argumentácie nižšieho stupňa, no
krajský súd ani žalovaný takéto oprávnenie podľa O.s.p., resp. podľa daňového poriadku nemá.

3.

3.1 Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu podaním doručeným krajskému súdu dňa 21.06.2016, v
ktoromuviedol,žetrvánasprávnostipreskúmavanéhorozhodnutiaanavrhol,abyodvolacísúdrozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

3.2 Žalovaný taktiež uviedol, že žalobkyňa v podanom odvolaní uvádzala niektoré skutočnosti, ktoré
neboli doposiaľ predmetom žiadneho konania a ktoré nemajú oporu v zákone. Ide najmä o námietku
týkajúcu sa vloženia nehnuteľností do obchodného majetku jedného zo spoluvlastníkov a nezahrnutie
obstarávacej ceny nehnuteľnosti v sume 2.000.000 Sk do výdavkov.

3.3 Žalobkyňa podľa žalovaného účelovo dezinterpretuje vykonané úkony, ktorými chce navodiť
takú situáciu, z ktorej by mala prospech, a to neuplatnením výdavkov, ktoré si v danom prípade
nemohla uplatniť podľa zákona. Otázku zaradenia budovy do obchodného majetku žalobcu, ktorá je v
bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov, nie je možné posudzovať v nadväznosti na § 10 ods.
1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pretože nejde o spoločné dosiahnutie príjmov účastníkov

združenia podľa jednotlivých podielov, ale o dosiahnutie príjmov z notárskej činnosti, ktorú žalobkyňa
v kontrolovanom zdaňovacom období ani nevykonávala v budove na základe uzatvorenej zmluvy o
prenájme.3.4 Záverom ešte žalovaný uviedol, že žalobkyňu neospravedlňuje neznalosť daňových predpisov, a to
s poukazom na § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené
najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk,
rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

4.2Vsprávnomsúdnictvepreskúmavajúsúdynazákladežalôbaleboopravnýchprostriedkovzákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

4.3 Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav, z
ktorého vyplýva, že u žalobkyne bola vykonaná daňová kontrola na daň z príjmov fyzickej osoby za rok
2009. Daňová kontrola bola začatá dňa 08.10.2012. Správca dane na podklade vykonaných šetrení a
ústnych pojednávaní vydal dňa 03.05.2013 Protokol č. 9201401/5/1696092/2013/Bo, Se, Kol (ďalej len

„Protokol"), výsledkom ktorého bol zistený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby vo výške 7.066,79 €.
Z protokolu vyplýva, že daňovníčka podala dňa 31.03.2010 daňové priznanie typu B k dani z príjmu
fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2009. V daňovom priznaní vykázala príjmy z podnikania,
z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu vo výške 110.029,- € a prislúchajúce výdavky vo
výške 103.523,- €. Správca dane neuznal daňovníčke výdavky celkovo v sume 33.125,58 €, konkrétne

sa jednalo o nasledovné výdavky:
- výdavky za vývoz odpadu v sume 1.871,98 €,
- výdavky na nákup materiálu v sume 30.352,85 €,
- výdavky na úroky z úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. 4043/2009/01, v sume 801,74 €,
- výdavky na poplatky vo výške 14,94 €,

- výdavky na nákup minerálok a ostatných nápojov vo výške 58,93 €,
- výdavky na nákup sviečok, kahancov a kvetu vo výške 25,14 €
Na základe vyššie uvedeného bol teda u daňovníčky zistený a vypočítaný rozdiel dane oproti podanému
daňovému priznaniu vo výške 7.066,79 €.

4.4 K neuznaným výdavkom za nákup stavebného materiálu a výdavkom súvisiacich s opravou
nehnuteľnosti na ulici Hollého č. 645, Šaštín - Stráže (ďalej aj ako „predmetná nehnuteľnosť"), v ktorej
mala žalobkyňa prevádzku od 5. októbra 2009, žalobkyňa uviedla, že kontrolou dokladov z roku 2007
bolo zistené, že majetok nie je zahrnutý v žiadnej spoločnosti, ale účtovníčka v roku 2007 zaradila
predmetnú nehnuteľnosť do obchodného majetku žalobkyne, ktorý bol evidovaný na karte majetku

s nulovou hodnotou, a to z dôvodu, že nájomná zmluva bola uzavretá s nulovým nájmom. Výdavky
evidované ako oprava budovy považovala žalobkyňa za náklady vynaložené na opravu pôvodnej
budovy. Výdavky evidované k nadstavbe budovy nie sú opravami, ale technickým zhodnotením, na ktoré
bolo vydané aj stavebné povolenie. Výdavky na úroky z úveru na nákup stroja boli na jednej strane
zaúčtované do nákladov ovplyvňujúcich základ dane a na druhej strane prijatá suma na úroky bola

následne zaúčtovaná do ostatných zdaniteľných príjmov v účtovnom denníku pod položkou č. 78 vo
výške 42,36 €.

