Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoPr/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811217028
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3811217028.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.

Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: C. N., narodená XX.XX.XXXX,
bytomG.ulica1,G.,zastúpenejadvokátomJUDr.JánomVaškom,sosídlomPodjavorinskej3,Prievidza,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ulica 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 308 07 484,
za účasti intervenienta na strane žalovaného: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom
Námestie SNP 8, Banská Bystrica, o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. marca 2017, č. k. 7Cpr/1/2011
- 522, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - prvý výrok a súvisiaci výrok o náhrade trov konania
- tretí výrok a náhrade trov konania štátu - piaty výrok, p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie po zrušujúcom rozhodnutí znova rozhodol o uplatnenom nároku
žalobkyne na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z profesionálnej choroby tak, že
priznal jej nárok na náhradu vo výške 4.000 eur a v prevyšujúcej časti jej žalobu zamietol. Žalobkyni
priznalprotižalovanému nároknanáhradutrovkonaniaprotižalobkyni. Štátupriznal nárok nanáhradu

trov konania proti žalovanému v rozsahu 50%.

2. V odôvodnení rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v
konaní pred zrušujúcim rozhodnutím a podľa pokynov odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí.

3. Žalobkyňa pracovala v š. p. LESY SR ako lesná robotníčka od roku 2000 (29.09.2000) až do
30.09.2004, keď pracovný pomer strany dojednávali každoročne na určitú dobu - do ukončenia

lesopestovných prác.

4. Dňa 23.10.2002 bolo vypracované hlásenie choroby z povolania číslo 2647/2002, ktoré bolo
žalobkyni zistené 23.07.2002.

5. NsP Prievidza, so sídlom v Bojniciach, Poliklinické oddelenie pracovného lekárstva lekárskym
posudkom č. 113/2010 zo dňa 18.02.2010 vyhodnotilo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne

podľa tabuľky IV., položka č. 87 vyhl. č. 32/1965 Zb. počtom bodov 400, pretože bolo u nej zistené
pretrvávanie symptomatológie choroby z povolania s nutnosťou opakovanej ATB terapie, pričom ide
o chronické štádium boreliózy (II. štádium).6. Posudkový lekár žalovaného dňa 07.09.2010 vykonal kontrolu bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne a konštatoval, že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený v
decembri 2003, a preto žalovaný rozhodnutím č. 111000830 zo dňa 05.10.2010 z dôvodu premlčania

nároku nepriznal žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

7. Sociálna poisťovňa, Ústredie Bratislava ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil
negatívne rozhodnutie žalovaného.

8. Žalobkyňa v správnom konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia dosiahla zrušenie oboch
rozhodnutí Sociálnej poisťovne a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd považoval
právny záver o premlčaní nároku žalobkyne za predčasný.

9. Žalovaný rozhodnutím č. 7136-21/2011-PD zo dňa 28.09.2011 priznal žalobkyni náhradu za
sťaženiespoločenskéhouplatneniavovýške800eur.Podkladom pretotorozhodnutie žalovaného bolo

stanovisko MUDr. Gabriely Klimentovej, CSc., z Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej
nemocnice Martin zo 06.09.2011, v ktorom sa identifikovala so stanoviskom MUDr. Beáty Pivoluskovej
v posudku v bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne, že za ustálenie
zdravotného stavu žalobkyne je potrebné považovať dátum 18. február 2010.

10. Žalovaný priznal žalobkyni aj zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6
ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. vo výške 800 eur rozhodnutím č. 7136/30/2011-PD zo dňa 25.10.2011.

11. Zo znaleckého posudku č. 1/2012 Doc. MUDr. Evy Teodory Gálikovej, CSc., vypracovaného
na základe objednávky žalovaného vyplýva, že klinický priebeh Lymskej boreliózy má 3. štádia: I.

včasné lokalizované štádium, II. včasné disseminované štádium, III. neskoré (chronické) disseminované
štádium. Chronické štádium sa objavuje niekoľko mesiacov až rokov po iniciálnej infekcii a často
má progresívny charakter. Na európskom kontinente najčastejším typom chronického postihnutia je
neurologické (chronické) postihnutie. Po roku 2006 symptómatika ochorenia (pseudoneurasthenický
a únavový syndróm, chronické bolesti hlavy) narastala, o čom svedčí aj hodnotenie sťaženia

spoločenského uplatnenia počtom bodov 400.

12. Na určenom termíne pojednávania znalkyňa Doc. MUDr. Eva Teodora Gáliková, CSc. (v priebehu
konania na základe jej žiadosti bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov) uviedla, že žiadny znalec sa
nedokáže jednoznačne vyjadriť, kedy bol zdravotný stav žalobkyne ustálený tak, že už bolo možné

bodovohodnotiťsťaženiespoločenskéhouplatneniapočtombodov400.Odzisteniapredmetnejchoroby
z povolania ani raz nebolo obdobie dvoch mesiacov, počas ktorého by netrpela symptómami tohto
ochorenia. Ochorenie na boreliózu je závažné a nevyliečiteľné. Organizmus pacienta nemôže byť
duševne a ani fyzicky zaťažovaný. Liečba je možná len vo forme antibiotík. Od roku 2002 žalobkyňa
trpelabolesťamihlavy,ktorésavďalšomobdobístupňovali.Pridružilasaúnava,štrukturálnepoškodenie

centrálnej nervovej sústavy a s tým spojené problémy so spánkom, emočná labilita. Tieto symptómy
boli prítomné i v roku 2010. Kĺbová forma boreliózy u nej zistená nebola. V súvislosti so symptómami
choroby z povolania žalobkyňa nevládze vykonávať ručné práce. Na to, však vplyv má aj uzlíčková
osteoartróza, ktorým degeneratívnym ochorením trpí. S poukazom na stavy únavy, výkon domácich
prác si musí limitovať. Jazdu na bicykli jej nedoporučuje, lebo je emotívne labilná, nesústredená. Na

ovládanie bicykla vplýva aj uzlíčková osteoartróza, v dôsledku ktorej má ruky menej ohybné.

