Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/358/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225810
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115225810.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia, a.s.,

IČO: 35 910 739, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44/b, proti žalovanému W.. E. Ť., nar. XX.X.XXXX,
bytom G.M., L. XXXX/X, právne zast. JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove,
Hlavná 19, v konaní o zaplatenie 10.322,99 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.653 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania od
26.2.2014 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 13.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
istiny 10.322,99 Eur s príslušným úrokom a k náhrade trov konania. Svoj nárok oprel o to, že žalovaný
ako odberateľ zemného plynu odobral plyn na odbernom mieste tak, že originálna zabezpečovacia
značka plynomera bola odstránená a nahradená falošnou. Dopustil sa teda neoprávneného odberu
plynu meraného meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 23.11.2015, voči ktorému žalovaný podal odpor. Žalovaný s
návrhom od počiatku nesúhlasil.

3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom
a výsluchom znalca, výsluchom svedka a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete, na ktorého je pripojené odberné plynové zariadenie

žalovaného. Žalobca opieral svoju žalobu o skutočnosť, že so žalovaným uzavrel zmluvu SPP, a.s.
na odberné miesto Ľ., Ľ.A. X, odberateľ E. Ť.. Zmluva o dodávke plynu (č.l. 53) bola podpísaná
29.12.2008. Žalobca v žalobe tvrdil, že zamestnanci dňa 17.10.2013 pri kontrole odberného miesta
nadobudlipodozrenie,ženavyššieuvedenomodbernommiestedochádzakodberuplynumeradlom,na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Plynomer bol teda dňa 17.10.2013
demontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi, ktorý potvrdil, že na plynomeri sa nenachádza plomba,
ktorú používa autorizovaná osoba - výrobca. S poukazom na ustanovenie § 82 ods. 2 zákona o

energetike, odberateľ plynu je povinný uhradiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu,
ktorá neoprávneným odberom vznikla. Výšku škody vypočítal žalobca na základe vyhlášky č. 449/2012,
ktorú mu následne vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.2.2014 a to na sumu 10.322,99 Eur.5. Žalovaný najprv namietal to, že s navrhovateľom nemá zmluvný vzťah, pretože žalobca je distribútor
siete, avšak žalovaný je v zmluvnom vzťahu s dodávateľom SPP, a.s.

6. Žalobca k tomu uviedol, že aktívna legitimácia vyplýva z § 82 zákona o energetike. Škodu si uplatňujú
z titulu škody, nie z titulu bezdôvodného obohatenia tak, ako im to umožňuje tento zákon.

7. Žalovaný namietal, že plynomer nebol zabezpečený, pretože plynomer sa nachádza vo vnútornom
areáli žalovaného, je to však nehnuteľnosť, ku ktorej má prístup verejnosť.

8. Žalobca upriamil, že podľa nich žalovaný porušil dve povinnosti a to, že nemal uzavretú zmluvu
s dodávateľom na podnikanie, ale len na domácnosť, pričom objekt slúži na podnikateľskú činnosť.
Druhým naplnením skutkovej podstaty nezákonného odberu je porušenie meradla, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie. Žalobca netvrdil, že to urobil žalovaný, ale faktom je, že tento plyn odoberal.
Poukazoval na judikatúru NS SR, že za porušenie zabezpečenia takého meradla zodpovedá ten, na

koho je odberné miesto bez ohľadu na to, či tú škodu spôsobil, či bola urobená s jeho vedomím, alebo
nie, je tam objektívna zodpovednosť. Pri metodike výpočtu v prípade neoprávneného odberu postupovali
podľa platnej vyhlášky č. 449/2012 Z.z.. Keď nie je možné zistiť skutočný odber, vyhláška vychádza z
príkonu spotrebičov, ktoré sa nachádzajú na odbernom mieste. V objekte sa nachádzal plynový horák,
ktorý sa používal v lakovni. Plynový horák má výkon 35 m3 za hodinu. Modifikovali to na 1 a vychádzali

zo 6 m3 na hodinu.

9. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je zhrozený a nechápe, ako sa toto všetko mohlo stať. On je
majiteľom budovy v priemyselnej zóne. Zmluvu podedil od právneho predchodcu, SPP, a.s. mu poslalo
zmluvu a jeho nezaujímalo, ako je to formulované, či na domácnosť alebo podnikanie, jednoducho

zmluvu ktorú mu predložilo SPP, a.s., tak túto podpísal. Čo sa týka plynomeru, tak žalovaný vo svojej
výpovedi potvrdil, že je v jeho objekte, ale môže sa k nemu dostať ktokoľvek. On určite nijaké značky
nefalšoval, ani nijakým spôsobom do neho nezasahoval. Pravidelne platil preddavky okolo 250 Eur
mesačne. Namietal aj to, že nebol prítomný pri tom, keď sa zistilo, že s plynomerom nie je niečo v
poriadku. Následne mu dalo SPP, a.s. pokutu 10.000 Eur, čo sa mu vidí nehorázne.

