Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. september 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811217028
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3811217028.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľky C. N., nar.

XX.X.XXXX , bytom ul. G. č. X , G., zast. JUDr. Jánom Vaškom, advokátom, ul. Podjavorinskej č. 3,
Prievidza proti odporcovi Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, IČO 308 07 484 (týka
sa pobočky Prievidza, ul. Matice slovenskej č. 8, Prievidza), za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu LESY Slovenskej republiky, š.p., Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351,
odštepný závod Prievidza, ul. Švéniho č. 7, Prievidza, zast. JUDr. Ingrid Novákovou, advokátkou, ul.
ČSA č. 12, Handlová, o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh o zaplatenie 8.000,- eur z a m i e t a .

Návrh navrhovateľky o zaplatenie 7.000,- eur v y l u č u j ena samostatné konanie.

O trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 11.10.2011, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhala sa
proti odporcovi zaplatenia 8.000,- eur, titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Návrh odôvodnila tým, že na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 29.9.2000, pracovala ako

robotníčka v Lesoch Slovenskej republiky, š.p., Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, odštepný závod
Prievidza, ul. Švéniho č. 7, Prievidza. Dňa 23.10.2002 jej pod č. 2647/2002 bola hlásená choroba
z povolania - ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí buď priamo alebo prostredníctvom prenášačov
- položka č. 26-07 vyhl. č. 149/1988 Zb.. Lekárskym posudkom č. 2648/2002 zo dňa 23.10.2002
bolo hodnotené bolestné počtom bodov 150. Zdravotný stav sa jej nezlepšil, opakovane bola liečená
a následne ochorenie prešlo do chronického štádia. Lekárskym posudkom č. 113/21010 zo dňa
18.2.2010, bolo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 400. Rozhodnutím číslo

7136-21/2011-PD zo dňa 28.9.2011 jej odporca za 400 bodov priznal základnú náhradu vo výške
800,- eur. Listom zo dňa 10.10.2011 ho podľa § 6 vyhl. č. 32/1965 Zb. požiadala o zvýšenie náhrady
na dvojnásobok. V dôsledku predmetnej choroby z povolania, ktorá jej bola zistená v produktívnom
veku, natrvalo stratila schopnosť vykonávať prácu robotníčky v lesoch, a akúkoľvek inú prácu vo
vonkajšom prostredí, kde by bola možnosť prísť do kontaktu s kliešťami. Borelióza je ochorenie, proti
ktorému neexistuje očkovanie a ani po jeho prekonaní sa v tele nevytvoria obranné látky, preto sa môže
kedykoľvek zopakovať. Postihuje celý organizmus, pričom v jeho chronickom štádiu už dochádza k

postihnutiu srdcového svalu a nervového systému. Výrazným spôsobom je obmedzené jej uplatnenie
nielen vo sfére pracovnej, ale i rodinnej, kultúrnej, športovej a spoločenskej. Pre trvalé následky choroby
z povolania trpí pocitmi slabosti, malátnosti, má problémy so srdcom a celým nervovým systémom,
so spánkom, čo nepriaznivo vplýva na jej psychický stav. Je stále podráždená a nervózna, so stratouzáujmov.Trpíajbolesťamihlavy,svalovakĺbov.Výkondomácichprác,napr.upratovanie,vareniesimusí
limitovať. Pred zistením choroby z povolania sa venovala turistike, čo je v súčasnej dobe vylúčené, lebo
i samotný pobyt vonku, je pre ňu rizikový. Zanechala aj ručné práce - pletenie, vyšívanie, ktorá činnosť

bola jej záľubou. Obmedzenia pretrvávajú, stupňujú sa a zhoršujú jej každodenný život a psychické
problémy s tým spojené. Z týchto dôvodov si uplatňuje zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 8.000,- eur.

Odporca vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že predpokladom mimoriadneho zvýšenia náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú záver,
že obmedzenie navrhovateľky nie je možné vyjadriť základným odškodnením, ktoré samotné už
predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jej životné úkony a pre uspokojenie a
plnenieživotnýchaspoločenskýchpotriebaúloh.PoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky č. 1Cdo 67/2007, podľa ktorého účelom odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia nie
je nahrádzať alebo sociálne zabezpečovať osobu. Cieľom je poskytnutie zadosťučinenia a satisfakcie.

Odškodnenie má reparovať následky škody na zdraví, ktoré sú trvalého rázu a majú preukázateľne
nepriaznivý vplyv na uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti, najmä na uspokojenie jeho
životných a spoločenských potrieb, vrátane výkonu doterajšieho povolania alebo prípravy na povolanie,
ďalšieho vzdelávania a možnosti uplatniť sa v živote rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom, a to
s ohľadom na vek poškodeného v dobe vzniku škody na zdraví. Odškodnenie sťaženia spoločenského

uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Zvýšenie náhrady o
ďalší 10 násobok považoval za neprimerane vysoké. Navrhol, aby do konania, ako vedľajší účastník na
jeho strane, vstúpil LESY Slovenskej republiky, š.p., Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, IČO: 36
038 351, odštepný závod Prievidza, ul. Švéniho č. 7, Prievidza.

Dňa 16.11.2011 LESY Slovenskej republiky, š.p., Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351,
odštepný závod Prievidza, ul. Švéniho č. 7, Prievidza oznámil, že vstupuje do konania, ako vedľajší
účastník na strane odporcu. Uviedol, že ako zamestnávateľ chorobu z povolania zistenú u navrhovateľky
uznal, a príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne zaslal súhlasne stanovisko so zvýšením náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia o 100%. Ponechal na úvahe súdu, či uplatnený nárok posúdi ako
prípad hodný osobitného zreteľa.

Podaním zo dňa 5.3.2012 navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu navrhla, aby súd pripustil
zmenu - rozšírenie návrhu o zaplatenie sumy 7.000,- eur. Procesný návrh odôvodnila tým, že lekárskym

posudkom č. XXX/XXX2 zo dňa 24.2.2012, z titulu progresie ochorenia, jej bolo zvýšené bodové
hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 600 bodov, t. j. celkovo o 200 bodov.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7Cpr 1/2011-92 zo dňa 15.3.2012 pripustil zmenu - rozšírenie
návrhu o zaplatenie 7.000,- eur, uplatňovanej titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady o sťaženie

spoločenského uplatnenia.

Na pojednávaní dňa 30.7.2012 odporca uplatnil námietku premlčania nároku navrhovateľky, ktorým
sa domáhala zvýšenia náhrady na základe lekárskeho posudku o hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia počtom bodov 400 č. 113/2010 zo dňa 18.2.2010. Poukázal na znalecký posudok doc.

MUDr. Evy Teodory Gálikovej, CSc. č. 1/2012 s tým, že zdravotný stav navrhovateľky bol ustálený
už v roku 2006. Uviedol, že v tomto roku bolo objektívne možné urobiť bodové ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia.

