Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/466/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208127
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214208127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724
803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: L. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., B. XX, o zaplatenie
942,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 19.
januára 2016 č. k. 5C/229/2014-69 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19. 01. 2016 č. k. 5C/229/2014-69 pri právnom posúdení podľa
§ 3 ods. 1, 2, § 2 písm. a/ a b/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.
06. 2006, § 1 písm. a/, b/, § 23a ods. 1, 2 zák. č 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 30. 06. 2007, § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01. 05. 2014, § 100
ods. 1, 2 a § 101 Obč. zákonníka pre premlčanie žalobu žalobcu ohľadne zaplatenia sumy 942,20 eura
s príslušenstvom, zamietol. Zároveň zamietol aj návrh žalobcu ohľadne prerušenia konania.

2. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie vzniklý právny vzťah medzi účastníkmi
konania posúdil ako spotrebiteľský, pričom s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. sa aj bez
návrhu zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku. Vzhľadom k tomu, že splatnosť vyčísleného
nedoplatku zo strany žalobcu nastala dňom 16. 04. 2010, kedy žalovaná zrealizovala posledný vklad
v prospech žalobcu, trojročná premlčacia doba v danom prípade uplynula dňom 16. 04. 2013. Žalobca
podal žalobu na súde prvej inštancie až dňa 28. 04. 2014, t. j. oneskorene. S poukazom na uvedený
dôvod preto súd prvej inštancie predmetnú žalobu žalobcu kvôli premlčaniu v nej uplatnenému nároku

v celom rozsahu zamietol.

3. V časti týkajúcej sa podaného návrhu žalobcu na prerušenie konania vedeného na Okresnom súde
Komárno pod sp. zn. 5C/229/2014 a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom
súde SR v Košiciach ohľadne vyslovenia nesúladu ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl.
46 ods. 1 Ústavy SR, ktorý návrh podal dňa 08. 09. 2015 Okresný súd Košice II., súd prvej inštancie
predmetný návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

4. V odôvodnení svojho rozhodnutia v tejto časti uviedol, že nemá pochybnosť o ústavnosti ust. § 5b zák.
č. 250/2007 Z. z., pretože nedospel k záveru o rozpornosti ust. § 5b cit. zákona s niektorým zákonom,
resp. niektorou z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pochybnosti žalobcu oústavnosti tohto ustanovenia nevzhliadol súd prvej inštancie za dôvod pre aplikáciu procesného postupu
podľa § 109 ods. 1 písm. b/, resp. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vtedy platného § 142 ods. 1 OSP s tým, že úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu zmenu
napadnutého rozsudku tak, že jeho návrhu bude vyhovené v plnom rozsahu, resp. napadnutý rozsudok

bude zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie posúdil
ukončenie zmluvy nesprávne, pretože dátum omeškania s úhradou splátky nie je možné považovať za
dátum ukončenia zmluvy. Svoje odôvodnenie nezaložil súd na relevantných dôkazoch a skutočnostiach.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Nitre (sp. zn. 9Co/478/2015),
Krajského súdu v Prešove (sp. zn. 16C/7/2015) a NS SR v Bratislave (sp. zn. 4Cdo/146/2008). Na
margo aplikácie ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. prvoinštačným súdom uviedol, že týmto postupom súdu

došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1, čl. 1 ods. 2 a čl. 152 ods. 4
Ústavy SR. V oblasti ochrany spotrebiteľa zákonodarca a súdy už zašli tak ďaleko, že sa dotýkajú samej
podstaty a primeranosti práva a absolútne nevýchovne, paternalisticky, v rozpore so zásadou rovnosti
a zásadou, podľa ktorej právo patrí bdelým, ktoré by mali platiť aj pre „privilegovaného spotrebiteľa“
neprípustne zvýhodňujú spotrebiteľa v porovnaní s veriteľom, ktorému hrozí riziko nevymoženia ani

len elementárneho nároku bez príslušenstva. V Slovenskej republike je pravá retroaktivita zakázaná z
prechodného ust. § 29b nevyplýva, že v prípade ust. § 5b by mala platiť nepravá retroaktivita. Pokiaľ ide
o zamietnutie návrhu na prerušenie konania, tak tu poukázal na uznesenie Okresného súdu Košice II.
zo dňa 17. 07. 2015 sp. zn. 36C/117/2014, ktorým súd prerušil konanie až do právoplatného skončenia
konania na ÚS SR v Košiciach ohľadne podaného návrhu na vyslovenie nesúladu ust. § 5b zák. č.

