Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/372/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215777
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715215777.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu T. T. nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom B. č. XX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Krokošom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom A. Hlinku 3, 962 12 Detva, proti žalovanému DREVOSTAV
ZVOLEN, spol. s r.o., so sídlom Za Hronským mostom 4750/16A, 960 01 Zvolen, IČO: 36 033 553,
právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Uhaľ, s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960
01 Zvolen, IČO: 47 236 655, o zaplatenie 2.558,- € s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 15C/384/2015-78 zo dňa 26. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný
súd“) rozsudkom zo dňa 26. 05. 2016 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). Zároveň uložil žalobcovi
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 679,73 €, v lehote troch dní od po právoplatnosti
rozhodnutia (druhý výrok).
1.2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa žalobou

domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.558,- € s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia a to na tom skutkom základe, že dňa 16. 03. 2015 odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej so
žalovaným, ktorej predmetom bol zatepľovací systém Q., za ktorý zaplatil žalovanému dňa 20. 01. 2012
hotovostnú zálohu vo výške 1.000,- € a zostatok dohodnutej kúpnej ceny vo výške 1.558,- € mu zaplatil
na účet dňa 26. 07. 2012.
1.3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie na obsah odporu, ktorý podal
žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu, na vyjadrenia strán sporu (pôvodne - účastníkov konania)

a na predložené listiny, ktoré boli predmetom dokazovania. Po uvedení zákonných znení ustanovení §
48 ods. 1, 2, § 451 ods. 2, § 457 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a ustanovenia § 18
ods.7zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaapriestupkoch(ďalejlen„zákon
č.250/2007Z.z.“)uviedol:„Podanýmnávrhomžiadalžalobcazaviazalžalovanéhonavrátenievyplatenej
sumy titulom zaplatenia kúpnej ceny za dodávku materiálu vo výške 2.558,- € z dôvodu odstúpenia od
zmluvy, ktoré zaslal žalovanému 16. 03. 2015. Súčasťou návrhu je aj odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.
03. 2015, ktoré doručoval žalobca žalovanému a oznámil, že odstupuje od zmluvy na základe cenovej

ponuky CNP 120192 zo dňa 04. 04. 2012 v celku. Dôvodom odstúpenia od zmluvy je zodpovednosť za
vady výrobku, pri riešení reklamácie došlo k porušeniu zákona 250/2007 Z.z., konkrétne § 18 ods. 7.
Zároveň požiadal o vrátenie plnenia do 3 dní od prevzatia odstúpenia od zmluvy.“ Následne súd prvej
inštancii uviedol: „Pre posúdenie dôvodnosti návrhu na vrátenie kúpnej ceny je potrebné vyhodnotiť aposúdiť či je toto odstúpenie od zmluvy platné. Žalobca v návrhu uvádza, že kúpna zmluva bola uzavretá
ústne čo ani jeden z účastníkov nerozporuje. Podľa vyjadrenia žalobcu, kúpna zmluva bola uzavretá
na základe cenovej ponuky zo dňa 05. 02. 2011 č. 01/12/11M, na základe ktorej vyplatil kúpnu cenu

2.558,-- €. Súčasťou návrhu je aj uvedená cenová ponuka 01/12/11M, predmetom ktorej však nebola
dodávka K., ktorého vady následne v priebehu konania namietal v konaní vedenom pod sp. zn. 11C
290/2012, ako aj v rámci tohto konania a na ktoré poukazuje s tým, že uviedol dôvodnosť odstúpenia
od zmluvy «zodpovednosť za vady výrobku». Síce v odstúpení nekonkretizuje aké vady výrobky vytýka
a ktorému výrobku vady vytýka, ale zrejme K., keďže predmetom reklamácie bola reklamácia K. v rámci

konania 11C 290/2012. Je zjavné z odstúpenia od zmluvy, že odstupuje od kúpnej zmluvy na základe
cenovej ponuky CNP 120192 zo dňa 04. 04. 2012, avšak v návrhu uvádza, že odstupuje od kúpnej
zmluvy na základe cenovej ponuky z 05. 12. 2011, na základe ktorého vyplatil kúpnu cenu 20. 01. 2012
1.000,-- € a 26. 07. 2012 1.558,-- €. Je potom nejasné od ktorej kúpnej zmluvy chcel žalobca odstúpiť,
keď v návrhu tvrdí, že odstupuje od kúpnej zmluvy z decembra roku 2011, avšak v písomnom odstúpení
od zmluvy, ktoré adresoval žalovanému uvádza, že odstupuje od kúpnej zmluvy na základe cenovej

