Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/685/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711204114
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6711204114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobkyne: M. F., nar.
XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX O. F., proti žalovanému: Základná škola s materskou školou
O. F., XX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Advokátska Kancelária
Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 08. 07. 2013 č. k. 7C/44/2011-146, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že jej
skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom Základná škola s materskou školou O. F. XX je

neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh
žalobkyne na určenie neplatnosti výpovede nie je odôvodnený. Súd poukázal na skutočnosť, že
rozviazanie pracovného pomeru bolo dané žalobkyni za to, že hoci bola preradená na inú prácu
rozhodnutím zo dňa 06. 09. 2010, z práce učiteľky materskej školy na prácu vychovávateľky v školskom
klube pri Základnej
a materskej škole v O. F., na túto prácu nenastúpila, preradenie na inú prácu odmietla vykonávať.
Neplatnosť preradenia na súde nenapadla, hoci sa mohla určovacou žalobou domáhať neplatnosti

preradenia postupom podľa § 80 písm. c) O. s. p. Preradenie malo trvať do ukončenia mimoriadnej
udalosti, kým základná škola nezabezpečí kvalifikovaného zamestnanca a po ukončení mimoriadnej
udalosti mala byť žalobkyňa zaradená naspäť na pôvodnú prácu a pracovisko. Žalobkyňa namietala
len neplatnosť preradenia v písomnom podaní bez toho, aby na miesto, na ktoré bola preradená
nastúpila, vykonávala prácu na pôvodnom pracovisku, odmietla splniť pokyn riaditeľky a následne
zástupkyne riaditeľky, ktorá bola jej bezprostrednou nadriadenou. Súd dospel k záveru, že sa žalobkyňa
dopustila takého závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré odôvodňuje rozviazanie pracovného

pomeru. Výsluchom svedkov mal preukázané, že sa žalobkyňa už pred výpoveďou dopustila závažného
porušenia pracovnej disciplíny (dňa 19. 03. 2010 odišla skôr z práce pred skončením pracovného
pomeru a aj predtým bola viackrát ústne aj písomne upozorňovaná na nedostatky v práci zo strany
starostu obce ako zriaďovateľa školy, aj zo strany riaditeľky a zástupkyne riaditeľky). Naposledy
sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny dňa 07. 09. 2010, keď sa bez vážneho
dôvodu, napriek dohode s riaditeľkou školy, nedostavila k nej a neuposlúchla ani príkaz zástupkyne
riaditeľky školy. Nerešpektovanie pokynov a nariadení nadriadených pracovníkov je v zmysle ustanovení

Zákonníka práce a Pracovného poriadku pre Základnú a materskú školu v O. F.l. 10 ods. 4 závažným
porušením pracovnej disciplíny. Na miesto, na ktoré bola preradená, žalobkyňa nenastúpila napriek
písomnému prevzatiu preradeniu. Súd považoval za preukázané, že hrubým spôsobom porušila
pracovnú disciplínu, preto jej výpoveď považoval za danú v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce ažalobu zamietol. O trovách konania si vyhradil rozhodnutie podľa § 151 ods. 3 O. s. p. po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok okresného súdu žalobkyňa napadla odvolaním v zákonom stanovenej lehote z dôvodov podľa
§ 205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku, keď súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 31. 07. 2002, ktorou
uzavrela pracovný pomer so žalovaným, druhom práce, na ktorý bola prijatá, bolo výchovnovzdelávacia

činnosť orientovaná na všestranný rozvoj osobnosti detí predškolského veku, na sociálno-emocionálny,
intelektuálny a fyzický rozvoj, rozvoj reči, mravného a etického vedomia, prosociálneho správania,
komunikatívnych a tvorivých schopností, ktorú vykonáva učiteľ materskej školy. Miesto výkonu práce
bolo dojednané Materská škola O. F.. Pre prípad výpovede bola dojednaná výpovedná doba na
dva mesiace. Podľa pracovnej náplne zo dňa 01. 04. 2010, bola zaradená do kategórie učiteľka a
podkategórie učiteľka predprimárneho vzdelávania. Priamym nadriadeným jej bola riaditeľka základnej

