Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoP/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215387
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116215387.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E.H. L.,
H.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Prešov, Slovenská 87, pochádzajúcu z matky Z.. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Z. K. XX a
otca U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., D. XX, t.č. ÚVTOS Prešov, v konaní o zvýšenie výživného, o
odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28P/54/2016-143 zo dňa 20.03.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 62 ods.1,2,3,4 a 5, § 75 ods.1 a § 78
ods.1,2 a 3 Zákona o rodine.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto prípade má za to, že taká zmena pomerov akú vyžaduje

Zákon o rodine, na strane oprávnenej nenastala. V prvom rade treba poukázať na to, že posledné
rozhodnutie súdu sa stalo právoplatným v januári 2015. Matka podala nový návrh na zvýšenie po roku
a pol. Maloletá stále navštevuje materskú škôlku a jej zvýšené výdavky sa týkajú iba jej mimoškolskej
činnosti, čo predstavuje v súhrne 23,- Eur (8,- Eur za ZUŠ a 15,- Eur za krasokorčuľovanie). V tejto
súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že príjem matky sa zvýšil, pretože v čase posledného
rozhodovania súdu bola matka na dlhodobej PN a jej príjem bol 400 Eur. V súčasnej dobe je jej čistý
príjem 780,- Eur, teda nárast jej príjmu je takmer dvojnásobný. Naopak príjem otca je teraz nulový.

Otec je vo výkone trestu odňatia slobody od januára tohto roku, predtým bol SZČO a ako uviedol, bol
PN. Nebol ale ani dôvod upravovať výživné smerom nadol, teda znížiť výživné, keďže vo výkone trestu
odňatiaslobodyjeoteckvôlineplateniuvyživovacejpovinnosti.Zpripojenéhotrestnéhospisuvyplýva,že
otec nepristupuje k svojim rodičovským povinnostiam zodpovedne a aj voči deťom z prvého manželstva
mal neustále trestné stíhania ohľadne neplatenia výživného. To, že je otec vo výkone trestu odňatia
slobody,jelenpotvrdeniejehorodičovskejnezodpovednostianemôžebyťnaujmuoprávnenýmosobám
- maloletej E.. Avšak na druhej strane poukazujúc na vyššie uvedené a teda na to, že zmena pomerov

na strane oprávnenej - mal. E. nenastala výrazným spôsobom (nárast výdavkov o 23,- Eur mesačne,
maloletá stále navštevuje materskú škôlku, čo bude aj na budúci školský rok) a matkin príjem sa zvýšil
o 380,- Eur mesačne oproti poslednému rozhodnutiu súdu, nenastala taká zmena pomerov, ktorá by
odôvodňovala zvýšenie výživného zo strany otca.4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej CMP) tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie matka mal. E.. Namietala, že jej príjem sa oproti roku
2014 znížil priemerne mesačne o 314,11 Eur a súhrnné zvýšenie nákladov na starostlivosť o mal. E.
predstavuje priemerne mesačne o 88,- Eur viac. Preto žiada odvolací súd o zvýšenie výživného podľa
uváženia. Súčasne žiadala, aby odvolací súd prihliadol na príjem otca v roku 2014, kedy zarábal 1.000,-

Eur mesačne, teda počas znaleckého dokazovania uviedol, že jeho príjem je 1.000,- Eur mesačne.
Otec maloletej nikdy neplatil výživné pravidelne, len po trestných oznámeniach podaných na polícií a
to, že sa momentálne nachádza vo výkone trestu si zapríčinil sám svojim nezodpovedným rodičovským
správaním. Matka namietala, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav, keď konštatuje, že
v čase rozhodovania vo veci 24P/63/2014 bol príjem matky 400,- Eur. Matka tvrdí, že jej mesačný
príjem zo Sociálnej poisťovne bol priemerne 544,30 Eur a nie 400,- Eur ako zistil súd prvej inštancie.