4.5 Dňa 24.09.2013 sa uskutočnilo ústne pojednávanie za účelom prerokovania pripomienok a
dôkazov predložených daňovníčkou k Protokolu. Kontrolná skupina považovala argumenty daňovníčky

v súvislosti s neuznanými výdavkami za nedostatočné na to, aby uvedené výdavky mohli byť vo
vyrubovacom konaní uznané ako výdavky na zabezpečenie dosiahnutie a udržanie príjmu daňového
subjektu v zdaňovacom období roku 2009, a to z dôvodu, že daňovníčka nepreukázala, že predmetná
nehnuteľnosť je zaradená v obchodnom majetku, pričom argument, že nehnuteľnosť zaradila do
obchodného majetku v nulovej hodnote účtovníčka, je pre uznanie výdavkov na rekonštrukciu, dostavbu

a prístavbu predmetnej nehnuteľnosti irelevantné, nakoľko daňovníčka ako účtovná jednotka síce môže
poveriť vedením svojho účtovníctva inú právnickú alebo fyzickú osobu, avšak účtovná jednotka sa
nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za
preukázateľnosť účtovníctva na území Slovenskej republiky.4.6 Svedkyňa L. L., ktorá vykonávala od roku 2006 až po súčasnosť činnosť účtovníčky pre žalobkyňu,
dňa 17.03.2014 uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť zaradila po dohode so žalobkyňou do evidencie

na základe inventárnej karty v nulovej hodnote, nakoľko predmetná nehnuteľnosť už bola predmetom
odpisovania mesta Šaštín asi od roku 1964, a tým pádom v roku 2007 bola odpísaná. Na základe
vykonaných rekonštrukčných prác následne vyhotovila svedkyňa novú inventárnu kartu, kde bolo
účtované technické zhodnotenie, ktoré je predmetom odpisovania.

4.7 Žalobkyňa v priebehu daňového konania predložila fotokópiu kúpnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že
v roku 2007 kúpila a nadobudla spolu s manželom do bezpodielového spoluvlastníctva predmetnú
nehnuteľnosť. V administratívnom spise sa ďalej nachádza fotokópia Zmluvy o nájme nebytových
priestorovzodňa30.06.2007,uzavretámedziI..P.L.aJUDr.JarmilouMračnovouakoprenajímateľmina
jednej strane a spoločnosťou SAND, s.r.o. a Notárskym úradom JUDr. Jarmily Mračnovej ako nájomcami
na strane druhej. Mesto Šaštín - Stráže udelilo žalobkyni stavebné povolenie na rekonštrukciu

predmetnej nehnuteľnosti, za účelom úpravy objektu na kancelárske priestory notárskeho úradu. V spise
sa taktiež nachádza Inventárna karta hmotného investičného majetku, na ktorej je zapísané predmetná
nehnuteľnosť, s dátumom obstarania zapísania 15.06.2007, s hodnotou vstupnej ceny a zostatkovej
ceny 0. Tento dokument je však v spise taktiež len vo forme fotokópie.

4.8 Rozhodnutím č. 9201401/5/4552500/2014 zo dňa 08.10.2014 správca dane vyrubil žalobkyni rozdiel
dane v sume 7.058,75 € na dani z príjmov fyzickej osoby podľa zákona o dani z príjmov. Žalovaný
rozhodnutím č. 1100307/1/17360/2015/2206 zo dňa 16.01.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie
správcu dane.

4.9 Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie
daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba.

4.10 Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým
výdavkomvýdavok(náklad)nadosiahnutie,zabezpečenieaudržaniepríjmovpreukázateľnevynaložený

daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6
ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

4.11 Podľa § 2 písm. m/ zákona o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie obchodným
majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných

hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje
alebo evidovala podľa § 6 ods. 11; obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok
obstarávaný formou finančného prenájmu.