13. Z vypracovaného znaleckého posudku č. 1/2013 MUDr. Andrey Tomčovčíkovej, znalkyne z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z povolania (v priebehu konania na základe jej
žiadosti bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov) a z jeho Doplnenia č. 1 vyplýva, že pri hodnotení

závažnosti boreliózy sú dôležité klinické príznaky, t. j. subjektívne ťažkosti a zmeny na orgánoch
a ich objektivizácia. Stanovenie hladiny protilátok proti borélii v krvi v praxi znamená to, že človek
prekonal infekciu boréliou. Následne podľa ich hladiny nemožno jednoznačne hodnotiť aj závažnosť
boreliózy ako choroby. U žalobkyne podľa údajov v zdravotnej dokumentácii od zistenia choroby z
povolania dlhodobo pretrvávali subjektívne ťažkosti, najmä bolesti hlavy, malátnosť, slabosť. Od roku

2006 prejavy ochorenia sa začali viac zhoršovať, opakovane bola liečená infektológom. Zistené boli
príznaky poškodenia centrálnej nervovej sústavy. Dňa 6.6.2005 pri infektologickom vyšetrení lekár na
ľavom ramene žalobkyne konštatoval začervenané miesto, typické pre I. štádium boreliózy. Následnebola liečená antibiotikami. Nová infekcia bola neprofesionálnou boreliózou a mohla prejsť do III. štádia,
a tiež zhoršiť následky a prejavy už existujúcej choroby z povolania.

14. V písomnom vyjadrení zo dňa 8.8.2014 znalkyňa uviedla, že z lekárskej správy MUDr. Petra
Malinjaka zo dňa 6.6.2005 vyplýva, že pred mesiacom bola zaklieštená na ľavom ramene. Na ľavom
ramene v čase vyšetrenia mala prítomný erytém (začervenanie) s typickými ECM (chronické migrujúce
začervenanie), ktoré sú príznakom I. štádia boreliózy. Podľa uvedeného stavu MUDr. Peter Malinjak
stanovil diagnózu: borelióza I. štádia v aktivite a začal ju liečiť štandardným postupom - antibiotikami

(Sumamed) v ten istý deň.

15. V lekárskej správe zo dňa 6.6.2005 je uvedené: „pred mesiacom bola zaklieštená na ľavom ramene,
asi 3 dni pozoruje v tomto mieste zvýrazňujúci sa erytém“. „SPL: na ľavom ramene je prítomný erytém s
typickými príznakmi ECM“. „DG: „Boreliosis - I. štádium v aktivite“. „DOP.: zahajujem liečbu Sumamed...“.

16. V lekárskej správe zo dňa 2.7.2014 MUDr. Peter Malinjak uviedol, že „SPL“ znamená: popis
lokálneho nálezu, „ECM“: chronické migrujúce začervenanie (začervenanie s centrálnym výbledom a
známkami šírenia do periférie na okraji). V prípade, ak by žalobkyňu poštípal iný hmyz, nález by mohol
byť rovnaký.

17. Žalobkyňa, pred vypracovaním posudku o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia
počtom bodov 400, trpela opakovanými, intenzívnymi bolesťami hlavy, ktoré boli pulzujúceho charakteru
a trvali i po dobu 24 hodín. Z lekárskych správ (nálezová časť vypracovaného znaleckého posudku
č. 1/2013) a aj z výsluchu svedka C. vyplýva, že chronická cephalea u nej bola prítomná. Stavy
bolesti jej pritom z organizmu odčerpávali veľa energie, ktorú nedokázala získať späť, lebo sa pridružili

i únava, slabosť, malátnosť, podráždenosť, nervozita. Lymská borelióza patrí medzi veľmi nebezpečné
ochorenia a môže postihnúť i životne dôležité systémy tela. Pri vyšetreniach u žalobkyne bola zistená
aj encephalopathia a intrapsychická tenzia a s tým spojené poruchy spánku. Zdravotné problémy
ju postupne vyradili, resp. obmedzovali v normálnom spôsobe života. Vykonávanie domácich prác
(varenie, upratovanie) v porovnaní s obdobím pred zistením choroby z povolania, jej trvalo dlhšie. Práce

musela prerušiť a až po tom ako si oddýchla, v nich pokračovala. Pri fyzicky náročnejších domácich
prácach, ako je najmä umývanie okien, vysávanie, zostala odkázaná na pomoc rodinných príslušníkov
(manžela a syna). Z jej manželského vzťahu pochádza plnoletá, zdravotne postihnutá dcéra, odkázaná
naopatrovanie,dohľadapomocinejosoby.Dieťajenažalobkyňupritomcitovonaviazané.Predzistením
choroby z povolania mu poskytovala potrebnú starostlivosť, spoločne trávili voľné chvíle. Zdravotné

problémy z choroby z povolania však mali za následok, že pri starostlivosti o dieťa jej už musel manžel
pomáhať. Žalobkyňa touto situáciou vnútorne trpela, lebo si uvedomovala, že následky predmetnej
choroby z povolania takto zasiahli aj do života ostatných členov rodiny, vrátane postihnutej dcéry. Zmena
spôsobu života ako dôsledok symptómov choroby z povolania - vyčerpanosť, únava ju ochudobňovali i
o čas, ktorý s dcérou spoločnými aktivitami mohla tráviť. Prestala sa venovať záľube - ručným prácam