Okrem toho v roku 20147 poberala materskú 200,- Eur mesačne a prídavky na dve maloleté deti 45,-
Eur mesačne. Pracovala pre firmu Telervis Plus a mesačný priemerný príjem za august, september
a október bol 304,81 Eur, teda príjem matky v roku 2014 činil spolu priemerne 1.094,11 Eur a nie
400,- Eur ako bolo uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie. Zároveň nie je pravda, že by sa príjem
matky od rozhodnutia vo veci 24P/63/2014 zvýšil dvojnásobne. Príjem matky sa v súčasnosti podstatne

znížil, nakoľko musela v júli 2015 zrušiť živnosť kvôli zdravotnému stavu a od veku 3 rokov mal. E.
už nepoberá materský príspevok, teda príjem matky je v roku 2016 a 2017 nižší oproti roku 2014 o
314,11 Eur. U maloletej nastala zmena pomerov a to z dôvodu, že v roku 2015/2016 začala navštevovať
Ľudovú školu umenia, tanečný odbor, kde pravidelne mesačne matka platí 8,- Eur, čo vydokladovala
súdu potvrdením v žiackej knižke maloletej. V školskom roku 2016/2014 maloletá začala navštevovať

okrem Ľudovej školy umenia, tanečný odbor, odbor krasokorčuľovanie, kde pravidelne mesačne platí
15,- Eur, čo vydokladovala súdu príjmovými bločkami krasokorčuliarskeho klubu. Maloletá navštevuje
v školskom roku 2015/2016 anglický jazyk 1 x týždenne v škôlke, kde priemerne mesačne platí matka
5,- Eur. Súdu uvedené vydokladovala potvrdením z jazykovej školy. Náklady na vozenie na tréningy
sa zvýšili mesačne minimálne o 50,- Eur. Oproti roku 2014 sa zvýšili náklady na maloletú aj na lieky.

Maloletá E. nutne potrebuje lieky na podporu imunity a liečbu gastroproblémov. Matka doložila bločky
o doplatkoch na lieky Imunor, Helicit a Nasonex. Zároveň predložila lekársku správu od Z.. E. K., že je
nutné, aby maloletá pravidelne užívala Imunor. Náklady na lieky sa zvyšujú oproti roku 2014 minimálne
o 10,- Eur, teda spolu sa náklady zvýšili o 88,- Eur.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej. Uviedol, že tvrdenia matky sú zavádzajúce a nepravdivé.
Poukázal na svoje vyjadrenie na súde prvej inštancie s tým, že sa k nemu prikláňa. Navrhuje potvrdiť
rozsudok z dôvodu v akej situácií sa v tomto čase nachádza.

7. K vyjadreniu otca k odvolaniu sa vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že jej odvolanie je pravdivé, všetko

zdokladovala. Žiadala, aby odvolací súd nehľadel na situáciu, v ktorej sa momentálne nachádza otec
maloletej. To, že je vo výkone trestu je len jeho chyba. Zo súdu bola vyžiadaná správa z výkonu trestu
a bolo zistené, že otec nepracuje. Podľa názoru matky otec pracovať nechce. Otec dlhé roky neplatil
výživné na svojich troch synov ani svojej exmanželke Q. M., ani druhej manželke B. L. na dcéru U..
Následne matka zhrnula dôvody, ktoré uviedla v odvolaní.

8. K vyjadreniu matky sa znova vyjadril otec maloletej. Trval na potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie
s tým, že matka maloletej má situáciu riešiť po jeho prepustení. Uviedol, že jeho zdravotný stav tiež nie
je stopercentný. Pracovať musí a v hlave má všetko v poriadku. Uviedol, že maloletú nevidel a nevie
ako vyzerá od právoplatnosti rozsudku o styku. O maloletú sa zaujímal vždy s tým, že uviedol, že má

právo na oboch rodičov. Od matky maloletej odišiel preto, lebo ho mala pravidelne fyzicky napádať.
Dlžné výživné vo výške 850,- Eur mal splatiť 27.03. na súde napriek tomu malo byť dané rozhodnutie
exekútorovi, ktorý 10.04 vystavil exekučný list a zablokoval účet. Teraz má dcéru N.u, ktorá má 3 roky,
chodí za ním a telefonujú spolu. Hovorí mu tati a má ho rada.