4.12Podľa§6ods.11zákonaodanizpríjmov,akdaňovníkuplatňujepripríjmochuvedenýchvodsekoch
1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia
daňovú evidenciu o
a/ príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane)
vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

b/ daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového
základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c/ hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m)],
d/ zásobách a pohľadávkach,
e/ záväzkoch.

4.13 Podľa § 6 ods. 12 zákona o dani z príjmov, evidenciu podľa odseku 11 je daňovník povinný
uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného
predpisu.

4.14 Podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z príjmov, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a

za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú
a/ výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,
b/ výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa
osobitných predpisov,c/ výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na
1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné

zdravotnícke zariadenia,
3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia,
4. výchovu a vzdelávanie žiakov v stredných odborných školách a žiakov v odborných učilištiach,
s ktorými má zamestnávateľ uzavretú pracovnú zmluvu podľa osobitného predpisu na finančné
zabezpečenie žiakov a hmotné zabezpečenie žiakov, na činnosť stredísk praktického vyučovania nad

rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov a na prevádzku strednej odbornej školy nad
rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov,
5. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným
predpisom,
6. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi
predpismi okrem cestovných náhrad podľa osobitných predpisov,

d/ cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, a vreckové pri
zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitného predpisu,
e/ výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou
vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká
je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné

dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste; ak daňovník
na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní
výdavky (náklady)
1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej
náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, alebo

2. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50% z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za
príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na
začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,
f/ výdavky (náklady) vo výške úhrnu obstarávacích cien akcií a úhrnu obstarávacích cien ostatných
cenných papierov v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich

predaja s výnimkou
1. cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov, pri ktorých obstarávacia cena nie je vyššia
a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka 10% od priemerného kurzu zverejňovaného burzou cenných
papierov v deň ich nákupu a predaja alebo ak cenný papier nebol tento deň obchodovaný, posledný
zverejnený priemerný kurz, pri ktorých sa uzná ako výdavok (náklad) obstarávacia cena akcií, alebo pri

ostatných cenných papieroch obstarávacia cena upravená o rozdiel z ocenenia na reálnu hodnotu podľa
osobitného predpisu zahrnovaný do základu dane,
2. dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu
dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu,
3. daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu, ktorým

sa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej ako náklad,
g/ výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny
1. obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou obstarávacej ceny podielu
na akciovej spoločnosti (akcie), pre ktorú platí ustanovenie písmena f), pri jeho predaji len do výšky
príjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo,

2. zmenky, o ktorej sa účtuje ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja,
posudzovanej za každý predaj jednotlivo,
h/ výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane
úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu
oneskorenej úhrady (ďalej len "príslušenstvo"), ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane podľa

§ 17 ods. 19, alebo výdavok do výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením,
alebo neuhradenej časti u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c), alebo
u daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie
v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich
zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak

1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie
pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu
výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu
nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku,ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na
úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu
nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate,

2. to vyplýva z výsledku konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania,
3. dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka,
4.exekúciualebovýkonrozhodnutiasúdzastavízdôvodu,žepovydanírozhodnutia,ktoréjepodkladom
na exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo ním priznané právo,
5. súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý

sa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov
exekučného konania, a to aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných daňovníkom voči tomu istému
dlžníkovi,
6. zrušený od 01.08.2011 do 31.12.2014,
i/ výdavok (náklad) vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak sú
súčasne splnené tieto podmienky:

1. k tejto pohľadávke možno tvoriť opravnú položku podľa § 20 ods. 4 písm. b) alebo ods. 14 písm. b),
2. menovitá hodnota pohľadávky nepresahuje sumu 332,- €,
3. k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k odpisu pohľadávky, celková hodnota
pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi nepresahuje sumu 332,- €,
j/ výdavok (náklad) vo výške odvodu z výťažku,

k/ výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka,
tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov
a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia,
udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,
l/ výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky

1. podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii
alebo v technickom preukaze, pričom ak táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom
preukaze sa nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, vychádza sa
zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie podľa
osobitného predpisu, alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúce inú spotrebu

pohonných látok; ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa táto spotreba
v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných
látok alebo sa tam neuvádza, podľa preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným
vnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu
spotreby pohonných látok, alebo

