Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/197/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714216794
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714216794.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne R. Ľ., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX V., štátna občianka SR, proti žalovanému Pohotovosť
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35922761 v konaní s ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslavom
Rácom zo dňa 10.11.2014, pod sp.zn. SR 11993/14.

Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 331,50 € na účet Okresného súdu
Zvolen do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 5.12.2014 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobkyne zo dňa 4.12.2014, ktorou sa žalobkyňa
domáhala toho, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 11993/14 zo dňa 10.11.2014, a zároveň, aby bol žalovaný
povinný nahradiť jej trovy konania.

Taktiež žalobkyňa s poukazom na to, že rozhodcovský súd porušil spotrebiteľské právo a predmetný
rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, pričom jej hrozí ujma na jej právach,
požiadala, s odkazom na ustanovenie § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, aby súd rozhodol
o odklade vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej.
Žalobu žalobkyňa zdôvodnila tým, že uzatvorila dňa 30.11.2012 so žalovaným Zmluvu o úvere
č.XXXXXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 400,- € za poplatok 392,-

€. V rámci rozhodcovskej zmluvy bola upravená rozhodcovská doložka tak, že všetky spory vzniknuté
z tejto úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred
tam špecifikovaným rozhodcovským súdom v prípade ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Na základe skutočností, že si ona povinnosti zo zmluvy
riadne neplnila, stal sa dlh v nesplatenom zvyšku splatný a žalovaný podal dňa 15.10.2014 písomný
návrh na začatie rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd vydal dňa 10.11.2014 rozhodcovský
rozsudok sp.zn. SR 11993/14, ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť tam špecifikovanú sumu, pričom

tento rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 20.11.2014. Žalobkyňa mala za to, že rozhodcovské
konanie trpí vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu, z dôvodu, že po a) rozhodcovská
doložka je podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neplatná ako neprijateľná
zmluvná podmienka, b) žalobkyňa nemala možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania avnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, a teda s poukazom na ustanovenie § 40
ods. 1 písm. c) zákona č.244/2002 o rozhodcovskom konaní poprela platnosť rozhodcovskej doložky.

Taktiež uviedla, že považuje konanie na Stálom rozhodcovskom súde s neskorším rozhodnutím za
konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice,
zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená a publikovaná súdna prax tak slovenských súdov ako i
Súdneho dvora Európskej únie vo veciach ochrany spotrebiteľa a preto sa domáha zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku aj v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom

konaní. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 33 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní a tiež na
ustanovenie § 52 ods. 1 a § 53 ods. 1 a ods. 5 a tiež § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a rovnako
aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Cdo/61/2012 zo dňa 11.7.2012, uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn.6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012, ako i na stanovisko schválené dňa 27.9.2010 na
spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove.
Taktiež žalobkyňa uviedla, že v predmetnej veci bola predmetná úverová zmluva bezpochyby zmluvou

o spotrebiteľskom úvere a preto zákon o spotrebiteľských úveroch má účinky normy lex specialis vo
vzťahukObchodnémuzákonníku.Vzmyslecitovanýchustanovenízákonaasúdnejpraxemalazato,že
rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská
a.s. je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná, keďže predmetná rozhodcovská
zmluva nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy,

do ktorej sa vpisuje len špecifikácia úverovej zmluvy na vzťahy, ktoré sa má rozhodcovská zmluva
uplatniť. Dlžník tak svojim podpisom mohol rozhodcovskú zmluvu akceptovať, akceptácia zmluvy tvorila
podmienku poskytnutia úveru, alebo rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť. Taktiež žalobkyňa
poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 55/2011 z 24.2.2011. Predmetnou rozhodcovskou
zmluvou reálne došlo k narušeniu smernicou Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa,
keď žalovaný od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade
vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené vždy na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný, na
súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia
uplatnenia práv žalobcu. Taktiež žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) zákona

č.258/2011Z.z.ospotrebiteľskýchúverocha§4ods.3tohtozákonaospotrebiteľskýchúverochatiežna
uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30.9.2009 sp.zn.16CoE/107/2009. Totiž podľa žalobkyne
je nesporné, že predmetná Zmluva o úvere č.XXXXXXXXX je zmluvou spotrebiteľskou a neobsahuje
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov resp. tento údaj v nej nie je vyplnený, čiže s poukazom na
to je nevyhnutné považovať úverový vzťah vyplývajúci z tejto zmluvy za bezúročný a bezpoplatkový.