Na pojednávaní dňa 30.7.2012 a dňa 14.12.2012 navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu

poukázala na rozhodnutie odporcu č. 7136-21/ 2011-PD zo dňa 28.9.2011 s tým, že z neho vyplýva,
že za dátum ustálenia jej zdravotného stavu je potrebné považovať dátum: 18.2.2010. V prípade, ak by
nárok bol premlčaný, odporca by jej nepriznal základnú náhradu za 400 bodov a ani zvýšenie podľa § 6
ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb., pričom je viazaný právnym názorom z rozsudku Krajského súdu Trenčín č.
k. 11S 18/2011-33 zo dňa 20.4.2011. Výkladom ustanovenia § 9 ods. 1 veta prvá vyhl. č. 32/1965 Zb.:

„posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený,“ je možné dospieť len
k tomu názoru, že nie je povinnosťou vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
poškodeného v čase ustálenia zdravotného stavu, a ktorá povinnosť by pritom spôsobovala začiatok
plynutia premlčacej lehoty, ale že lekársky posudok možno vydať kedykoľvek.V písomnom podaní zo dňa 31.5.2013 (č. l. 265) a zo dňa 19.9.2013 (č. l. 293) navrhovateľka
prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že podľa § 8 vyhl. č. 32/1965 Zb. o vydanie lekárskeho

posudku síce môže požiadať poškodený a právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zodpovedá
za poškodenie za zdraví, avšak v praxi sa toto ustanovenie fakticky neuplatňovalo. Poškodený
nemá vedomosť o štádiách choroby z povolania, ktoré by mu umožňovali zistiť, kedy má nárok na
sťaženie spoločenského uplatnenia, a zamestnávateľ je v tom istom postavení a na takomto vydaní
posudku zrejme ani nemal záujem, zvlášť v období, keď náhradu škody sám vyplácal. Posudok o

bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, bez akejkoľvek žiadosti alebo podnetu tretieho
subjektu, vydávali pracoviská pracovného lekárstva. Je to logické, lebo len ich lekári vedia, v akom
štádiu sa ochorenie nachádza, a kedy je dôvod na vydanie posudku o bodovom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa § 9 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Vyšetrenia absolvovala pravidelne. Ak
príslušné zdravotnícke zariadenie, ktoré je pritom štátnou inštitúciou, lekársky posudok nevydalo, hoci
tak malo urobiť, došlo z jeho strany k závažnému pochybeniu, ktoré ju hrubým spôsobom poškodilo.

Štátnou inštitúciou je aj odporca, ktorý uplatňuje námietku premlčania. Jej uplatnenie predstavuje
zásah do jej subjektívnych práv takej intenzity, že je v rozpore s dobrými mravmi. Uplatnená námietka
premlčania je absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú súd musí prihliadať ex offo.

Po vypracovaní znaleckého posudku MUDr. Andreou Tomčovčíkovou, znalkyňou v odbore zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie choroby z povolania, na pojednávaní dňa 13.9.2013 odporca uplatnil námietku
premlčania aj u nároku navrhovateľky, ktorým sa domáhala zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia o 7.000,- eur, na základe lekárskeho posudku o hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia počtom bodov 200 č. 265/2012 zo dňa 24.2.2012.

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že námietka premlčania uplatnená
odporcom dňa 13.9.2013 je pre rozpor s dobrými mravmi tiež neplatným právnym úkonom z dôvodov,
na ktoré poukázala v súvislosti s prvou uplatnenou námietkou premlčania.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom podaní zo dňa 16.5.2013 a zo dňa 10.4.2014 (č. l. 263

a 340) sa stotožňoval s právnym názorom odporcu, že navrhovateľkou uplatnené nároky sú premlčané.
Uviedol ďalej, že ustanovenie § 8 vyhl. č. 32/1965 Zb. zamestnávateľovi neukladá povinnosť, ale len
možnosť požiadať o vydanie znaleckého posudku. Tým, že uvedenú možnosť nevyužil, právne predpisy
neporušil. Poukázal na to, že navrhovateľka u neho pracovala ako sezónna pracovníčka. Vzhľadom na
liečbu, ktorú absolvovala, nemal objektívnu možnosť zistiť, kedy sa u nej ustálil zdravotný stav, aby

v zmysle § 8 vyhl. č. 32/1965 Zb. mohol dať vypracovať lekársky posudok. Navrhovateľka mu zmeny
svojho zdravotného stavu nehlásila. V súvislosti so zmenou legislatívy v roku 2003 spisy zamestnancov,
ktorí v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania utrpeli škodu, odstúpil odporcovi.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkov C. N., doc. C.. R. P. N., Q.., C.. J.

G., oboznámením sa s pracovnými zmluvami, s hlásením choroby z povolania, s posudkami o bodovom
hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia s rozhodnutiami odporcu, s lekárskymi správami, so
znaleckým posudkom doc. MUDr. Evy Teodory Gálikovej, CSc., s vyjadrením MUDr. R. N., MUDr. J.
G., s vyjadreniami MUDr. N. T., CSc., s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. k. 11S 18/2011-33 zo
dňa 20.4.2011, so zápisnicou o kontrole bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia,

so znaleckým posudkom MUDr. Andrey Tomčovčíkovej, jeho doplnkom, s jej písomnými podaniami,
s lekárskou správou MUDr. G. C., s vyjadrením MUDr. I. T., Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza, Lesprogres, s.r.o. Nitrianske Pravno.

Z výsledkov vykonaného dokazovania (v súvislosti s 1. navrhovateľkou uplatneným nárokom), súd zistil

nasledujúci skutkový stav veci:

Medzi navrhovateľkou a vedľajším účastníkom na strane odporcu dňa 29.9.2000, dňa 15.3.2001, dňa
14.3.2002, dňa 24.3.2003 a dňa 26.3.2004 bola uzavretá pracovná zmluva na dobu určitú, resp. do
ukončenia lesopestovných prác. Pracovný pomer, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa

14.3.2002 bol skončený uplynutím doby určitej dňa 18.10.2002 ( č. l. 372).

Dňa23.10.2002navrhovateľkebolovypracovanéhláseniechorobyzpovolaniač.2647/2002-ochorenie
prenosné zo zvierat na ľudí buď priamo, alebo prostredníctvom prenášačov, s dátumom zistenia dňa23.7.2002. Lekárskym posudkom č. 2648/2002 zo dňa 23.10.2002 jej podľa tabuľky č. III., položka č.
40 vyhl. č. 32/1965 Zb. bolo hodnotené bolestné počtom bodov 150.

Lekárskym posudkom č. 113/2010 zo dňa 18.2.2010, vydaným Nemocnicou s poliklinikou Prievidza,
so sídlom v Bojniciach, Poliklinické oddelenie pracovného lekárstva podľa tabuľky č. IV., položka č. 87
vyhl. č. 32/1965 Zb. navrhovateľke bolo bodovo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia počtom
bodov 400. V lekárskom posudku je uvedené, že u nej bolo zistené pretrvávanie symptomatológie
choroby z povolania, s nutnosťou opakovanej ATB terapie.

Dňa 7.9.2010 posudkový lekár odporcu vykonal kontrolu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia navrhovateľky pre účely náhrady. Zo zápisnice o vykonanej kontrole vyplýva, že lekársky
posudok je správny, avšak podľa zdravotnej dokumentácie jej zdravotný stav bol ustálený už v decembri
2003 (č. l. 200). Rozhodnutím č. XXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX odporca z dôvodu premlčania
nároku, navrhovateľke náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nepriznal. Rozhodnutím č.

XXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX.X.XXXX Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava ako odvolací orgán,
odvolanie navrhovateľky zamietla (č. l. 14, 14 p.v.), a potvrdila rozhodnutie odporcu. Krajský súd Trenčín,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí zrušil rozhodnutie č. XXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX
a č. XXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX.X.XXXX a vec podľa § 250j, ods. 2 písm. c/ O.s.p. vrátil odporcovi
na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že záver o premlčaní nároku je predčasný. V

ďalšom konaní sa odporca mal vysporiadať i so stanoviskom Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie,
Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa 4.3.2011 (č. l. 184).