a materskej školy. Poukazuje na list zo dňa 06. 09. 2010, ktorým jej žalovaný oznámil, že v zmysle
ustanovenia § 55 ods. 4 Zákonníka práce, 07. 09. 2010 je preradená na prácu vychovávateľky v
školskom klube, nakoľko nastala mimoriadna situácia tým, že počet žiakov v školskom roku 2010/2011
sa navýšil a je nutné v záujme bezpečnosti žiakov zriadiť tretie oddelenie. Preradenie malo trvať do
ukončenia tejto mimoriadnej udalosti. Listom zo dňa 22. 09. 2010 bola vyzvaná na písomné vyjadrenie.

Dôvodom výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny je to, že dňa
07. 09. 2010 neuposlúchla pokyn priameho nadriadeného - zástupkyne riaditeľky, ako aj pokyn zo dňa
06. 09. 2010 (vyzvanie na pohovor dňa 07. 09. 2010) a dňa 07. 09. 2010 nerešpektovala preradenie
podľa ustanovenia § 55 ods. 4 Zákonníka práce. Uviedla, že listom zo dňa 29. 09. 2010 reagovala na
uvedený list s tým, že dňa 07. 09. 2010 nedostala žiadny pokyn od svojho priameho nadriadeného,

keďže zástupkyňa riaditeľky sa len opýtala, či nemala byť v školskom klube. Po pohovore dňa 06. 09.
2010 s riaditeľkou základnej školy nedostala žiadny pokyn dostaviť sa k nej dňa 07. 09. 2010 o 8:00
hod. Dňa 07. 09. 2010 si riadne plnila svoje povinnosti v materskej škole. Preradenia na inú prácu
považuje za nezákonné. Pokiaľ by nevykonala v uvedený deň svoju prácu v materskej škole, mohlo dôjsť
k ohrozeniu života a zdravia detí, nemala žiadnu informáciu, že by bola zabezpečená za ňu v materskej

škole v uvedený deň náhrada a celú zmenu odpracovala sama. Uvedenou písomnou výpoveďou zo dňa
18. 10. 2010 jej žalovaný dal výpoveď podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Za
porušeniepracovnejdisciplínypovažovalneuposlúchnutievýzvypriamehonadriadenéhoobezodkladné
sa dostavenie k riaditeľke základnej školy za účelom riešenia mimoriadnej udalosti v školskom klube.
Listom zo dňa

23. 11. 2010 oznámila žalovanému svoj nesúhlas s výpoveďou a podala návrh na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer trvá. Žalobkyňa nesúhlasí s výkladom a
hodnotením dôkazov, keď podľa jej názoru, potreba zriadiť nové oddelenie školského klubu, nebola
mimoriadnou udalosťou, odôvodňujúcej postup podľa § 55 ods. 4 Zákonníka práce. List žalovaného zo
dňa 06. 09. 2010 nebol vydaný v súlade s platnou legislatívou, a preto nemohol založiť akékoľvek právne

vzťahy. Rozhodnutie zamestnávateľa o jej preradení na inú prácu bolo nezákonné, a akékoľvek pokyny
na vykonanie takého preradenia musia byť vyhodnotené ako nezákonné. Poukázal na ustanovenie § 81
ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v spojení s čl. 9 Pracovného poriadku, v zmysle ktorých je zamestnanec
povinný plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. Nesplnenie pokynu, ktoré
nie je v súlade s právnymi predpismi, nemôže byť na škodu zamestnanca a zamestnanec je oprávnený

odmietnuť vykonať pokyn, ktorý nie je v súlade s právnymi predpismi v zmysle ustanovenia § 47 ods.
3 Zákonníka práce. Súd mal skúmať aj zákonnosť preradenia na iný druh práce a toto vyhodnotiť
ako nezákonné, následné porušenie takto stanovených povinností by nemalo byť brané ako porušenie
pracovnej disciplíny. Ďalej uvádza, že pokyn, ktorý mala nerešpektovať, nebol v súlade s platnými
právnymi predpismi, nakoľko sa týkal nezákonného preradenia na iný druh práce, nebol pokynom od jej

