Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. júl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/294/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714216794
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714216794.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne R. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V., W. XXXX/XX, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811
09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odklade jeho
vykonateľnosti, o odvolaní žalovaného zo dňa 02.10.2015 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.

7C/197/2014-39 zo dňa 18.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že odkladá vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 10.11.2014 sp. zn. SR 11993/14 do
právoplatného skončenia predmetného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveskérameno8,84104Bratislava zodňa10.11.2014 sp.zn.SR11993/14.Súdnazákladenávrhu
žalobkyne rozhodol o povolení odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia
§ 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a to vzhľadom na prebiehajúce
súdne konanie v danej veci, predmetom ktorého je zrušenie tohto tuzemského rozhodcovského

rozsudku. Súd v odôvodení uznesenia konštatoval, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava zo dňa 10.11.2014 sp. zn. SR 11993/14 je právoplatný a vykonateľný, čím sa
stal vykonateľným exekučným titulom. Nakoľko vo veci samej je potrebné preskúmať rozhodcovské
rozhodnutie, či je v súlade s právnymi predpismi, pretože sú pochybnosti o tom, či boli dodržané
ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní, rozhodol súd o odložení vykonateľnosti

predmetného rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia konania vo veci samej (ktorú
skutočnosť však súd uviedol len v odôvodnení uznesenia).

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal
predovšetkým, že súd svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo nezdôvodnil. Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia plní kľúčovú funkciu práve v uznesení, ktorým sa odkladá vykonateľnosť právoplatného

rozhodnutia, keďže takéto rozhodnutie súdu predstavuje mimoriadny a značný zásah do stability
právnych vzťahov. Skutočnosť, že Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 40 ods. 2
umožňuje súdu odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, neznamená ľubovôľu súdu. Žalovaný
trvá na názore, že podmienky pre odklad vykonateľnosti v predmetnej veci splnené neboli. Odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zabráni žalobcovi riadne uplatniť svoj nárok v exekučnom
konaní a bude mu teda znemožnené riadne uplatniť svoje práva, ktoré mu prináležia na základe

právoplatného exekučného titulu a dôjde k poškodeniu jeho záujmov ako veriteľa a teda k narušeniu
právnej istoty a záruk, že jeho záväzok bude v budúcnosti uspokojený. V exekučnom konaní súdnyexekútor nemôže siahnuť na všetky finančné prostriedky žalobcu a bude mu teda ponechaná suma,
ktorá mu dovolí zabezpečiť všetky základné potreby na dôstojný život. V tejto súvislosti žalovaný
zdôraznil, že žalobca má aj v exekučnom konaní k dispozícii viacero spôsobov obrany a teda jeho

postavenie je chránené. Rozhodnutie o odklade vykonateľnosti je vážnym zásahom do účinkov
exekučného konania a preto je namieste iba vo výnimočných prípadoch, pričom súd prvého stupňa
sa nevenoval ani otázke výnimočnosti. Okresný súd si nesplnil povinnosť odôvodniť riadne svoje
rozhodnutie a uznesenie je tak arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho
bolo porušené právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 Listiny

a čl. 6 Dohovoru. Navrhuje preto napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že naďalej trvá na svojom vyjadrení o svojom
sociálnom a zdravotnom stave. Poberá sirotský dôchodok vo výške 163,- Eur a invalidný dôchodok vo
výške 52,- Eur. Nie je preto v jej možnostiach platiť ešte exekútora a súdy. Trvá na rozhodnutí okresného
súdu a verí, že rozhodol spravodlivo. Žalovaný si žiada nehorázne úroky a tak zdiera svojich klientov

aj cez exekútorov. Na zrušení rozhodcovského rozsudku trvá. Uviedla, že pohľadávku voči žalovanému
spláca ako je v jej silách, aj na úkor svojho zdravotného stavu a živorenia, nakoľko nemá ani životné
minimum.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa ustanovenia § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá
účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok

zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné v prvom
rade poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis -zákon č.

160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ktorýsavzmyslevyššieuvedenýchprechodnýchazáverečných
ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
9. Žalobou datovanou dňa 01.12.2014 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 10.11.2014 sp. zn. SR 11993/14 a súčasne

žalobkyňa navrhol, aby súd povolil odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenie
je predmetom daného súdneho konania. Svoju žalobu odôvodnila s poukazom na ochranu práv
spotrebiteľa vyplývajúcu z ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľskýchúveroch.Vzhľadomktomu,žerozhodcovskýsúdporušilspotrebiteľsképrávoanakoľko
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11993/14 zo dňa 10. 11. 2014 je

vykonateľným exekučným titulom, žalobkyni ako spotrebiteľke hrozí ujma na jej právach.