2. na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného
systému sledovania prevádzky vozidiel, alebo
3. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80% z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok
za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra
na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,

m/ výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov
štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného
úradu práce zahrnované do príjmov,
n/ odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných
príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku,

ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol
na priame využitie inému daňovníkovi,
o/ úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie
obdobie, okrem
1. daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu Exportno-importnej banky

Slovenskej republiky, poisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní, zaisťovní a pobočiek zahraničných
zaisťovní, ktorým sa výdavok (náklad) na deriváty uzná do výšky účtovanej ako náklad,
2. zabezpečovacích derivátov, pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad,
p/ stravné vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v
kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo

5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok
na stravovanie podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník
neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e),r/ odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20
ods. 4 alebo ods. 14,
s/ výdavky zamestnávateľa na dopravu na miesto výkonu práce zamestnanca a späť z dôvodu,

že hromadnými dopravnými prostriedkami nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v
rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa; ak bola zamestnávateľovi na túto formu dopravy
poskytnutá dotácia, podpora alebo príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo
rozpočtu vyššieho územného celku, zamestnávateľ môže zahrnúť do výdavkov iba ich časť, o ktorú
výdavky prevyšujú skutočne prijatú dotáciu, podporu alebo príspevok.

4.15 Podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej
a/ výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku
a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),

b/ výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,
c/ úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj
vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle
tolerované,
d/ výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych

orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e/ výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a
výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,
f/ výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb
s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,

g/ výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické
zhodnotenie ( § 29 ods. 2),
h/ výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17,- eur
za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú darčekové reklamné poukážky,
i/ výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a

blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku
daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady)
podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p),
j/ výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,
k/ výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.

4.16 Daňovými výdavkami nie sú tiež
a/ zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené za obdobie
odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty s výnimkou zaplatených zmluvných pokút,
b/ prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov,

c/ prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,
d/ tvorba rezervného fondu a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu
podľa osobitného predpisu,
e/ manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného
v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených

daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným
majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda,
f/ zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou
v § 19 ods. 3 písm. b) až d),
g/ daň podľa tohto zákona,

h/ dane zaplatené za iného daňovníka,
i/ daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k)
a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej
ako náklad,
j/ tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa § 20,

k/ rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení nadobudnutej
pohľadávky ďalšiemu postupníkovi okrem postúpenej pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak táto
pohľadávka spĺňa podmienku na tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods.
10 až 12,l/ výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vzťahujúce sa k peňažnému plneniu a nepeňažnému
plneniu prijatému podľa § 17 ods. 31,
m/ výdavky (náklady) platiteľa dane, ktoré sú podľa § 2 písm. i/ a § 19 daňovým výdavkom vzťahujúce sa

k úhrade vyplácanej, poukazovanej alebo pripisovanej v prospech daňovníka nezmluvného štátu podľa
§ 2 písm. x/, z ktorej sa daň vyberá zrážkou alebo sa daň zabezpečuje, ak si tento platiteľ dane nesplnil
povinnosti podľa § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3.

4.17 Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „daňový
poriadok"), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a iných osôb.

4.18 Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

4.19 Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie

alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

4.20 Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

4.21Podľa§24ods.2daňovéhoporiadkusprávcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

4.22 Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

4.23 Podľa § 63 ods. 3 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,
rozhodnutie musí obsahovať

a/ označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b/ číslo a dátum rozhodnutia,
c/ meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo

pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú
fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d/ výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho

predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej
banky, na ktorý má byť suma zaplatená,e/ poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f/ vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je

daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky,
ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce
s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje
elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným
elektronickým podpisom.

4.24 Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného finančného
orgánu, ktorým žalovaný s konečnou platnosťou rozhodoval o povinnosti žalobkyne zaplatiť rozdiel dane
z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2009.

4.25 Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-

právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový
poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

4.26 Zákonodarca v právnych normách ustanovenia § 19 a nasledujúce zákona o dani z príjmov

ustanovuje zákonné podmienky daňového výdavku daňového subjektu. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.

4.27 Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri
podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to:
- podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,
to znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom),

- podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a
- podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný).

