Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811217028
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3811217028.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: C. N., nar.

XX.X.XXXX, bytom ul. G. č. 1, G., zast. JUDr. Jánom Vaškom, advokátom, ul. Podjavorinskej č. 3,
Prievidza, žalovaný Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, IČO: 308 07 484 (týka sa
pobočky Prievidza, ul. Matice slovenskej č. 10, Prievidza), za účasti intervenienta na strane žalovaného:
LESY Slovenskej republiky, š.p., Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, odštepný
závod Prievidza, ul. Švéniho č. 7, Prievidza, zast. JUDr. Ingrid Novákovou, advokátkou, ul. ČSA č. 12,
Handlová, o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 4.000,- eur, a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% z priznanej
sumy (4.000,- eur).

Štátu n e p r i z n á v a právo na náhradu trov proti žalobkyni.

Štátu p r i z n á v a právo na náhradu trov proti žalovanému v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa žalobou zo dňa 11.10.2011, podanou prostredníctvom zástupcu domáhala sa proti
žalovanému zaplatenia 8.000,- eur, titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia.

2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 29.9.2000 pracovala ako

robotníčka v Lesoch Slovenskej republiky, š.p., Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, odštepný závod
Prievidza, ul. Švéniho č. 7, Prievidza. Dňa 23.10.2002 pod č. 2647/2002 jej bola hlásená choroba
z povolania - ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí buď priamo alebo prostredníctvom prenášačov
- položka č. 26-07 vyhl. č. 149/1988 Zb.. Lekárskym posudkom č. XXXX/XXXX zo dňa 23.10.2002
bolo hodnotené bolestné počtom bodov 150. Zdravotný stav sa jej nezlepšil, opakovane bola liečená a
následne ochorenie prešlo do chronického štádia. Lekárskym posudkom č. 113/21010 zo dňa 18.2.2010
bolo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 400. Rozhodnutím číslo XXXX-

XX/XXXX-PD zo dňa 28.9.2011 jej žalovaný za 400 bodov priznal základnú náhradu vo výške 800,-
eur. Listom zo dňa 10.10.2011 ho podľa § 6 vyhl. č. 32/1965 Zb. požiadala o zvýšenie náhrady
na dvojnásobok. V dôsledku predmetnej choroby z povolania, ktorá jej bola zistená v produktívnom
veku, natrvalo stratila schopnosť vykonávať prácu robotníčky v lesoch a akúkoľvek inú prácu vovonkajšom prostredí, kde by bola možnosť prísť do kontaktu s kliešťami. Borelióza je ochorenie, proti
ktorému neexistuje očkovanie a ani po jeho prekonaní sa v tele nevytvoria obranné látky, preto sa môže
kedykoľvek zopakovať. Postihuje celý organizmus, pričom v jeho chronickom štádiu už dochádza k

postihnutiu srdcového svalu a nervového systému. Výrazným spôsobom je obmedzené jej uplatnenie
nielen vo sfére pracovnej, ale i rodinnej, kultúrnej, športovej a spoločenskej. Pre trvalé následky choroby
z povolania trpí pocitmi slabosti, malátnosti, má problémy so srdcom a s celým nervovým systémom,
so spánkom, čo nepriaznivo vplýva na jej psychický stav. Je stále nervózna, podráždená, so stratou
záujmov. Trpí aj bolesťami hlavy, svalov a kĺbov. Výkon domácich prác, napr. upratovanie, varenie si

musí limitovať. Pred zistením choroby z povolania sa venovala turistike, čo je v súčasnej dobe vylúčené,
lebo i samotný pobyt na vonkajšom prostredí je pre ňu rizikový. Rada pracovala na záhrade, pestovala
zeleninu i okrasné rastliny. Zanechala ručné práce - pletenie, vyšívanie, ktorá činnosť bola jej záľubou.
Obmedzenia pretrvávajú, stupňujú sa a zhoršujú jej každodenný život, a psychické problémy s tým
spojené.Ztýchtodôvodovsiuplatňujezvýšenienáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniavovýške
8.000,- eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že predpokladom mimoriadneho zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú záver, že
obmedzenia žalobkyne nie je možné vyjadriť základným odškodnením, ktoré samotné už predstavuje
náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jej životné úkony, a pre uspokojenie a plnenie

životných a spoločenských potrieb a úloh. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 1Cdo 67/2007, podľa ktorého účelom odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia nie
je nahrádzať alebo sociálne zabezpečovať osobu. Cieľom je, poskytnutie zadosťučinenia a satisfakcie.
Odškodnenie má reparovať následky škody na zdraví, ktoré sú trvalého rázu a majú preukázateľne
nepriaznivý vplyv na uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti, najmä na uspokojenie jeho

životných a spoločenských potrieb, vrátane výkonu doterajšieho povolania alebo prípravy na povolanie,
ďalšieho vzdelávania a možnosti uplatniť sa v živote rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom, a to
s ohľadom na vek poškodeného v dobe vzniku škody na zdraví. Odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom
sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Zvýšenie náhrady o ďalší 10

násobok považoval za neprimerane vysoké.

4. Dňa 16.11.2011 na základe návrhu žalovaného LESY Slovenskej republiky, š.p., Námestie SNP č. 8,
Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, odštepný závod Prievidza, ul. Švéniho č. 7, Prievidza oznámili, že
vstupujú do konania ako vedľajší účastník (po 1.7.2016 označenie: intervenient) na strane žalovaného.

Uviedol, že ako zamestnávateľ chorobu z povolania u žalobkyne zistenú uznal a príslušnej pobočke
Sociálnej poisťovne zaslal súhlasne stanovisko so zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia o 100%. Ponechal na úvahe súdu, či uplatnený nárok posúdi ako prípad hodný osobitného
zreteľa.

5. Podaním zo dňa 5.3.2012 žalobkyňa prostredníctvom zástupcu navrhla, aby súd pripustil zmenu
- rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy 7.000,- eur. Procesný návrh odôvodnila tým, že lekárskym
posudkom č. 265/2012 zo dňa 24.2.2012, z titulu progresie ochorenia jej bolo zvýšené bodové
hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 600 bodov, t. j. celkovo o 200 bodov.

6. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7Cpr 1/2011-92 zo dňa 15.3.2012 pripustil zmenu - rozšírenie
žaloby o zaplatenie 7.000,- eur, uplatňovanej titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

7. Na pojednávaní dňa 30.7.2012 žalovaný uplatnil námietku premlčania nároku žalobkyne, ktorým

sa domáhala zvýšenia náhrady na základe lekárskeho posudku o hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia počtom bodov 400 (č. 113/2010 zo dňa 18.2.2010). Poukázal na znalecký posudok č. 1/2012
Doc.MUDr.EvyTeodoryGálikovej,CSc. stým,žezdravotnýstavžalobkynebolustálenýužvroku2006.
Uviedol, že v tomto roku bolo možné objektívne urobiť bodové hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobkyne.

8. Na pojednávaní dňa 30.7.2012 a dňa 14.12.2012 žalobkyňa, prostredníctvom zástupcu poukázala
na rozhodnutie žalovaného č. XXXX-XX/ XXXX-PD zo dňa 28.9.2011 s tým, že z neho vyplýva, že za
dátum ustálenia jej zdravotného stavu je potrebné považovať dátum: 18.2.2010. V prípade, ak by nárokbol premlčaný, žalovaný by jej nepriznal základnú náhradu za 400 bodov, a ani zvýšenie podľa § 6 ods. 2
vyhl. č. 32/1965 Zb., pričom je viazaný právnym názorom Krajského súdu Trenčín č. k. 11S 18/2011-33
zo dňa 20.4.2011.

9. V písomnom podaní zo dňa 31.5.2013 a zo dňa 19.9.2013 žalobkyňa prostredníctvom zástupcu
uviedla, že podľa § 8 vyhl. č. 32/1965 Zb. o vydanie lekárskeho posudku síce môže požiadať poškodený
a právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zodpovedá za poškodenie za zdraví, avšak v praxi sa
toto ustanovenie fakticky neuplatňovalo. Poškodený nemá vedomosť o štádiách choroby z povolania,

ktoré by mu umožňovali zistiť, kedy má nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, a zamestnávateľ
je v tom istom postavení, a na takomto vydaní posudku zrejme ani nemal záujem, zvlášť v období,
keď náhradu škody sám vyplácal. Posudok o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia,
bez akejkoľvek žiadosti alebo podnetu tretieho subjektu, vydávali pracoviská pracovného lekárstva.
Je to logické, lebo len ich lekári vedia, v akom štádiu sa ochorenie nachádza, a kedy je dôvod
na vydanie posudku o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 9 vyhl. č.