Podľa vyjadrenia MUDr. Gabriely Klimentovej CSc., Klinika pracovného lekárstva a toxikológie,
Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa 4.3.2011, sťaženie spoločenského uplatnenia sa hodnotí vtedy,

ak ochorenie prejde do chronického štádia, pričom medzi akútnym ochorením a klinickou manifestáciou
chronického štádia, môže uplynúť rôzne dlhé obdobie (č. l. 204). Rozhodnutím č. 7136-21/2011-PD
zo dňa 28.9.2011 odporca priznal navrhovateľke náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 800,- eur. Podľa jeho odôvodnenia, vyžiadal si stanovisko od MUDr. Gabriely Klimentovej, CSc.,
podľa ktorého za dátum ustálenia zdravotného stavu navrhovateľky treba považovať dátum, ktorý

uviedla MUDr. J. G. v posudku o hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, a to 18.2.2010 (č. l.
197). Rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXX-PD zo dňa 25.10.2011 odporca priznal navrhovateľke zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. vo výške 800,- eur.

Z účastníckej výpovede navrhovateľky na určených termínoch pojednávaní vyplýva, že po zistení

choroby z povolania absolvovala lekárske vyšetrenia u pracovného lekára, infektológa, neurológa. O
výsledku vyšetrení lekári vyhotovili písomné správy, ktoré si prečítala. K jednotlivým lekárskym správam
vyhotoveným od roku 2002, a to i z hľadiska toho, či jej zdravotný stav je ustálený, sa bližšie nevedela
vyjadriť. Po zistení choroby z povolania bol vypracovaný lekársky posudok o bolestnom s tým, že
ide o jednorazové plnenie. Lekári, u ktorých absolvovala vyšetrenia v období rokov 2002 až 2010, sa

však nevyjadrovali o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia, a teda ani o vydaní lekárskeho
posudku. O právnom predpise, a to vyhl. č. 32/1965 Zb. vedomosť nemala. O poskytnutie právnej služby
vuvedenomčasovomobdobívsúvislostismožnosťouodškodneniasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,
nežiadala. V roku 2010 ju MUDr. J. G. predvolala na vyšetrenie do ambulancie pracovného lekárstva.
Výsledky vyšetrenia odoslala do Univerzitnej nemocnice Martin, následne jej bol vydaný a poštou

doručený posudok o hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počtom bodov 400. V prípade, ak
súd zamietne návrh ako premlčaný, dotkne sa to jej pomerov tak, že jej príjmom bude len invalidný
dôchodok. V súvislosti s predmetnou chorobou z povolania najskôr zaregistrovala zvláštne bolesti hlavy,
následne únavu, malátnosť, potom sa pridružili problémy s pamäťou, podráždenosť a nervozita, s čím
bolo spojené jej obmedzenie vo sfére pracovnej, rodinnej, kultúrnej, športovej a spoločenskej.

Navrhovateľka v priebehu konania v súvislosti s odporcom uplatnenou námietkou premlčania, ktorý
právny úkon považovala za neplatný - v rozpore s dobrými mravmi, poukázala na článok autorov JUDr.
Petra Strapáča, PhD. a JUDr. Mariána Ďuranu, PhD., publikovaný v bulletine slovenskej advokácie č.
4/2013 pod názvom Námietka premlčania a rozpor s dobrými mravmi.

Odporca na pojednávaní dňa 13.9.2013, prostredníctvom zástupcu k argumentácii navrhovateľky, že
uplatnenie námietky premlčania je výkonom práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi uviedol,
že postup súdu podľa § 3 Občianskeho zákonníka má miesto iba vo výnimočných prípadoch, napr.ak v dôsledku konania škodcu by došlo k zhoršeniu zdravotného stavu poškodeného. Je však
inštitúciou, ktorá v súvislosti s objektívnou zodpovednosťou zamestnávateľa z choroby z povolania na
základe zákonného poistenia, za neho plní uplatnené dávky. Poukázal na jednu zo základných zásad

súkromného práva - právo patrí bdelým, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru
predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a ich
výkone.

Dňa 4.1.2012 odporca adresoval doc. MUDr. R. P. N., CSc. objednávku na vypracovanie znaleckého

posudku o hodnotení zdravotného stavu navrhovateľky, pre účely úrazovej renty.

Podľa záverov znaleckého posudku č. 1/2012 Lymská borelióza má tri štádiá: I. včasné lokalizované
štádium, II. včasné disseminované štádium, III. neskoré (chronické) disseminované štádium. Tretie
štádium sa objavuje niekoľko mesiacov až rokov po iniciálnej infekcii, často má progresívny
charakter. Na európskom kontinente je najčastejším typom chronického postihnutia, neurologické

(chronické) postihnutie. Už v roku 2003 u navrhovateľky neurologické vyšetrenie poukazuje na
pseudoneurasthenický a únavový syndróm. Od roku 2006 je u nej prítomná chronická forma Lymskej
boreliózy. Navrhovateľka si sťažuje na bolesti kĺbov, avšak prítomnosť kĺbovej boreliózy nebola
preukázaná.

Z výpovede doc. MUDr. R. P. N., CSc. na pojednávaní dňa 14.12.2012 vyplýva, že s poukazom na
symptomatiku profesionálneho ochorenia u navrhovateľky, lekár ambulancie pracovného lekárstva už
v roku 2006 mohol vypracovať posudok o hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počtom bodov
400.

Z písomného podania MUDr. I. T. (bývalý lekár ambulancie pracovného lekárstva Nemocnice s
poliklinikou Prievidza, so sídlom v Bojniciach) o ospravedlnení jeho neprítomnosti na určenom termíne
pojednávania vyplýva, že jeho zdravotný stav je nepriaznivý, má problémy s pamäťou a na osobu
navrhovateľky si už nespomína (č. l. 348).

Z písomného vyjadrenia MUDr. R. N., neurológa vyplýva, že navrhovateľka je jeho pacientkou od
roku 2003, z titulu zdravotných problémov z choroby z povolania - ochorenie prenosné zo zvierat na
ľudí buď priamo alebo prostredníctvom prenášačov, v ktorej súvislosti trpí stavmi slabosti, malátnosti,
podráždenosti, nervozity, bolesťami hlavy, poruchami spánku (č. l. 156).

Z výsluchu svedkyne MUDr. J. G. vyplýva, že v ambulancii pracovného lekárstva Nemocnice s
poliklinikou Prievidza, so sídlom v Bojniciach pracuje od januára 2008, a to od obdobia skončenia
dlhodobej pracovnej neschopnosti MUDr. JM.. V roku 2009 u navrhovateľky vykonala základné fyzikálne
vyšetrenie, oboznámila sa s údajmi z jej zdravotnej dokumentácie od dátumu posledného vyšetrenia,
t. j. od mesiaca august 2006, doporučila jej vyšetrenie u infektológa, ktorý stav zhodnotil nasledovne:

borelióza druhého štádia, stav po liečbe s pretrvávaním subjektívnych ťažkostí. Dňa 5.2.2010 zdravotný
stavnavrhovateľkykonzultovalanaKlinikepracovnéholekárstvaatoxikológieMartin.Následnevystavila
posudok o hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počtom bodov 400, ktorý navrhovateľke
doručovala poštou. U profesionálnej boreliózy, len na základe vyšetrenia na protilátky nie je možné
ustáliť, či ide o akútnu alebo chronickú formu. V prípade, ak by v mesiaci februári 2010 mala vedomosť

o tom, že navrhovateľka bola opätovne zaklieštená, že trpí i neprofesionálnou boreliózou, lekársky
posudok o hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počtom bodov 400 by nevydala. V priebehu
následnej svedeckej výpovede uviedla, že sa jednoznačne nevie vyjadriť, ako by postupovala.