4.28 Uvedené kritériá musia daňovníci vždy brať v úvahu, a to pri každom konkrétnom výdavku, pretože
lenvprípade,akjesplnenápodmienkavecnostivýdavkovvovzťahukpodnikaniuasúčasneipodmienka

preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon
neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 zákona o dani z príjmov.

4.29 Podmienka vecnosti daňového výdavku je splnená vtedy, aj výdavok vynaložený na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť reálny súvis medzi zdaniteľným príjmom

a konkrétnym výdavkom.

4.30 V prejednávanej veci je spornou práve podmienka vecnosti sporných daňových výdavkov. Sporné
výdavky sú konkrétne špecifikované vyššie, pri zhodnotení skutkového stavu.

4.31 Nehnuteľnosť so sídlom na adrese Hollého č. 645, Šaštín - Stráže kúpili a nadobudli manželia
T. (žalobkyňa) a I.. P. L. do bezpodielového spoluvlastníctva dňa 23.05.2007 kúpnou zmluvou zo
dňa 23.05.2007 od mesta Šaštín - Stráže. Žalobkyňa spolu s manželom následne dňa 30.06.2007
uzatvorili Zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1996 Zb. (ďalej len „nájomná
zmluva"), a to so spoločnosťou SAND, s.r.o. ako nájomcom č. 1 a Notárskym úradom JUDr. Jarmily

Mračnovej ako s nájomcom č. 2. V nájomnej zmluve sa uvádza, že predmetná nehnuteľnosť je v stave
nevyhovujúcom na účely kancelárskych priestorov. Nájomné po vzájomnej dohode nebolo stanovené
z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť vyžadovala rekonštrukciu spočívajúcu v stavebných úpravách,
ktoré sa zaviazali vykonať na vlastné náklady nájomca č. 1 a nájomca č. 2, aby mohli v priestoroch
nehnuteľnosti vykonávať podnikateľskú činnosť.

4.32 Správca dane, žalovaný a taktiež krajský súd vyhodnotili nájomnú zmluvu ako neplatný právny
úkon, čo zdôvodnili tým, že nájomnú zmluvu uzavrela tá istá fyzická osoba sama so sebou.4.33 Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že
z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná
výmena reálnych plnení, napr. dodanie hnuteľnej veci oproti zaplateniu kúpnej ceny. Ide o ekonomickú

podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe
ktorého bola uskutočnená.
4.34 Vyššie uvedené konštatovanie odvolacieho súdu je podporené aj nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „ak najvyšší súd dospel k
záveru o neplatnosti predmetných právnych úkonov, bolo jeho povinnosťou dať v odôvodnení rozsudku

jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, prečo sú tieto zmluvy neplatné. Odpoveď súdu musí byť
zrejmá,jasnáazrozumiteľnánielensúdu,aleajúčastníkovikonania,keďžesúdrozhodujeojehoprávnej
veci.

4.35 „V daňovom konaní sa právne úkony či iné rozhodujúce skutočnosti posudzujú podľa svojho
obsahu. V pochybnostiach orgány verejnej moci postupujú voči daňovému subjektu miernejšie (in dubio

mitius)" [R 34/2009].

4.36 „Neplatnosť zmluvy (právneho úkonu) z hľadiska súkromnoprávneho nemá vplyv na skutočnosť, či
výdavky realizované na jej základe sú alebo nie sú daňovým výdavkom" [I. ÚS 241/07-44].

4.37 S poukazom na uvedené, v ďalšom konaní posúdi správca dane nájomnú zmluvu zo dňa 30. júna
2007 podľa obsahu. Zameria svoju pozornosť na tú časť zmluvy, v ktorej si jej účastníci dohodli výšku
nájomného. Keďže z obsahu zmluvy vyplýva, že nájomnú zmluvu uzavrel aj ďalší subjekt ako nájomca
(v zmluve označený ako nájomca č. 1), je potrebné preveriť akú výšku stavebných nákladov si uplatnil
na kompenzáciu nájomného subjekt - nájomca č. 1 SAND, s.r.o., Šaštín - Stráže. Správca dane vykoná