32/1965 Zb.. Vyšetrenia absolvovala pravidelne. Ak príslušné zdravotnícke zariadenie, ktoré je pritom
štátnou inštitúciou lekársky posudok nevydalo, hoci tak urobiť malo, došlo z jeho strany k závažnému
pochybeniu, ktoré ju hrubým spôsobom poškodilo. Štátnou inštitúciou je aj žalovaný, ktorý uplatňuje
námietku premlčania. Jej uplatnenie predstavuje zásah do jej subjektívnych práv takej intenzity, že je v
rozpore s dobrými mravmi. Uplatnená námietka premlčania je absolútne neplatným právnym úkonom,

na ktorú súd musí prihliadať ex offo pre jej rozpor s dobrými mravmi.

10. Na pojednávaní dňa 13.9.2013 žalovaný uplatnil námietku premlčania aj u nároku žalobkyne,
ktorým sa domáhala zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 7.000,- eur, na základe
lekárskeho posudku o hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počtom bodov 200 (č. 265/2012

zo dňa 24.2.2012).

11. Žalobkyňa prostredníctvom zástupcu uviedla, že námietka premlčania uplatnená žalovaným dňa
13.9.2013 je tiež neplatným právnym úkonom z dôvodov, na ktoré poukázala v súvislosti s prvou
uplatnenou námietkou premlčania.

12. Vedľajší účastník (po 1.7.2016 označenie: intervenient) na strane žalovaného v písomnom podaní
zo dňa 16.5.2013 a zo dňa 10.4.2014 sa stotožňoval s právnym názorom žalovaného, že žalobkyňou
uplatnené nároky sú premlčané.

13. Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 7Cpr 1/2011-465 zo dňa 11.9.2015 žalobu žalobkyne o
zaplatenie 8.000,- eur zamietol a žalobu o zaplatenie 7.000,- eur vylúčil na samostatné konanie (veci
bola pridelená spisová značka č. k. 7Cpr 5/2015).

14. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. je právom majetkovej povahy
a podlieha premlčaniu. Podľa vypracovaného znaleckého posudku č. 1/2013 a jeho Doplnenia č. 1,
po uplynutí 1 roka od hlásenia choroby z povolania - koncom mesiaca október 2003 bol zdravotný
stav žalobkyne ustálený tak, že bolo možné po prvýkrát bodovo hodnotiť jej sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa položky č. 87, tabuľky č. IV. prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb. (počtom bodov 400). Vtedy

choroba z povolania bola už v chronickom III. štádiu a jej príznaky boli stabilizované až do roku 2006.
Súd uviedol, že už v októbri 2003, resp. najneskôr 16.4.2004 (po skončení dispenzárnej prehliadky
a vyšetrení s ňou spojených) žalobkyňa mala robiť kroky potrebné k tomu, aby lekárom bolo bodovo
hodnotenéjejsťaženiespoločenskéhouplatnenia,prípadne,abylekárzaujalstanoviskoktomu,čitakéto
hodnotenie je zatiaľ predčasné. Vtedy mala pritom vedomosť, že zodpovedným subjektom je vedľajší

účastník (po 1.7.2016 intervenient), za ktorého však plní žalovaný. Súd poukázal na to, že začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je viazaný na okamih, kedy sa poškodený zo znaleckého
posudku alebo lekárskej správy dozvie bodové hodnotenie svojej ujmy. Súd dospel k záveru, že došlo
k premlčaniu 1. uplatneného nároku o zaplatenie sumy 8.000,- eur. Žalobkyňa o prejavoch choroby z
povolania, o ich trvaní vedomosť mala i z vlastného pozorovania zdravotného stavu, dostatočne ale

nebdela nad svojimi právami, ak nepostupovala podľa § 8, § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Podľa názoru
súdu, nejednalo sa o výnimočný prípad, ktorý by bol dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka.15. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že vec - nárok žalobkyne o
zaplatenie 7.000,- eur (samostatný nárok) vylúčil na samostatné konanie, lebo sa nehodil na spojenie
s vecou o zaplatenie sumy 8.000,- eur.

16. Proti tomuto rozsudku, jeho výroku o zamietnutí žaloby, žalobkyňa podala včas odvolanie.

17. Žalobkyňa odvolanie odôvodnila tým, že námietka premlčania uplatnená žalovaným je v rozpore s
dobrými mravmi. Ako robotníčka nemala žiadne odborné predpoklady preto, aby vedela posúdiť, že

zdravotný stav je taký, že má nárok na vydanie posudku o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia. Ustanovenie § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. pritom neznamená, že automaticky od doby,
keď stav poškodeného možno považovať za ustálený, začne plynúť premlčacia doba. Ide len o
možnosť pracoviska pracovného lekárstva vydať uvedený posudok. V tejto súvislosti poukázala i na
rozsudok Krajského súdu Trenčín č. k. 11S XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým zrušil rozhodnutie
žalovaného č. XXXX-X/XXXX-BA, 111000373 zo dňa 17.1.2011 a č. ISUP 111 000 8310 zo dňa

5.10.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a na základe ktorého rozsudku jej potom bola priznaná a
vyplatená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na závery znaleckého posudku č. 1/2013 a
jeho Doplnenia č. 1 s tým, že sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania

zistenou dňa 23.7.2002 u žalobkyne mohlo byť ohodnotené výlučne v období od mesiaca októbra 2003 a
najneskôr do 6.6.2005, v ktorý deň u nej bolo zistené nové neprofesionálne ochorenie na boreliózu, ktoré
v tom čase bolo v I. štádiu. Na trvalých následkoch a na sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne
sa podľa znalkyne tak podieľajú profesionálne ako aj nové neprofesionálne ochorenie na boreliózu,
pričom ich presný podiel nemožno stanoviť. Vzhľadom na toto znalecké zistenie, na posudky o sťažení

spoločenského uplatnenia vydané po tomto dátume, teda i na posudok zo dňa 18.2.2010, by súd vôbec
nemalprihliadať.Podľajehonázoru,aklekárskyposudokobodovomhodnotenísťaženiaspoločenského
uplatnenia bol vydaný v rozpore s vyhl. č. 32/1965 Zb., žalobkyni v súvislosti s ním ani nemohol vzniknúť
uplatnený nárok, a to nielen z dôvodu premlčania nároku, ale hlavne z dôvodu, že z bezprávia nemôže
vzniknúť právo.

19. Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 6CoPr 1/2016-483 zo dňa 24.5.2016 rozsudok okresného súdu
v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

20. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaný nároky žalobkyne na náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku zo dňa 18.2.2010 odškodnil, k čomu
pristúpil po zrušujúcom rozhodnutí súdu v správnom konaní, ktorý mu nariadil zaoberať sa dôsledne
otázkou premlčania, najmä s ohľadom na rozpory v stanovisku Kliniky pracovného lekárstva a lekárov
poisťovne. Podľa odvolacieho súdu je možné uzavrieť, že žalovaný posúdil otázku premlčania nároku v
prospechžalobkyneanárokjejpriznalauhradil.Vzhľadomnauvedenélegitímneočakávala,ževkonaní,

vktoromjejejnárokodvodenýodzákladnéhobodovéhohodnoteniasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,
nebude otázka premlčania jej nároku predmetom dokazovania, resp., že záver súdu v otázke námietky
premlčania pre ňu nebude negatívny. Klinika pracovného lekárstva Univerzitnej nemocnice Martin je
odbornou inštitúciou s vysoko profesionálnym kreditom, preto vzhľadom na ich stanovisko, očakávania
žalobkyne v tomto konaní v otázke premlčania, že teda táto námietka neobstojí, boli legitímne. Odvolací

súd poukázal na to, že v prejednávanej veci ide o pracovnoprávny nárok zamestnankyne, ktorá
ochorela závažnou chorobou, dôsledky ktorej sú pre ňu ťaživé, kvalitu jej života významne zhoršili,
preto povinnosťou súdu je pristupovať k nárokom zamestnanca so zvýšenou starostlivosťou, potrebnou
ochranou slabšej strany právneho vzťahu (ako ich definuje aj komunitárne právo). Ak teda v inom
konaní o náhrade nároku žalobkyne za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo o otázke premlčania

rozhodnuté v jej prospech, ale aj vzhľadom na nejednoznačný záver znalcov o ustálení jej zdravotného
stavu, v predmetnom konaní rozhodnutie súdu nezodpovedá princípu právnej istoty. Nárok žalobkyne
vyplýva z jej sociálnych práv, ktorých garantom je štát a to prostredníctvom svojich verejnoprávnych
inštitútov, medzi ktoré patrí aj žalovaný. V prípade sociálnych práv občanov sa vyžaduje aktivita štátu,
resp. jej inštitúcií pri zabezpečení ochrany sociálnych práv občanov, medzi ktoré patrí aj právo na