Z výsluchu svedka C. N. vyplýva, že v súvislosti s predmetnou chorobou z povolania sa u navrhovateľky

postupne začala prejavovať únava, malátnosť, bolesti, problémy so spánkom, sústredením sa.
Informácie o možnosti odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia jej neboli poskytnuté. V
podstate nevedela ako má postupovať. V ďalšom období o poskytnutie právnej služby požiadala svojho
súčasného právneho zástupcu.

Vpísomnompodanízodňa16.8.2012(č.l.181)MUDr.N.T.,Csc.uviedla,žechorobazpovolania,ktorou
navrhovateľkatrpísanevymykázrámcaostatnýchprípadovLymskejboreliózy.Sťaženiespoločenského
uplatnenia hodnotia aj s odstupom viacerých rokov, kedy je infekcia klinicky nemá. Pri vzplanutíochorenia, pri klinických prejavoch a potvrdení laboratórnych známok choroby, je možné bodovo
hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7Cpr 1/2011-214 zo dňa 14.12.2012 vo veci nariadil znalecké
dokazovanie. Znaleckou úlohou poveril MUDr. Andreu Tomčovčíkovú, znalkyňu z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie choroby z povolania (dňa 5.8.2015 bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov). Úlohou
znalkynebolourčiť:a)vktoromčasovomobdobí(mesiac,rok) bolzdravotnýstavnavrhovateľkyustálený
tak, že lekár pracovného lekárstva mohol bodovo ohodnotiť jej sťaženie spoločenského uplatnenia z

choroby z povolania podľa položky č. 87, tabuľka č. IV. prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb. - následky z choroby
z povolania - ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí buď priamo alebo prostredníctvom prenášačov
ostatných prenosných a parazitných chorôb počtom bodov 400, b) vyjadriť sa k znaleckému posudku
doc. MUDr. Evy Teodory Gálikovej, CSc. č. 1/2012, k písomnému podaniu MUDr. Gabriely Klimentovej,
CSc. zo dňa 16.8.2012 (č. l. 181), dňa 30.8.2011 ( č. l. 197), zo dňa 4.3.2011 ( č. l. 204). Okresný
súd Prievidza uznesením č. k. 7Cpr 1/2011-295 zo dňa 13.9.2013 uložil znalkyni, aby vypracovaný

znalecký posudok doplnila tak, že sa vyjadrí k priebehu vývoja neprofesionálneho ochorenia boreliózy
u navrhovateľky po dátume 6.6.2005, podľa jednotlivých štádií a tiež k ďalším otázkam špecifikovaným
vo výroku uznesenia.

Z vypracovaného znaleckého posudku č. 1/2013 a z jeho Doplnenia č. 1 vyplýva, že navrhovateľka v

mesiaci júl 2002 bola vyšetrená praktickou lekárkou v Prievidzi pre bolesti hlavy, zvýšenú únavnosť
a malátnosť. Dňa 23.7.2002 bola u nej testom Elisa stanovená pozitivita protilátok IgM-56RU/ml proti
Borrelia burgdorferi, pričom protilátky IgG boli negatívne. Pri následnom infektologickom vyšetrení dňa
6.8.2002 u MUDr. G. C. uviedla, že sa cíti slabá a malátna. Bola jej stanovená diagnóza: Boreliosis
II. štádium v aktivite a určená liečba antibiotikami po dobu 28 dní. Pri infektologickom vyšetrení

dňa 21.8.2002 udávala mierne zlepšenie. Dňa 15.8.2002 absolvovala prvé vyšetrenie na oddelení
pracovnéholekárstvavPrievidziuMUDr.I.T.,uviedla,žetrpíbolesťamikĺbovahlavy,jeslabáamalátna.
Pri infektologickom vyšetrení dňa 4.9.2002, subjektívne svoj stav popísala ako únava a malátnosť, záver
vyšetrenia bol: Boreliosis II. štádium, stav po preliečení, s pretrvávaním ťažkostí. V lekárskej správe
zo dňa 23.10.2002 z vyšetrenia na Oddelení pracovného lekárstva v Prievidzi je konštatované, že po

konzultácii prípadu na Klinike pracovného lekárstva v Martine, bola navrhovateľke priznaná choroba
z povolania - Boreliosis profesionalis a vydaný posudok o bodovom hodnotení bolestného počtom
bodov 150. Bola jej doporučená infektologická liečba a kontrola o rok. Pri infektologickom vyšetrení dňa
29.1.2003 si sťažovala, že občas ju pichá na pravej strane hlavy, trpí bolesťami kĺbov a svalstva na
horných končatinách. Laboratórne bolo IgG negatívne a IgM pozitívne (75), so záverom Boreliosis II.

štádium - stav po preliečení s pretrvávaním subjektívnych ťažkostí. Doporučené jej bolo neurologické
vyšetrenie a plánovaná hospitalizácia. Záver neurologického vyšetrenia, ktoré absolvovala dňa 5.2.2003
u MUDr. R. N. bol nasledovný: boreliosis, strabizmus (škúlenie), syndróm LMD, pseudoneurasthenický
a únavný syndróm. V období 5.3.2003 do 11.3.2003 bola hospitalizovaná na infekčnom oddelení
Bojnice, počas ktorej sa vyjadrila, že po dobu viac ako 1,5 roka u nej pretrvávajú bolesti hlavy,

malátnosť, slabosť. Záver hospitalizácie bol nasledovný: Boreliosis II. štádium, stav po preliečení s
pretrvávaním subjektívnych ťažkostí. Pri neurologickom vyšetrení dňa 27.3.2003 uviedla, že sa má
dosť dobre, od 1.4.2003 nastupuje do práce. Pri infektologickom vyšetrení dňa 13.5.2003 uviedla, že
sa cíti lepšie, bolesti sú menej výrazné. Výsledky kontrolných laboratórnych vyšetrení boli v norme,
záver: Boreliosis II. štádium, stav po opakovanom preliečení, t. č. bez známok aktivity ochorenia,

doporučenie: bez liečby, kontrola borelióvych protilátok o pol roka. Pri infektologickom vyšetrení dňa
17.12.2003 navrhovateľka neudávala zhoršenie zdravotného stavu, len prechodne zvýšenú únavnosť,
slabosť, záver vyšetrenia: Boreliosis II. štádium, stav po opakovanom preliečení, t. č. bez známok
aktivity ochorenia, bez špecifickej terapie, kontrola boreliových protilátok o pol roka. Dňa 24.2.2004
bola pozvaná na dispenzárnu prehliadku na oddelenie pracovného lekárstva Prievidza, pri ktorom

uviedla: bolesti hlavy, kĺbov, únavu, rôzne zášklby svalov po celom tele. Záver vyšetrenia: Boreliosis
profesionalis už hlásené a odškodnené, po opakovanom preliečení, stav upravený. Dňa 26.2.2004,
na základe doporučenia lekára z oddelenia pracovného lekárstva v Prievidzi absolvovala neurologické
vyšetrenie, pri ktorom svoj subjektívny stav popísala, že sa cíti pomerne dobre, záver: neurologický
nález sa za pol roka nezmenil, Boreliosis ako choroba z povolania, bez liečby. Znalkyňa v znaleckom

posudku uviedla, že I. štádium Lymskej boreliózy sa prejavuje škvrnitým začervenaním na koži, s
možným vytváraním druhotných začervenaní, malátnosťou, bolesťami hlavy, kĺbov, možným dráždením
mozgových blán, ktoré prejavy vymiznú do niekoľkých týždňov aj bez liečby, a u časti pacientov chýbajú.
II. štádium Lymskej boreliózy, vzniká týždne až mesiace po začervenaní na koži, môže postihnúť nervovýsystém, srdce, kožu, kĺby a iné orgány. III. štádium Lymskej boreliózy vzniká mesiace až roky po
infekcii. Môže postihnúť kĺby, nervový systém, kožu alebo iné orgány, prejaviť sa chronickým únavovým
syndrómom. Podľa údajov v zdravotnej dokumentácii, u navrhovateľky dlhodobo pretrvávali subjektívne

