Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/508/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814218539
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814218539.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu O. proti žalovanému O. o zaplatenie sumy
154,47 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
10. mája 2016, č.k. 10C/28/2015-89, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu

59,40 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.01.2012 do zaplatenia, v mesačných splátkach
po 10 Eur vždy do 30. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobca je povinný
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 23,10% trov.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 10. mája 2016, č.k. 10C/28/2015-89 súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 59,40 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.01.2012 do zaplatenia, v mesačných
splátkach po 10 Eur vždy do 30. dňa
v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu proti

žalovanému, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 154,47 Eur s príslušenstvom na základe
zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXX zo dňa 02.05.2011, zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že dňa 02.05.2011 žalovaný písomne na
formulárovom tlačive č. XXXXXXXXX požiadal spoločnosť J. o poskytnutie pôžičky, predmetom ktorej
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 152,82 Eur, ktorú sa zaviazal splácať v mesačných
splátkach po 16,98 Eur po dobu 8 mesiacov. Zmluvný úrok predstavoval 43,82% ročne, RPMN 43,82%
a priemerná hodnota RPMN 41,39%. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na mesiac január 2012.

Celkom sa žalovaný zaviazal zaplatiť sumu 152,82 Eur, z ktorej jeho celkové náklady predstavovali
sumu 17,02 Eur. Úver bol určený na kúpu mikrovlnnej rúry v hodnote 135,80 Eur, na ktorú žalovaný
poskytol akontáciu v sume 16,98 Eur, čo vyplýva z jeho splátkového kalendára založeného v spise
na čl. 6. Na splatenie úveru podľa splátkového kalendára žalovaný poukázal sumu
16,98 Eur. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy o poskytnutie pôžičky zo dňa 02.05.2011 súd prvej
inštancie zistil, že neobsahuje náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov, preto s poukazom na cit. ust. § 11 ods. 1
písm. a/ zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc
z bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, bol žalovaný povinný v súlade s cit. ust. § 11písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov zaplatiť žalobcovi čistú úverovú istinu
v sume 118,82 Eur počas 8 mesiacov, kedy výška úverovej splátky predstavovala sumu 14,85 Eur. V
prejednávanej veci bol súd prvej inštancie povinný s poukazom na cit. ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov prihliadnuť na premlčanie pohľadávky žalobcu.
Za premlčané úverové splátky považoval splátky splatné v období od 20.06.2011 do 12.10.2011 v
počte 4 mesiacov po 14,85 Eur (čistá úverová splátka bez navýšenia) v sume 59,40 Eur z dôvodu, že
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 26.10.2011 považoval za neplatný právny úkon podľa §
39 Občianskeho zákonníka z dôvodu jeho rozporu so zákonom § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa

cit. ust. § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ v prípade plnenia v splátkach žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Z obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 02.05.2011 a VOP právneho predchodcu žalobcu súd zistil, že medzi
účastníkmi zmluvného vzťahu nebolo dohodnuté predčasné zosplatnenie úveru a výpoveď zmluvy podľa
článku 12. bodu 12.2. VOP je tiež podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože zmluva o
pôžičke bola časovo obmedzená, uzavretá na dobu určitú, kedy právny úkon nie je možné vypovedať.

Zo splátkového kalendára žalovaného vyplýva, že prvú splátku bol povinný zaplatiť dňa 20.06.2011.
Žalobu právny predchodca žalobcu podal dňa 13.10.2014, dokedy sú s poukazom na cit. ust. § 103 ods.
1 veta prvá premlčané úverové splátky splatné v období od 20.06.2011 do 12.10.2011, t.j. za mesiace
jún, júl, august, september, ktoré boli splatné 20. dňa príslušného mesiaca. Podľa splátkového kalendára
prvá úverová splátka bola splatná dňa 20.06.2011, potom pri splatnosti úveru 8 mesiacov splatnosť

poslednej úverovej splátky pripadla na deň 20.01.2012. Nepremlčané úverové splátky sú v období od
20.10.2011 do 20.01.2012 v počte 4 po 14,85 Eur, celkom v sume 59,40 Eur. V uvedenom období
žalovaný na splatenie úveru nepoukázal žiadnu splátku, preto je povinný žalobcovi z titulu nesplateného
úveru zaplatiť nepremlčané splátky v sume 59,40 Eur. Zároveň súd dal do pozornosti, že zmluvné úroky
určené v zmluve o poskytnutie pôžičky zo dňa 02.05.2011 vo výške 43,82% ročne sú neplatné podľa

