Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010716
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316010716.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 08.11.2017 v
trestnej veci proti obžalovanej K. D., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm.b/Tr.zákona,osťažnostiachokresnéhoprokurátoraapoškodenejT.C.protiuzneseniuOkresného
súdu Humenné sp. zn. 2T/130/2016 zo dňa 03.07.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

Podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť poškodenej T. C..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec vedenú na
Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 2T/130/2016 proti obžalovanej K. D., nar. XX.XX.XXXX v D.,

bytom D., T. XXXX/X pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mala
dopustiť tak, že

dňa 23.04.2016 v čase o 18.30 hod. v mieste bydliska na prvom poschodí na chodbe pred vchodovými
dverami do svojho bytu sa vyhrážala mal. S. C., nar. XX.XX.XXXX, že si na grázla malého počká, keď

pôjde do školy, následne potom sa mu spoza dverí svojho bytu vyhrážala zabitím, že si na neho počká
spolu so svojimi synmi, keď pôjde do školy a tento sa bude kúpať vo vlastnej krvi, že jeho krv rozotrie
po stenách na chodbe a že to bude art umenie,

postúpil Okresnému úradu v Snine, odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie ako priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b/ zák. č. 372/1990 Z.z.

Proti tomuto uzneseniu podala ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí sťažnosť poškodená T.
C., ktorá svoju sťažnosť následným písomným podaním odôvodnila námietkami, že súd prvého stupňa
nebral do úvahy výpovede svedkov, že podľa poškodenej sa obžalovaná zamotala do svojich vlastných
klamstiev priamo pri výpovedi na súde, no sudca ani prokurátor na tieto klamstvá nereagovali. Po
vlastnom hodnotení vykonaných dôkazov uviedla, že celá rodina D. klamala a zavádzala od úplného

začiatku, ich výpovede spolu nesedeli, každý uvádzal, že skutok sa stal inak, pričom podľa názoru
odvolateľky sa celý tento prípad vtiahol do roviny susedských sporov len za účelom jeho odklonenia od
toho, že v skutočnosti išlo o vyhrážanie sa maloletému. Podľa poškodenej tak v predmetnej veci došlo
k spáchaniu trestného činu.

Vzákonnejlehotepodalprotiuvedenémuuzneseniusúduprvéhostupňasťažnosťajokresnýprokurátor,

ktorý svoju sťažnosť napriek zákonnej povinnosti uvedenej v § 189 ods. 3 Tr. poriadku do rozhodnutiakrajského súdu nezdôvodnil, hoci mu písomné vyhotovenie uznesenia bolo doručené ešte dňa
22.08.2017.

Vo všeobecnosti treba uviesť, že krajský súd ako nadriadený súd je oprávnený preskúmavať napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa postupom podľa § 194 ods. 1 Tr. poriadku iba vtedy, pokiaľ nezistí dôvody
pre zamietnutie sťažnosti uvedené v
§ 193 ods. 1 Tr. poriadku. V tomto konkrétnom prípade po preskúmaní spisového materiálu krajský súd
vo vzťahu k sťažnosti poškodenej však zistil, že bola podaná neoprávnenou osobou.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale
žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Podľa § 280 ods. 3 Tr. poriadku proti uzneseniu o postúpení veci podľa odseku 2 môže prokurátor podať

sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Akojetovyššiekonštatovanésúdprvéhostupňapodľa§280ods.2Tr.poriadkupostúpilvecOkresnému
úradu v Snine na prejednanie priestupku a zákonodarca v § 280 ods. 3 Tr. poriadku okruh osôb, ktoré
môžu proti takémuto uzneseniu okresného súdu sťažnosť podať, obmedzil len na prokurátora.

Podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak bola podaná
oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala
sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť.

Krajský súd sa teda nemohol vecne zaoberať sťažnostnými námietkami poškodenej T. C., pretože bola
neoprávnenou osobou na podanie sťažnosti proti predmetnému uzneseniu a musel preto jej sťažnosť
bez ďalšieho zamietnuť.

Napriek absencii konkrétnych sťažnostných námietok okresného prokurátora, na základe jeho sťažnosti,

ako sťažnosti podanej oprávnenou osobou podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku krajský súd preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť okresného
prokurátora nie je dôvodná.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že súd prvého stupňa dospel k záveru, že intenzita
útoku zo strany obžalovanej vo forme vyhrážok bola všeobecného charakteru, čiastočne to bola rodinná
komunikácia v byte obžalovanej na adresu susedov, kde mohli padnúť aj verbálne narážky, či už na
adresu maloletého S. C. alebo jeho matky. Za nesporné okresný súd považoval dlhodobo pretrvávajúce
susedské spory, ktoré ako obžalovaná, tak aj poškodená riešili a riešia svojským spôsobom, vzájomnými

odkazmi, konaním, neplnením si svojich povinnosti, ktoré vyplývajú z domového poriadku za okolnosti,
že predchádzajúce oznámenia, ktoré poškodená podala na obžalovanú v priebehu rokov 2014-2015
boli prejednávané na Okresnom úrade Snine, kde doposiaľ vždy došlo k odloženiu veci, lebo ani jeden
zo šiestich prípadov nenaplnil pojmové znaky priestupku, čo podľa súdu prvého stupňa nasvedčovalo
tomu, že spory boli buď vykonštruované alebo zákonne nepodložené.