(pletenie, vyšívanie), obhospodarovať záhradu, ktoré činnosti jej prinášali potešenie a boli zdrojom
relaxu. Pre zdravotné problémy - i stratu rovnováhy, stabilitu zanechala jazdu na bicykli. Stavy únavy,
malátnosti, vyčerpanosti mali za následok, že sa vyhýbala kultúrnemu a spoločenskému životu. Zo
strachu, aby neprišla do kontaktu s kliešťami, voľné chvíle netrávila ani pobytom v prírode, kde si pred
zistením choroby z povolania rada chodila odpočinúť, načerpať sily. Život pre ňu prestal byť zmysluplným

a stal sa viac menej životom spoza stien rodinného domu, resp. v jeho blízkosti. Vo vzťahu k okoliu
zostala vyhýbavá a kontakty udržiavala len so súrodencami, aj to len pri príležitosti ich sviatkov.

18. Z hľadiska žalobkyňou uplatneného nároku bolo potrebné skúmať, či aj iné ochorenia (profesionálne
alebo neprofesionálne) sa podieľali na jej obmedzeniach, resp. úplnej strate uplatnenia vo sfére rodinnej,

osobnej, kultúrnej, športovej.

19. U žalobkyne kĺbová forma boreliózy zistená nebola.

20. Žalobkyňa sa však sťažovala (súd posudzuje obdobie pred vystavením posudku zo dňa 18.2.2010)

nabolestikĺbov.ZvýsluchuDoc.MUDr.EvyTeodoryGálikovej,CSc.vyplýva,žejejboladiagnostikovaná
uzlíčková osteoartróza. Ide o degeneratívne ochorenie, ktoré spôsobuje zhoršenie ohybnosti rúk. Podľa
lekárskej správy MUDr. Evy Bittarovskej bola v liečbe reumatológa pre bolestivý chrbticový syndróm.Podľa nálezovej časti znaleckého posudku č. 1/2012 Doc. MUDr. Evy Teodory Gálikovej, CSc., pre
bolestivé stavy v oblasti krčnej a hrudnej chrbtice sa lieči od roku 1998.

21. Žalobkyňa sa lieči aj na ochorenie zraku.

22. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že ručným prácam sa prestala venovať pre stavy únavy, malátnosti
a aj bolesti horných končatín. Podľa lekárskej správy MUDr. Evy Bittarovskej, dôvodom boli aj problémy
so zrakom. Uvedené potvrdil aj svedok C. N..

23. Podľa žalobkyne jazdu na bicykli zanechala pre problémy s hlavou, pocity strachu, že spadne
a bolesti horných končatín. Doc. MUDr. Eva Teodora Gáliková, CSc. uviedla, že športovú činnosť -
bicyklovanie jej nedoporučuje pre jej emočnú labilitu, nesústredenosť.

24. Podľa žalobkyne práce pri obhospodarovaní záhrady prestala vykonávať pre stavy únavy, ktoré

pritom vôľovým konaním nedokázala potlačiť, a tiež pre bolesti chrbtice. Ako to už bolo uvedené,
žalobkyňa podľa lekárskej správy MUDr. Evy Bittarovskej (súd opätovne poukazuje na to, že posudzuje
obdobie pred vystavením posudku zo dňa 18.2.2010) bola v liečbe reumatológa pre bolestivý chrbticový
syndróm.

25. Okresný súd dospel k záveru ako podkladu pre rozhodnutie o výške nároku žalobkyne, že aj
všeobecné ochorenia žalobkyne - uzlíčková osteoartróza, bolestivý chrbticový syndróm, ochorenie
zraku, sa tiež podieľali na obmedzeniach, resp. úplnom vylúčení z činností ako sú ručné práce,
obhospodarovanie záhrady, bicyklovanie, ktorých podiel na obmedzeniach žalobkyne však nie je
možné presne stanoviť.

26. Súčasne posudzoval základ nároku žalobkyne - teda či jej zdravotné problémy majú podklad v
profesionálnej borelióze, ktorá jej bola zistená 23.07.2002.

27. Pokiaľ až v roku 2006 u žalobkyne sa začali zhoršovať príznaky chronického štádia boreliózy, ktoré

dovtedy boli stabilizované (nie však prekonané - vyliečené), tak podľa názoru súdu je možné vyvodiť,
že to bolo spôsobené zhoršovaním profesionálnej boreliózy (na čo mala vplyv nová iniciálna infekcia),
a aj novou ale neprofesionálnou infekciou boreliózy a jej možným prechodom už do chronického štádia.
Ochorenia sa prelínajú. Pokiaľ by po liečbe začatej dňa 6.6.2005 došlo k prekonaniu neprofesionálnej
boreliózy, a ak by ochorenie na profesionálnu boreliózu zostalo stabilizované tak, ako tomu bolo do roku

2006, tak k zhoršovaniu príznakov chronického štádia by nedošlo.

