Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. máj 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616202076
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616202076.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou v právnej veci žalobcu M.

E., G.. XX.X.XXXX, K. A. XXX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Burocim - advokátom so sídlom Za
Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. so sídlom Pribinova
25, Bratislava o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a ochranu spotrebiteľa takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.2.2011 je n e p l a t n á .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške
222,08 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 99,50 Eur do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.2.2016 domáhal určenia, že Dohoda o zrážkach
zomzdy,zodňa17.2.2011jeneplatná.Žalobuodôvodňovaltým,žedňa17.2.2011uzavrelsožalovaným
Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a tiež Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje
žalobca za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jeho neprospech,
pretože umožňuje siahnuť mu na majetok bez toho, aby mohol zamedziť zamestnávateľovi zrážky

vykonávať. Určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza.

Súd vo veci uznesením č. k. 8C/45/2016 - 11 dňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému
uložil povinnosť zdržať sa práva výkonu zrážok zo mzdy, a to v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorá je súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.2.2011 a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

Žalovaný sa pojednávania, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, nezúčastnil. Svoju neúčasť
neospravedlnil a nežiadal pojednávania odročiť, súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v
jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil
tento skutkový stav :

Žalobcaažalovanýuzavrelidňa17.2.2011Zmluvuorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX, nazáklade
ktorej bol žalobcovi žalovaným poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať
v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur. Celková výška nákladov bola stanovená na sumu 3.375,54
Eur. Spolu so zmluvou o úvere bola medzi účastníkmi konania uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdya z iných príjmov. Žalovaný sa so žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu obrátil
dňa 23.6.2011 priamo na zamestnávateľa žalobcu a požadoval ho, aby z jeho mzdy vykonával zrážky
až do úplného splatenia dlhu t. j. do výšky 3.214,80 Eur. Dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551

Občianskeho zákonníka si teda žalovaný zabezpečoval svoju pohľadávku.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa jeho rodina dostala do finančných ťažkostí potom ako manželka
prišla o prácu. Aby zvládali chod domácnosti zobral úver. S pracovníčkou žalovaného dohodol výšku
úveru, ale zmluvu ani všeobecné zmluvné podmienky nečítal. Podľa neho obsah zmluvy ovplyvniť

nemohol. Žalovaný mu poskytol úver vo výške 1.500,- Eur, pričom ročná percentuálna miera nákladov
činila 66,58 % a ročná úroková sadzba tvorila 70,01%. K zabezpečeniu pohľadávky nanútil žalovaný
žalobcovi dohodu o zrážkach zo mzdy. V zmysle žiadosti, ktorú žalovaný zaslal zamestnávateľovi
žalobcu, mal žalovaný záujem na uspokojenie celej svojej pohľadávky vo výške 3.314,80 Eur, pričom
výška tohto dlhu prieskum súdu neprešla. Podľa žalobcu, je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, nakoľko umožnila žalovanému, ktorý si takúto dohodu o zrážkach zo mzdy

nadiktoval uspokojiť sa bez toho, aby bola výška odmeny za poskytnutý úver preskúmaná. Má na
určovacej žalobe naliehavý právny záujem, pretože len takýmto spôsobom sa vie brániť proti zásahu
do jeho majetkovej sféry.

Podľa § 551 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych

predpisov(ďalejlenOZ)uspokojeniepohľadávkymožnozabezpečiťpísomnoudohodoumedziveriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážokokamihom,keďsaplatiteľovi
dohoda predložila.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva
obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných
ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).

Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzatvorením spornej zmluvy dňa 17.2.2011 do
nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana
osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu

zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany
a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený
na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah,
nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam
spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu-

spotrebiteľa a jeho práva.

Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza kukontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľaustanoveniačl.3ods.3SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,prílohaobsahujeindikatívny
a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7.

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem žalobcu mal súd preukázaný tým, že žalovaný reálne vykonával realizáciu
zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry
žalobcu, pričom zamestnávateľ žalobcu bude musieť( rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky
zo mzdy žalobcu) a žalovaný sa tak môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Len deklarovaným

vyslovením neplatnosti dohody sa môže odstrániť stav neistoty žalobcu v ktorom sa nachádza a
zamedziť tak svojmu zamestnávateľovi aby naďalej prevádzal zrážky zo mzdy a postihoval jeho majetok.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je totiž založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu,
ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky
síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami ktoré neboli predmetom

posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.

Predmetom konania je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Pre

dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.). Obsahom dohody
je súhlas dlžníka - spotrebiteľa s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali
veriteľovi a aby bola platná musí obsahovať okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy aj
označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok.Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.2.2011 možno ustáliť, že niet pochýb
o tom, na jej základe žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal

splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur. Celková výška nákladov bola stanovená na sumu
3.375,54 Eur. Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivo) konajúcej
osobe - žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Ako
to vyplýva z predtlače zmluvy o úvere sa konajúca osoba - žalobca súčasne jedným a tým istým
podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy.

Žalobca pritom žiadnym spôsobom nebol osobitne oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto
zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch.

Žalobca potvrdil, že zmluvu aj dohodu podpísal bez toho, aby sa s ňou oboznámil, nakoľko nutne
potreboval finančné prostriedky. Obsah zmluvy ovplyvniť nemohol.
Výsluchom žalobcu súd dospel k názoru, že tento je neznalý zákona a bez podrobnejšieho a pre neho

zrozumiteľnéhovýkladuobsahudohodyozrážkachzomzdy,nebolschopnýposúdiťnásledkytejtosvojej
nedostatočnej vedomosti a informovanosti. Dá sa tak usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby -
spotrebiteľa - žalobcu vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným.

Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012,

kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu "ignorantia iurisnon excusat" (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,
podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa
bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj
v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa

dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských
právnych vzťahov realite praktického života odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti
právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.

Nemožno opomenúť zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobcu s dohodou o zrážkach
zo mzdy, ktorá je napísaná malým nahusteným písmom znemožňujúcim jej dôslednejšie preštudovanie
a pri uzatváraní ktorej neboli zo strany žalovaného dodržané ani elementárne zásady poctivého
obchodného styku, spočívajúce v dôslednejšom vysvetlení podmienok a rizík vyplývajúcich z úverového
vzťahu. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako

neplatný s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody
kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ nemôže požívať právnu ochranu.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík pôsobiacich pri Ministerstve spravodlivosti zo dňa 21.1.2011,
v ktorej komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho
zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v práve a povinnostiach v

neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ
je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol, pretože dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi
účastníkmi konania považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a

5 Obč. zákonníka, pretože žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu podpísať ako súčasť
formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaniu zrážok zo mzdy bez
súdnej kontroly.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal
v konaní plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva pozostávajúcich ztrov právneho zastúpenia vo výške 222,08 eur. Trovy pozostávajú z odmeny za úkony právnej služby
v zmysle § 14 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., a to vo výške 64,53 eur za úkon vykonaný v roku 2015
(príprava a prevzatie zastupovania dňa 7.12.2015), za 2 úkony á 66,- eur vykonané v roku 2016 (podanie

žaloby zo dňa 11.2.2016, účasť na pojednávaní dňa 12.5.2016) a z režijného paušálu vo výške 8,39 eur
a 2x 8,58 eur. Odmenu za podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd nepriznal, pretože
návrh na vydanie predbežného opatrenia je súčasťou žaloby, za podanie ktorej bola odmena priznaná.
Výška základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby bola určená v zmysle § 11 ods. 1 písm.
b/ cit. vyhlášky. Jedna trinástina výpočtového základu za rok 2015 predstavuje sumu 64,53 eur, za rok

2016 sumu 66,- eur.

O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992
Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.