zabezpečenie a odškodnenie zamestnanca v prípade pracovného úrazu a choroby z povolania, ktoré
zamestnávateľ ako zodpovedný subjekt podľa § 195 Zák. práce poisťuje u žalovaného. Odvolací súd
ďalej uviedol, že je neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi, aby žalovaný, ktorému bola hlásená
choroba z povolania žalobkyne z roku 2002, pri odškodnení jej ďalších nárokov nebol aktívny. Žalobkyňaaj vzhľadom na svoj spoločenský status nepoznala svoje práva a žalovaný, sledujúc zrejme svoje
fiskálne ciele, v prípade uplatnenia nárokov na odškodnenie závažnej profesionálnej choroby, uplatnil
námietku premlčania jej nároku, čo odvolací súd za správne nepovažuje. Prostredníctvom svojich

zamestnancov disponuje dostatočným pemzom poznatkov, ktoré z hľadiska svojho postavenia mal
aktívne vo vzťahu k nárokom žalobkyne uplatniť a byť jej pri odškodňovaní nápomocný. Odvolací súd
tiež poukázal na to, že žalobkyňa závažne ochorela pri výkone, zvlášť v tejto dobe významnej práci,
z hľadiska zmiernenia ekologických problémov a to v lesnom hospodárstve ako lesná robotníčka pri
pestovaní a zalesňovaní. Podieľala sa totiž na plnení úloh štátu na úseku životného prostredia, a ten

istý štát - jeho inštitúcia jej odmietne nahradiť škodu, ktorá jej vznikla na zdraví v súvislosti s výkonom
práce. Je pritom zrejmé, že žalovaný pri jej odškodňovaní bol pasívny a nestaral sa, či žalobkyni boli
odškodnené všetky zákonné nároky. Takýto postup a následný procesný úkon žalovaného, ktorým
uplatnil námietku premlčania nároku žalobkyne, je v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd ďalej
uviedol, že pokiaľ žalovaný v priebehu konania, ako aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu akcentoval,
že žalobkyňa bola v neskoršom období znova atakovaná kliešťom, a jej ťažkosti preto môžu byť

neprofesionálnehopôvodu,takpodľaodbornýchzáverovKlinikypracovnéholekárstvaMartin,žalobkyňa
nikdy nebola vyliečená z prvého ataku, pretože testy dva mesiace po sebe nikdy neboli negatívne.

21. Podľa uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu, jeho právny záver o neopodstatnenosti námietky
premlčania nároku žalobkyne je pre okresný súd záväzný. Jeho úlohou pritom v ďalšom konaní bude

zaoberať sa a posúdiť právne významné skutočnosti podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., a o
uplatnenom nároku žalobkyne znova rozhodnúť.

22. Žalobkyňa označila dôkazy: svoj výsluch ako strany sporu, výsluch svedka C. N., oboznámenie sa
s listinnými dôkazmi, ktoré sú prílohou žaloby, vyžiadanie lekárskych správ od jej ošetrujúceho lekára.

23. Žalovaný s intervenientom označili dôkazy: vyžiadanie lekárskej správy od ošetrujúceho lekára
žalobkyne, oboznámenie sa so znaleckým posudkom č. 1/2012 Doc. MUDr. Evy Teodory Gálikovej, CSc.

24. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

25. Pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku súd vykonal aj iné dôkazy, ako navrhli
strany sporu. Ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 veta prvá v tom čase
účinného Občianskeho súdneho poriadku).

26.Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomžalobkyne,svedkovC.N.,C..J.G.,znalkyneDoc.C..R.
P. N., CSc., oboznámením sa s pracovnými zmluvami uzavretými medzi intervenientom a žalobkyňou, s
hlásením choroby z povolania, s posudkom o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia,
s lekárskymi správami z oddelenia pracovného lekárstva v Prievidzi, s rozhodnutím žalovaného zo

dňa 28.9.2011 a zo dňa 25.10.2011, s výpisom z listu vlastníctva, s lekárskymi správami zo Sociálnej
poisťovne, pobočka Prievidza, z Univerzitnej nemocnice Martin, so znaleckým posudkom č. 1/2012
Doc. MUDr. Evy Teodory Gálikovej, CSc., s odborným posudkom o invalidite, s lekárskou správou
MUDr. R. N., MUDr. R. J., so znaleckým posudkom MUDr. S. P. č. 1/2013 a s jeho Doplnením č. 1, s
písomnými vyjadreniami znalkyne, s lekárskou správou MUDr. G. C., s listinnými dôkazmi predloženými

spoločnosťou LESPROGRES, s.r.o. Nitrianske Pravno.

27. Medzi žalobkyňou a intervenientom na strane žalovaného dňa 29.9.2000, dňa 15.3.2001, dňa
14.3.2002, dňa 24.3.2003 a dňa 26.3.2004 bola uzavretá pracovná zmluva na dobu určitú, resp. do
ukončenia lesopestovných prác. Pracovný pomer, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa

14.3.2002 bol skončený uplynutím doby určitej dňa 18.10.2002. Pracovný pomer, ktorý vznikol na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.3.2004 bol skončený uplynutím doby určitej dňa 30.9.2004.

28. Dňa 23.10.2002 žalobkyni bolo vypracované hlásenie choroby z povolania č. 2647/2002: ochorenie
prenosné zo zvierat na ľudí buď priamo alebo prostredníctvom prenášačov, s dátumom zistenia dňa

23.7.2002.

29. Lekárskym posudkom č. 113/2010 zo dňa 18.2.2010, vydaným Nemocnicou s poliklinikou Prievidza,
so sídlom v Bojniciach, Poliklinické oddelenie pracovného lekárstva podľa tabuľky č. IV., položka č. 87vyhl. č. 32/1965 Zb. žalobkyni bolo bodovo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia počtom
bodov 400. V lekárskom posudku je uvedené, že bolo u nej zistené pretrvávanie symptomatológie
choroby z povolania, s nutnosťou opakovanej ATB terapie, pričom ide o chronické štádium boreliózy

(II. štádium).

30. Dňa 7.9.2010 posudkový lekár žalovaného, pre účely náhrady vykonal kontrolu bodového
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne. Zo zápisnice o vykonanej kontrole vyplýva,
že lekársky posudok je správny, avšak podľa zdravotnej dokumentácie jej zdravotný stav bol ustálený už

v mesiaci decembri 2003. Následne rozhodnutím č. 1110008310 zo dňa 5.10.2010 žalovaný, z dôvodu
premlčania nároku žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nepriznal.

31. Rozhodnutím č. 6346-4/2011-BA zo dňa 17.1.2011 Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava ako
odvolací orgán odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie žalovaného.

32. Krajský súd Trenčín v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí zrušil rozhodnutie č.
XXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX a č. XXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX.X.XXXX, a podľa § 250j, ods. 2
písm. c) O.s.p. vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že záver o premlčaní nároku je predčasný.

33. Rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXX-PD zo dňa 28.9.2011 žalovaný žalobkyni priznal náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 800,- eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa
6.9.2011 mu bolo doručené vyjadrenie MUDr. N. T., Q.., z Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie,
Univerzitnej nemocnice Martin s tým, že za ustálenie zdravotného stavu žalobkyne je potrebné
považovať dátum, ktorý uviedla MUDr. J. G. v posudku o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia, t. j. 18.február 2010.

34.Rozhodnutímč.XXXX-XX/XXXX-PDzodňa25.10.2011žalovanýpriznalžalobkynizvýšenienáhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. vo výške 800,- eur.