Žalobkyňa tiež poukázala na to, že všetky podstatné stránky zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby
sa ich prostredníctvom dosiahlo na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločensky nežiadúci účel tým,
že sa využije hmotná núdza spotrebiteľa a na druhej strane sa dosiahne rýchly a neprimeraný majetkový
prospech, čo je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Články Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
svedčia nielen o tom, že rozporujú dobrým mravom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a teda sú

absolútne neplatné, ale naviac sú v predmetnej zmluve o úvere obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore
s dobrými mravmi v rovine ich výkonu - realizácie podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

2. Dňa 24.7.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 23.7.2015,

v ktorom okrem iného uviedli, že sa vo všeobecnosti nestotožňujú s názormi žalobcu uvedenými v
žalobe o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu. Podľa ich názoru preskúmanie veci z hmotnoprávnej
stránky v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku je vzhľadom na právnu úpravu vylúčené, keďže
žaloba o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu nie je ani riadnym, ani mimoriadnym opravným
prostriedkomaúčelomtohtokonaniajeibasúdnepreskúmanietoho,čibolisplnenézákladnépodmienky

pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť, pretože pokiaľ by
súd v rámci tohto konania mal preskúmavať aj správnosť rozhodcovského rozsudku, právna úprava
rozhodcovského konania by stratila zmysel. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR
sp.zn. 3 ÚS 335/2010, ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.33Cdo/2675/2007. Žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku môže v zmysle zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní

podať účastník rozhodcovského konania, len ak existuje jeden z taxatívne uvedených dôvodov, ktorých
výpočet obsahuje § 40 citovaného zákona a účastník rozhodcovského konania tak musí stihnúť urobiť
do uplynutia zákonnej 30 dňovej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 41 citovaného zákona. Čiže na to, aby
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyvolala zmýšľané následky, musí dôjsť ku kumulatívnemusplneniu oboch vyššie uvedených zákonom stanovených požiadaviek. V prípade ak absentuje čo len
jedna z nich, účinok zmýšľaný žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku nenastane. Tiež žalovaný
k veci uviedol, že so žalobkyňou dohodol nevýhradnú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal

žalobca možnosť riešiť spor buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom SR, čiže
žalobkyňa sa pred uzavretím tejto rozhodcovskej doložky nevzdala práva na súdnu ochranu poskytnutú
všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu. Podľa ich názoru je
rozhodcovská doložka platná, pretože má všetky náležitosti vyžadované zákonom, keď nie je v rozpore
ani s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ani v rozpore so smernicou Rady

93/13/EHS zo dňa 5.4.1993. Tiež je zrejmé, že podľa slovenského práva prejednanie spotrebiteľských
sporov v rozhodcovskom konaní v zásade nie je zakázané, poukazujúc na dôvodovú správu k zákonu o
rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorej má zákonodarca záujem na udržanie rozhodcovského konania
aj vo vzťahu k spotrebiteľom. Žalovaný vo svojom vyjadrení odkázal na rozhodnutia rôznych stupňov
súdov tak v rámci SR, ako i ČR, ktoré tam konkrétne citoval, z ktorých má vyplývať zásadná prípustnosť
rozhodcovskej doložky, aj v spotrebiteľských sporoch. Zároveň uviedol, že použitie rozhodcovských

zmlúv v spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva. S poukazom na
vyššie uvedené, keďže nie je daný žiaden zákonný dôvod na podanie predmetnej žaloby, navrhli, aby
súd túto ako neopodstatnenú v plnom rozsahu zamietol.

3. Tunajší súd uznesením zo dňa 18.9.2015 sp.zn.7C/197/2014-39 odložil vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom, spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. sp.zn.SR 11993/14 zo dňa 10.11.2014.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici,
pričom rozhodol uznesením zo dňa 18.7.2016 sp.zn.14Co/294/2016-58, ktorým predmetné uznesenie
prvostupňového súdu potvrdil, pričom odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku

až do právoplatného skončenia predmetného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Obe
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 10.8.2016.