ťažkosti, udávané od vzniku profesionálneho ochorenia - bolesti hlavy, malátnosť, slabosť, a to aj po
preliečení počas hospitalizácie na infekčnom oddelení v mesiaci marci 2003, ako aj pri infektologických
vyšetreniach dňa 13.5.2003 a dňa 17.12.2003. Dňa 23.10.2002 bola v lekárskej správe z pracovného
lekárstva navrhovateľke doporučená kontrola o jeden rok. V októbri 2003 uvedené následky u nej stále
pretrvávali. Pokiaľ by sa dostavila do ambulancie pracovného lekárstva, bolo možné bodovo hodnotiť

sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky č. 87, tabuľka č. IV. Prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb.
počtom bodov 400, lebo jej zdravotný stav bol ustálený. Predmetná choroba z povolania bola v III.
chronickom štádiu, ktoré sa prejavovalo únavovým syndrómom. U navrhovateľky nebolo preukázané
typické I. štádium s načervenaním kože, pričom už pri prvom infektologickom vyšetrení dňa 6.8.2002
uviedla,žepodobuviacakorokmáťažkosti(bolesťhlavyvzátylku,cítisaviacunavená,malátna)pričom
k ich zvýrazneniu došlo v období posledného pol roka. V októbri 2003, resp. koncom tohto mesiaca

u navrhovateľky dlhodobo (nie dočasne) pretrvávali následky, ako trvalé následky. Do ambulancie
pracovného lekárstva sa dostavila až po pozvaní lekárom dňa 24.2.2004. Pokiaľ pri vyšetrení uviedla,
že u nej pretrvávajú bolesti hlavy, kĺbov, únava, tak tieto boli prítomné aj v čase zistenia choroby z
povolania. Dňa 26.2.2004 realizované neurologické vyšetrenie pritom nepreukázalo objektívne príznaky
postihnutia nervového systému, aj keď udávala pocity zášklbov svalov. Dňa 16.4.2004, kedy lekár

pracovného lekárstva ukončil kontrolnú prehliadku, u navrhovateľky pretrvávali rovnaké subjektívne
ťažkosti, aké boli prítomné aj v mesiaci októbri 2002, kedy jej bolo priznané profesionálne ochorenie. V
období od 24.2.2004 do 16.4.2004, kedy lekár pracovného lekárstva navrhovateľku vyšetril, bol ale jej
zdravotný stav ustálený už tak, že tiež bolo možné bodovo hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia
a to napriek nerealizovanému psychologickému vyšetreniu, pretože pretrvávanie subjektívnych ťažkostí,

napriek liečbe počas celej jej doby bolo dobre dokumentované a zrejmé. Pokiaľ v lekárskom posudku
zo dňa 18.2.2010 o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, je ako dôvod jeho vydania
uvedené pretrvávanie symptomatológie choroby z povolania s nutnosťou antibiotickej liečby, tak toto
bolo prítomné a pretrvávalo aj 1 rok od priznania choroby z povolania. Dňa 6.6.2005 pri infektologickom
vyšetrení, u navrhovateľky bolo zistené nové ochorenie na boreliózu (neprofesionálna borelióza), ktoré

bolo v I. štádiu. Tento fakt však nebol zohľadnený pri vydaní lekárskeho posudku zo dňa 18.2.2010
a ani pri vypracovaní znaleckého posudku doc. MUDr. Evou Teodorou Gálikovou CSc.. Po dátume
6.6.2005,zhľadiskaodbornéhoniejemožnéhodnotiťjejsťaženiespoločenskéhouplatneniazchorobyz
povolania, pretože na prejavoch boreliózy sa môže podieľať profesionálna aj neprofesionálna borelióza.
Zhoršovanie príznakov boreliózy u navrhovateľky sa pritom začalo prejavovať už v roku 2006, kedy

v lekárskych správach z vyšetrení je už uvedená chronická encefalopatia (postihnutie mozgu). V
období od októbra 2003 do roku 2006 boli pritom príznaky boreliózy u navrhovateľky stabilizované,
ku progresii choroby nedochádzalo. V období od októbra 2003 do 6.6.2005 následky profesionálnej
boreliózy zodpovedajú hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia bližšie pri dolnej hranici rozpätia
položky č. 87, a to na úrovni 400 bodov. Znalkyňa k písomným podaniam MUDr. Gabriely Klimentovej,

CSc. uviedla, že predmetná choroba z povolania u navrhovateľky nebola klinicky nemá, t. j., že by určitú
dobu nemala prejavy. Subjektívne príznaky boreliózy u nej bez vymiznutia pretrvávajú od mesiaca júla
2002. Koncom októbra 2003 bol jej zdravotný stav ustálený tak, že bolo možné bodovo hodnotiť jej
sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhovateľka bola jeden rok od hlásenia choroby z povolania už
v chronickom štádiu boreliózy s príznakmi únavového syndrómu, následky mala nie prechodného rázu

ale ustálené, trvajúce viac ako jeden rok.

Dňa 8.4.2005 medzi navrhovateľkou a Lesprogres, s.r.o., Námestie SNP č. 153/35, Nitrianske Pravno,
IČO:36343463bolauzavretápracovnázmluva,nazákladektorejvykonávalaprácuvzaradení:robotník
v lesopestovnej činnosti (č. l. 451). Ku skončeniu pracovného pomeru došlo dňom 20.5.2005, uplynutím

doby určitej. V potvrdení pre zápočet období pracovnej neschopnosti (č. l. 452) je uvedené, že počas
trvania pracovného pomeru nebola uznaná za dočasne práceneschopnú. Podľa odpovede na lustráciu
v registri Sociálnej poisťovne (č. l. 439) v období od 21.5.2005 do 9.11.2005 navrhovateľka nebola
evidovaná ako zamestnanec. Na kontrolnom vyšetrení v ambulancii pracovného lekárstva dňa 2.6.2005
uviedla, že od 20.5.2005 je nezamestnaná (č. l. 231). V znaleckom posudku č. 1/2012 a aj č. 1/2013 je

údaj, že od 16.8.2004 do 1.8.2005 bola uznaná za dočasne práceneschopnú (č. l. 108 a č. l. 248).

V lekárskej správe (č. l. 281) vyhotovenej dňa 6.6.2005 MUDr. G. C. je uvedené: pred mesiacom bola
zaklieštená na ľavom ramene, asi 3 dni pozoruje v tomto mieste zvýrazňujúci sa erytém, objektívne:neudáva zhoršenie zdravotného stavu, SPL (popis lokálneho nálezu): na ľavom ramene je prítomný
erytém s typickými príznakmi ECM (chronické migrujúce začervenanie), diagnóza: Boreliosis - I. štádium
v aktivite, liečba: Sumamed 1 tabletka 500 mg ráno po 3 dni, potom 4 dni pauza a následne Sumamed 1

tabletka 500 mg ráno po 3 dní. V písomnom podaní zo dňa 2.7.2014 (č. l. 379) MUDr. G. C. okrem iného
uviedol, že aj bez sérologického vyšetrenia na protilátky, bolo možné u navrhovateľky určiť diagnózu:
Borelióza 1. štádium v aktivite.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku

úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona,
a k ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie
predpisy.