35. Z výsluchu žalobkyne zo dňa 27.1.2012 (pred vydaním posudku o zvýšení bodového hodnotenia

sťaženia spoločenského uplatnenia na 600 bodov, t. j. celkovo o 200 bodov) vyplýva, že v
dôsledku choroby z povolania trpí stavmi únavy, bolestí, zášklbmi v rôznych častiach tela, malátnosti,
podráždenosti, nervozity, nezáujmom o to, čo sa deje v jej okolí. Bolesť niekedy trvá aj 24 hodín a je
intenzity, akú pred zistením choroby z povolania nepoznala. Za účelom jej zmiernenia užíva lieky. Z
dôvodu uvedených stavov, výkon domácich prác (varenie, upratovanie, atď.) musí prerušiť a následne si

oddýchnuť. Táto situácia trvá po dobu troch až štyroch rokov. Býva v spoločnej domácnosti s manželom
a deťmi. Manžel so synom jej v domácich prácach pomáhajú (najmä pri umývaní okien, vysávaní). Dcéra
je zdravotne postihnutá a uznaná za invalidnú, odkázaná na starostlivosť zo strany inej osoby. Pred
zistením choroby z povolania bola schopná dcére poskytnúť potrebnú starostlivosť. Po jej zistení, v
starostlivosti o dcéru jej už pomáhajú ostatní členovia rodiny. Po dobu niekoľkých rokov má problémy

so spánkom, sú obdobia, keď krátko po tom ako zaspí, sa zobudí. Stavmi podráždenosti a nervozity
trpí asi päť rokov. Jej reakcie sú spomalené, všetko jej dlhšie trvá. Pred zistením choroby z povolania
voľné chvíle trávila pobytom v prírode (turistika). Tieto aktivity zanechala, lebo by mohla prísť do kontaktu
s kliešťami. Zdržiava sa len v okolí domovej nehnuteľnosti. Jej záľubou boli ručné práce - pletenie,
vyšívanie. Tejto činnosti po roku 2002 sa ešte venovala, ale v menšom rozsahu. Dôvodom boli stavy

únavy, malátnosti, bolesti rúk. Po dobu päť rokov sa ručným prácam už nevenuje. Pred zistením choroby
z povolania, v intenzite každý deň na jednu hodinu sa chodila bicyklovať. Po roku 2002 v tejto činnosti
ešte pokračovala, ale v obmedzenom rozsahu - pol hodiny denne, a po dobu štyroch rokov sa jej už
nevenuje. Dôvodom je, že sa jej točí hlava, má strach, že spadne a bolia ju horné aj dolné končatiny. Pred
zistením choroby z povolania s manželom viedli kultúrny a spoločenský život. Chodili do kina (každý

mesiac), na návštevy príbuzných (každý týždeň), v lete sa zúčastňovali slávností, koncertov a štyri až
päťkrát do roka išli na zábavu. V období rokov 2002 až 2007 v tomto spôsobe života pokračovali, ale
v obmedzenom rozsahu. Posledné štyri roky chodí už len k bratovi a sestre pri príležitosti ich menín
a sviatkov. Dôvodom sú stavy únavy, ktorými trpí. V období rokov 2002 až 2007 vykonávala práce pri
obhospodarovaní záhrady a to sadenie a zber úrody. Stavy únavy, bolesti krížovej chrbtice, rúk jej bránili

práce vykonávať vo väčšom rozsahu. Po dobu piatich rokov už žiadne práce nevykonáva.

36. Z výsluchu svedka C. N. zo dňa 30.7.2012 vyplýva, že následky choroby z povolania, ktorou
žalobkyňa trpí, ovplyvnili život členov rodiny, vrátane zdravotne postihnutej dcéry. Postupne sa u nejobjavili stavy únavy, malátnosti, ktoré ju obmedzujú v realizovaných činnostiach. Pokiaľ sa dobre necíti,
komunikáciu s okolím odmieta, uzatvára sa do svojho vnútra. Stavy nervozity, ktorými tiež trpí sa
prenášajú i na ostatných členov domácnosti. Po zistení choroby z povolania sa u nej objavili bolesti,

ktoré trvajú i 24 hodín. Vtedy nie je schopná nič robiť. Sú obdobia, keď má narušený spánok. Zaspí a
následne sa prebudí. Tieto problémy u nej sa objavili postupne. Pri výkone domácich prác je odkázaná
na jeho pomoc. Žalobkyňa zanechala aktivity, z výkonu ktorých sa tešila: ručné práce. Dôvodom boli
problémy so zrakom, s rukami a zmenený psychický stav. Z hľadiska časového nevedel uviesť, kedy
sa tejto činnosti prestala venovať. Z dôvodu zdravotných problémov žalobkyne, ale i jeho, pred piatimi

rokmi prestali obhospodarovať záhradu situovanú pri rodinnom dome. Žalobkyňa sa vyhýba kultúrnemu
i spoločenskému životu. Obmedzovať ho začala postupne, asi tri až štyri roky po zistení choroby z
povolania. V spoločnosti sa dobre necíti. Spolu pritom chodili do divadla, kina, na kúpalisko alebo
plaváreň. Nepamätal si, kedy naposledy boli v kine, na kúpalisku alebo plavárni, ale na predstavení v
kine boli pred tromi rokmi (pred 30.7.2012). Pre problémy s rovnováhou, ktoré sú dôsledkom choroby z
povolania, pred piatimi rokmi zanechala i bicyklovanie.

37. Z výsluchu svedkyne MUDr. J. G. vyplýva, že v roku 2009 u žalobkyne vykonala základné fyzikálne
vyšetrenie, oboznámila sa s údajmi z jej zdravotnej dokumentácie od dátumu posledného vyšetrenia
(august 2006), doporučila jej vyšetrenie u infektológa, ktorý stav zhodnotil nasledovne: borelióza
II. štádia, stav po liečbe s pretrvávaním subjektívnych ťažkostí. Po konzultácii zdravotného stavu

žalobkyne na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie Martin, vystavila posudok o hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia počtom bodov 400.

38. Z lekárskej správy MUDr. R. N. vyplýva, že žalobkyňa v jeho neurologickej ambulancii absolvuje
vyšetrenia od roku 2003, pričom si sťažuje na stavy slabosti, malátnosti, nervozity, podráždenosti,

bolesti, poruchy spánku.

39. Podľa lekárskej správy MUDr. R. J., po zistení predmetnej choroby z povolania žalobkyňa pri
realizovaných vyšetreniach si sťažovala na slabosť, malátnosť, nervozitu, podráždenosť, poruchy
spánku, bolesti svalov a kĺbov. V súvislosti s týmto ochorením má obmedzenia. Prestala sa bicyklovať,

neudrží rovnováhu, neverí si, pri výkone domácich prác je odkázaná na pomoc manžela. Ručným
prácam pre problémy so zrakom a tŕpnutie rúk sa nevenuje. Pre osteoartrózu kĺbov rúk, bolestivý
chrbticový syndróm je v liečbe reumatológa.

40. Podľa vyjadrenia MUDr. N. T. CSc., Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, Univerzitnej

nemocnice Martin zo dňa 4.3.2011, sťaženie spoločenského uplatnenia sa hodnotí vtedy, ak ochorenie
prejde do chronického štádia, pričom medzi akútnym ochorením a klinickou manifestáciou chronického
štádia môže uplynúť rôzne dlhé obdobie.

41. Zo znaleckého posudku č. 1/2012 Doc. MUDr. R. P. N., CSc., vypracovaného na základe objednávky

žalovaného vyplýva, že klinický priebeh Lymskej boreliózy má 3. štádia: I. včasné lokalizované štádium,
II. včasné disseminované štádium, III. neskoré (chronické) disseminované štádium. Chronické štádium
sa objavuje niekoľko mesiacov až rokov po iniciálnej infekcii a často má progresívny charakter.
Na európskom kontinente najčastejším typom chronického postihnutia je neurologické (chronické)
postihnutie. Po roku 2006 symptómatika ochorenia (pseudoneurasthenický a únavový syndróm,

chronické bolesti hlavy) narastala, o čom svedčí aj hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
počtom bodov 400.

42. Na určenom termíne pojednávania znalkyňa Doc. MUDr. R. P. N., CSc. (v priebehu konania na
základe jej žiadosti bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov) uviedla, že žiadny znalec sa nedokáže

jednoznačnevyjadriť,kedybolzdravotnýstavžalobkyneustálenýtak,žeužbolomožnébodovohodnotiť
sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 400. Od zistenia predmetnej choroby z povolania ani
raz nebolo obdobie dvoch mesiacov, počas ktorého by netrpela symptómami tohto ochorenia. Ochorenie
na boreliózu je závažné a nevyliečiteľné. Organizmus pacienta nemôže byť duševne a ani fyzicky
zaťažovaný. Liečba je možná len vo forme antibiotík. Od roku 2002 žalobkyňa trpela bolesťami hlavy,

ktoré sa v ďalšom období stupňovali. Pridružila sa únava, štrukturálne poškodenie centrálnej nervovej
sústavy a s tým spojené problémy so spánkom, emočná labilita. Tieto symptómy boli prítomné i v roku
2010. Kĺbová forma boreliózy u nej zistená nebola. V súvislosti so symptómami choroby z povolania
žalobkyňa nevládze vykonávať ručné práce. Na to, však vplyv má aj uzlíčková osteoartróza, ktorýmdegeneratívnym ochorením trpí. S poukazom na stavy únavy, výkon domácich prác si musí limitovať.
Jazdu na bicykli jej nedoporučuje, lebo je emotívne labilná, nesústredená. Na ovládanie bicykla vplýva
aj uzlíčková osteoartróza, v dôsledku ktorej má ruky menej ohybné.