§ 39 a § 41 Občianskeho zákonníka, dojednané v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi. Zmluvné úroky vo výške 43,82% ročne z hodnoty úveru 152,82 Eur sú neadekvátne
k výške úveru a predstavujú takmer polovicu jeho hodnoty, čo v danej situácii je možné považovať za

plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu je dojednanie platenia zmluvných
úrokov vo výške 43,82% ročne z úveru poskytnutého v sume 152,82 Eur neplatné podľa § 39 a § 41
Občianskeho zákonníka a žalobcovi z neplatného právneho úkonu v časti zmluvných úrokov nie je
možné plnenie priznať. Porovnaním priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách v čase
poskytnutia úveru žalovanému bolo zistené, že priemerná úroková miera zo spotrebiteľských úverov pre

kategóriu "domácnosti" so splatnosťou do 1 roka v mesiaci máj 2011, kedy bola spísaná
žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky predstavovala 13,97% ročne (štatistický údaj NBS za rok 2011).
Dojednaný zmluvný úrok z úverovej zmluvy viac ako o 200% prevyšuje priemernú úrokovú mieru
zo spotrebiteľských úverov pre kategóriu "domácnosti". Pokiaľ ide o námietky žalovaného, postúpenie
pohľadávky žalobcovi považoval za platný právny úkon a nestotožnil sa s názorom žalovaného, že

zmluvná podmienka, ktorá umožňuje postúpiť práva iba jednej strane a neumožňuje tak urobiť aj
druhej strane je nevyvážená a v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade postúpením pohľadávky
žalobcovi neboli žiadne práva žalovaného ako spotrebiteľa ohrozené, prípadne porušené, pretože súd
v rámci vykonávanej súdnej kontroly obsahu úverovej zmluvy posúdil jej platnosť podľa ustanovení
§ 52, § 53 a nasledovných Občianskeho zákonníka a súčasne aj podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení
neskorších predpisov, nezistil a nevyhodnotil žiadne zmluvné dojednania za nekalé, neprijateľné, ktoré
by poškodzovali práva žalovaného ako spotrebiteľa. Úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy o
pôžičke zo dňa 02.05.2011 vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov pre absenciu náležitosti zmluvy
podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách, v znení neskorších predpisov a súčasne ale z iných dôvodov, než tvrdil žalovaný, prihliadol
na čiastočné premlčanie pohľadávky žalobcu. V prevyšujúcej časti s poukazom na vyššie
uvedené dôvody bola žaloba žalobcu ako nedôvodná zamietnutá. O povolení splátok žalovanému bolo
rozhodnuté podľa § 160 ods. 1 O.s.p. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.
Pomer úspechu a neúspechu strán sporu bol približne rovnaký, preto žiadnemu z nich ich náhrada

priznaná nebola.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku o uložení povinnosti na plnenie a do výrokuo trovách konania podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobu zamietne a priznal mu náhradu trov konania, resp. v časti o trovách konania zmenil a
priznal žalovanému nárok na pomernú náhradu trov konania. V odvolaní namietal nesprávne

právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu. Zastáva názor, že súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil zmluvnú podmienku ohľadom postúpenia pohľadávky ako vyváženú a úkon
postúpenia ako platný. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevzhliadol absolútnu neplatnosť predmetnej
zmluvy z dôvodu jej neurčitosti. V zmluve je neurčito uvedená základná náležitosť zmluvy o pôžičke -
výška poskytnutej pôžičky, keď na jednej strane sa uvádza, že pôžička predstavuje sumu 118,82 Eur