priamejnadriadenejaneboldostatočneurčitý,abymoholvyvolaťprávnynásledok(zástupkyňariaditeľky
sama vypovedala, že sa opýtala žalobkyne, prečo nie je u riaditeľky, nebol to pokyn). Nerešpektovanie
takéhoto pokynu, nemôže mať za následok kvalifikovanie konania ako porušenie pracovnej disciplíny
závažným spôsobom. Konanie zo strany žalovaného považuje za nespravodlivé konanie voči jej osobe,
niekoľkokrát písomne požiadala Školskú inšpekciu Banská Bystrica o nápravu postupu zamestnávateľa

voči zamestnancom. Výpoveď z pracovného pomeru a konanie žalovaného bolo voči žalobkyni zaujaté.
Domáha sa buď zmeny napadnutého rozsudku podľa § 220 O. s. p. tak, že rozhodnutie bude zmenené
a rozhodnuté bude podľa návrhu žalobkyne, resp. zrušené v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h)
O. s. p. a vrátené na nové rozhodnutie.Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť, so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v rozsudku sa stotožňuje. Podľa jeho názoru

súd vykonal úplné dokazovanie, keď práve z dôvodov na strane žalobkyne (práceneschopnosti) viackrát
došlo k odročeniu pojednávania a k predlžovaniu súdneho konania. Bolo zistené, že žalobkyňa sa
podrobuje liečbe a v priebehu súdneho konania požiadala Centrum právnej pomoci o pridelenie
právneho zástupcu, čomu bolo vyhovené. Na pojednávaní dňa 20. 05. 2013 žalobkyňa uviedla, že je
živnostníčka a má príjem z podnikateľských činností, pričom bolo aj konštatované, že napriek svojmu

psychickému stavu sa nedostavovaal na vyšetrenie do X. ambulancie. Podľa názoru žalovaného zo
strany žalobkyne dochádza k zneužívaniu právnej pomoci poskytovanej Centrom právnej pomoci, okrem
toho napriek svojmu zdravotnému stavu v liečbe nepokračuje. Pokiaľ ide o meritum veci, trvá na svojich
vyjadreniach v rámci prvostupňového konania, keď naďalej považuje návrh tak, ako bol tento podaný,
za nedostatočne určitý, od samého počiatku nejasný a nezrozumiteľný. Trvá na výpovedi z pracovného
pomeru zo dňa 18. 10. 2010, túto považuje za platnú, a pokiaľ by malo dôjsť k návratu žalobkyne

na pôvodné pracovné miesto, došlo by k ohrozeniu procesu výučby aj vzhľadom na zdravotný stav
žalobkyne. Má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo veci samej, odkazuje na výsledky
dokazovania a postup zo strany zamestnávateľa za zákonný vzhľadom na správanie sa žalobkyne.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia

pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, konštatujúc zároveň aj správnosť dôvodov napadnutého rozsudku.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobkyňa podala návrh ,,o neplatnosti skončenia pracovného pomeru“
s navrhovaným petitom rozhodnutia, aby okresný súd vyhlásil skončenie pracovného pomeru daného

zamestnávateľom Základnou školou s materskou školu O. F. XX za neplatné a pracovný pomer ďalej
trvá. Ako jeden z dôkazov predložila aj výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 43 ods. 1 písm. e)
Zákonníka práce zo dňa 18. 10. 2010. Odvolací súd považuje za správny názor prvostupňového súdu,
že napriek určitým formálnym nedostatkom z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že sa žalobkyňa
domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného, a preto nebol dôvod

žalobu zamietať z týchto formálnych dôvodov, ako vo vyjadrení
k podanému odvolaniu stále tvrdí žalovaný prostredníctvom splnomocneného advokáta.

Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sú u
zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo

pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej
disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Z predloženej výpovede z pracovného pomeru zo dňa 18. 10. 2010 odvolací súd zistil, že žalovaný

v uvedenej písomnej výpovedi uviedol ,,porušenia pracovnej disciplíny ste sa dopustili tým, že ste
nerešpektovali výzvu zo strany svojho priameho nadriadeného, o bezodkladné dostavenie sa za účelom
riešenia mimoriadnej situácie a takéto porušenie pracovnej disciplíny možno považovať za porušenie
pracovnej disciplíny závažného charakteru, a tým došlo k ohrozeniu funkčnosti bezpečného výchovno-
vzdelávacieho procesu v Základnej a materskej škole v O. F.“.

Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä:
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu.

V uvedenom ustanovení (§ 81) sú uvedené základné povinnosti zamestnancov a vedúcich
zamestnancov. Porušenie týchto povinností znamená porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže mať
za následok sankčné opatrenie vrátane okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Z vykonaného dokazovania správne ustálil prvostupňový súd, že sa žalobkyňa dopustila závažného

porušenia pracovnej disciplíny, následkom ktorého môže byť aj rozviazanie pracovného pomeru,
konkrétne nerešpektovala pokyn priamej nadriadenej dostaviť sa k nej za účelom riešenia vzniknutej
situácie na začiatku školského roku v školskom klube. Aj keď odvolací súd súhlasí s tým, že väčší
počet detí v školskom klube ako sa predpokladal, nemožno považovať za mimoriadnu udalosť vzmysle ustanovenia § 55 ods. 4 Zákonníka práce, z celkového kontextu postupu žalovaného ako
zamestnávateľa a žalobkyne ako zamestnanca v označený deň 07. 09. 2010 možno vyhodnotiť tak, že
žalobkyňa, ktorá nesúhlasila s dočasným preradením na inú prácu, nemohla svojvoľne neuposlúchnuť

pokyn priamej nadriadenej, teda je dostaviť sa na pracovný pohor za účelom riešenia vzniknutej situácie.
Pokiaľ by aj žalobkyňa zrejme uspela v žalobe o určenie, že preradenia na inú prácu z uvedených
dôvodov je neplatné, pretože nešlo o mimoriadnu udalosť v zmysle § 55 ods. 4 Zákonníka práce,
neznamenáto,žebyriaditeľkamaterskejazákladnejškolynebolaoprávnenávýnimočnezamestnancovi
prikázať, aby sa dostavil k nej za účelom riešenia vzniknutého problému, že by sa toto dalo kvalifikovať

ako neuposlúchnutie pokynu nadriadeného daného v rozpore s právnymi predpismi. Vzhľadom na
uvedené potom možno ustáliť, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu ustanovenia § 81 písm. a)
Zákonníka práce, konkrétne plniť pokyny nadriadených vydaných v súlade s právnymi predpismi. Okrem
toho, ako poukázal aj prvostupňový súd, bolo dostatočne preukázané, že zo strany žalobkyne došlo aj
skôr k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, na čo bola písomne upozornená (naposledy písomné
upozornenie zo dňa

19. 03. 2010).

Pokiaľ za takejto situácie súd považoval konanie žalobkyne za závažné porušenie pracovnej disciplíny
a z uvedeného dôvodu aj výpoveď za danú v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce, rozhodol podľa
názoru odvolacieho súdu správne, v súlade so zisteným skutkovým stavom a ustanovením § 63 ods.

1 písm. e), § 81 písm. a) Zákonníka práce a podporne pracovným poriadkom, konkrétne článok 9 ods.
1 písm. a). Neobstojí odvolacia námietka, v zmysle ktorej pokyn dostaviť sa do riaditeľne nebol daný
priamou nadriadenou, pretože z dokazovania vyplynulo, že jednak riaditeľka základnej a materskej školy
takýto pokyn žalobkyni dala, navyše aj pokyn daný zástupkyňou riaditeľky treba považovať za pokyn
priameho nadriadeného, čo vyplýva aj z Organizačného poriadku žalovaného konkrétne bod 3.2.1.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne správne a
správne odôvodnené, a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v celom rozsahu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v súlade s ustanovením

§ 224 ods. 3 O. s. p., nakoľko prvostupňový súd si vyhradil rozhodnúť o trovách po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.