43. Z vypracovaného znaleckého posudku č. 1/2013 MUDr. Andrey Tomčovčíkovej, znalkyne z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z povolania (v priebehu konania na základe jej žiadosti
bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov) a z jeho Doplnenia č. 1 vyplýva, že pri hodnotení závažnosti
boreliózy sú dôležité klinické príznaky, t. j. subjektívne ťažkosti a zmeny na orgánoch a ich objektivizácia.

Stanovenie hladiny protilátok proti borélii v krvi v praxi znamená to, že človek prekonal infekciu boréliou.
Následne podľa ich hladiny nemožno jednoznačne hodnotiť aj závažnosť boreliózy ako choroby. U
žalobkyne podľa údajov v zdravotnej dokumentácii od zistenia choroby z povolania dlhodobo pretrvávali
subjektívne ťažkosti, najmä bolesti hlavy, malátnosť, slabosť. Od roku 2006 prejavy ochorenia sa začali
viac zhoršovať, opakovane bola liečená infektológom. Zistené boli príznaky poškodenia centrálnej
nervovej sústavy. Dňa 6.6.2005 pri infektologickom vyšetrení lekár na ľavom ramene žalobkyne

konštatoval začervenané miesto, typické pre I. štádium boreliózy. Následne bola liečená antibiotikami.
Nová infekcia bola neprofesionálnou boreliózou a mohla prejsť do III. štádia, a tiež zhoršiť následky a
prejavy už existujúcej choroby z povolania.

44. Po vypracovaní znaleckého posudku č. 1/2013 a jeho Doplnení č. 1 k lekárskemu vyšetreniu zo dňa

6.6.2005 žalobkyňa uviedla, že na ľavom ramene mala červené miesto. Je možné, že ju poštípal nejaký
hmyz, kliešťa si však neodstraňovala. V prostredí, kde sa kliešte vyskytujú sa nezdržiavala. Postihnuté
miesto ju svrbelo, a preto si ho škriabala. Lekár jej predpísal masť.

45. Svedok C. N. sa nevedel vyjadriť, či pred dátumom 6.6.2005 žalobkyňa bola atakovaná kliešťom,

resp. ju poštípal nejaký hmyz.

46. V písomnom vyjadrení zo dňa 8.8.2014 znalkyňa uviedla, že z lekárskej správy MUDr. G. C. zo
dňa 6.6.2005 vyplýva, že pred mesiacom bola zaklieštená na ľavom ramene. Na ľavom ramene v čase
vyšetrenia mala prítomný erytém (začervenanie) s typickými ECM (chronické migrujúce začervenanie),

ktoré sú príznakom I. štádia boreliózy. Podľa uvedeného stavu MUDr. G. C. stanovil diagnózu: borelióza
I. štádia v aktivite a začal ju liečiť štandardným postupom - antibiotikami (Sumamed) v ten istý deň.

47. V lekárskej správe zo dňa 6.6.2005 je uvedené: „pred mesiacom bola zaklieštená na ľavom ramene,
asi 3 dni pozoruje v tomto mieste zvýrazňujúci sa erytém“. „SPL: na ľavom ramene je prítomný erytém s

typickými príznakmi ECM“. „DG: „Boreliosis - I. štádium v aktivite“. „DOP.: zahajujem liečbu Sumamed...“.

48. V lekárskej správe zo dňa 2.7.2014 MUDr. G. C. uviedol, že „SPL“ znamená: popis lokálneho nálezu,
„ECM“: chronické migrujúce začervenanie (začervenanie s centrálnym výbledom a známkami šírenia do
periférie na okraji). V prípade, ak by žalobkyňu poštípal iný hmyz, nález by mohol byť rovnaký.

49. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

50. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

51. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku
úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona,
ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie
predpisy.

52. Podľa § 4 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Odškodnenieza sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

53. Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v
odsekoch 1 a 2.

54. Predmet civilného sporového konania vymedzuje žalobca, a to určením predmetu žaloby a určením

rozhodujúcich skutočností.

55. Žalobkyňa žalobou zo dňa 11.10.2011 predmetom konania urobila nárok o zaplatenie sumy 8.000,-
eur, uplatňovanej titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
§ 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (v
znení účinnom do 31.7.2004) a § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení iných právnych predpisov. Uplatnený nárok
odôvodnila predovšetkým výpočtom jednotlivých symptómov choroby z povolania, ktorou je postihnutá
a ich dôsledkami - obmedzeniami vo sfére pracovnej, kultúrnej, športovej, spoločenskej, s negatívnym
dopadom na rodinný život s tým, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené lekárskym
posudkom zo dňa 18.2.2010 počtom bodov 400.

56. S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. a ustanovenie § 7 ods. 3 vyhl. č.
32/1965 Zb., na prejednanie predmetnej veci je daná právomoc súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 5Cdo 105/2011).

57. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 6CoPr
1/2016-483zodňa24.5.2016rozsudokokresnéhosúduvnapadnutejčastizrušilavecmuvrátilnaďalšie
konanie s tým, že jeho záver o neopodstatnenosti námietky premlčania nároku žalobkyne, uplatnenej
žalovaným, je pre okresný súd záväzný.

58. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný nároky žalobkyne na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia odškodnil, a to podľa lekárskeho posudku zo dňa 18.2.2010, k čomu
pristúpil po zrušujúcom rozhodnutí súdu v správnom konaní, ktorý mu dôsledne nariadil zaoberať sa
otázkou premlčania nároku žalobkyne. Vzhľadom na uvedené, žalobkyňa legitímne očakávala, že v
predmetnom konaní, v ktorom je jej nárok odvodený od základného bodového hodnotenia sťaženia

spoločenského uplatnenia, otázka premlčania jej nároku predmetom dokazovania nebude, resp., že
záver súdu o tejto otázke pre ňu nebude negatívny. Žalovaný pri jej odškodňovaní bol pasívny a nestaral
sa, či boli odškodnené všetky jej zákonné nároky. Žalobkyňa vzhľadom aj na svoj spoločenský status,
svoje práva nepoznala a žalovaný (sledujúc zrejme svoje fiskálne ciele), ak uplatnil námietku premlčania
v prípade nárokov na odškodnenie závažnej profesionálnej choroby, tak uplatnenie tohto práva je v

rozpore s dobrými mravmi.

59. Po rozhodnutí Krajského súdu č. k. 6CoPr 1/2016-483 zo dňa 24.5.2016 žalovaný na pojednávaní
dňa 28.2.2017 opätovne uplatnil námietku premlčania nároku žalobkyne.

60. Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom do 30.6.2016), ak bolo rozhodnutie
zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

61.Podľa§391ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,akbolorozhodnutiezrušené,aakbolavecvrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

62. Z uvedených ustanovení vyplýva, že pri zrušení rozhodnutia a následnom vrátení veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, odvolací súd je povinný v odôvodnení svojho zrušovacieho uznesenia

vysloviť na danú vec právny názor, ktorý slúži súdu prvej inštancie na usmernenie jeho ďalšej činnosti.

63. Ďalší procesný postup prvoinštančného súdu závisí od dôvodov, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia.64. Viazanosť súdu nižšej inštancie právnym názorom súdu vyššej inštancie (stupňa), je vykonaním
ústavného princípu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou
(porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky PL. ÚS37/03, rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 12/2016).

65.Žalovanýnapojednávanídňa28.2.2017uplatnenúnámietkupremlčanianárokužalobkyneodôvodnil
rovnako, ako pred rozhodnutím Okresného súdu Prievidza rozsudkom č. k. 7Cpr 1/2011-465 zo dňa
11.9.2015, t. j., že koncom mesiaca októbra 2003 jej zdravotný stav bol ustálený tak, že bolo možné po

prvýkrát hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej položkou č. 87 - následky ostatných
prenosných a parazitárnych chorôb, počtom bodov 400. Poukázal na znalecký posudok č. 1/2013 a
jeho Doplnenie č. 1 znalkyne MUDr. Andrey Tomčovčíkovej, podľa ktorého sťaženie spoločenského
uplatnenia pritom bolo možné bodovo hodnotiť najneskôr do 6.6.2005, kedy žalobkyni bolo zistené nové
neprofesionálne ochorenie na boreliózu. Na posudok zo dňa 18.2.2010 by preto súd nemal prihliadať.
Uviedol, že pred rozhodnutím č. k. 6CoPr 1/2016-483 zo dňa 24.5.2016 Krajský súd Trenčín v totožnej

veci vedenej pod č. k. 6CoPr 5/2015 (týkajúcej sa veci vedenej na Okresnom súde Prievidza č. k. 13Cpr
2/2014) v otázke premlčania rozhodol inak.