4. Dňa 28.10.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobkyne zo dňa 27.10.2016, v ktorom v
reakcii na vyjadrenie žalovaného k veci uviedla, že naďalej na podanej žalobe trvá, s tým, že je ochotná

splatiť svoj dlh, ale nie také nehorázne úroky, ktoré označila za úžerníctvo. Poukázala tiež na svoju
nepriaznivú zdravotnú a sociálnu situáciu, s tým, že poberá čiastočný invalidný dôchodok a ešte 10
mesiacov bude poberať sirotský dôchodok, pričom pôžičku jej spláca mama.

5. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 18.10.2017, na ktoré sa dostavila žalobkyňa, ktorá

mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Nedostavil sa žalovaný, ktorý
mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil elektronickým podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.10.2017, s tým, že svoju
neúčasť ospravedlnil z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti, keď zároveň súhlasil s tým, aby sa
súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Súd postupoval v zmysle § 180 C.s.p., vec na tomto

pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložili do súdneho spisu
vo fotokópiách v priebehu konania strany sporu, resp. ktoré si z úradnej povinnosti vyžiadal súd
s poukazom na ustanovenie § 295 C.s.p., keďže sa jednalo o spotrebiteľský spor, a to : Zmluvu

o úvere zo dňa 30.11.2012, Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 30.11.2012 z č.l.8, prílohu k zmluve o
úvere č.XXXXXXXXXXX, štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere z č.l.9, rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp.zn. SR 11993/14 zo dňa 10.11.2014 z č.l.10-12, fotokópiu rozhodcovského
spisu sp.zn. SR 11993/14 Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s. z č.l.23-36,
priemernéúrokovémieryzúverovposkytnutýchveuráchrezidentomeurozóny(stavanovéobchodypre

roky 2012) a oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.13Er/218/2015,
ako i s prednesom žalobkyne na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo Zmluvy o úvere zo dňa 30.11.2012 vrátane prílohy k zmluve o úvere č.XXXXXXXXX - štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere súd okrem iného zistil, že sa jedná o zmluvu č.XXXXXXXXX,
ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, pričom z obsahu tejto

zmluvy vyplýva, že veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver 400,- €, pričom dlžník sa zaviazal
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 392,- €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku
792,- € v 12 mesačných splátkach po 66,- €, počnúc dňom 9.1.2013 na účet veriteľa špecifikovaný vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V zmluve je uvedené RPMN 303,86 %. Dlžník vyhlásil,že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v
nej uvedených a súhlasil so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane
tejto zmluvy (poznámka súdu: na zadnej strane zmluvy sa nachádza rozhodcovská zmluva zo dňa

30.11.2012),nemáknimžiadnevýhradyazaväzujesaichdodržiavať.Súčasnepotvrdilprevzatiezmluvy
vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlásil, že je plne spôsobilý na
všetkyprávneúkonyažeuvedenéosobnéúdajezodpovedajúskutočnosti.Vspodnejčastizmluvydlžník
svojim podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti v uvedenej sume dňa 30.11.2012. Z prílohy k
Zmluve o úvere č.XXXXXXXXX - štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere súd okrem iného zistil,

že úver je tam uvedený bezúčelový, termín konečnej splatnosti úveru 25.5.2014, ako celková čiastka,
ktorú uhradí spotrebiteľ je uvedená suma 792,- €, pričom z tejto čiastky má úver predstavovať sumu
400,- €, úrok sumu 130,67 € a administratívny poplatok 261,33 €. Úroková sadzba úveru je uvedená
fixná 32 % ročne. Poplatok vo výške 261,33 € je uvedené, že si veriteľ účtuje za uzatvorenie zmluvy o
úvere. Mesačná splátka má obsahovať rovnomernú splátku istiny, úrokov a poplatku. Priemerná hodnota
RPMN je uvedené 36,73 %. V závere je uvedené, že štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere sú

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere ako jej príloha.
Z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 30.11.2012 súd zistil, že bola uzavretá medzi stranami sporu, pričom
rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., s tým, že v článku II. Predmetnej zmluvy v bode 1 je uvedené, že
všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 30.11.2012 vrátane

sporov o jej splatnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmienky vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde..., b) pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. V

bode 2 článku II. je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1
tohto článku zmluvy vrátane sporov o platnosť, výklad alebo o zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom
súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenia
tejto vety sa nepoužijú v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba

na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., v
konanísustanovenýmrozhodcomJUDr.MiroslavomRácomzodňa10.11.2014súdzistil,žeakožalobca
je tu uvedená firma POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35807598 a ako žalovaný R. Ľ., nar. XX.X.XXXX, pričom