10. Vo veci bol vypočutý aj svedok E.Í. T., ktorý sa pozná so žalovaným, pretože je u neho v prenájme
od roku 2008. Má v prevádzke lakovaciu kabínku, je to prevádzka autoservisu. Je to jediné, čo tam má
na plyn. V roku 2008 platil zálohové platby 120 Eur, v roku 2015 okolo 300 Eur, postupne sa to dvíha.
Je tam spotreba, presne nevie, možno od 4000 do 6000 kW. Nevedel o tom, že je nejaký problém s

plynomerom. Vie, že chodili každý rok odpisovať plyn a zrazu prišli za ním z plynárni, že berú hodiny.
Ukázali, že číslo sedí, odmontovali hodiny a naložili do auta. Pritom ešte povedal človek z plynárni, že
sa netočia kolieska, to počítadlo. Tento plynomer zabalili, zalepili a dali ho do auta. Nehovorili mu nič o
tom, že je tam vymenená plomba, hovorili len, že sa číselník netočí.

11.Svedokuviedol,žetammáautoservisavykonávadrobnémechanicképráce,aleprevažnelakovanie.
Prevádzka funguje od 8.00 hod. do 16.00 hod., mimo týchto hodín už len tak, že niečo v dielni poskladá.
Neeviduje presne dni, kedy kabínu spúšťa, alebo hodiny, to sa nedá. Svedok však uviedol, že plyn v lete
na lakovanie vôbec nepoužíva, pretože nie je potrebný. Tá kabína, na ktorú potrebuje plyn, tak tá slúži
výhradne na sušenie. Ak je vonku nad 20 °C, tak sušiť nepotrebuje v kabíne. Napríklad v roku, kedy

vypovedánapojednávaní(2016),žeodmájadopojednávania12.10.2016tútokabínuvôbecnepoužíval.
Spúšťa ho až na zimu. Svedok uviedol, že by bol ochotný zaplatiť nejakých 2.500 Eur alebo 3.000 Eur
tak, ako bola predchádzajúca bežná ročná spotreba, ale 10.000 Eur je neprimeraná cena. Pamätá si aj
to, že za to obdobie riadne platili platby, ale potom prišiel preplatok, že tam nebol žiaden odber a peniaze
sa vrátili. Svedok ešte uviedol, že za elektrinu platí mesačne okolo 800 Eur až 1.000 Eur, pretože tá

kabína ide hlavne na elektriku na kompresor. Plyn používa len sezónne na sušenie pol roka z roka.

12. Bol vypočutý aj znalec, ktorý predložil posudok ohľadne plynomeru W.. G. B.. Pozná právneho
zástupcužalobcu,pretožeexternepracujeakoznalecpreSPP,a.s.anapojednávaniachodieva.Potvrdil
to, čo uvádzal v znaleckom posudku, že mu bol predložený plynomer s výrobným číslom XXXXXXXX,

na ktorom sa nachádza jedna nitová plomba s označením XXMXX. Túto nitovú plombu z meradla
demontoval a zistil optickým skúmaním a porovnaním s optickým otlačkom nezhodu v špecifických
znakoch nachádzajúcich sa na tejto plombe. Na tomto si znalec trval, že kontrolné a spodné otlačky
neboli vytvorené jedným a tým istým nástrojom. Plombovanie sa vykonáva v metrologickom stredisku,keď sa dáva plynomer na kalibráciu pravidelne. Tento konkrétny plynomer bol na kalibrácii v roku 2007.
Vyplýva to z č. C., teda v ktorom to bolo stredisku a v ktorom roku to bolo kalibrované. Kontrolný
otlačok dostal od SPP, a.s., je to ten, ktorý urobili v metrologickom ústave. Znalec aj popísal odlišné

znaky na tejto plombe. S veľkou pravdepodobnosťou sa dá predpokladať, že pôvodné zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené a nahradené plombou. Je to s veľkou
pravdepodobnosťou hraničiacou k istote.

13. Súdu bol predložený zápis zo dňa 17.10.2013 o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa,

fotodokumentácia z tohto dňa, spomínaný znalecký posudok W.. G. B. Č.. G. XX-G.-XXXX.