miestnezisťovanieapreveríčibolzrekonštruovanýcelýobjektaktostavebnéúpravyfinancoval.Dôkazy
musí predložiť a dôkazné bremeno uniesť ten nájomca, ktorý si výdavky adekvátne obvyklej cene nájmu
(v rozhodujúcom čase a mieste - Šaštín - Stráže) uplatnil. Rovnako je potrebné preveriť u správcu dane
z nehnuteľnosti - mesto Šaštín - Stráže vyžiadaním spisu, skutkový stav, z ktorého vychádzal správca
dane pri vydaní platobného výmeru č. 090 2066131 zo dňa 18. marca 2009 vo vzťahu k nehnuteľnosti

týkajúcej sa predmetu nájmu, keďže daňovníkom na daň z nehnuteľnosti bol Notársky úrad - JUDr.
Mračnová Jarmila so sídlom: Štúrova č. 950, Šaštín - Stráže.

4.38 V prípade výdavkov na vývoz odpadu a výdavkov na nákup materiálu bude v ďalšom konaní
potrebné ustáliť či uplatnené výdavky za vývoz odpadu sa viazali k stavebným úpravám, resp. búracím

prácam v predmetnej nehnuteľnosti a ak áno či deklarované množstvo vyvezeného odpadu zodpovedá
rozsahu vykonaných stavebných a búracích prác.

4.39 Rovnako je sporným posúdenie zaradenia predmetnej nehnuteľnosti do obchodného majetku. Z
administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa najprv uvádzala, že predmetná nehnuteľnosť nebola

zaradená do obchodného majetku, no neskôr tvrdila, že účtovníčka nehnuteľnosť dňa 15.06.2007
zapísala na Inventárnu kartu hmotného investičného majetku so vstupnou a zostatkovou cenou 0.

4.40 Z citovaných ustanovení zákona o dani z príjmov vyplýva, že podmienkou na zaradenie majetku
do obchodného majetku je, že daňovník bude o ňom účtovať v knihe dlhodobého hmotného majetku (v

prípade účtovania v sústave JÚ) alebo o nej bude účtovať ako o dlhodobom hmotnom majetku v účtovej
triede 0 (v prípade účtovania v sústave PÚ), alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z
príjmov.

4.41 Pri posudzovaní zaradenia predmetnej nehnuteľnosti do obchodného majetku je nevyhnutné vziať

do úvahy aj skutočnosť, že v nájomnej zmluve je upravená rekonštrukcia predmetnej nehnuteľnosti ako
„formanájomného",kuktorémusanájomcač.1anájomcač.2zaviazali.Zmluvnéstranysatotiždohodli,
že nájomníci nájomné platiť nebudú, avšak vykonajú na vlastné náklady rekonštrukciu predmetnej
nehnuteľnosti, a to tak, aby mohla slúžiť na kancelárske účely, čo podľa názoru najvyššieho súdu
znamená, že predmetná nehnuteľnosť nebola napriek tvrdeniam žalobkyne zaradená do obchodného

majetku žalobkyne v súlade s citovaným ustanovením zákona.

4.42 Pokiaľ ide o výdavky na úrok z úveru za účelom kúpi stroja, tak v tejto časti je žaloba podľa
odvolacieho súdu nedôvodná, nakoľko z celého administratívneho spisu nevyplýva, o aký stroj sajednalo, t. j. nemožno posúdiť či predmetný stroj súvisel s podnikateľskou činnosťou, resp. činnosťou
žalobkyne ako notárky. V prípade výdavkov na úroky z úveru teda nebola splnená podmienka vecnosti,
keďže žalobkyňa hodnoverným spôsobom nepreukázala, že výdavok určený na úrok z úveru bol

vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníčky. To isté možno konštatovať
aj v prípade ostatných hmotných výdavkov, určených na kúpu minerálok, sviečok, kahancov a kvetu.
Ani v tomto prípade nemal odvolací súd za preukázané, že by predmetné výdavky boli vynaložené na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníčky. V administratívnom spise sa nenachádza
fotodokumentácia týchto predmetov, a teda odvolací súd nemôže posúdiť či spĺňajú podmienku

označenia obchodným menom tak, aby ich bolo možné uznať ako daňové výdavky.