ponuky zo dňa 04. 04. 2012. Už táto skutočnosť spôsobuje zmätočnosť a nejasnosť vôle žalobcu od
ktorej kúpnej zmluvy, keďže medzi účastníkmi konania bola uzavretá ústna kúpna zmluva mal záujem
žalobca odstúpiť. Navyše tovar bol žalovaným dodávaný v dňoch 08. a 09. 03. 2012.“
1.4. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal riešením otázky možnosti odstúpenia od zmluvy. V tejto
súvislosti uviedol: „V zmysle ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka odstúpiť od zmluvy možno len

ak je to účastníkmi dohodnuté alebo ak zákon takéto odstúpenie pripúšťa. Dohoda medzi účastníkmi
konania o možnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretá nebola. Túto skutočnosť rovnako nikto z
účastníkovnerozporoval.Žalobcauvádza,žeodstúpilodzmluvyvzmyslezákonaoochranespotrebiteľa
zákona č. 250/2007 Z.z. § 18 ods. 7 tohto zákona. Uvedené ustanovenie však neupravuje možnosť
odstúpenia od zmluvy. (...) Navyše, v priebehu konania bolo zistené, že nároky v zmysle § 18 ods. 7

si uplatňuje žalobca v samostatnom konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 14C 35/2016
a sú to práve náklady na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 150,-- €, na ktoré poukazuje v
odstúpení od zmluvy adresovanom žalovanému a ktoré žiada vrátiť. To znamená, že toto zákonné
ustanovenie, na ktoré sa v odstúpení od zmluvy odvoláva, nepripúšťa odstúpenie od zmluvy. Ak by aj
súd vychádzal z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, možnosť odstúpenia od zmluvy je upravená

v § 4 ods. 5 tohto zákona, kde sa uvádza: «Ak na riadne užívanie výrobku alebo služby je potrebné
užívanie iného výrobku alebo inej služby a tieto výrobky alebo služby nadobudol spotrebiteľ spoločne
u toho istého predávajúceho a spotrebiteľovi vznikne právo na odstúpenie od zmluvy o kúpe jedného
z týchto výrobkov alebo služieb podľa občianskeho zákonníka alebo podľa tohto zákona, vzniká mu aj
právo na odstúpenie od zmluvy o kúpe druhého výrobku alebo služby, ktorých riadne užívanie je tým

znemožnené». V danej veci však o takýto prípad nejde, pretože žalobcovi nevzniklo právo na odstúpenie
od zmluvy od výrobku alebo služby a navyše žalobu na tieto skutočnosti ani v konaní neuvádzal a
netvrdil.“ Okrem toho prvoinštančný súd poukázal na to, že posúdil možnosť odstúpenia od zmluvy i v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i napriek tomu, že žalobca sa na možnosť odstúpenia
od zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka pri predmetnej kúpnej zmluve neodvolával. Po

posúdení tohto aspektu i z hľadiska ustanovení §§ 597, 613 a 623 Občianskeho zákonníka „dospel k
záveru, že ani o uvedené prípady v danej veci nejde a nejedná sa a teda žalobcovi nevzniklo právo
na odstúpenie od zmluvy ani v zmysle uvedených zákonných ustanovení.“ Zároveň uviedol, že „keďže
Občiansky zákonník v § 37 ods. 1 vyžaduje aby každý právny úkon bol urobený určite a zrozumiteľne,
inak je neplatný, súd mal za to, že právny úkon, ktorým adresoval žalobca žalovanému odstúpenie od

zmluvy je nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný. Už aj s ohľadom na samotnú rozpornosť vo vyjadreniach
samotného žalobcu v rámci tohto konania dospel k záveru, že toto odstúpenie od zmluvy je absolútne
neplatnýmprávnymúkonom.“Následnepotomvtejtosúvislostikonštatoval,ževzhľadomnaskutočnosť,
že„vyhodnotilodstúpenieodzmluvyakoneplatnýprávnyúkon,žalobcovinevznikolaninároknavrátenie
vyplatenej kúpnej ceny z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia. Preto súd žalobu v celom rozsahu

zamietol.“
1.5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou v tej dobe platného a
účinného ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení ustanovením § 151 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho
poriadku a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného
súdneho poplatku za odpor a z trov právneho zastúpenia za presne špecifikované úkony právnej služby.

