Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214220521
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214220521.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: L. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Bratislava, o zaplatenie 2.489,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. októbra 2015 č.k. 16C 206/2015-55 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaného
domáhal zaplatenia 2.489,36 eur s príslušenstvom titulom nároku zo zmluvy o revolvingovom úvere,

odôvodňujúc žalobu tým, že na základe predmetnej zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 1.194,98
eur a následne revolving vo výške 1.614,72 eur, pričom žalovaný nesplácal úver riadne, s úhradou
splátok sa dostal do omeškania, a ku dňu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru mu uhradil len sumu
1.547,44 eur, a preto od žalovaného požaduje žalobou zaplatiť sumu neuhradených splátok v žalovanej
výške spolu s úrokom z omeškania. V konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej medzi
sporovými stranami dňa 23.4.2009, zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.194,98
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach vo výške 67,28 eur, pričom ročná
percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 64,19 % a ročná úroková sadzba 68,81 %.
Skonštatoval, že žalobca sa v zmluve tiež zaviazal poskytnúť žalovanému revolving vo výške 678,22 eur,
a že predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu predstavovala 54,96 % a ročná úroková sadzba

revolvingu 67,93 %. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 23.04.2009 zistil, že
schválil úver vo výške 1.194,98 eur s RPMN 64,19 % a ročnou úrokovou sadzbou úveru 68,81 %.
Revolving schválil vo výške 793,33 eur, a RPMN po vykonaní revolvingu predstavovala 54,96 % a ročná
úroková sadzba revolvingu 67,94 %. Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 28.09.2011 vyplýva, že žalobca
žalovanému oznámil, že pokiaľ sa dostane do omeškania s ktoroukoľvek zo splátok č. 26, 27 a 28 o viac
ako tri mesiace a zároveň uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, dôjde k zosplatneniu celého

dlhu. Z karty klienta (žalovaného) zistil, že v období od 11.06.2009 do 10.06.2011 žalovaný zaplatil na
splátkach sumu 1.547,44 eur. Skonštatoval, že priemerná ročná úroková miera obchodných bánk pri
spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov za mesiac apríl 2009 predstavuje 11,7191 % ročne.

3. Vec potom posúdil právne podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, účinného do 30.11.2009, ust. § 39, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1 a 5 a § 54 ods. 1

Obč. zák. účinného do 31.12.2009, a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Mal
za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 23.04.2009 úverovú zmluvu, ktorej predmetombolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.194,98 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 68,81 %,
a že žalovaný žalobcovi na splátkach zaplatil sumu 1.547,44 eur, keď poslednú splátku uhradil dňa
10.6.2011. Zdôraznil, že žalobca účtoval žalovanému úroky v sadzbe 68,81 % ročne, hoci priemerná

výška úrokových sadzieb obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov za mesiac apríl
2009 predstavovala iba 11,7191 % ročne. Skonštatoval, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri
peňažnej pôžičke, sú v rozpore s dobrými mravmi, keď vysvetlil, že pri dojednávaní úrokov pri peňažnej
pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na
to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej, a že všeobecne uznávaným

vzťahom medzi ľuďmi nezodpovedá, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až
úžernícke úroky. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo 26/2011 vyhodnotil, že neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovanými
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Po ustálení, že stranami dohodnutá úroková miera viac
než päťnásobne prevyšuje priemernú výšku úrokových sadzieb, ktorými boli v rozhodujúcom období

úročené porovnateľné spotrebiteľské úvery, dospel k záveru, že dojednanie, ktorým sa žalovaný zaviazal
platiť riadne úroky vo výške 68,81 % ročne, je pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Obč. zák. ako
celok neplatné. Za neplatné ho vyhodnotil aj pre rozpor s ustanoveniami chrániacimi spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nakoľko dohoda o neprimeraných úrokoch spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

4. Vyvodil potom záver, že žalobca nemá nárok na zaplatenie riadneho úroku z poskytnutého úveru,
ale len na zaplatenie istiny úveru vo výške 1.194,98 eur, a keďže mu žalovaný zaplatil na splátkach
úveru 1.547,44 eur, teda viac, než mal, je žaloba žalobcu o zaplatenie ďalších splátok úveru a úroku z
omeškania v celom rozsahu nedôvodná. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a

žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože mu trovy nevznikli.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súdu
prvej inštancie vytkol nesprávne právne posúdenie veci, vyplývajúce z použitia nesprávnej právnej

normy. Poukázal na to, že súd prvej inštancie neaplikoval ust. § 53 ods. 6 Obč. zák., ktoré upravuje
maximálnu výšku odplaty za poskytnutie úveru na základe spotrebiteľskej zmluvy, a preto dospel
nesprávnym a predčasným záverom, a nezistil ani úplne skutkový stav veci. Zdôraznil, že výška odplaty
za spotrebiteľské úvery a jej obmedzenie bolo predmetom výslovnej regulácie už od 01.07.2008, a
po zrušení zákona č. 258/2001 Z.z. zákonodarca určil, že maximálna odplata bude stále regulovaná

explicitne, a nie všeobecne na základe pravidla o dobrých mravoch, a túto úpravu zaviedol do
Občianskeho zákonníka. Citoval ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere, a poukázal na to, že tento úver má charakter spotrebiteľského úveru podľa
zákona č. 258/2001 Z.z., a preto sa na vec malo aplikovať ust. § 3 ods. 10 a 11 zák. č. 258/2001 Z.z.
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Citoval ust. § 1 ods. 1 nar. vl. č. 238/2008 Z.z., ktorým sa

stanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, a zdôraznil, že
maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý žalovanému na základe
zmluvy o revolvingovom úvere, mohla byť až 68,98 % ročne, a teda výška odplaty za úver je v súlade
s platnou právnou úpravou. Uviedol, že ak zákon výslovne určil prípustnú hranicu odplaty, nemôže
byť zákonom vymedzená hranica negovaná cez právne neurčitý pojem dobrých mravov, keďže tomu

odporuje základný princíp aplikácie práva, a to „lex specialis derogat lex generalis“. K odvolaniu pripojil aj
listinný dôkaz, preukazujúci stanovenú maximálnu výšku odplaty. Mal však za to, že súd prvej inštancie
mal ex offo aplikovať príslušnú právnu normu. Namietal tiež záver, že mu žiadne úroky neprináležia.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné, a že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť, a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.9. Odvolací súd dospel po preskúmaní predloženého spisu a napadnutého rozsudku k záveru, že
zamietnutie žaloby z dôvodu, že dojednanie, ktorým sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi riadne úroky vo

výške 68,81 % ročne, je pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Obč. zák. ako celok neplatné, a že
žalobca má nárok len na zaplatenie istiny, a tú mu žalovaný v splátkach už uhradil (uhradil mu dokonca
viac), je predčasné, pretože je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočne
zistenom skutkovom stave, spočívajúcom v nevyhodnotení predložených dôkazov.

10. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 23.04.2009 zmluvu o revolvingovom
úvere, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému úver vo výške 1.194,98 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach vo výške 67,28 eur, pri RPMN 64,19 % a ročnej
úrokovej sadzbe 68,81 %, a že sa žalobca v zmluve zaviazal poskytnúť žalovanému revolving vo
výške 678,22 eur s predpokladanou RPMN 54,96 % a ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 67,93
%. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi na splátkach uhradil sumu 1.547,44 eur. Ak súd

prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný žalobcovi poskytnutý úver v časti istiny zaplatil, dokonca
ho preplatil, odvolací súd konštatuje nepreskúmateľnosť tohto záveru. V tejto súvislosti považuje za
potrebné poukázať na to, že žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanému na základe zmluvy poskytol jednak
úver vo výške 1.194,98 eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 67,28
eur, a následne dňa 22.11.2010 revolving vo výške 1.614,72 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v

24 mesačných splátkach vo výške 67,28 eur. Z karty klienta (žalovaného) vyplýva, že žalovaný mal
žalobcovi uhradiť celkovo 60 splátok (teda 36 + 24), keďže v karte je uvedených v poradí 62 splátok,
pričom podľa tvrdení žalobcu mal žalovaný po dohode o odklade splátok 23 a 24 tieto uhradiť ako splátky
61 a 62. V karte klienta je tiež uvedené, že dňa 22.11.2010 bol žalovanému schválený automatický typ
revolvingu, s výškou 1.731,93 eur, poskytnutá čiastka 678,22 eur, a dňa 22.11.2010 vyplatená čiastka

561,11 eur. Súd prvej inštancie sa napriek zneniu žaloby, tvrdení žalobcu o následnom poskytnutí
revolvingu žalovanému a predložení karty klienta, týmto tvrdením žalobcu vôbec nezaoberal, ohľadom
údajného poskytnutia revolvingu dôkazy nehodnotil, a neprijal ani žiadne závery, hoci bol povinný
zaoberať sa celou prejednávanou vecou. Na základe akých úvah potom dospel k záveru, že žalobca
poskytol žalovanému len sumu 1.194,98 eur, nebolo možné pre nedostatok dôvodov preskúmať.