66. Iba vo výnimočných prípadoch sa princíp viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu nemusí
uplatniť. Pôjde najmä o situáciu, ak v dôsledku zmeny skutkových zistení, z ktorých odvolací súd

vychádzal, už jeho právny názor nie je možné rešpektovať, pretože je napríklad potrebné aplikovať inú
právnu normu.

67.PorozhodnutíKrajskéhosúduTrenčínč.k.6CoPr1/2016-483zodňa24.5.2016kzmeneskutkových
zistení, z ktorých odvolací súd vychádzal, nedošlo. Súd prvej inštancie je preto viazaný jeho vysloveným

právnym názorom a to i za situácie, ak prípadne v obdobnej veci, pred rozhodnutím rozsudkom č. k.
6CoPr 1/2016-483 zo dňa 24.5.2016, rozhodol inak.

68. Ďalší procesný postup tunajšieho súdu, ako to už bolo uvedené, závisel od dôvodov, ktoré viedli k
zrušeniu rozhodnutia č. k. 7Cpr 1/2011-465 zo dňa 11.9.2015. Ako súd prvej inštancie sa musí riadiť

pokynmi odvolacieho súdu.

69. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Trenčín č. k. 6CoPr 1/2016-483 zo dňa 24.5.2016 (ako to už bolo
uvedené), žalovaný nároky žalobkyne (po zrušujúcom rozhodnutí súdu v správnom konaní) na náhradu
zasťaženie spoločenskéhouplatneniaodškodnil,atonazákladelekárskehoposudkuzodňa18.2.2010.

Odvolací súd poukázal na legitímne očakávania žalobkyne v predmetnom konaní, v ktorom je jej nárok
odvodený od základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Úlohou súdu prvej
inštancie v ďalšom konaní bolo zaoberať sa a posúdiť už len právne významné skutočnosti podľa § 7
ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., a o uplatnenom nároku rozhodnúť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v
prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia

primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Odvolací súd neuviedol, že súd prvej
inštancie po zrušení veci má postupovať ešte spôsobom, aby zistil, kedy bol zdravotný stav poškodenej
žalobkyne ustálený natoľko, aby bolo možné po prvýkrát hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia
(a či teda posudok zo dňa 18.2.2010 je správny), a že až následne sa zaoberať a posúdiť právne
významné skutočnosti podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.. V kontexte s odôvodnením rozhodnutia

Krajského súdu Trenčín č. k. 6CoPr 1/2016-483 zo dňa 24.5.2016, najmä s 3. a 4. odsekom strany
9 („odporca odškodnil nároky navrhovateľky na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
lekárskeho posudku zo dňa 18.2.2010, k čomu pristúpil po zrušujúcom rozhodnutí súdu v správnom
konaní...“, „vzhľadom na uvedené navrhovateľka legitímne očakávala, že v tomto konaní, v ktorom je jej
nárok odvodený od základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia...“) je možné

vyvodiť, že tunajší súd ako súd prvej inštancie pri rozhodnutí podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. má
vychádzať z posudku o bodovom hodnotení zo dňa 18.2.2010 s tým, že je to dátum, v ktorý zdravotný
stav žalobkyne bol ustálený natoľko, aby bolo už možné hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia
(počtom bodov 400), a pritom má posúdiť právne významné skutočnosti podľa ustanovenia § 7 ods. 3
vyhl. č. 32/1965 Zb.. Je potrebné uviesť, že toto ustanovenie nadväzuje i na § 6 ods. 1, podľa ktorého

pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým
bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.70. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a má slúžiť na
to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na kompenzovanie životných obmedzení, ktoré
sú dôsledkom choroby z povolania.

71. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad určené najvyššie výmery
odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., je prípustné len v prípadoch hodných osobitného
zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do kultúrneho, športového, rodinného, atď. života, je v dôsledku
poškodenia zdravia výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho aktivitami pred vznikom

škody.

72. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 23.10.2002 u žalobkyne pod č. 2647/2002 bola
hlásená choroba z povolania: ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí buď priamo alebo prostredníctvom
prenášačov, s dátumom zistenia dňa 23.7.2002.

73. Lekárskym posudkom zo dňa 18.2.2010 bolo bodovo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia
žalobkyne počtom bodov 400 (tabuľka č. IV., položka č. 87 prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb.).

74. Žalovaný popieral skutkové tvrdenia žalobkyne s tým, že na ich základe nie je možné predmetný
prípad posúdiť, ako prípad hodný osobitného zreteľa.

75. Lymská borelióza je multisystémové infekčné ochorenie, ktoré prebieha v troch štádiách. I. štádium
- včasné štádium je lokalizovaná infekcia, ktorá sa prejavuje najmä škvrnitým začervenaním na koži,
s možným vytváraním druhotných začervenaní, bolesťami hlavy, malátnosťou. II. štádium - včasné
štádium - disseminovaná (roztrúsená) infekcia, vzniká týždne až mesiace po začervenaní na koži.

Môže postihnúť nervový systém, srdce, kožu, kĺby - sťahujúce sa zápaly viacerých kĺbov, postihnutie
lymfatických uzlín alebo pečene. III. štádium - neskoré štádium - pretrvávajúca infekcia vzniká mesiace
až roky po infekcii. Môže postihnúť kĺby - sťahujúce sa zápaly viacerých kĺbov alebo chronický zápal
jedného kĺbu, nervový systém - chronický zápal mozgu alebo miechy alebo nervov alebo predčasná
demencia, kožu alebo iné - bolesti pohybového aparátu alebo chronický únavový syndróm.

76. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je podaná dôvodne
sčasti.

77. Podľa posudku zo dňa 18.2.2010, na základe odborného vyšetrenia a následnej konzultácie prípadu

na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie, Univerzitnej nemocnice Martin, u žalobkyne bolo zistené
pretrvávanie symptomatológie choroby z povolania i s nutnosťou opakovanej ATB terapie - chronické
štádium profesionálnej boreliózy.

78. Pred vypracovaním lekárskeho posudku zo dňa 18.2.2010 o bodovom hodnotení sťaženia

spoločenského uplatnenia počtom bodov 400, žalobkyňa trpela chronickou cephaleou (bolesti hlavy),
stavmi únavy, slabosti, malátnosti, zníženou výkonnosťou, pri vyšetreniach bola u nej zistená
encephalopathia (poškodenie mozgovej činnosti).

79. Symptómy choroby z povolania majú vplyv na kvalitu jej osobného, rodinného, kultúrneho,

športového života.

80. Vyhláška č. 32/1965 Zb. upravuje podmienky, za ktorých sa priznáva a poskytuje náhrada za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Priznanie náhrady za bolesť nie je podmienené priznaním
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak.

81. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) prvá časť vety vyhl. č. 32/1965 Zb. odškodnenie za bolesť nepatrí: za
bolesť budúcu (následnú).

82. Žalobkyňa uplatnený nárok z hľadiska skutkového, ako to už bolo uvedené, odôvodnila i tým, že trpí

bolesťami hlavy. Ide pritom o bolesti nie v akútnej fáze, ale o následné bolesti a tieto sa odškodňujú v
rámci nároku o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 5Cdo 117/2000, v obdobnej veci).83. Bolesť (i následná) je subjektívna a je vyvolaná podráždením receptorov pre bolesť. Objektívne, a
to pomocou prístrojov nie je možné intenzitu bolesti zmerať.