Podľa § 4 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má

preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ citovanej vyhlášky odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí
za poškodenie prechodného rázu, ktoré vedie len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia; za
také poškodenie sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno podľa poznatkov
lekárskej vedy počítať v čase kratšom ako rok.

Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v
odsekoch 1 a 2.

Podľa § 8 citovanej vyhlášky o vydanie lekárskeho posudku môže požiadať poškodený a právnická

osoba alebo fyzická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá.

Podľa § 9 ods. 1 citovanej vyhlášky posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať
za ustálený.

Podľa § 9 ods. 2 veta prvá citovanej vyhlášky posudok podáva ošetrujúci lekár.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov

pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.

Navrhovateľka návrhom zo dňa 11.10.2011, predmetom konania urobila nárok o zaplatenie sumy
8.000,- eur, uplatňovaný titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (v
znení účinnom do 31.7.2004) a § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení iných právnych predpisov. Uplatnený nárok
odôvodnila predovšetkým výpočtom jednotlivých symptómov choroby z povolania, ktorou je postihnutá
a ich dôsledkami - obmedzeniami vo sfére pracovnej, kultúrnej, športovej, spoločenskej, s negatívnym

dopadom na rodinný život s tým, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené lekárskym
posudkom zo dňa 18.2.2010 počtom bodov 400.So súhlasom súdu, navrhovateľka zmenila návrh na začatie konania (rozšírenie návrhu) a jeho
predmetom sa stal aj nárok o zaplatenie 7.000,- eur, uplatňovaný titulom mimoriadneho zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní

bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (v znení účinnom do 31.7.2004) a § 11 ods. 1 zák. č.
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a
doplnení iných právnych predpisov. Uplatnený nárok odôvodnila tým, že došlo k progresii ochorenia,
k prehĺbeniu symptómov, ktoré ovplyvnili všetky oblasti jej života s tým, že sťaženie spoločenského
uplatnenia bolo ohodnotené lekárskym posudkom zo dňa 24.2.2012 počtom bodov 200.

V priebehu konania odporca uplatnil námietku premlčania nárokov navrhovateľky.

V nasledujúcej časti odôvodnenia rozsudku, súd bude hodnotiť (ne) dôvodnosť odporcom uplatnenej
námietky premlčania u 1. nároku navrhovateľky (o zaplatenie 8.000,- eur).

S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. a ustanovenie § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965
Zb., na prejedanie predmetnej veci je daná právomoc súdu (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 5Cdo 105/2011).

Námietka premlčania je inštitútom hmotného práva, ktorá je upravená v ustanovení § 100 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli

po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam.

Nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č.
32/1965Zb.jeprávommajetkovejpovahyapodliehapremlčaniuvzmysle§106Občianskehozákonníka

(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1Cdo 160/2012). Ak obsahom nároku je
požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli
priznané žiadne právne účinky.

Občianskyzákonníkvustanovení§106ods.1,viažepremlčanieprávauplynutímsubjektívnejdvojročnej

premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o vzniknutej škode, ako o určitej majetkovej
alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej
miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody,
resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodovej udalosti, či s
protiprávnym konaním, b) o škodcovi, t. j. o tom kto za škodu zodpovedá.

Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej možno zdravotný stav poškodeného po
chorobe z povolania považovať za ustálený, a kedy teda možno posúdiť, aký má zmenený zdravotný
stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky na jeho životné úkony, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb, úloh a pristúpiť k bodovému hodnoteniu (porovnaj Rc 68/2003, ďalej

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1Cdo 160/2012).

Vyššie uvedenému, ale nie je možné rozumieť tak, že o ustálení zdravotného stavu bude možné
uvažovať, až vtedy, ak sa naplní (alebo sa vylúči) ďalšia možnosť zhoršenia zdravotného stavu
poškodeného, ktorá by mohla (ale nemusela) v nasledujúcom období pravdepodobne prichádzať do

úvahy. Ak totiž dôjde k zmenám zdravotného stavu, odškodňuje sa nastavšie zhoršenie pôvodného
poškodenia na zdraví (§ 5 vyhl. č. 32/1965 Zb.).

O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa teda poškodený dozvie v dobe, keď je
možné objektívne realizovať bodové hodnotenie, lebo až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z

ktorých je možné škodu, resp. jej rozsah zistiť. Tento okamih spravidla nemusí byť totožný s dobou
(dátumom) vyhotovenia lekárskeho posudku, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia bodovo
hodnotené, ak už skôr bolo možné zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený.Vyhláška č. 32/1965 Zb. počíta s tým, že vo väčšine prípadov spravidla po jednom roku po tom, keď
došlo ku škode na zdraví, je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený a vydať lekársky
posudok.

Súd zameral dokazovanie na zistenie toho, kedy sa zdravotný stav navrhovateľky ako poškodenej ustálil
natoľko, aby bolo možné po prvýkrát hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky č. 87,
tabuľky č. IV. prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb. (počtom 400).

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, dňa 23.10.2002 navrhovateľke bolo vypracované
hlásenie choroby z povolania č. 2647/2002 - ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí buď priamo alebo
prostredníctvom prenášačov, s dátumom zistenia 23.7.2002. Lekárskym posudkom č. 113/2010 zo dňa
18.2.2010 jej podľa položky č. 87, tabuľky č. IV. prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb. bolo bodovo hodnotené
sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 400.

Lymská borelióza je infekčné ochorenie, ktoré prebieha v troch štádiách. I. štádium - včasné štádium je
lokalizovaná infekcia, ktorá sa prejavuje najmä škvrnitým začervenaním na koži, s možným vytváraním
druhotných začervenaní, bolesťami hlavy, malátnosťou. II. štádium - včasné štádium - disseminovaná
(roztrúsená) infekcia, vzniká týždne až mesiace po začervenaní na koži. Môže postihnúť nervový systém
- zápal mozgových blán a mozgu alebo obrny hlavových nervov, srdce, kožu, kĺby - sťahujúce sa zápaly

viacerých kĺbov, postihnutie lymfatických uzlín alebo pečene alebo očí. III. štádium - neskoré štádium -
pretrvávajúca infekcia, vzniká mesiace až roky po infekcii. Môže postihnúť kĺby - sťahujúce sa zápaly
viacerých kĺbov alebo chronický zápal jedného kĺbu, nervový systém - chronický zápal mozgu alebo
miechy alebo nervov alebo predčasná demencia, kožu alebo iné - bolesti pohybového aparátu alebo
chronický únavový syndróm.

Podľa vypracovaného znaleckého posudku č. 1/2013 a jeho Doplnenia č. 1, po uplynutí 1 roka od
hláseniachorobyzpovolania-koncommesiacaoktóber2003,bolzdravotnýstavnavrhovateľkyustálený
tak, že bolo možné po prvýkrát bodovo hodnotiť jej sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky
č. 87, tabuľky č. IV. prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb. (počtom 400). Vtedy choroba z povolania bola už v

chronickom III. štádiu, a jej príznaky boli stabilizované až do roku 2006.