9. Ďalším podaním matky predložila príjmové bločky od exekútora O., lekársku správu od Z.. K. E.,
recepty a doplatok na lieky podaním, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Prešove dňa 25.07.2017.
Uvedené podanie bolo zaslané otcovi a kolíznemu opatrovníkovi.10. Na to matka doručila súdu ďalšie vyjadrenie k vyjadreniu otca, v ktorom konštatovala, že je pravdou,
že dieťa má právo na oboch rodičov, ale má právo na to, aby bolo hlavne v bezpečí. Po rozchode s
otcom maloletého bol otec prichytený policajtmi pri šoférovaní pod vplyvom alkoholu. V minulosti za

šoférovanie pod vplyvom alkoholu si odsedel pol roka trest vo väzení v Sabinove. Je to nepoučiteľný
človek. Zároveň uviedla a predložila list, ktorý jej poslal dňa 09.05.2017 z výkonu trestu s tým, že pozýva
matku aj s maloletou na návštevu do väzenia. Zároveň konštatovala, že len chráni mal. E., aby jej otec
svojim nezodpovedným správaním neublížil. Poukázala na znalecký posudok č. 44/2014 na str. 18 a
str. 26.

11. K vyjadreniu matky sa opäť vyjadril otec. Uviedol, že exekútor vystavil exekučný príkaz 10.04.2017,
výživné bolo už v tom čase zaplatené a matka to exekútorovi neoznámila a ťahá peniaze od neho
dodnes, teda klame a zavádza súd s úmyslom škodiť otcovi. Trval znova na tom, že ho matka napádala.
Následne zhrnul svoje doterajšie vyjadrenia. Uvedené podanie bolo doručené matke i Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., § 62 a § 65 CMP, bez

nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario s tým, že miesto
a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
11.10.2017 a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

13. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a

zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a konštatuje, že

pri rozhodovaní súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky kritéria dané Zákonom o rodine. Odvolacie
námietky matky sú iba zhrnutím jej argumentácie predostretej v priebehu konania na súde prvej
inštancie, pričom na tieto súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí
reagoval.

14. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku matky, že súd prvej inštancie neprávne zistil jej
príjem. Z rozsudku 24P/63/2014 zo strany 7 jednoznačne vyplýva, že matka bola od apríla 2013
dlhodobo práceneschopná. Počas práceneschopnosti bol jej príjem 400,- Eur pozostávajúci z dávky PN,
rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na dcéru E. B. Z.. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť.
Otec mal mať príjem okolo 1.000- Eur mesačne. Mal vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým synom

pochádzajúcim z manželstva uzavretého v roku 1992 a voči dcére U., ktorá mala vtedy 9 rokov z
manželstva uzavretého v roku 2005. Bol zaviazaný prispievať na tieto deti výživným 350,- Eur mesačne.
Súd prvej inštancie vo veci 24P/63/2014 rozhodol dňa 12.11.2014, teda príjem matky do konca roku
2014 nezisťoval. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že to, že je otec vo výkone trestu
odňatia slobody je len potvrdením jeho rodičovskej nezodpovednosti a nemôže byť na ujmu mal. E.. Súd

prvej inštancie však správne konštatoval, že nenastala na strane maloletej E. výrazná zmena spôsobom,
ktorý by oprávňoval zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie konštatoval, že príjem matky sa zvýšil o
380,- Eur mesačne. Príjem ako matka uvádza v odvolaní cca 1.094,11 Eur mesačne nebol zistený v
predchádzajúcom konaní, preto ho súd prvej inštancie nemohol zobrať do úvahy a nemohol tak urobiť
ani odvolací súd. Preto konštatovanie súdu prvej inštancie, že nenastala zmena, ktorá by odôvodňovala

zvýšenie výživného zo strany otca je správne.

15. Preto odvolací súd rozsudok podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 odsl.1 C.s.p. v spojení s ust.§

52 a § 57 C.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.