250/2007 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie zvolením procesného postupu podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) následne dospejúc k tomu záveru, že podané
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon ustanovuje inak.

10. V danom prípade odvolací súd ako vecne správny podľa § 387 ods. CSP potvrdil odvolaním
žalobcu zo dňa 01. 03. 2016 napadnutý rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 19. 01. 2013 č.

k. 5C/229/2016-69, pričom v ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a samotný obsah odôvodnenia
napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Základným problémom v tomto
konaníjetáskutočnosť,podľaakýchhmotnoprávnychustanoveníjepotrebnéposudzovaťvzniklýprávny
vzťah medzi účastníkmi tohto konania a s tým spojenú otázku premlčania. Odvolací súd zhodne ako
súd prvej inštancie je toho názoru, že ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý sa musí spravovať príslušnými

ustanoveniami špeciálneho zákona (zák. č. 250/2007 Z. z.), ako aj všeobecného zákona, ktorým sú
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potom správny postup prvoinštančného
súdu, keď na daný právny vzťah aplikoval trojročnú premlčaciu dobu podľa § 100 ods. 1, 2 a §
101 Občianskeho zákonníka v spojení s § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. a nie štvorročnú premlčaciudobu podľa § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, ako v návrhu na začatie konania žiadal žalobca.
Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením prvoinštančného súdu v tom smere, že za dátum ukončenia
predmetnej zmluvy je potrebné považovať 16. 04. 2010, kedy žalovaná vykonala posledný vklad v

prospech žalobcu a od tohto dátumu je potrebné rátať aj začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby,
ktorá v danom prípade skončila dňa 16. 04. 2013. Žalobca totiž pri nepreukázaní jednostranného
odstúpenia od zmluvy neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby spochybnil, resp. preukázal iný
začiatok plynutia premlčacej doby tak ako ju určil súd prvej inštancie. V rámci návrhu na začatie
konania, v priebehu konania nešpecifikoval termíny jednotlivých mesačných splátok, z ktorých by pri

neexistencii jednostranného zosplatnenia pohľadávky v súvislosti s určením počiatku doby premlčania
bolo možné vychádzať. Takisto ani v podanom odvolaní sa žalobca bližšie nezmieňuje o tom, kedy
podľa jeho názoru a v akej dĺžke začala premlčacia doby plynúť a kedy mala skončiť. Iba z obsahu
skutkového vymedzenia podaného návrhu na začatie konania odvolací súd usudzuje, že by malo ísť
o štvorročnú premlčaciu dobu v zmysle § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Na margo aplikácie,
resp. neaplikácie ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. odvolací súd poznamenáva, že k takejto aplikácii

citovaného ustanovenia je daný zákonný dôvod, na ktorý musel súd prvej inštancie brať zreteľ pri
rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti mal takisto zohľadnil aj ust. § 52
ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť
normy obchodného práva (rozhodnutie NS SR v Bratislave zo dňa 21. 04. 2015 č. k. 3MCdo/12/2014).

11. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu žalobcu na prerušenie konania, tak odvolací súd sa stotožňuje
so zamietajúcim rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko namietané ust. § 5b tvorí súčasť zák. č.
250/2007 Z. z., ktorým zákonom a tým aj každým z jeho ustanovení je súd v rámci svojej rozhodovacej
činnosti viazaný.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP s tým, že žalovanej, ktorá mala v tomto konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože jej preukázateľne žiadne odvolacie trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).