14. Súd si na žiadosť strán dal predložiť z SPP, a.s. faktúru za roky 2013, vyúčtovanie za rok 2013,
2012, zmluvu o dodávke plynu zo dňa 29.12.2008. SPP, a.s. zaslal písomné stanovisko (č.l. 50).
Zabezpečoval dodávku zemného plynu odberateľovi E. Ť. do odberného miesta Ľ., Ľ. X na základe
zmluvy o dodávke zemného plynu pre odberateľa plynu domácnosti č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa

29.12.2008. Zmluva bola uzatvorená v zmysle požiadavky zákazníka, SPP, a.s. neskúma, či je odberné
miesto zaradené v kategórii domácnosť využívané na iné účely ako bývanie, varenie, ohrev teplej
vody. SPP, a.s. fakturuje spotrebu zemného plynu na základe odpočtov dodaných prevádzkovateľom
distribučnej siete spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s.. Tak je tomu aj v prípade odberného miesta Ľ.,
Ľ.A. X.

15. Žalobca na záver poukazoval na to, že bolo preukázané, že na odbernom mieste v období od
19.10.2012 do 17.10.2013 dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu a to na základe dvoch
skutočností: bez platne uzavretej zmluvy na účely podnikania a zároveň k odberu plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii. Takýto odber v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1

písm. a) a § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike je považovaný za neoprávnený.
Nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní je približne 1/5 jeho zákonného nároku, ktorý by bol
vyčíslený v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 449/2012 Z.z.. Má teda za to, že nimi uplatnená výška
náhrady škody neodporuje dobrým mravom, resp. nejakým zásadám poctivého obchodného styku a
podľatvrdenížalobcuboldostatočneústretovýsvyčíslenímnárokovvočižalovanému.Poukazovalnato,

že ďalšie zníženie tejto sumy by poprelo preventívny charakter danej právnej úpravy, nakoľko v prípade,
ak by bol odberateľ povinný zaplatiť len nejakú priemernú spotrebu, nič by odberateľov nedemotivovalo
od toho, aby spôsobom, ktorý zákon označuje za neoprávnený odber, plyn odoberali.

16. Naopak žalovaný stále tvrdil, že nebolo preukázané neoprávnené odoberanie plynu ani manipulácia

s plombami a meracím zariadením. Podľa neho nie je možné potvrdiť, že plomby, ktoré boli predmetom
znaleckého skúmania sú tie isté plomby, ktoré boli na meracom zariadení v čase jeho demontáže, keďže
prítomný žalovaný pri tejto demontáži nebol. Podľa žalovaného došlo k poruche nejakého meracieho
zariadenia, nešlo teda o neoprávnený odber. Čo sa týka uzavretej zmluvy na domácnosť, poukázal na
to, že samotní pracovníci SPP, a.s., ktorí robili odpočty, vedeli, kde sa toto meracie zariadenie nachádza,

že sa nachádza v priemyselnej zóne a plyn je používaný na podnikateľské účely. Žalovaný platil tak,
ako mu fakturovalo SPP, a.s.. Navrhoval súdu, aby vyhovel iba v časti žaloby a to 3.500 Eur, ako bola
priemerná spotreba v predchádzajúcom období.

17. Podľa § 1 ods. 5 písm. a) vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu

škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému
dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely,
technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely
(napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky), za denný počet
hodín používania plynového spotrebiča sa považuje v prípade výrobných prevádzok a technologických

objektov (napríklad kotolne) pri jednozmennej prevádzke 8 hodín denne, pri dvojzmennej prevádzke 16
hodín denne a pri trojzmennej prevádzke 24 hodín denne.

18. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet

a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu.

19. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o pripojení k prepravnej sietialebo o pripojení k distribučnej sieti, dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo prístupe do
prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,

20. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované
prevádzkovateľom siete.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe žalobcu je možné vyhovieť
čiastočne a to na základe tejto právnej úvahy:

22. Namietaná aktívna legitimácia zo strany žalobcu neobstojí. Súd pritom poukazuje na ustanovenia
zákona o energetike citovaného § 82, kde je zákonom daná aktívna legitimácia žalobcu pri uplatnení
si škody za neoprávnený odber.