Podľa zdravotnej dokumentácie (nálezová časť znaleckého posudku č. 1/2012) u navrhovateľky
dlhodobopretrvávalisubjektívneťažkosti(bolestihlavy,slabosť,malátnosť),ktoréudávalaužodobdobia
vzniku ochorenia. V mesiaci júl 2002 bola vyšetrená praktickou lekárkou pre bolesti hlavy, zvýšenú

únavnosť a malátnosť, pri infektologickom vyšetrení dňa 6.8.2002 uviedla, že sa cíti slabá a malátna, dňa
15.8.2002 pri absolvovaní prvého vyšetrenia na Oddelení pracovného lekárstva v Prievidzi subjektívne
ťažkosti tiež popísala tak, že trpí bolesťami kĺbov a hlavy, je slabá a malátna, rovnako dňa 4.9.2002
pri infektologickom vyšetrení uviedla, že má stavy únavy a malátnosti a dňa 29.1.2003 si sťažovala, že
ju občas pichá na pravej strane hlavy, že má bolesti kĺbov a svalstva na horných končatinách, počas

hospitalizácie v marci 2003 sa vyjadrila, že po dobu viac ako 1,5 roka u nej pretrvávajú bolesti hlavy,
malátnosť a slabosť, dňa 13.5.2003 pri infektologickom vyšetrení svoj stav popísala aj tak, že bolesti má
i keď sú menej výrazne, ale stále prítomné.

Bolesti hlavy, únava, malátnosť sú príznakmi pseudoneurasthenického a únavového syndrómu (prejav

III.štádiaLymskejboreliózy)prítomnosťktoréhokonštatovallekárvzáverečnejspráveprineurologickom
vyšetrení dňa 5.2.2003.

Ako to už bolo uvedené, o škode sa navrhovateľka ako poškodená dozvie teda v dobe, keď je možné
objektívne bodovo hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má k dispozícii skutkové

okolnosti, z ktorých je možné škodu, resp. jej rozsah zistiť. Pritom nie je podstatné, či si aj dokáže jej
známe informácie správne skutkovo a právne vyhodnotiť.

Subjektívne ťažkosti navrhovateľky pretrvávali aj po preliečení následkov poškodenia zdravia pri
hospitalizácii na infekčnom oddelení v mesiaci marci 2003, a aj pri infektologickom vyšetrení dňa

13.5.2003. Dňa 23.10.2002 v lekárskej správe z ambulancie pracovného lekárstva jej bola doporučená
kontrola o 1 rok (t. j. v októbri 2003), na vyšetrenie sa nedostavila. V období medzi dátumom 13.5.2003
a dátumom 24.2.2004, kedy bola pozvaná na dispenzárnu prehliadku na oddelenie resp. ambulanciu
pracovného lekárstva, dňa 17.12.2003 absolvovala infektologické vyšetrenie, pri ktorom neudávalazhoršenie zdravotného stavu, ale únava, slabosť u nej pretrvávali, i keď len prechodne. Rovnaké
subjektívne ťažkosti u navrhovateľky boli prítomné aj po preliečení absolvovanom podľa doporučenia
infektológa zo dňa 17.12.2003, o čom svedčí aj vyšetrenie zo dňa 24.2.2004 (ukončené dňa 16.4.2004),

počas ktorého na základe vlastného vnímania zdravotného stavu, udávala i bolesti hlavy, kĺbov (kĺbová
borelióza u nej preukázaná nebola) únavu. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka, význam
slova „ustálený“ je: ktorý sa ustálil, stály. Od priznania, resp. už od vzniku choroby z povolania, čo
pokračovalo až do roku 2006 subjektívne ťažkosti navrhovateľky boli rovnaké (v zmysle: bolesti hlavy,
únava, malátnosť) a mali nepriaznivé dôsledky pre jej životné úkony. V uvedenom období ďalšie prejavy

z tohto ochorenia nepribúdali. Zdravotný stav bol už ustálený, stabilizovaný, zavŕšil vznik nároku na
odškodneniesťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Pritomtoposudzovaníniejerozhodné,žesapotom(a
kedy) prípadne zhoršil jej relatívne ustálený zdravotný stav natoľko, aby bolo možné hodnotiť nastavšie
zhoršenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 5 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.). Navrhovateľka už
v októbri 2003, resp. najneskôr 16.4.2004 (t. j. po skončení dispenzárnej prehliadky a vyšetrení s
ňou spojených, na ktorú bola predvolaná na deň 24.2.2004) mala robiť kroky potrebné k tomu, aby

lekárom bolo bodovo hodnotené jej sťaženie spoločenského uplatnenia, prípadne, aby lekár zaujal
stanovisko k tomu, či takéto hodnotenie je zatiaľ predčasné. Vtedy aj mala vedomosť, že zodpovedným
subjektom je vedľajší účastník, za ktorého však plní odporca. Faktom je, že v závere lekárskej správy
zo dňa 16.4.2004 je uvedené i to, že profesionálne ochorenie bolo odškodnené. V skutočnosti však
tomu tak nebolo (pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia), o čom navrhovateľka vedomosť

mala. Ustanovenie § 8 vyhl. č. 32/1965 Zb. obsahuje výpočet subjektov, ktorým na ich žiadosť vydá
lekár posudok o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Medzi týmito osobami je i
poškodený (v prejednávanej veci navrhovateľka). Pokiaľ teda navrhovateľka vedela, že jej sťaženie
spoločenského uplatnenia nebolo odškodnené, mala postupovať spôsobom, ako je to vyššie uvedené.
Súd opakovane považuje za potrebné zdôrazniť, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby

nie je viazaný na okamih, kedy sa poškodený zo znaleckého posudku alebo lekárskej správy dozvie
bodové hodnotenie svojej ujmy (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2Cdo
63/2014, Najvyššieho súdu Českej republiky č. 25Cdo 1169/2000). Keďže ustálenie zdravotného stavu
predstavuje (z objektívneho hľadiska) dobu, kedy sú už k dispozícii také znalosti o škode, ktoré by
postačovalinapodaniežalobnéhonávrhu,dotohtookamihusaumiestňujezačiatokpremlčacejdoby.Na

základe vyššie uvedených skutočností, došlo k premlčaniu 1. uplatneného nároku (o zaplatenie 8.000,-
eur). Premlčacia doba márne uplynula v októbri 2005, resp. najneskôr 16.4.2006. Predmetná choroba z
povolania u navrhovateľky nebola klinicky nemá, pri jej hodnotení sú dôležité klinické príznaky, preto za
ustálenie zdravotného stavu z hľadiska hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia počtom bodov
400, nie je možné považovať dátum 18.2.2010. Podľa znaleckého posudku č. 1/2012, už v roku 2003

u navrhovateľky neurologické vyšetrenie poukazuje na pseudoneurasthenický a únavový syndróm. Na
pojednávaní dňa 14.12.2012 doc. MUDr. Eva P. N., CSc. uviedla, že lekár ambulancie pracovného
lekárstva už v roku 2006 mohol vypracovať posudok o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia. Uvedená znalkyňa (v priebehu konania bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov) však bližšie
neposudzovala otázku ustálenia zdravotného stavu pred uvedeným rokom, pričom zo znaleckého

posudku MUDr. Andrey Tomčovčíkovej a tiež zo zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že v októbri 2003,
resp. dňa 16.4.2004 bol zdravotný stav navrhovateľky už ustálený.

Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka význam slova „možno“ je: situácia, v ktorej je niečo možné,
uskutočniteľné, čo sa dá. Výkladom ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je potom možné

dospieť k záveru, že len čo, t. j. v danom čase, a nie kedykoľvek neskôr, je zdravotný stav ustálený,
vykoná sa posúdenie (bodové hodnotenie).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Uvedené ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť
posúdiť, či je výkon subjektívneho práva v súlade s dobrými mravmi, a ak tak nie je, požadovanú ochranu
odoprieť.

Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného proti nemu,
lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu,
ktoré sa zo zákona premlčuje. Postup podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka však miesto má, aleiba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, ak vznesenie námietky premlčania je výrazom zneužitia
práva na neprospech toho účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil.

Navrhovateľka uviedla, že námietka premlčania práva uplatnená odporcom odporuje dobrým mravom,
že posudok o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia bez akejkoľvek žiadosti alebo
podnetu tretieho subjektu vydávali pracoviská pracovného lekárstva, ktoré vedeli, kedy nastal stav podľa
§9vyhl.č.32/1965Zb..Akpríslušnézdravotníckezariadenie,ktoréjepritomštátnouinštitúciou,lekársky
posudok nevydalo, hoci tak malo urobiť, došlo z jeho strany k závažnému pochybeniu, ktoré ju hrubým

spôsobom poškodilo. Štátnou inštitúciou je pritom aj odporca.

Z ustanovenia § 120 zák. č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia
zriadená na výkon sociálneho poistenia. Je inštitúciou, ktorá v súvislosti s objektívnou zodpovednosťou
zamestnávateľa z choroby z povolania na základe zákonného poistenia za neho plní uplatnené dávky.

Nemocnica s poliklinikou Prievidza, so sídlom Bojnice je príspevková organizácia s právnou
subjektivitou, ktorej pôvodným zriaďovateľom bolo Ministerstvo zdravotníctva SR. V zmysle zák.
č. 416/2001 Z.z., s účinnosťou od 1.1.2003 prešla do zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho
samosprávneho kraja.

Odporca prostredníctvom zástupcu na pojednávaní dňa 21.8.2015 uviedol, že námietku premlčania
práva navrhovateľky uplatnil z dôvodu právnej istoty v danom vzťahu.

Z účastníckej výpovede navrhovateľky v konaní okrem iného vyplýva, že s lekárskymi správami z
vyšetrení a vyhotovených lekárom pracovného lekárstva, neurológom, infektológom sa oboznámila.

Lekári, u ktorých absolvovala vyšetrenia v období rokov 2002 až 2010, sa však nevyjadrovali o
odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia, a teda ani o vydaní lekárskeho posudku. O právnom
predpise a to vyhl. č. 32/1965 Zb. vedomosť nemala.
Podľa § 2 zák. č. 1/1993 Z.z. o všetkom, čo bolo uverejnené v Zbierke zákonov, platí nevyvrátiteľná
domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných predpisov.

Z účastníckej výpovede navrhovateľky, ako to už bolo uvedené vyplýva, že o právnom predpise a to
vyhl. č. 32/1965 Zb. vedomosť nemala, a že teda lekár pracovného lekárstva bez toho, aby ho o to
požiadala, jej mal lekársky posudok o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v čase
ustálenia jej zdravotného stavu, vydať. V tejto súvislosti však súd poukazuje na citované ustanovenie §

2 zák. č. 1/1993 Z.z., a tiež na to, že bez ohľadu na predmetnú (základnú) zásadu týkajúcu sa vedomosti
o obsahu právnych noriem je zrejmé, že vyhl. č. 32/1965 Zb. je dostatočne jednoznačná a jasná, a to
aj pokiaľ ide o ustanovenie § 8, § 9. Jedným zo subjektov, ktorý žiada o vydanie lekárskeho posudku
je poškodený (v prejednávanej veci navrhovateľka). Navrhovateľka o jeho vydanie, a ani o to, aby
prípadne lekár zaujal stanovisko k tomu, či takéto hodnotenie je zatiaľ predčasné, nežiadala. Ako to

už bolo uvedené, aplikácia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak odporca v konaní uplatní námietku
premlčania, by mala byť výnimočná a nemala by pritom zhojovať neznalosť zákona, vrátane neznalosti
plynutia premlčacích lehôt. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad
súkromného práva - právo patrí bdelým. Preto je tiež potrebné skúmať, či účastník, ktorý sa dovoláva
rozporu s dobrými mravmi, konal s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti. Navrhovateľke dňa

23.10.2002 bol už vydaný posudok, i keď o bolestnom. Z jeho textu vyplýva, že hodnotenie počtom
bodov bolo realizované podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. a to na základe jej žiadosti (č. l. 8). Z textu posudku
pritom vyplýva, i keď ide o zaškrtnutý, ale čitateľný údaj, že je možnosť aj vydania posudku o bodovom
hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Navrhovateľka o prejavoch choroby z povolania, o ich
trvaní, vedomosť mala, i z vlastného pozorovania zdravotného stavu. Podľa názoru súdu, ale dostatočne

nebdela nad svojimi právami, ak nepostupovala podľa § 8, § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb.. O tomto
právnom predpise v skutočnosti vedomosť mala, o čom svedčí i postup pri vydaní posudku o bolestnom.
Navrhovateľka nebola dostatočne aktívna pri uplatňovaní svojich práv, pričom sa nemohla spoliehať,
že iné osoby budú bdieť nad jej právami. Pri uvedenom posudzovaní dospel súd k názoru, že sa
nejedná o výnimočný prípad, ktorý by bol dôvodom pre aplikáciu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

K premlčaniu 1. uplatneného nároku navrhovateľky došlo z titulu jej vlastného nedôsledného postupu v
procese uplatňovania práva. To vo svojich dôsledkoch znamená, že zavinila márne uplynutie premlčacej
lehoty. Nadväzne na to, nemožno konštatovať zneužitie inštitútu premlčania odporcom. Na „vytvorení
podmienok“ pre vznesenie námietky premlčania sa odporca, eventuálne vedľajší účastník na jehostrane, totiž žiadnym spôsobom nepodieľal. Súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že v prípade,
ak by aj lekár pracovného lekárstva porušil niektorú zo svojich povinností, a pritom bol v tom čase
zamestnancom príspevkovej organizácie, podľa názoru súdu to nemôže byť dôvodom pre aplikáciu §

3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (u uplatnenej námietke premlčania) z hľadiska toho, že odporca je
verejnoprávnou inštitúciou.

Podľa § 112 ods. 2 O.s.p. súd vec - nárok navrhovateľky o zaplatenie 7.000,- eur (samostatný
nárok) vylúčil na samostatné konanie, lebo sa nehodí na spojenie s vecou o zaplatenie 8.000,- eur. V

konaní, predmetom ktorého je uvedený nárok (o zaplatenie 7.000,- eur za 200 bodov) bude potrebné
dokazovaním zisťovať, či poškodenie zdravia navrhovateľky, ktoré bolo u nej zistené dňa 6.6.2005 pri
vyšetrení u MUDr. G. C., je novou chorobou z povolania a teda, či sa aplikuje zák. č. 437/2004 Z.z. alebo
vyhl. č. 32/1965 Zb., alebo neprofesionálnym ochorením, alebo ide o zhoršenie (progresiu) choroby z
povolania hlásenej dňa 23.10.2002. Totiž od 11.4.2005 do 20.5.2005 bola zamestnancom Lesprogres,
s.r.o., pričom v údajoch pre zápočet období pracovnej neschopnosti, ale ani v mzdovom liste nie je

údaj o tom, že by počas trvania pracovného pomeru bola práceneschopná, ako to uviedla znalkyňa v
znaleckom posudku. V lekárskej správe zo dňa 6.6.2005 (č. l. 281) je uvedené, že k zakliešteniu došlo
pred mesiacom, t. j. dňa 6.5.2005, kedy pracovný pomer s Lesprogres, s.r.o. trval.

O trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v troch vyhotoveniach.

Proti výrokovej časti rozsudku, ktorou súd nárok navrhovateľky o zaplatenie 7.000,- eur vylúčil na

samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).