84. Žalobkyňa, pred vypracovaním posudku o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia
počtom bodov 400, trpela opakovanými, intenzívnymi bolesťami hlavy, ktoré boli pulzujúceho charakteru
a trvali i po dobu 24 hodín. Z lekárskych správ (nálezová časť vypracovaného znaleckého posudku
č. 1/2013) a aj z výsluchu svedka C. vyplýva, že chronická cephalea u nej bola prítomná. Stavy
bolesti jej pritom z organizmu odčerpávali veľa energie, ktorú nedokázala získať späť, lebo sa pridružili

i únava, slabosť, malátnosť, podráždenosť, nervozita. Lymská borelióza patrí medzi veľmi nebezpečné
ochorenia a môže postihnúť i životne dôležité systémy tela. Pri vyšetreniach u žalobkyne bola zistená
aj encephalopathia a intrapsychická tenzia a s tým spojené poruchy spánku. Zdravotné problémy
ju postupne vyradili, resp. obmedzovali v normálnom spôsobe života. Vykonávanie domácich prác
(varenie, upratovanie) v porovnaní s obdobím pred zistením choroby z povolania, jej trvalo dlhšie. Práce
musela prerušiť a až po tom ako si oddýchla, v nich pokračovala. Pri fyzicky náročnejších domácich

prácach, ako je najmä umývanie okien, vysávanie, zostala odkázaná na pomoc rodinných príslušníkov
(manžela a syna). Z jej manželského vzťahu pochádza plnoletá, zdravotne postihnutá dcéra, odkázaná
naopatrovanie,dohľadapomocinejosoby.Dieťajenažalobkyňupritomcitovonaviazané.Predzistením
choroby z povolania mu poskytovala potrebnú starostlivosť, spoločne trávili voľné chvíle. Zdravotné
problémy z choroby z povolania však mali za následok, že pri starostlivosti o dieťa jej už musel manžel

pomáhať. Žalobkyňa touto situáciou vnútorne trpela, lebo si uvedomovala, že následky predmetnej
choroby z povolania takto zasiahli aj do života ostatných členov rodiny, vrátane postihnutej dcéry. Zmena
spôsobu života ako dôsledok symptómov choroby z povolania - vyčerpanosť, únava ju ochudobňovali i
o čas, ktorý s dcérou spoločnými aktivitami mohla tráviť. Prestala sa venovať záľube - ručným prácam
(pletenie, vyšívanie), obhospodarovať záhradu, ktoré činnosti jej prinášali potešenie a boli zdrojom

relaxu. Pre zdravotné problémy - i stratu rovnováhy, stabilitu zanechala jazdu na bicykli. Stavy únavy,
malátnosti, vyčerpanosti mali za následok, že sa vyhýbala kultúrnemu a spoločenskému životu. Zo
strachu, aby neprišla do kontaktu s kliešťami, voľné chvíle netrávila ani pobytom v prírode, kde si pred
zistením choroby z povolania rada chodila odpočinúť, načerpať sily. Život pre ňu prestal byť zmysluplným
a stal sa viac menej životom spoza stien rodinného domu, resp. v jeho blízkosti. Vo vzťahu k okoliu

zostala vyhýbavá a kontakty udržiavala len so súrodencami, aj to len pri príležitosti ich sviatkov.

85. Z hľadiska žalobkyňou uplatneného nároku bolo potrebné skúmať, či aj iné ochorenia (profesionálne
alebo neprofesionálne) sa podieľali na jej obmedzeniach, resp. úplnej strate uplatnenia vo sfére rodinnej,
osobnej, kultúrnej, športovej.

86. U žalobkyne kĺbová forma boreliózy zistená nebola.

87. Žalobkyňa sa však sťažovala (súd posudzuje obdobie pred vystavením posudku zo dňa 18.2.2010)
nabolestikĺbov.ZvýsluchuDoc.MUDr.EvyTeodoryGálikovej,CSc.vyplýva,žejejboladiagnostikovaná

uzlíčková osteoartróza. Ide o degeneratívne ochorenie, ktoré spôsobuje zhoršenie ohybnosti rúk. Podľa
lekárskej správy MUDr. R. bola v liečbe reumatológa pre bolestivý chrbticový syndróm. Podľa nálezovej
časti znaleckého posudku č. 1/2012 Doc. MUDr. Evy Teodory Gálikovej, CSc., pre bolestivé stavy v
oblasti krčnej a hrudnej chrbtice sa lieči od roku 1998.

88. Horná končatina je uchopovacím orgánom a chrbtica nosným orgánom tela. Pre pohyb majú svoje
špecifické uplatnenie.

89. Žalobkyňa sa lieči aj na ochorenie zraku.

90. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že ručným prácam sa prestala venovať pre stavy únavy, malátnosti a
aj bolesti horných končatín. Podľa lekárskej správy MUDr. R. J., dôvodom boli aj problémy so zrakom.
Uvedené potvrdil aj svedok C. N..

91. Podľa žalobkyne jazdu na bicykli zanechala pre problémy s hlavou, pocity strachu, že spadne

a bolesti horných končatín. Doc. MUDr. Eva Teodora Gáliková, CSc. uviedla, že športovú činnosť -
bicyklovanie jej nedoporučuje pre jej emočnú labilitu, nesústredenosť.92. Podľa žalobkyne práce pri obhospodarovaní záhrady prestala vykonávať pre stavy únavy, ktoré
pritom vôľovým konaním nedokázala potlačiť, a tiež pre bolesti chrbtice. Ako to už bolo uvedené,
žalobkyňa podľa lekárskej správy MUDr. R. J. (súd opätovne poukazuje na to, že posudzuje obdobie

predvystavenímposudkuzodňa18.2.2010)bolavliečbereumatológaprebolestivýchrbticovýsyndróm.

93. Uvedené zistenia sú podkladom pre záver, že všeobecné ochorenia: uzlíčková osteoartróza,
bolestivý chrbticový syndróm, ochorenie zraku sa tiež podieľali na obmedzeniach, resp. úplnom vylúčení
z už špecifikovaných činností (ručné práce, obhospodarovanie záhrady, bicyklovanie).

94. V zdravotnej dokumentácii žalobkyne sa nachádza lekársky nález z jej vyšetrenia zo dňa 6.6.2005, v
ktoromjeuvedené:„predmesiacombolazaklieštenánaľavomramene,asi3dnipozorujevtomtomieste
zvýrazňujúci sa erytém, DG: Boreliasis - I. štádium v aktivite, DOP: zahajujem liečbu Sumamed...“.

95. Ku prenosu nebezpečnej boreliózy infikovanými kliešťami môže dôjsť kdekoľvek v prírode, ale aj v

meste, v parku na trávniku, v záhrade.

96. Lymskou boreliózou je možné sa znova nakaziť a ochorieť.

97. Žalobkyňa tvrdila, že v prostredí, kde sa kliešte vyskytujú, sa nezdržiavala. Na ľavom ramene mala

červenémiestoajemožné,žejupoštípalnejakýhmyz,kliešťasivšakneodstraňovala.Postihnutémiesto
ju svrbelo, škrabala si ho. Za účelom zmiernenia svrbenia, lekár jej predpísal masť.

98. Ako to už bolo v odôvodnení rozhodnutia uvedené, podľa písomného vyjadrenia MUDr. G. C. „ECM“
znamená: chronické migrujúce začervenanie (začervenanie s centrálnym výbledom a známkami šírenia

do periférie na okraji). V prípade, ak by žalobkyňu poštípal iný hmyz, nález by mohol byť rovnaký.

99. Z lekárskej správy (nálezu) MUDr. G. C. však nevyplýva, že žalobkyňa by nevedela uviesť, či
ju poštípal kliešť, resp. iný hmyz. Lekárska správa je zrozumiteľná, s jednoznačným údajom: „pred
mesiacom bola zaklieštená na ľavom ramene“. Tieto skutočnosti vtedy žalobkyňa uviedla v anamnéze

- v popise ochorenia lekárovi a následne ich on napísal do lekárskeho nálezu, a stanovil diagnózu:
Borelióza I. štádia v aktivite, a začal ju liečiť antibiotikami (Sumamed 500mg tabletky).

100. S poukazom na uvedené skutočnosti, tvrdenia žalobkyne, že k novému zakliešteniu nedošlo, sú
účelové. Tiež liečba nespočívala v predpísaní maste, ale antibiotík.

101. Ku dňu 6.5.2005 (t. j. mesiac pred dátumom 6.6.2005) žalobkyňa na základe uzavretej pracovnej
zmluvy zo dňa 8.4.2005 pracovala v spoločnosti Lesprogres, s.r.o., Námestie SNP č. 153/35, Nitrianske
Pravno, IČO: 36 343 463. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo dňa 20.5.2005, uplynutím doby
určitej.

102. Podľa § 8 ods. 2 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení choroba z povolania podľa
tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb
z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vnikla za podmienok uvedených v tejto prílohe zamestnancovi
pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh

alebo služobných úloh.

103. V potvrdení pre zápočet období pracovnej neschopnosti, vystavenej spoločnosťou Lesprogres,
s.r.o., Námestie SNP č. 153/35, Nitrianske Pravno, IČO: 36 343 463 je uvedené, že počas trvania
pracovného pomeru nebola uznaná za dočasne práceneschopnú.

104. V konaní nebolo preukázané, že by ochorenie, ktoré u žalobkyne bolo diagnostikované dňa
6.6.2005: Borelióza I. štádia, bolo príslušným zdravotníckym zariadením uznané za chorobu z povolania.

105. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd pri posudzovaní nároku žalobkyne vychádzal z toho, že

v čase vystavenie posudku zo dňa 18.2.2010 trpela aj neprofesionálnou boreliózou.