S ohľadom na povahu prípadu krajský súd považoval za potrebné najprv vo všeobecnej rovine
pripomenúť, že ak má byť konkrétne protiprávne konanie prečinom, toto musí v prvom rade napĺňať v
zmysle § 8 Tr. zákona všetky formálne znaky uvedené v Trestnom zákone a následne treba skúmať, či
je splnený aj materiálny znak pre trestnosť prečinu, teda skúmať či v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona je

závažnosť takéhoto konania vyššia než nepatrná.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťaž-
kou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na
jeden rok.

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou uj-
mou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dô-
vodnú obavu z ich uskutočnenia. V tejto súvislosti je preto potrebné, aby bolo vyhrážanie starostlivohodnotené, pretože toto je potrebné dôsledne odlišovať od prejavov, pri ktorých síce boli použité „silné
slová“, ale tieto neboli postavené na reálnych základoch, a teda neboli spôsobilé vzbudiť u inej osoby
dôvodnú obavu o jej život.

Ako to vyplynulo z odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd podrobne poukázal
na obsah viacerých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, podľa jeho názoru v žalovanom
skutku nešlo o trestný čin, ale o priestupok. Krajský súd sa s týmto záverom stotožnil po zohľadnení
ďalšieho z listinných dôkazov vykonaného na hlavnom pojednávaní, a to správy Centra pedagogicko-

psychologického poradenstva a prevencie Snina zo dňa 25.04.2016 vykonaného okresným súdom na
hlavnom pojednávaní. Aj krajský súd prihliadol na usvedčujúce výpovede svedkov matky maloletého S.
C., T. C. a C.. I. T., ktorí v podstate zhodne počas celého trestného konania obžalovanú usvedčovali
a nemal dôvod im neveriť. Z výpovede na hlavnom pojednávaní vypočutej svedkyne X. K. vyplynulo,
že sa od svojho muža dozvedela, že obžalovaná a svedok C.. I. T. po sebe kričali, pričom maloletý
poškodený bol zaplakaný. Podľa krajského súdu dôvodom plaču maloletého bolo práve správanie

sa obžalovanej, čomu nasvedčujú aj výsledky vyšetrenia psychodiagnostickými metódami v Centre
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Snina, ktoré potvrdzovalo strach maloletého z
obžalovanej. Krajský súd prihliadol aj na výpoveď svedka C.. I. T., že keď obžalovaná spustila krik,
začala na tohto svedka kričať, že je psychopat, že stále si robí, čo chce a na to sa krikom pustila do
maloletého S. C., ktorý stál pri výťahu, keď ho videla, že ona si na malého grázla počká, keď pôjde zo

školy a že on uvidí, tak maloletý poškodený začal plakať. Z jeho výpovede tiež vyplynulo, že maloletý S.
C. nedal obžalovanej svojim správaním žiaden dôvod, aby sa mu vyhrážala. Svedkyňa T. C. potvrdila,
že maloletý poškodený sa pri výťahu rozplakal a hoci dodala, že maloletý poškodený odmietal chodiť
do školy, tak z výpovede svedka C.. I. T. vyplynulo aj to, že s ním do školy chodí na aute, no zo školy
chodí maloletý poškodený S. C. sám resp. so spolužiakmi. Preto pokiaľ obžalovaná popierala použitie

žalovaných výrokov na adresu maloletého S. C. a jej obhajobu potvrdzovali svedkovia W.. G. D., ktorý
jej je manželom a L. D., K. D. a G. D., ktorí sú jej deťmi, nepovažoval jej obhajobu a výpovede týchto
svedkov za hodnoverné.