28. Pokiaľ výsledky vykonaného dokazovania sú podkladom pre záver, že poškodená žalobkyňa trpí
profesionálnouineprofesionálnouboreliózou,aniejepritommožnéstanoviťpresnýpodiel,akýmsatieto
ochorenia podieľajú na jej obmedzeniach (trvalých, prechodných) v životných úkonoch pre jej uplatnenie

sa vo sfére osobnej, rodinnej, kultúrnej, športovej, nemôže to viesť z tohto dôvodu k zamietnutiu žaloby,
ktorou si uplatňuje nárok podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Takýto postup zo strany súdu by znamenal
odmietnutie spravodlivosti.

29. Po posúdení celkových okolností veci dospel súd k záveru, že sa jedná o prípad hodný osobitného

zreteľa.

30. Žalobkyňa ku dňu 18.2.2010 (dátum vydania posudku o bodovom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia) mala 52 rokov, choroba z povolania jej bola zistená vo veku 44 rokov. V
príčinnej súvislosti s ňou stratila pracovné príležitosti, znížila sa jej fyzická a psychická integrita, prišla o

radosť z venovania sa záľubám, znížili sa zdroje jej relaxu, narušil spánok, trpela chronickými bolesťami
hlavy, únavou, slabosťou, vyčerpanosťou, spomalenými reakciami, čo súviselo so zníženou mozgovou
činnosťou. Porovnávala svoj vtedajší spôsob života s predchádzajúcim obdobím.

31. Vzhľadom na obmedzenia, resp. úplné vylúčenie z činností vo sférach života súd dospel k záveru,

že nie je možné ich vyjadriť len sumou doteraz zaplatenou, t. j. 1.600,- eur (800,- eur plus 800,- eur). Súd
zvýšil náhradu o sumu 4.000,- eur. V prevyšujúcej časti žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Ako to už
bolo uvedené, žalobkyňa trpí aj všeobecnými ochoreniami: uzlíčkovou osteoartrózou, ochorením zraku,
chrbtice a neprofesionálnou boreliózou. Symptómom uzlíčkovej osteoartrózy je znížená ohybnosť rúka s tým spojené bolesti. Ochorenie chrbtice sa u nej prejavuje bolestivým syndrómom. S poukazom na
bod 114. rozsudku, symptómy neprofesionálneho ochorenia boreliózou po roku 2006 sa javia rovnaké
ako symptómy profesionálneho ochorenia boreliózou, a s tým sú spojené dôsledky vo sférach života.

Uvedené neprofesionálne ochorenia a ich dôsledky na špecifikované sféry žalobkyne, nebolo možné
nechať bez povšimnutia. Súd tiež poukazuje na to, že sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne
je bodovo ohodnotené v dolnej hranici bodového rozpätia. V konaní nebolo preukázané, že by trpela
svalovými zášklbmi. Vyššie uvedené skutočnosti boli zohľadnené v zamietnutí žaloby.

32. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania proti žalovanému rozhodol podľa § 255 SP a
žalobkyni, ktorá bola úspešná v konaní z hľadiska uplatneného nároku, priznal nárok na náhradu
trov konania v plnej výške zo sumy 4.000 eur, ktorú jej priznal ako náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia.

33. Súčasne rozhodol o náhrade trov konania štátu podľa § 259 CSP.

34. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť
a žalobu zamietnuť a žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania. Navrhol zrušiť výrok
o náhrade trov konania štátu. Deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a
h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. nesprávny skutkový záver a nesprávne právne

posúdenie veci okresným súdom.

35. Uviedol, že v predmetnej veci bola žalobkyni C. N. zistená dňa 23.07.2002 choroba z povolania
- choroby prenosné zo zvierat na ľudí buď priamo alebo prostredníctvom prenášačov. Vzhľadom na
to, že u žalobkyni bola choroba z povolania - choroby prenosné zo zvierat na ľudí buď priamo alebo

prostredníctvom prenášačov - prvýkrát zistená dňa 23.07.2002, výška odškodnenia sa určuje sumou
60 Sk, t. j. 2 eurá za jeden bol (§ 7 ods. 1 vyhlášky).

36. Predpokladom mimoriadneho zvýšenia SSU je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú
záver, že obmedzenie žalobkyne nie je možné vyjadriť len základným odškodnením, ktoré samotné

už predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony žalobkyne a pre
uspokojenie a plnenie jej životných a spoločenských potrieb a úloh. Primerané zvýšenie v zmysle § 7
ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. prichádza do úvahy len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy
kultúrne, športové či iné zapojenie sa poškodenej bolo pred zistením choroby z povolania na vysokej
úrovni a mimoriadne.

37. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok NS SR z posledného obdobia sp. zn. 3Cdo 90/2004, ktorý
sa zaoberá náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ktorého zvýšenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia nad určené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods.
3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho

zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického)
života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní
s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody.

38. Zo žaloby vyplývalo, že predmetom konania je posudok zo dňa 18.02.2010 (počet 400 bodov),

pričom žalobkyňa sa domáhala zvýšenia náhrady v rozsahu ďalšieho 10-násobku. Ak možno
očakávať priaznivý vývoj (či už čo do intenzity alebo trvania následkov), hodnotí sťaženie
spoločenského uplatnenia pri dolnej hranici bodového rozmedzia. Nepochybne ide o uvedený prípad,
pretože posudzujúci lekár hodnotil jej sťaženie spoločenského uplatnenia na dolnej hranici bodového
rozmedzia 150 - 1200 bodov.

39. Žalobkyni bola dňa 13.01.2003 vyplatená suma 9.000 Sk, ako jednorazové odškodnenie za bolesť,
a to v súvislosti s lekárskym posudkom o bolestnom, ktorý jej bol na základe jej žiadosti vydaný.

40. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepochybne vedela, kto za škodu spôsobenú chorobou z

povolania, ktorá jej bola zistená dňa 23.07.2002 zodpovedá. Liečila sa v súvislosti s poškodením
zdravia spôsobeným v dôsledku choroby z povolania, absolvovala infektologické vyšetrenia a na
základe záverov aj týchto vyšetrení vedela aj o vzniku škody.41. Neadekvátne potom vyznievajú tvrdenia Krajského súdu v Trenčíne uvedené v uznesení č.
k. 6CoPr/1/2016 zo dňa 24.05.2016 o tom, že žalobkyňa vzhľadom aj na svoj spoločenský status
nepoznala svoje práva.

42. Súd vykonal vo veci mimoriadne rozsiahle a nákladné dokazovanie, a to vrátane dokazovania
znaleckého. Opakovane vypočúval žalobkyňu, ako i svedkov. Domnieva sa, že pre účely konania
o tomto mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia boli rozhodujúce
jednoznačné znalecké závery súdnej znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z

povolania MUDr. Andrei Tomčovčíkovej, na ktorých zotrvala aj v doplnku č. 1 k znaleckému posudku,
ako aj v opakovaných písomných vyjadreniach.

43. Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z povolania MUDr. Tomčovčíková
v znaleckom posudku, ktorý je zaevidovaný v znaleckom denníku pod č. 1/2013 ako aj v doplnku č.
1 znaleckého posudku konštatuje, že koncom mesiaca október 2003 bol zdravotný stav žalobkyne

ustálený tak, že bolo možné po prvýkrát hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej
položkou č. 87 - „Následky ostatných prenosných a parazitárnych chorôb“, počtom bodov 400, t. j.
bližšie pri dolnej hranici bodového rozpätia.

44. Znalkyňa uvádza, že sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania

zistenou dňa 23.07.2002 mohlo byť u žalobkyne ohodnotené výlučne v období od mesiaca október
2003 a najneskôr do 06.06.2005.

45. Toto mimoriadne závažné konštatovanie znalkyňa opiera o skutočnosť, že u žalobkyni dňa
06.06.2005 bolo zistené nové neprofesionálne ochorenie na boreliózu, ktoré bolo v tom čase v I. štádiu.

Na trvalých následkoch a na sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne sa tak podľa znalkyne
podieľajú profesionálne, ako aj nové neprofesionálne ochorenie na boreliózu, pričom ich presný podiel
nemožno stanoviť.

46. Z uvedených dôvodov po dni 06.06.2005 už nie je možné žalobkyni v súvislosti s chorobou

z povolania zistenou dňa 23.07.2002 vydať žiadny lekársky posudok o sťažení spoločenského
uplatnenia.

47. Akoznalkyňa zodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviechorobyzpovolaniaMUDr.Tomčovčíková
opakovaneuvádza,žepokiaľbysa Klinikapracovného lekárstvaatoxikológie Martinriadneoboznámila

s jej zdravotnou dokumentáciou zistila by, že u žalobkyne dňa 06.06.2005 bolo zistené nové
neprofesionálne ochorenie na boreliózu.

48. Na trvalých následkoch a na sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne sa podľa znalkyne
podieľajú profesionálne, ako aj nové neprofesionálne ochorenie na boreliózu, pričom ich presný podiel

nemožno stanoviť. Ako znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z povolania v
znaleckom posudku uvádza, že uvedený problém hodnotenia by nenastal, ak by bolo SSU u žalobkyne
realizované koncom mesiaca október 2003, resp. pri vyšetrení pracovným lekárom vo februári až
apríli 2004.

49. Vzhľadom na toto znalecké zistenie, ktoré súd považuje za vecne správne, na posudky o
sťažení spoločenského uplatnenia vydané po tomto dátume, a teda aj na lekársky posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 18.02.2010, na základe ktorého sa žalobkyňa domáha mimoriadneho
zvýšenia náhrady, súd nemal vôbec prihliadať.

50. Ak teda lekársky posudok o SSU zo dňa 18.02.2010 bol vydaný v rozpore s vyhláškou č.
32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia
a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, nemohol
vzniknúť žalobkyni v súvislosti s týmto posudkom ani na súde uplatnený nárok na mimoriadne
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to nielen z dôvodu jeho premlčania, ale

hlavne z dôvodu, že z bezprávia nemôže vzniknúť právo.51. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza plnila žalobkyni
základné odškodnenie, pretože znalecké závery boli známe až v súvislosti s konaním o mimoriadne
zvýšenie náhrady za SSU v súdnom konaní.

52. Okresný súd v Prievidzi nespochybnil jednoznačné znalecké závery súdnej znalkyne z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z povolania MUDr. Andrey Tomčovčíkovej. Z odôvodnenia
je možné vyvodiť, že znalecké závery súd považuje za vecne správne, napr. v odseku 100 uvádza,
že tvrdenia žalobkyne, že k novému zakliešteniu u nej nedošlo, sú účelové, pričom túto okolnosť je

možné dôvodiť aj z textu uvedenom v odseku 105 rozsudku.

53. Okresný súd v Prievidzi pri rozhodovaní vo veci samej, tieto znalecké závery nerešpektuje.
Ak ich nerešpektuje, vyvstáva otázka, načo bolo potrebné takéto mimoriadne rozsiahle a nákladné
dokazovanie a kto bude finančne znášať jeho náklady. Tým, že súd znalecké závery nerešpektuje,
jeho rozhodnutie vyznieva nielen účelovo, ale aj špekulatívne. Tým, že Okresný súd v Prievidzi

nerešpektuje jednoznačné znalecké závery súdnej znalkyne, znamená to odmietnutie spravodlivosti
voči žalovanému.