bolo rozhodnuté, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 220,78 €, známy úrok vo
výške 177,77 €, známy úrok z omeškania vo výške 39,63 €, poplatok vo výške 266,56 €, úrok vo výške
32 % ročne zo sumy 220,78 € od 11.10.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 487,34 € od 11.10.2014 do zaplatenia. Okrem toho bola žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť
trovy mediačného konania vo výške 178,65 € a poplatok za upomienky vo výške 36,- € a tiež trovy

rozhodcovského konania vo výške 269,33 €. Vyššie uvedené nároky bola žalovaná povinná zaplatiť
žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 120,- € splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na
účet žalobcu, s tým, že prvá splátka sa mala stať splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody
splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Z odôvodnenia

tohto rozsudku súd zistil, že rozhodcovský súd posúdil uvedený záväzkový vzťah medzi žalobcom a
žalovaným ako absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), pričom aplikoval
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis. Zároveň mal rozhodcovský súd za
to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatoval,
že uzatvorená zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, pričom tiež považoval za

preukázané, že zmluvná dokumentácia obsahuje podstatné údaje vyžadované zákonom slúžiace
dlžníkovi pre zhodnotenie ekonomickej výhodnosti poskytnutého úveru, teda údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov. Rozhodcovský súd konštatoval,
že ani ochrana slabšej strany v záväzkových vzťahoch v tomto prípade dlžníka vystupujúceho v
procesnom postavení žalovaného nemôže byť absolútna, lebo inak zbavuje jednotlivca ako nositeľa

práv a povinností zodpovednosti za svoje konanie, čo môže v širšom kontexte ohroziť právnu istotu
už uzatvorených záväzkových vzťahov a poškodiť oprávnené očakávanie jednotlivých subjektov práva.
Rozhodcovskýsúdmalďalejzato,žeúrok(akocenapeňazí)patríveriteľoviodvznikuúverovéhovzťahu
resp. poskytnutia finančných prostriedkov až do doby, kedy boli poskytnuté finančné prostriedky v celejvýške vrátené veriteľovi. Rozhodcovský súd posúdil v intenciách bodu 11 VPPÚ uplatnený nárok žalobcu
v podobe úroku vo výške 32 % ročne, vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho
zabezpečenie,zaprimeranéavsúladesdobrýmimravmi,keďževdanomobdobípodstatnýmspôsobom

neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými
subjektmiresp.bankamipriistomdruhufinančnýchproduktov(napr.úvernakreditnejkarte).Rovnakoza
primeranú považoval aj výšku poplatku za poskytnutie úveru predstavujúcej 2/3 dohodnutého poplatku
v zmysle zmluvy o úvere.
Z fotokópie rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská a.s. sp.zn.SR 11993/14 súd okrem iného zistil, že z poštovej doručenky zo dňa 20.11.2014
vyplýva, že ako odosielateľ je tu uvedená Slovenská rozhodcovská a.s., ako adresát R. Ľ., v popise
zásielky je uvedené SR11993/14R, s tým, že v kolónke „potvrdzujem príjem tejto písomnosti“ je
nečitateľný podpis a dátum dňa 20.11.2014.
Z dokladu Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové
obchody) súd okrem iného zistil, že v IV. štvrťroku 2012 pokiaľ ide o nové obchody pre domácnosti

konkrétne ohľadne spotrebiteľských a ostatných úverov s výnimkou úverov na nehnuteľnosti pri úveroch
od 1 do 5 rokov bola začiatočná fixácia úrokovej sadzby v priemere 11,19 %.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.13Er/218/2015 súd zistil, že dňa 5.5.2015 bola na
tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, kde ako exekučný titul je uvádzaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zo dňa 10.11.2014 sp.zn. SR 11993/14 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO:
35922761, s tým, že ako oprávnený je tu uvedená firma POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35807598 a
ako povinná R. Ľ., nar. XX.X.XXXX. V tomto konaní bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 17.3.2016
sp.zn.13Er/218/2015-15, ktorým súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 2.3.2015 zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal

odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, pričom
vo veci rozhodol uznesením zo dňa 9.11.2016 sp.zn.3CoE/179/2016-36, ktorým napadnuté uznesenie
Okresného súdu potvrdil. Obidva rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 17.2.2017.
Z prednesu žalobkyne na pojednávaní súd okrem iného zistil, že už si presne nevedela spomenúť na
podrobnosti, keďže mala vtedy psychické problémy. Je psychiatrickým pacientom, s tým, že pokiaľ sa