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho žalobe vyhovel, aaby žalovanému uložil povinnosť nahradiť mu trovy prvoinštančného i odvolacieho konania, eventuálne,
aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2. V odôvodnení odvolania namietal, že sa nestotožňuje s právnym názorom prvoinštančného súdu.

Poukázal na to, že predmetom jeho žaloby bol majetkový spor o zaplatenie 2.558 € s príslušenstvom.
Zaplatenia uplatňovanej istiny sa domáhal na základe toho, že z jeho strany došlo dňa 16. 03. 2015 k
písomnému odstúpeniu od zmluvy. Prvoinštančný súd v rozpore s petitom žaloby rozhodol o niečom, čo
vôbec nebolo predmetom sporu. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie prvoinštančného súdu, kde
tento konštatoval, že „odstúpenie od zmluvy je absolútne neplatným právnym úkonom“. Z tohto dôvodu

žalobu v celom rozsahu zamietol. On sa však žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.558,- € a nie určenia,
či došlo, resp. nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Prvoinštančný súd teda rozhodol o niečom,
o čom rozhodovať nemal.
2.3. Okrem toho žalobca namietal, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav. V tejto
súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 111/2008, z
ktorého (okrem iného) vyplýva, že „Občiansky zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení

neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu
odstúpenia. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť
odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov.“ Prvoinštančným súdom uplatňovaný výklad o jeho
odstúpení od zmluvy je v rozpore s jednotlivými zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje s

účinkami ex tunc. Nemožno sa stotožniť ani so záverom prvoinštančného súdu, že právny úkon, ktorým
adresoval žalovanému odstúpenie od zmluvy je nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný. Listom zo dňa 16.
03. 2015 oznámil žalovanému jasne, určito a zrozumiteľnej, že odstupuje od zmluvy, čím podľa jeho
názoru došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy.

3.1.Žalovaný(prostredníctvomprávnehozástupcu)vpísomnomvyjadreníodvolaniužalobcužiadal,aby
odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
mu trovy odvolacieho konania.
3.2. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu uvedenou v odôvodnení odvolania, že prvoinštančný
súd nerozhodol o tom, čo bolo predmetom konania. V tejto súvislosti uviedol, že žalobcovej pozornosti

uniklo, že súd prvej inštancie len v odôvodnení rozhodnutia (nie vo výroku) prejudiciálne ustálil právny
názor, že predmetné odstúpenie od zmluvy je absolútne neplatný právny úkon. Domnelý nárok žalobcu
na vrátenie sumy vo výške 2.558,- € bol totiž založený na ním tvrdenom odstúpení od zmluvy. Žalobca
tak žaloval vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka z titulu
plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Podmienkou úspešnosti takejto žaloby je posúdenie, či

odstúpenie od zmluvy bol platný právny úkon. Jedine v tom prípade totiž mohlo dôjsť k zrušeniu kúpnej
zmluvy a vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Prvoinštančný súd preto postupoval
správne, keď sa v prvom rade zaoberal tým, či je odstúpenie od zmluvy platné a následne uzavrel, že
predmetné odstúpenie bolo absolútne neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na základe
toho žalobu zamietol.

3.3. V súvislosti s poukazom žalobcu na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4
Cdo 111/2008 žalovaný uviedol, že žalobca si opäť neuvedomuje, že prvoinštančný súd považoval jeho
odstúpenie od zmluvy za neplatné pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prejav
jeho vôle pri odstúpení od zmluvy nebolo možné zistiť (aj s poukazom na výsledky konania vedeného z
pod sp. zn. 11C/290/2012), z ktorej konkrétnej kúpnej zmluvy mal žalobca záujem odstúpiť. Teda nebolo

možné stotožniť odstúpenia od zmluvy s konkrétnou zmluvou. V uvedenom judikáte Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sa však pojednávalo o tom, že, ak nie je preukázaný dôvod pre odstúpenie od
zmluvy, nie je vylúčené, že mohlo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy aj z iných tvrdených dôvodov, čo je
rozdiel. Netreba zamieňať neplatnosť odstúpenia od zmluvy pre jeho neurčitosť v tom, od ktorej zmluvy
sa malo odstúpiť a neplatnosť odstúpenia od zmluvy pre nepreukázanie dôvodov, na základe ktorých k