106. Podľa Doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 1/2013 MUDr. Andrey Tomčovčíkovej nie je možné
stanoviť presný podiel, akým sa profesionálna a neprofesionálna infekcia boreliózou po dátume 6.6.2005(t.j. ivčase18.2.2010)podieľajúnaobmedzeniach(trvalých,prechodných)životnýchúkonovžalobkyne
pre jej uplatnenie sa vo sfére osobnej, rodinnej, kultúrnej, športovej.

107. Pokiaľ výsledky vykonaného dokazovania sú podkladom pre záver, že poškodená žalobkyňa trpí
profesionálnouineprofesionálnouboreliózou,aniejepritommožnéstanoviťpresnýpodiel,akýmsatieto
ochorenia podieľajú na jej obmedzeniach (trvalých, prechodných) v životných úkonoch pre jej uplatnenie
sa vo sfére osobnej, rodinnej, kultúrnej, športovej, nemôže to viesť z tohto dôvodu k zamietnutiu žaloby,
ktorou si uplatňuje nárok podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Takýto postup zo strany súdu by znamenal

odmietnutie spravodlivosti.

108. Z bodu 93. rozsudku vyplýva, že žalobkyňa trpí aj inými všeobecnými ochoreniami (okrem
neprofesionálnej boreliózy) a to: uzlíčkovou osteoartrózou, bolestivým chrbticovým syndrómom,
ochorením zraku, a tieto popri chorobe z povolania sa tiež podieľajú na obmedzeniach, resp. úplnom
vylúčení na označených činnostiach: ručné práce, obhospodarovanie záhrady, bicyklovanie. Ani v tomto

prípade nie je možné stanoviť presný podiel týchto ochorení na obmedzeniach, resp. úplnom vylúčení
vo vyššie uvedených činnostiach.

109. Zákonodarca na takýto konkrétny spor nedáva žiaden návod.

110. Aplikujúc ustanovenie čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku (kritérium racionálneho
zákonodarcu) súd však výšku nároku žalobkyne v prejednávanej veci môže určiť podľa svojej úvahy
(úvaha súdu do 30.6.2016 bola upravená v § 136 Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 1.7.2016
v Civilnom sporovom poriadku ekvivalent nemá, čo však neznamená, že by súd nemohol postupovať
podľa jeho čl. 4 ods. 2 - dotvorenie normy na konkrétny prípad, v žiadnom prípade nie však všeobecne

záväznej právnej normy).

111. Základom úvahy súdu je zistenie skutkových okolností, ktoré mu umožnia založiť úvahu na určitom
kvantitatívnom posúdení základných súvislostí.

112. Zo znaleckého posudku č. 1/2013 a z jeho Doplnenia č. 1 MUDr. Andrey Tomčovčíkovej vyplýva,
že v období od mesiaca októbra 2003 do roku 2006 u žalobkyne príznaky boreliózy boli stabilizované.
Zhoršovanie príznakov sa začalo prejavovať v roku 2006 (a pokračovalo i v roku 2010), čo bolo po zistení
neprofesionálnej boreliózy.

113. Neskoré (chronické) disseminované štádium Lymskej boreliózy sa objavuje niekoľko mesiacov až
rokov po iniciálnej infekcii a často má regresívny charakter (s. 17 znaleckého posudku Doc. MUDr. Evy
Teodory Gálikovej, CSc.).

114. Pokiaľ až v roku 2006 u žalobkyne sa začali zhoršovať príznaky chronického štádia boreliózy, ktoré

dovtedy boli stabilizované (nie však prekonané - vyliečené), tak podľa názoru súdu je možné vyvodiť,
že to bolo spôsobené zhoršovaním profesionálnej boreliózy (na čo mala vplyv nová iniciálna infekcia),
a aj novou ale neprofesionálnou infekciou boreliózy a jej možným prechodom už do chronického štádia.
Ochorenia sa prelínajú. Pokiaľ by po liečbe začatej dňa 6.6.2005 došlo k prekonaniu neprofesionálnej
boreliózy, a ak by ochorenie na profesionálnu boreliózu zostalo stabilizované tak, ako tomu bolo do roku

2006, tak k zhoršovaniu príznakov chronického štádia by nedošlo.

115. Po posúdení celkových okolností veci dospel súd k záveru, že sa jedná o prípad hodný osobitného
zreteľa.

116. Žalobkyňa ku dňu 18.2.2010 (dátum vydania posudku o bodovom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia) mala 52 rokov, choroba z povolania jej bola zistená vo veku 44 rokov. V
príčinnej súvislosti s ňou stratila pracovné príležitosti, znížila sa jej fyzická a psychická integrita, prišla o
radosť z venovania sa záľubám, znížili sa zdroje jej relaxu, narušil spánok, trpela chronickými bolesťami
hlavy, únavou, slabosťou, vyčerpanosťou, spomalenými reakciami, čo súviselo so zníženou mozgovou

činnosťou. Porovnávala svoj vtedajší spôsob života s predchádzajúcim obdobím.

117. Vzhľadom na obmedzenia, resp. úplné vylúčenie z činností vo sférach života (špecifikovaných v
bode 84. rozsudku) súd dospel k záveru, že nie je možné ich vyjadriť len sumou doteraz zaplatenou,t. j. 1.600,- eur (800,- eur plus 800,- eur). Súd zvýšil náhradu o sumu 4.000,- eur. V prevyšujúcej
časti žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Ako to už bolo uvedené, žalobkyňa trpí aj všeobecnými
ochoreniami: uzlíčkovou osteoartrózou, ochorením zraku, chrbtice a neprofesionálnou boreliózou.

Symptómom uzlíčkovej osteoartrózy je znížená ohybnosť rúk a s tým spojené bolesti. Ochorenie
chrbtice sa u nej prejavuje bolestivým syndrómom. S poukazom na bod 114. rozsudku, symptómy
neprofesionálneho ochorenia boreliózou po roku 2006 sa javia rovnaké ako symptómy profesionálneho
ochorenia boreliózou, a s tým sú spojené dôsledky vo sférach života. Uvedené neprofesionálne
ochorenia a ich dôsledky na špecifikované sféry žalobkyne, nebolo možné nechať bez povšimnutia.

Súd tiež poukazuje na to, že sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne je bodovo ohodnotené v
dolnej hranici bodového rozpätia. V konaní nebolo preukázané, že by trpela svalovými zášklbmi. Vyššie
uvedené skutočnosti boli zohľadnené v zamietnutí žaloby.

118. Je potrebné uviesť, že súdna prax sa už vyjadrila, že nie je možné vylúčiť určitú inú skupinu
poškodených, pokiaľ ide o posúdenie dôvodov hodných osobitného zreteľa, s poukazom k podstatnému

obmedzeniu či k strate ich možnosti uplatnenia v rôznych sférach života v porovnaní s tými, ktoré
mali vysokú a mimoriadnu úroveň kultúrnych, športových, politických, či iných aktivít v dobe pred
vznikom choroby z povolania. Takýto postup by bol diskriminačný voči tejto inej skupine osôb, keďže ich
(poškodených) nemožno vyradiť z určitého práva.

119. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

120. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

121. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa

vo veci rozhodlo.

122. Predkladateľ v dôvodovej správe k Civilnému sporovému poriadku uviedol, že v sporovom
konaní je kritérium procesného úspechu, prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania,
čomu zodpovedá aj systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria pritom (porovnaj

dôvodovú správu a tiež komentár k § 255 CSP) môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške
aj v prípade, ak priznal nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška
nároku závisí od úvahy súdu. Medzi tieto prípady je možné zaradiť i nároky uplatňované podľa § 7 ods.
3 vyhl. č. 32/1965 Zb.. V prípade trov právneho zastúpenia potom sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby bude určená z priznanej (nie uplatňovanej) sumy, ako tarifnej hodnoty (zo sumy 4.000,-

eur).

123. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, žalobca má nárok na náhradu trov vo výške 100% z
priznanej sumy (t. j. zo sumy 4.000,- eur).

124. Po právoplatnosti rozhodnutia osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania vydá súdny
úradník.

125. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená
s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

126. Predkladateľ Civilného sporového poriadku uviedol, že ustanovenie § 259 pokrýva aj potencionálne
výdavky štátu.

127. Za analogického použitia § 255 Civilného sporového poriadku štát má proti žalovanému právo na

náhradu trov v rozsahu 50% (v uvedenom percentuálnom vyjadrení bol neúspešný).128. Jediným príjmom žalobkyne je invalidný dôchodok. Platenie trov štátu by zhoršilo i tak už zložitú
jej finančnú situáciu, preto za použitia čl. 4 ods. 2 zásad Civilného sporového poriadku (Civilný sporový
poriadok nemá ekvivalent § 148 ods. 1 veta druhá O.s.p.) súd štátu náhradu proti nej nepriznal.

129. Osobitné uznesenie o výške trov štátu vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.