jednalo o POHOTOVOSŤ, uviedla, že si tam brala úver 350,- € a chodila splácať splátky tu vo Zvolene
nad Hubertom, kde mali kanceláriu, pričom jej pán povedal, že jej dodatočne dá potvrdenky, ktoré
donesie jej domov, ale to sa nestalo, ona ho potom za to obháňala, ale bez úspechu a keď to prišla
oznámiť na políciu, tak sa jej v podstate vysmiali a povedali, že na dotyčného je podaných 17 trestných
oznámení. On jej aj potom povedal, že ani nie je kompetentný nejaké potvrdenie jej vydávať, o tom koľko

dlhuje a že sa stretnú na súde. Okrem toho ešte uviedla, že jej mama platila mesačne po 5,- €, ale že
to nie je nikde zachytené, že to bolo cez Prvú oddlžovaciu, kde by im vedeli ale spraviť výpis. Na záver
uviedla, že by chcela, aby sa to už ukončilo, pretože na ňu to zle vplýva, keď jej niečo príde zo súdu.

7. Podľa § 372w Občianskeho súdneho poriadku Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od

1.januára 2015, spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského
rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde
a ktoré sa do 1.janára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie
podľa doterajších predpisov.
Podľa § 73 ods. 2 zákona č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na trvanie a

plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.
januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie
je dotknuté.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
(ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať

vlehote30dníododňadoručeniarozhodcovskéhorozsudkuúčastníkovirozhodcovskéhokonania,ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou

podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je

dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom do 31.5.2014,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pred spotrebiteľov znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento

zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012, spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012, na účely tohto zákona
sa rozumie

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej

vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba je dôvodná.
V prvom rade súd skúmal včasnosť podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď súd
z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyni bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa

20.11.2014, čiže súd s poukazom na došlú pečiatku tunajšieho súdu, z ktorej vyplýva, že žaloba bola
na tunajší súd doručená dňa 5.12.2014, konštatoval, že bola zachovaná zákonná lehota na podanie
predmetnej žaloby.
Následne súd posudzoval platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, keďže jej platnosť žalobkyňa
namietla a uviedla to ako dôvod, pre ktorý by mal byť predmetný rozhodcovský rozsudok zrušený.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že uzavretá rozhodcovská zmluva medzi stranami

sporu je samostatným dokumentom, svedčiacim o samostatnom právnom úkone, ktorý bol urobený síce
v súvislosti s uzavretou úverovou zmluvou z rovnakého dňa, avšak z jej obsahu nevyplynulo, že by
podmieňovala vznik právneho vzťahu zo zmluvy o úvere. Taktiež súd dospel k záveru, že predmetnú
rozhodcovskú zmluvu nie je možné vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
tiež s poukazom na to, že sa jedná o samostatne uzavretý právny úkon a samotná rozhodcovská

zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sami o sebe spôsobovali jej neplatnosť, napr. aj z
dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Na základe týchto skutočností
súd nemal preukázaný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku prezentovaný žalobkyňou, a to
neplatnosť predmetnej rozhodcovskej zmluvy.
Súd preto zameral svoju pozornosť na druhý žalobkyňou tvrdený dôvod na zrušenie rozhodcovského

rozsudku, a to porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
Ospotrebiteľskompostavenížalobkynenemápochybnostianitentosúd,rovnakoakorozhodcovskýsúd,
čo vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia a teda rozhodcovský súd prostredníctvom svojho rozhodcu
sa formálne zaoberal uplatneným nárokom aj z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa, avšak pokiaľ tento
konštatoval, že úrok vo výške 32 % ročne je primeraný a v súlade s dobrými mravmi rovnako ako výška

poplatku za poskytnutie úveru predstavujúca 2/3 dohodnutého poplatku, nie je zrejmé akou úvahou
došiel rozhodcovský súd k týmto záverom. Súd má za to, že rozhodcovský súd neaplikoval správne
predpisy spotrebiteľského práva a na základe toho je tu daný dôvod na zrušenie rozhodcovského
rozsudku, v dôsledku čoho súd žalobe vyhovel.
Súd totiž zastáva názor, že predmetný administratívny poplatok za uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorý

bol vyúčtovaný vo výške 261,33 € je nutné posúdiť ako skrytý úrok z úveru, keď podľa súdu jeho účelom
bolo, aby v predmetnej úverovej zmluve nebol dojednaný riadny úrok vo výške 98 % z istiny a zrejme
žalovaný majúc na zreteli, že takáto dohoda o úrokoch v predmetnej zmluve o úvere by bola v rozpore s
ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, resp. v rozpore s dobrými mravmi, rozdelil formálne
predmetnýúrokzúverunaúrokakotakýatzv.administratívnypoplatok,avšaksúdmázato,žetýmdošlo

k obchádzaniu zákona, v dôsledku čoho by mala byť táto časť predmetnej úverovej zmluvy absolútne
neplatná, s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď túto časť zmluvy je
možnéoddeliťodostatnéhojejobsahu.Pokiaľbyžalovanýargumentovaltým,ženároknazaplatenietzv.
administratívneho poplatku má vyplývať z ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého
je možné dojednať odplatu aj nad rámec riadneho úroku z úveru, ak poskytovanie úveru je predmetom

podnikania veriteľa, v tejto súvislosti súd poukazuje na podstatu tohto právneho inštitútu, ktorý má
predstavovať akýsi poplatok za rezervovanie peňažných zdrojov z nečerpanej sumy z príslušného limitu,
čiže má spĺňať funkciu odmeny resp. náhrady za to, že veriteľ rezervuje peňažné prostriedky a čaká kým
resp. či vôbec o ne dlžník požiada, pričom nie je ani podstatné, či dlžník úver skutočne čerpal alebo nie.
Z obsahu predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným však

jednoznačne vyplýva, že úver bol žalobkyni poskytnutý už pri podpise predmetnej zmluvy v hotovosti,
čo žalovaná mala potvrdiť svojim podpisom na zmluve a preto za takejto situácie má súd za to, že
administratívny poplatok nebolo možné dojednať ani s odkazom na ustanovenie § 499 Obchodného
zákonníka.
Odhliadnuc od dojednaného tzv. administratívneho poplatku súd zastáva názor, že aj priznaná výška

ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške 32 % takmer trojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú mieru
spotrebiteľských úverov so začiatočnou dobou fixácie od 1 do 5 rokov, ktorá bola v 4. štvrťroku roku
2012 vo výške 11,19 %, keď súd vychádzal zo štatistických informácií o priemerných úrokových mierach
z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, čo sa týka nových obchodov, ktoré je dostupné ajna webovom sídle NBS, čiže v čase keď došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy o úvere. V tomto kontexte
je aj dojednanie o sadzbe úroku z úveru vo výške 32 % ročne podstatne prevyšujúce odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čiže súd uzavrel, že aj

dohoda o úroku v predmetnej zmluve o úvere by mala byť v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ a
teda ako ustanovenie odporujúce zákonu je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné. Okrem toho má súd
za to, že daná výška ročnej úrokovej sadzby spolu s dojednanou výškou tzv. administratívneho poplatku
za uzatvorenie úverovej zmluvy je aj v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania, t.j. je ju nutné
považovať za neplatnú aj ako priečiacu sa dobrým mravom.

9. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového
poriadku. Keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobkyňa by mala nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnila a aj zo súdneho spisu vyplynulo,
že jej ani žiadne trovy konania nevznikli, keďže od platenia súdneho poplatku bola oslobodená, súd

rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania už v tomto štádiu konania nepriznal. Súd totiž zastáva
názor, že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby súd v takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol,
že žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a následne by samostatným
uznesením tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa žalobkyni priznáva nárok náhradu trov konania vo
výške 0,- €.

10. Podľa § 4 ods. 2 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), od poplatku sú oslobodení:
u) spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe

alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo
odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v
konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak
rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
Podľa prílohy k zákonu o súdnych poplatkoch Sadzobník súdnych poplatkov I. Poplatky vyberané v

civilnom procese a správnom súdnom procese Položka 3 zo žaloby c) o neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom 331,50 €.
Nakoľko bola žalobkyňa zo zákona oslobodená od platenia súdneho poplatku z podanej žaloby a bola v
konaní úspešná, keďže súd žalobe vyhovel, zaviazal súd žalovaného uhradiť príslušný súdny poplatok
zo žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.