54. Na základe vyššie uvedeného považuje rozsudok za nezákonný.

55. Žalovaný namietal aj správnosť rozsudku okresného súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania. Podľa jeho názoru, vzhľadom na to, že žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu vo výške
8.000 eur a bola úspešná vo výške 4.000 eur, potom jej úspech v konaní je 50% a rovnako aj neúspech
50%. Teda pomerný úspech žalobkyne v konaní nebol žiadny, potom okresný súd nerozhodol správne.
Okresný súd fakticky rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa zrušeného § 142 ods. 3 O.s.p.

Ak by zákonodarca chcel, aby sa rozhodovalo o náhrade trov konania podľa zrušenej právnej úpravy,
nepochybne by túto právnu úpravu ponechal v CSP.

56. Za nesprávny pokladá aj výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania štátu, ktorým
mu bola uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v rozsahu 50%. Dôvod nesprávnosti ako

pri trovách konania platí aj na náhradu trov konania štátu. Neobstojí ani poukaz na § 259 CSP.

57. Žalovaný opakovane udáva, že počas jej dovolenky bola poštípaná kliešťom, čo treba posudzovať
ako neprofesionálne ochorenie a toto nepreukázané tvrdenie je fakticky podstatou odvolacích dôvodov.

58. Okolnosť, či bola poštípaná kliešťom alebo iným hmyzom, nebola v priebehu rozsiahleho
dokazovania vôbec preukázaná. Podľa vyjadrenia MUDr. Malinjaka, príznaky pri poštípaní iným
hmyzom mohli byť podobné ako pri poštípaní kliešťom. Poukázala na stanovisko MUDr. Tomčovčíkovej,
ktorá v znaleckom posudku uvádza, že nová infekcia boreliózou mohla zhoršiť následky a
prejavy už existujúcej boreliózy, preto tvrdenie žalovaného, že išlo u nej o neprofesionálne ochorenie

je nepreukázané a právne bezvýznamné. Akcentovala, že záver o poštípaní kliešťom nebol v konaní
jednoznačne a objektívne preukázaný, znalkyňa vychádza len z domnienky.

59. Tvrdenie žalovaného, že jej vôbec nemal byť vydaný posudok o sťažení spoločenského uplatnenia,
je absolútne nesprávne a nelogické. Posudok jej bol vydaný po zhoršení zdravotného stavu a po

prechode jej onemocnenia do chronického štádia a správnosť posudku potvrdil aj žalovaný, ktorý jej
vyplatil za sťaženie spoločenského uplatnenia základnú náhradu a jej zvýšenie na dvojnásobok.

60. Jej zdravotný stav sa neustále zhoršuje, čo bolo preukázané lekárskymi správami a vyjadreniami
predovšetkým lekárov z Martinskej fakultnej nemocnice, Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie -

závery MUDr. Teodory Gálikovej, CSc. a MUDr. Klimentovej. V dôsledku zhoršovania zdravotného
stavu sa zhoršuje jej každodenný život a jeho kvalita, pribúdajú a zhoršujú sa jej obmedzenia, čo bolo
v konaní nesporne preukázané.

61. Za nesprávne považuje námietky žalovaného proti priznaniu náhrady trov konania v rozsahu 100%.

Okresný súd rozhodol v súlade so zákonom, ustanovením § 255 ods. 1 CSP, čo napokon vyplýva aj
z komentára a dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu.62. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu zotrval na svojich argumentoch, ktorými
odôvodnil odvolanie proti rozsudku okresného súdu.

63. Naďalej sa domnieva, že pre účely konania o tomto mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia boli rozhodujúce jednoznačné znalecké závery súdnej znalkyne z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z povolania MUDr. Tomčovčíkovej, na ktorých zotrvala aj
v Doplnku č. 1 k znaleckému posudku, ako aj v opakovaných písomných vyjadreniach. Znalkyňa v
znaleckom posudku, ktorý je zaevidovaný v znaleckom denníku pod č. 1/2013 ako aj v Doplnku č.

1 znaleckého posudku konštatuje, že koncom mesiaca október 2003 bol zdravotný stav žalobkyne
ustálenýtak,žebolomožné poprvýkrátzhodnotiť SSUpoškodenejpoložkou č.87-Následkyostatných
prenosnýchaparazitárnych chorôb,počtombodov400, t.j.bližšie pridolnejhranici bodovéhorozpätia.
Znalkyňa uvádza, že sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania zistenou
dňa 23.07.2002 mohlo byť u žalobkyne ohodnotené výlučne v období od mesiaca október 2003 a
najneskôr do 06.06.2005.