Podľa správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Snina zo dňa 25.04.2016 z

vyšetrenia maloletého S. C. vyplynulo, že pri predmetnom incidente naňho suseda pokrikovala „tučniačik
maličký“, „grázel“ a vyhrážala sa mu, že si ho počká, keď pôjde zo školy a potom uvidí, že si ho počkajú
v parku a okúpe sa vo vlastnej krvi. Vo verbálnej komunikácii bola zistená tendencia maloletého hovoriť,
že sa ich až tak nebojí a hoci z neverbálnej komunikácie maloletého S. C. bol zistený zjavný strach
a úzkosť, pri tomto vyšetrení bolo zároveň zistené, že maloletý má strach z iných príčin, než ktoré

boli obsahom prednesu uvádzanému prokurátorom v podanej obžalobe, a to, že má strach otvorene
rozprávať o konfliktoch so susedou z dôvodu, že sa bojí, že sa to daná suseda dozvie a ublíži jemu alebo
jeho rodine a maloletý sa vyjadril tak, že má strach preto, lebo po jeho matke už hádzala drevo a vytrhla
im poštovú schránku. Záverom uvedenej správy bolo pritom konštatované, že pocity strachu, ohrozenia
a bezmocnosti v podstatnej miere súviseli s celkovou konfliktnou situáciou týkajúcou sa susedských

vzťahov rodiny obžalovanej a rodiny maloletého poškodeného.

Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa za vyššie uvedený prečin je potrebné prihliadať
na okolnosti konkrétneho prípadu, na to ako subjektívne pociťoval ujmu ten, voči ktorému vyhrážky sme-
rovali. Zo svedeckých výpovedí T. C., I. T., a rodinných príslušníkov obžalovanej svedkov W.. G. D., L.

D., K. D. a G. D. vyplynul pritom v podstate zhodný záver, že vzťahy rodín obžalovanej a poškodenej sú
dlhodobo napäté a spojené s rôznymi konfliktami. Z vykonaného dokazovania pritom nevyplynulo, že by
zdrojom pocitov strachu maloletého S. C. boli práve konkrétne predmetné výhražné výroky obžalovanej,
ale ním bola celková konfliktná povaha susedských vzťahov jeho rodiny a rodiny obžalovanej, pričom ani
výpovede C.. I. T., či matky maloletého poškodeného, či výsledky vyššie uvedeného vyšetrenia v Centre

pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Snina realizovaného krátko po predmetnom
skutku nepotvrdzovali, že by konštatované hrozby útoku na maloletého S. C. v ňom viedli k dôvodnej
obave o život či zdravie.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti preto nemožno v kontexte ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.

poriadku hodnotiť účinok výrokov obžalovanej na maloletého S. C. ako spôsobilé vzbudiť dôvodnú
obavu o život či zdravie v takom rozsahu, aby naplnili skutkovú podstatu trestného činu, pretože taký
účinok nebol skutkovo podložený. To znamená, že stíhané konanie obžalovanej nemožno v tomto sme-
re hodnotiť ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, a teda ani podľa § 360ods. 2 Tr. zákona ako jeho kvalifikovanej skutkovej podstaty, a to pre absenciu naplnenia objektívnej
stránky predmetného prečinu. Z okolností posudzovaného prípadu možno zároveň konštatovať, že ko-
nanie obžalovanej nenapĺňalo ani skutkovú podstatu žiadneho iného trestného činu upraveného v oso-

bitnej časti Trestného zákona.

Vzhľadom na účinok predmetných výrokov obžalovanej na maloletého S. C. v podobe jeho plaču, aj
podľa názoru krajskému súdu prichádza do úvahy podozrenie, že zo strany obžalovanej v žalovanom
skutku by mohlo ísť o priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa dopus-
tí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením
na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Tento
záver je opodstatnený aj z toho hľadiska, že doposiaľ nedošlo k zániku zodpovednosti za priestupok
žiadnym zo spôsobov uvedených v § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení nes-
korších predpisov.

Podľa názoru krajského súdu nebolo celkom nevyhnutné, aby súd prvého stupňa pokiaľ vo výroku
napadnutého uznesenia správne uvádzal, že postupuje vec Okresnému úradu v Snine, odbor
všeobecnej vnútornej správy, zároveň dodal, že tak robí preto, lebo ide o priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b/ zák. č. 372/1990 Z. z., lebo takýto výrok akoby ukladal

príslušnému priestupkovému orgánu, že musí vec posúdiť ako priestupok, a zároveň ktoré ustanovenie
zákona o priestupkoch má tento správny orgán pri rozhodnutí aplikovať. Treba ale dodať, že súd
prvého stupňa zároveň správne v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že vec postúpil na
priestupok, lebo môže ísť o priestupok, na prejednanie ktorého je príslušný vyššie uvedený úrad, pričom
podľa názoru krajského súdu takýto záver bol správny, lebo záväzné rozhodnutie, či ide o priestupok,

služobné previnenie, disciplinárne previnenie, urobí príslušný orgán, ktorý nie je viazaný názorom súdu.
Preto krajský súd považoval uvedenú chybu výroku len za formálnu chybu, ktorú nebolo potrebné
naprávať zrušením napadnutého uznesenia.

Z vyššie uvedených dôvodov nemal teda krajský súd inú možnosť, ako sťažnosť okresného prokurátora

ako nedôvodnú zamietnuť.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.