11. Ďalej sa odvolací súd zaoberal v odvolaní žalobcom namietaným právnym posúdením dojednania
odplaty za poskytnutý úver, ktorým sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi riadne úroky vo výške 68,81
% ročne, a ktoré súd prvej inštancie pre rozpor s dobrými mravmi považoval s poukazom na ust.
§ 39 Obč. zák. ako celok za neplatné s následkom, že žalovaný nie je povinný zaplatiť žalobcovi

žiadny úrok z úveru. Dospel k záveru, že prezentované právne posúdenie nemôže obstáť, pretože
súd prvej inštancie opomenul na posudzovanú vec aplikovať príslušné na vec sa vzťahujúce zákonné
ustanovenia, a rozhodol na základe úvahy o rozpore s dobrými mravmi, aplikujúc ustanovenia, ktoré
na vec nedopadajú, čo vyústilo do nesprávneho právneho záveru. Hoci dospel k správnemu záveru, že
žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver, a poukázal na ust. § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ďalšie ustanovenia tohto zákona neaplikoval, a teda neposúdil vec po
právnej stránke správne.

12. Podľa ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ak je predmetom
spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa

zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

13. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného do

30.11.2009, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa ust. § 3 ods. 10 cit. zákona, odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť
výšku ustanovenú nariadením vlády.15. Podľa ust. § 3 ods. 11 cit. zákona, ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením
odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú
nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto

ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.

16. Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie
prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá
zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery
nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu
zmluvyospotrebiteľskomúvereazverejnenejpodľa§7aods.2zákona č. 258/2001 Z.z.

17. Podľa ust. § 7a ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného do 30.11.2009,
Ministerstvo, Národná banka Slovenska alebo nimi určená osoba zverejňujú informácie z údajov podľa
odseku 1.

18. Žalobca v odvolaní tvrdil, že výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru je v súlade s
právnymi predpismi, že ju neprekračuje, a preto nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací
súd na internetovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky zistil, že argumentácia žalobcu
je dôvodná, pretože maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítaná zo

súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2008 podľa
Nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru (platná pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. februára 2009
do 15. mája 2009) je pri parametroch úveru (úver do 50.000,- Sk so splatnosťou 1 až 5 rokov), ako bol
poskytnutý žalovanému na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 23.04.2009, je 68,98 % ročne.

Keďže v zmluve dojednaný úrok vo výške 68,81 % ročne je v súlade s právnymi predpismi, je záver
súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania o výške odplaty pre rozpor s dobrými mravmi nesprávny.
Aplikácia inštitútu dobrých mravov na právnymi predpismi stanovenú maximálne možnú odplatu za
poskytnutie úveru, je totiž vylúčená. Odvolací súd považuje tiež za potrebné poznamenať, že i v prípade,
ak by výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevýšila výšku ustanovenú nariadením vlády

vydaným podľa § 3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z., bola by neplatná len v rozsahu, v ktorom odporuje
tomuto ustanoveniu (ust. § 3 ods. 11 zák. č. 258/2001 Z.z.).

19. Odvolací súd dospel s poukazom na vyššie uvedené k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, nevyhodnotil ich, neustálil

skutkový stav a nerozhodol o celej prejednávanej veci. Vykonanie dokazovania odvolacím nepovažoval
odvolací súd za účelné, pretože nemôže suplovať konanie pred súdom prvej inštancie, a rozhodovať o
žalobcom uplatnenom nároku po prvýkrát v odvolacom konaní (porušil by zásadu dvojinštančnosti).

20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. v spojení

s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
v ktorom vykoná navrhnuté dôkazy, vyhodnotí ich, ustáli skutkový stav, ktorý bude mať dokazovaním
za preukázaný, a opätovne o žalobe žalobcu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby
boli jeho skutkové a právne závery zrozumiteľné a presvedčivé, a aby na ne strany mohli v prípadnom
odvolaní reagovať. Právnym názorom odvolacieho súdu je viazaný (ust. § 391 ods. 2 C.s.p.).

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (§ 262 ods.1 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).