odstúpeniu od zmluvy došlo. V tomto spore bola sporná neurčitá vôľa žalobcu z akej zmluvy odstupuje,
čovšakvovyššieuvedenomjudikátenebolosporné.Okremtohožalovanýďalejuviedol,žezuvedeného
judikátu vyplýva i to, že od zmluvy je možné podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpiť len ak
to ustanovuje zákon alebo zmluva. V tomto prípade zmluva nepripúšťala odstúpenie od zmluvy, pretože
bola ústna a nebola táto možnosť medzi zmluvnými stranami dohodnutá. Potom prichádzajú do úvahy

iba zákonné dôvody odstúpenia od zmluvy a tie žalobca nepreukázal a rovnako ich ani tvrdil. Opakovane
poukazoval na ustanovenie § 18 ods. 7 ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
ktorý však odstúpenie od zmluvy neumožňuje. Prvoinštančný súd sa zároveň vysporiadal aj s ostatnými
do úvahy prichádzajúcimi možnosťami odstúpenia od zmluvy a tie nepovažoval za preukázané.4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu nevyjadril.

5.Odvolanímnapadnutýrozsudokprvoinštančnéhosúdubolvydanýeštezaúčinnostizákonač.99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p“), avšak odvolanie žalobcu voči nemu bolo podané
dňa 29. 07. 2016. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z

citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §

380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7.1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7.2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a

teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

9. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu
uvedené v odvolaní.

11.1. Ako už bolo uvedené, žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške
2.558,- € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho
zákonníka a to na tom skutkom základe, že dňa 16. 03. 2015 odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej so
žalovaným, pričom z titulu predmetnej kúpnej zmluvy zaplatil žalovanému dňa 20. 01. 2012 hotovostnú
zálohu vo výške 1.000,- € a zostatok dohodnutej kúpnej ceny vo výške 1.558,- € mu zaplatil na

účet dňa 26. 07. 2012. Keďže žalovaný spochybnil platnosť tohto odstúpenia, bolo primárnou úlohou
prvoinštančného súdu skúmať právnu relevantnosť odstúpenia a tento aspekt riešiť ako prejudiciálnu
otázku. Prvoinštančný súd v rámci riešenia tejto otázky dospel k záveru, že v tomto prípade odstúpenie
od zmluvy nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté (resp. dohoda o možnosti odstúpiť od zmluvy
nebola vzhľadom na ústnu formu uzavretia zmluvy v konaní preukázaná) a keďže nezistil ani existenciu

zákonom predpokladaných možnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy, dospel k správnemu záveru, že
v prípade žalobcu neboli splnené zákonné podmienky na odstúpenie od predmetnej zmluvy. Zároveň
však prvoinštančný súd skúmal predmetný úkon - odstúpenie od zmluvy i z hľadiska zákonných kritérií
uvedených v § 37 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že predmetné odstúpenie od zmluvy je
absolútne neplatné. Tento svoj záver riadne a náležite vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia a odvolací súd

sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací argument žalobcu, že prvoinštančný súd nerozhodol o
tom, čo bolo predmetom konania je preto absolútne nedôvodný a neopodstatnený.
11.2. Len pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zamietnutie žaloby sa týkalo
uplatňovaného nároku žalobcu o zaplatenie istiny vo výške 2.558,- € s príslušenstvom, teda žalobcomvymedzeného predmetu konania. Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, riešenie otázky
platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy nebolo (priamym) predmetom konania (preto sa
výsledok vyriešenia tejto otázky nepremietol ani vo výroku prvoinštančného súdu), ale vyriešenie tejto

otázky ako prejudiciálnej bolo primárne a nevyhnutné.
11.3. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4 Cdo 111/2008, tak v tejto súvislosti odvolací súdu uvádza, že išlo o rozhodnutie, ktorého predmetom
nebola totožná situácia ako v prejednávanom spore. V tejto súvislosti sa odvolací súd plne stotožňuje s
vyššie uvedenou argumentáciou žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, na ktorú poukazuje.

12. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady

trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).