10. V súlade s ustanovením § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
Zákon o rozhodcovskom konaní) sa môže účastník rozhodcovského konania žalobou podanou na
príslušnom všeobecnom súde v lehote podľa ustanovenia § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom

konaní domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, za podmienok vymienených v
ustanovení § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Ochranu práv a právom chránených záujmov
účastníka rozhodcovského konania zabezpečuje okrem iného aj inštitút odkladu vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, za predpokladu, ak účastník konania, ktorý podal žalobu o zrušenierozhodcovského rozsudku, takýto návrh na odklad vykonateľnosti podá. Zákon ponecháva následne
na úvahu súdu konajúceho vo veci návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zvážiť povolenie
odkladu vykonateľnosti tohto rozhodnutia rozhodcovského súdu. Táto ochrana je dočasná, jej účelom

je dočasne zastabilizovať práva a povinnosti účastníkov rozhodcovské konania do doby, pokiaľ o
žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nerozhodne právoplatne všeobecný súd. Dočasne smeruje
k takej úprave pomerov účastníkov rozhodcovského konania, ktorá pred definitívnym rozhodnutím
o zákonnosti vydania rozhodcovského rozsudku zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia toho
účastníka rozhodcovského konania, v prospech ktorého z výroku rozhodcovského rozsudku vyplýva

určité plnenie alebo právo, v záujme predchádzania prípadných s tým súvisiacich následných
nárokov na náhradu škody. Odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je dôvodný tam, kde
existuje opodstatnená obava, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré môžu v budúcnosti nastať, výkon
spochybneného rozhodcovského rozsudku naruší práva inej osoby, spôsobí nezvratný protiprávny
následo,k prípadne ohrozí súčasný status povinného a členov jeho rodiny. Takto plní významnú
ochrannú a preventívnu funkciu v záujme predchádzania protiprávneho stavu, ktorý by výkon neskôr

zrušeného rozhodcovského rozhodnutia mohol nezvratne spôsobiť. Dôraz na skúmanie dôvodu, pre
ktorý sa navrhuje odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia a dôsledné zváženie následkov,
ktoré nastanú v prípade, ak nebude dočasná ochrana spočívajúca v odklade vykonateľnosti inak
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdom povolená, si vyžaduje predovšetkým samotný
charakter exekučného konania, v ktorom platí ako jedna z nosných zásad zákaz restitutio in integrum

(§ 61 Exekučného poriadku) a s tým súvisiace procesy reparácie a satisfakcie. Na druhej strane však
nesmie byť narušená ochrana legitímnych záujmov aj ostatných účastníkov konania, teda predovšetkým
oprávneného z rozhodcovského rozsudku.

11. Odvolací súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a skutočnosti vyplývajúce z obsahu

spisu sa domnieva, že za daného stavu, pokiaľ sa žalobkyňa, ako účastníčka rozhodcovského
konania a ako povinný subjekt v zmysle výroku rozhodcovského rozsudku, dovoláva preskúmania
zákonnosti vydaného rozhodcovského rozsudku, je dôvodné predbežne odložiť vykonateľnosť toho
rozhodcovského rozsudku, nakoľko jeho zákonnosť bola v predmetnom sporovom konaní spochybnená
a namietaná. Je namieste poskytnúť takúto predbežnú ochranu žalobkyni, voči ktorej žalovaný, ako

oprávnený subjekt, môže viesť exekúciu za účelom vymoženia svojho nároku vyplývajúceho z daného
rozhodcovského rozsudku, ktorý je právoplatný a až do momentu odkladu jeho vykonateľnosti alebo
jeho zrušenia, aj vykonateľný.

12. Zo žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku a odkladu jeho vykonateľnosti je zrejmé,

že žalobkyňa sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1
Zákona o rozhodcovskom konaní a to z dôvodu nekalosti a absolútnej neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá nebola so spotrebiteľom vopred individuálne
dojednaná. Vzhľadom na spochybnenú zákonnosť rozhodcovského rozsudku a vôbec legitimitu
celého rozhodcovského konania, ako aj na reálnu hrozbu exekúcie, v ktorej by mohol tento

rozhodcovský rozsudok byť exekučným titulom, je žiadúce a korektné odložiť predbežne vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku a to v záujme predchádzaniu prípadných nežiadúcich protiprávnych stavov.
Odvolací súd súčasne konštatuje, že žiadne okolnosti nenasvedčujú obavám, že by sa predbežný
odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dotkol oprávnených práv a záujmov druhého účastníka
rozhodcovského konania takým zásadným a závažným spôsobom, ktorý by takéto rozhodnutie súdu

vylučoval, hoci aj len s poukazom na rozpor s dobrými mravmi. Odvolateľ ani v odvolaní netvrdí, že by
dočasný odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia do doby, kým sa preukáže alebo vyvráti
jeho zákonnosť, bol spôsobilý zásadne jeho práva ovplyvniť, a to takým spôsobom, že neskorší výkon
tohto rozhodnutia by už bol zmarený alebo znemožnený.

13. Odvolací súd odmieta aj argument obsiahnutý v odvolaní o údajnej nepreskúmateľnosti a
argumentačnej nepresvedčivosti napadnutého uznesenia. Dôvody, pre ktoré súd považoval za potrebné
a vhodné odložiť dočasne vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorého zákonnosť je predmetom
skúmania vo veci samej, a to s poukazom na hrozbu možného začatia exekučného konania na jeho
podklade, považuje odvolací súd za dostatočné.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci a dôvodov odvolania uznesenie prvostupňového súdu podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil s tým, že okresný súd opomenul vo
výroku svojho rozhodnutia vymedziť dobu trvania povoleného odkladu vykonateľnosti rozhodcovskéhorozsudku.Odvolacísúdpretodoplnilvýrokuzneseniasupresnením,žesúdpovolilodkladvykonateľnosti
konkrétneho rozhodcovského rozsudku a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, kedy sa s
konečnou platnosťou rozhodne o tom, či bol vydaný rozhodcovský rozsudok v súlade so zákonom a či

zákonné bolo aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).