4.43 Žalobkyňa v odvolaní namietala, že v rozhodnutiach daňových orgánov nie je uvedené ustanovenie
hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého daňové orgány rozhodli. Túto námietku považuje odvolací
súd za bezpredmetnú, pretože vo výroku napadnutých rozhodnutí je uvedené konkrétne ustanovenie
daňového poriadku, podľa ktorého daňové orgány rozhodli a pokiaľ ide o hmotnoprávny predpis, tak

konkrétne ustanovenia zákona o dani z príjmov, ktoré boli podľa daňových orgánov porušené, sú
uvedené v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Daňový poriadok nešpecifikuje v § 63 ods. 3 písm.
c/, že taxatívne musí byť vo výroku rozhodnutia uvedené ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Tým,
že daňové orgány uviedli vo výrokoch napadnutých rozhodnutí ustanovenie daňového poriadku, podľa
ktorého rozhodovali, splnili si povinnosť stanovenú v § 63 ods. 3 daňového poriadku.

4.44 Záverom odvolací súd konštatuje, že aj napriek tomu, že v časti výdavkov na úroky z úveru a v
časti ostatných hmotných výdavkov je žaloba žalobkyne nedôvodná, rozhodnutia finančných orgánov
sú vzhľadom na vyššie uvedené dôvody predčasne vydané. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100307/1/17360/2015/2206

zo dňa 16.01.2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trnava č. 9201401/5/4552500/2014
zo dňa 08.10.2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude opätovne
preskúmať zaradenie predmetnej nehnuteľnosti do obchodného majetku a vyžiadať si od žalobkyne,
resp. príslušných orgánov originály dokumentov (kúpna zmluva, nájomná zmluva, zmluva o úvere,
inventárna karta hmotného investičného majetku, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, zmluva

o zaradení predmetnej nehnuteľnosti do obchodného majetku).

4.45 Ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie finančného orgánu v medziach žaloby
nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie

konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona (§ 250ja ods. 3 O.s.p.).
Správny orgán je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 250ja ods. 4
O.s.p.).

4.5 S poukazom na uvedené, najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie

žalovanému a vec vrátil žalovanému konanie na ďalšie konanie.

5.

5.1 O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov
konania proti žalovanému za celé konanie, t.j. za prvostupňové aj odvolacie konanie, keďže rozsudok
súdu prvého stupňa bol zmenený.

5.2 Úspešnej žalobkyni je priznaná náhrada uplatnených a účelne vynaložených trov konania podľa §
246c ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Právny zástupca žalobkyne predložil vyčíslenie trov konania
spolu s podanou žalobou dňa 10.03.2015, ktoré následne ešte doplnil podaním doručeným odvolaciemu
súdu dňa 19.07.2017.

5.3 Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za šesť úkonov právnej služby podľa
predloženej špecifikácie a to za:
- prevzatie a prípravu právneho zastúpenia v roku 2015 vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnomv čase vykonania úkonu právnej služby (ďalej len „vyhláška") v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky
vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo výške 839,- €, režijný paušál 8,39 €,
- vypracovanie právneho rozboru zo dňa 30.01.2015 vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v

spojení s § 13a ods. 1 písm. e/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo
výške 839,- €, režijný paušál 8,39 €,
- ďalšia porada s klientom zo dňa 05.02.2015 vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s
§ 13a ods. 1 písm. b/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo výške 839,-
€, režijný paušál 8,39 €,

- podanie žaloby doručenej súdu dňa 11.03.2015 vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení
s § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo výške 839,-
€, režijný paušál 8,39 €,
- účasť na pojednávaní dňa 12.04.2016 vo výške 143,- € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 13a
ods. 1 písm. d/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2016 vo výške 858,- €,
režijný paušál 8,58 €,

- podanie odvolania zo dňa 25.05.2016 vo výške 143,- € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 13a
ods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2016 vo výške 858,- €,
režijný paušál 8,58 €.

5.4 Celkovo trovy právneho zastúpenia za týchto 6 úkonov spolu s režijným paušálom predstavujú sumu

896,04 €.

5.5 Právny zástupca žalobkyne je platiteľom DPH, a teda svoju odmenu i náhrady hotových výdavkov
navýšil o 20% DPH, čo predstavuje sumu 179,21 €.

5.6 Žalobkyni bola priznaná aj náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo
výške 70,- € a zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 70,- €, spolu vo výške 140,- €.

5.7 Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 140,- € a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.075,25 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne.

6.

6.1 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

6.2 Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - Správny súdny poriadok. Vzhľadom
k tomu, že predmetné odvolacie konanie začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, dokončí sa
podľa doterajších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.