64. Znalkyňa MUDr. Tomčovčíková opakovane uvádza, že pokiaľ by sa Klinika pracovného lekárstva
a toxikológie Martin riadne oboznámila s jej zdravotnou dokumentáciou, zistila by, že u žalobkyni dňa
06.06.2005 bolo zistené nové neprofesionálne ochorenie na boreliózu. Ako uvádza, v priebehu choroby
z povolania u žalobkyne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu. Dňa 06.06.2005 pri infektologickom

vyšetrení lekár na jej ľavom ramene konštatoval začervenané miesto, typické pre I. štádium boreliózy.
Následne bola liečená antibiotikami. Nová infekcia bola neprofesionálnou boreliózou a mohla
prejsť do III. štádia, a tiež zhoršiť následky a prejavy už existujúcej choroby z povolania. Po dátume
06.06.2005 preto nemožno u žalobkyni stanoviť SSU za chorobu z povolania z roku 2002 a ani za jej
progresiu a nemožno ani stanoviť presný podiel, akým sa profesionálna a neprofesionálna infekcia

boreliózou po uvedenom dátume (t. j. i v čase 18.02.2010) podieľajú na jej obmedzeniach (trvalých,
prechodných), životných úkonov pre jej uplatnenie sa vo sfére osobnej, rodinnej, kultúrnej, športovej.
Inými slovami povedané, z uvedených dôvodov po dni 06.06.2005 už nie je možné žalobkyni v
súvislosti s chorobou z povolania zistenou dňa 23.07.2002 vydať žiadny lekársky posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia.

65. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 380 CSP a zistil,
že rozsudok okresného súdu je v napadnutých častiach vecne správny, a preto je potrebné tento
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože
pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať (§ 385 ods. 1 CSP).

66. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dokazovania v potrebnom
rozsahu a v konečnom dôsledku sú správne aj jeho skutkové a právne závery o oprávnenosti nároku
žalobkyne na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z profesionálnej choroby.

67. Žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f)
a h) CSP.

68. V zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP možno odôvodniť odvolanie tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

69. V prejednávanej veci žalovaný namieta nesprávny skutkový záver okresného súdu v otázke
posudzovania znaleckého posudku MUDr. Tomčovčíkovej - v priebehu konania vyčiarknutej zo
zoznamu znalcov, ktorá vo svojom posudku uviedla, že podľa zdravotnej dokumentácie žalobkyne
dňa 06.05.2005 konštatoval infektológ na ľavom ramene žalobkyne erytém, typický pre prvé štádium

boreliózy. Následne bola liečená antibiotikami. Nová infekcia bola neprofesionálnou boreliózou
a mohla prejsť do III. štádia a tiež zhoršiť následky a prejavy už existujúcej profesionálnej choroby.
Podľa názoru žalovaného, uvedená okolnosť znamená, že žalobkyni nemal byť vyhotovený posudok
na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia dňa 18.02.2010, teda žalobkyni nepatrí zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Podľa jeho názoru,

nič nemení na tom ani to, že žalobkyni uhradili z tohto titulu náhradu za základný počet bodov, ako aj
zvýšenie podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb., práve na základe uvedeného lekárskeho posudku.70. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

71.Hodnoteniedôkazovjeovládanézásadou ichvoľného hodnoteniasudcomzhľadiskaichpravdivosti
a dôležitosti pre rozhodnutie. Záver, ktorý si sudca urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a
jeho logického myšlienkového postupu.

72. Aj znalecký posudok musí súd hodnotiť voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z

hľadiska jeho vnútornej logiky. Podľa ÚS ČR - nález z 30. apríla 2007, III. ÚS 299/06, ktorého právne
závery sú akceptovateľné aj v SR v dôsledku obdobnej procesnej úpravy, „Ak by súd ponechal bez
povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca, znamenalo
by to vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu
hodnotiť podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a preniesť zodpovednosť
za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. Tento postup je z ústavného hľadiska

neakceptovateľný (ústavný princíp nezávislosti súdov - čl. 46 Ústavy SR).

73. V zmysle vyššie uvedených kritérií pre hodnotenie dôkazov a z nich vyvodený skutkový záver, je
potrebné považovať skutkové zistenie okresného súdu ako podkladu pre rozhodnutie o uplatnenom
nároku žalobkyne na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, za správne.

74. Okresný súd mal k dispozícii znalecké posudky a odborné vyjadrenia MUDr. Klimentovej a
MUDr. Gálikovej, stanovisko infektológa MUDr. Malinjaka a ďalšie dôkazy, rovnako aj výpisy zo
zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ktorá citovala MUDr. Tomčovčíkovú, na základe ktorých dospel
k skutkovému záveru, že na zdravotných problémoch žalobkyne sa podieľajú v neurčiteľnom pomere

tak profesionálna, ako aj neprofesionálna borelióza (v tomto závere akceptoval znalecký posudok
MUDr. Tomčovčíkovej), a keďže tento pomer nemožno určiť a nemožno určiť ani podiel všeobecných
onemocnení žalobkyne podieľajúcich sa na jej zdravotných ťažkostiach a z nich vyplývajúcich
obmedzení v živote, okresný sú d dospel k záveru, že zamietnutie žaloby z týchto dôvodov by
znamenalo odmietnutie spravodlivosti.

75. Odvolací súd pre úplnosť považuje k otázke skutkového záveru poukázať na nasledovné
skutočnosti:
V znaleckom posudku MUDr. Tomčovčíková konštatovala, že po roku 2006 sa príznaky boreliózy začali
u žalobkyne zvýrazňovať, čím odôvodňovala to, že žalobkyňa ochorela na neprofesionálnu boreliózu,

ktorou sa jej ochorenie dostalo do III. štádia. Treba však uviesť, že aj pred týmto obdobím sa vyskytovali
užalobkyne subjektívneťažkosti,ktorésú konštatované priodbornýchvyšetreniachžalobkyne-bolesti
hlavy, únava (únavový syndróm), konštatovaný pseudoneurastenický syndróm (neurologické vyšetrenie
05.02.2003). Pritom uvedené subjektívne ťažkosti udávala žalobkyňa aj po dátume 06.06.2005.
Záverylekárskychvyšetrení všakvždyvyzneliako Borreliosis-II.štádium,stavpoliečbespretrvávaním

subjektívnych ťažkostí.