a súčasne celková suma pôžičky činí 152,82 Eur. Predmetná zmluva o pôžičke je celkovo neurčitá a
zmätočná. Ak zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty, je nutné tento dôvod
neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva ako celok. Súd prvej
inštancie sa nesprávne vysporiadal s aplikáciou § 142 ods. 2 O.s.p. Procesný neúspech žalobcu nebol
ani približne rovnaký procesnému úspechu žalovaného (61,55% - 38,45% = 23,10%).

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Po vyhlásení rozsudku dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1

CSP určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380

Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej časti vo veci samej podľa 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

6. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací
súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

7. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v
odôvodnení rozsudku náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom vyporiadal so všetkými dôvodmi podaného
odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací
súd preto v odpovedi na vznesené námietky odvolateľa odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie, najmä pokiaľ sa týka námietky odvolateľa o nevyváženosti v neprospech spotrebiteľa a tým

neplatnosti zmluvnej podmienky 14.2 a 14.3 Všeobecných obchodných podmienok, ktorá umožňuje
postúpiť práva iba jednej strane dodávateľovi a neumožňuje tak urobiť aj druhej strane spotrebiteľovi.

8.Právetakniejedôvodnánámietkaneurčitostizmluvyo pôžičkevzhľadomnarozdielneuvedenúvýšku
poskytnutej pôžičky (finančné plnenie) a výšku celkovej sumy pôžičky. Vysvetlenie pojmov obsahuje bod

1.1 VOP. Je zrejmé, že finančné plnenie 118,52 Eur predstavuje rozdiel medzi kúpnou cenou
(MOC) tovaru kupovaného žalovaným (135,80 Eur) a akontáciou zaplatenou žalovaným (16,98 Eur),
teda ide o sumu, ktorú plnil právny predchodca žalobcu predávajúcemu za žalovaného. Celková suma
pôžičky 152,82 Eur znamená podľa bodu 1.1VOP súčet všetkých splátok t.j. 8 splátok po 16,98 Eur a
k tomu suma 16,98 Eur (akontácia), ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Tieto pojmy sú vzhľadom

na definície a výkladové pravidlá VOP zrozumiteľné. Preto uvedená námietka neurčitosti a zmätočnosti
zmluvy v časti náležitostí predmetu nie je dôvodná.

9. Rovnako odvolací súd nesúhlasí so záverom odvolateľa o neplatnosti zmluvy ako celku vzhľadom na
skutočnosť, že dohoda v časti odplaty je podľa povahy predmetu plnenia a obsahu zmluvy oddeliteľná

od ostatného obsahu zmluvy (§ 41 Obč. zák.).

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.11. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo

veci samej potvrdiť.

12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

13. Pokiaľ ide o náhradu trov konania na súde prvej inštancie, odvolací súd súhlasí s odvolaním
žalovaného. Konštatovanie súdu prvej inštancie o približne rovnakom pomere úspechu a neúspechu
strán sporu nebolo správne. Preto nie je správny výrok o trovách konania, že žiaden z účastníkov (strán
sporu) nemá právo na náhradu trov konania. Procesný úspech žalobcu bol vo výške 38,45% a neúspech
vo výške 61,55 %.

14. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Potom 23,10% (61,55% - 38,45%) trov nahradí žalobca čiastočne úspešnému žalovanému.

16. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

17. Z týchto dôvodov v zmysle § 255 ods. 2 CSP odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok

súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že priznal žalovanému 23,10% trov
prvoinštančného konania. O vyčíslenej výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255

ods. 1 a § 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol
v odvolacom konaní vo veci samej úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP
v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne
odôvodnenéapreukázanétrovyžalobcuvodvolacomkonaní.Vzmysle§251ods.1CSP,pretoodvolací
súd rozhodol, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).