76. Je teda evidentné, že žalobkyňa nikdy nebola vyliečená z profesionálnej choroby - boreliózy,
ktorá sa v našich podmienkach vyskytuje vo forme neuroboreliózy - teda onemocnenie atakujúce
spirochetami nervový systém človeka. Liečba je veľmi náročná a špecifická, keďže je potrebné

zneškodniť všetky štádiá vývinu infekčných baktérií, ktoré sa zvyčajne „schovávajú“ v miestach v
tele človeka, kam sa nedostanú molekuly antibiotík - hematolikvorová štrbina, a po skončení ATB
liečby znova napadajú celý organizmus. Nie je cieľom krajského súdu viesť diskusiu o probléme
liečby neuroboreliózy, ktorou evidentne trpí žalobkyňa, keď problematiku liečby tohto onemocnenia
podrobne opísali odborné autority zo špecializovaného pracoviska Kliniky pracovného lekárstva a

toxikológie Martin, ktoré patrí medzi špecializované pracoviská podľa zákona č. 355/2007 Z. z. a
zhodne konštatovali, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne, ktoré umožňuje hodnotiť sťaženie
jej spoločenského uplatnenia je dátum vyhotovenia lekárskeho posudku o bodovom hodnotení -
18.02.2010.

77. Napokon ani záver o novej infekcii žalobkyne podľa záznamu v zdravotnej dokumentácii zo
06.06.2005, nie je jednoznačný, keďže erytém podľa infektológa mohol vzniknúť aj ako dôsledok
poštipnutia iným hmyzom, zvlášť za situácie, keď nebolo vykonané serologické vyšetrenie. V prípadenovej infekcie sa musel uplatniť iný sérotyp (vyvolávateľ) - viď stanovisko MUDr. Klimentovej z Kliniky
pracovného lekárstva Martin z 23.01.2015 - čl. 409 spisu.

78. Vzhľadom na uvedené, je potom skutkový záver o základe nároku žalobkyne správny a v súlade
s výsledkami dokazovania.

79. Žalovaný uplatnil v odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

80. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod právnu normu
a judikuje právne závery o právach a povinnostiach strán.

81. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy,
i) keď na skutkový stav aplikuje nesprávny právny predpis

ii) keď na skutkový stav síce aplikuje správny právny predpis, tento však nesprávne interpretuje
iii) tiež vtedy, keď urobí právne závery bez relevantného skutkového zistenia.

82. V prejednávanej veci nebolo zistené, že uvedený odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím
dôvodom.

83. Okresný súd na základe správnych skutkových záverov aplikoval na skutkový stav správnu právnu
úpravu v ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. a túto aj správne interpretoval. Vzhľadom na preukázané
obmedzenia žalobkyne v osobnej a pracovnej sfére, keď už od jej 44 roku sa zhoršovala kvalita jej
života v dôsledku poškodenia zdravia profesionálnou chorobou, je potom v súlade s kritériami v ust.§

7 ods. 3 zákona č. 32/1965 Zb. , aby ako náhrada za tieto postihnutia jej bolo zvýšené odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia.

84. Výškou priznaného nároku sa odvolací súd nezaoberal, pretože ju strany sporu nenamietali.

85. Žalovaný považoval za nesprávne právne posúdenie aj náhradu trov konania ktorú okresný súd
priznal proti nemu v prospech žalobkyne v rozsahu 100%. Žalovaný vytýkal nesprávnu interpretáciu
ustanovenia § 255 CSP o náhrade trov konania a poukázal na to, že právna úprava v CSP nemá
obdobnú právnu úpravu ako v skoršom procesnom predpise - ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.).

86. Uvedená námietka žalovaného v prejednávanej veci neobstojí a v tejto otázke je rozhodnutie
okresného súdu správne a zákonné a zodpovedá právnej úprave v ust. § 255 ods. 1 CSP a jej
interpretácii, ktorú uviedli autori CSP - viď Civilný sporový poriadok, komentáre pod vedením doc. JUDr.
Marka Števčeka, PhD., vydalo Nakladatelství C.H.Beck v Prahe v roku 2016.

87. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré sa
uplatňovalo ako lex specialis k ustanoveniu § 142 ods. 2 CSP.

88. Zásadu úspechu vo veci je potrebné uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy

súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno
ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy
súdu alebo znaleckej činnosti.

89. V prípade náhrady trov konania v plnej výške patrí žalobcovi náhrada trov konania iba z prisúdenej
sumy (nie so sumy žalovanej).

90. Vzhľadom na uvedené, je potom rozsudok okresného súdu vecne správny aj vo výroku o náhrade
trov konania v prospech žalobkyne.

91. CSP nepozná inštitút trov štátu a v nadväznosti na to neupravuje mechanizmus rozhodovania o
ich náhrade. Tieto nároky sú uhrádzané z preddavkov, ak nedôjde k realizácii preddavkov dôkazu,sú nároky oprávnených osôb (štátu) uspokojované prostredníctvom rozhodovania o náhrade trov
konania (§ 259 CSP).

92. Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu rozhodol vo veci správne, keď
žalovanému uložil povinnosť ich nahradiť. Správne vychádzal zo zásady úspechu žalobkyne v konaní,
obdobne ako pri náhrade trov konania žalobkyne.

93. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni krajský súd priznal nárok proti žalovanému na náhradu

trov odvolacieho konania, o ktorých výške rozhodne okresný súd (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP).

Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).