23. Súd sa nemôže stotožniť ani s tvrdením žalovaného, že merací prístroj nebol porušený. V prvom
rade treba uviesť, že tieto skutočnosti mal súd za preukázané z predloženého znaleckého posudku, ako
aj z výsluchu samotného znalca. Ďalšími nepriamymi dôkazmi sú samotné faktúry od SPP, a.s., kedy
stav plynomera je na konci merania nižší, ako bol na začiatku merania, čo jednoznačne poukazuje na

manipuláciu s plynomerom. To, že vlastník nehnuteľnosti je zodpovedný za plynomer, vyplýva z jeho
zmluvy, ktorú má s SPP, a.s., ako aj už z ustálenej judikatúry. Je teda irelevantné, kto mohol, alebo aj
spôsobil poškodenie plynomera, resp. narušil plombu, a teda zodpovednosť žalovaného je na mieste.

24. Súd sa ale nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu, že k neoprávnenému odberu došlo aj na základe

toho, že žalovaný nemal platne uzavretú zmluvu, keďže ju mal uzavretú na domácnosť a nie za účelom
podnikania. Tento argument súd nepovažuje za relevantný a nepovažuje ho ako neoprávnený odber.
Je pravdou, že žalovaný mal uzavretú zmluvu na domácnosť, ale táto zmluva, ktorá sa nachádza v
spise a bola predložená SPP, a.s., bola predložená zo strany dodávateľa ako zmluva o domácnosť.
Súd považuje za relevantné tvrdenie žalovaného, že zmluvu prevzal po predchádzajúcom majiteľovi a

neskúmal, čo je jej obsahom. Aj samotné vyjadrenie SPP, a.s. v spise o tom, že SPP, a.s. neskúma, či
je odberné miesto zaradené na účely bývania, alebo na podnikanie, keďže SPP, a.s. fakturuje spotrebu
zemného plynu na základe odpočtov dodaných prevádzkovateľom distribučnej siete. Túto námietku
žalobcu súd považuje za irelevantnú a to s poukazom na to, že samotný dodávateľ SPP, a.s. toto za
relevantné nepovažuje ako aj z dôvodu, že žalovaný podpísal zmluvu takú, akú mu SPP, a.s. pripravilo

a nebol preukázaný opak.

25. K porušeniu právnej povinnosti teda zostalo v tomto konaní len preukázané manipulovanie s
meradlom plynu, keďže tak ako súd uviedol vyššie, bola preukázaná manipulácia s týmto meradlom.
Spornou ale ostal uplatnený nárok zo strany žalobcu a jeho výška. Žalobca sa bránil, že výšku vypočítal

na základe citovanej vyhlášky č. 449/2012 Z.z. a teda v súlade so zákonom a napriek tomu, že na
základe výpočtu tejto vyhlášky si mohol účtovať škodu v celkovej výške 54.186 Eur, z tejto sumy žiadal
iba 1/5 a teda aj sám znížil vyhláškovú sumu.

26. Žalovaná suma 10.322,99 Eur pozostáva z nákladov 260,51 Eur a z výpočtu škody 10.062,48

Eur. Náklady 260,51 Eur pozostávajú zo zaistenia neoprávneného odberu vrátane dopravy 185,80 Eur,
posudok na meradlo 40 Eur, overenie plynomeru 15,14 Eur a 19,57 Eur.

27. Žalobca si uplatňoval celkovú sumu 10.322,99 Eur, pričom 260,51 Eur tvorili náklady a zvyšná suma
10.062,48 Eur - výpočet podľa vyhlášky. Súd napokon rozhodol tak, že priznal žalobcovi istinu 5.653

Eur, ktorá pozostáva z celkových nákladov 260,51 Eur a z uplatneného výpočtu podľa vyhlášky polovica,
teda z 10.062,48 Eur - 5.392,60 Eur, čo spolu s nákladmi 260,51 Eur predstavuje sumu 5.653 Eur po
zaokrúhlení.

28. Prečo súd pristúpil k zníženiu uplatnenej škody v zmysle citovanej vyhlášky č. 449/2012 Z.z.

zdôvodňuje nasledovne. Rozhodnutie Českého ústavného súdu PLÚS 29/2013 prinieslo záver, že
vykonávací predpis má iba konkretizovať spôsob náhrady škody za neoprávnený odber - v prípade
tohto rozhodnutia elektriny. Náhrada škody je vo všeobecných rysoch upravená občianskym právom.
Má mať reparačný, nie sankčný charakter. Súdy preto nemajú vyhlášku o spôsobe stanovenia náhradyškody aplikovať mechanicky. Musia zohľadniť špecifické okolnosti prípadu, aby sa zistená škoda blížila
čo najviac škode skutočnej, aj keď je to často obtiažne. V rozpore so zákonom by sa mohlo javiť, pokiaľ
by výpočet náhrady škody nezaisťoval iba naplnenia kompenzačného princípu, ale malo by prísť k

akejsi nadkompenzácii poškodeného, či k forme sankcie neoprávneného odberateľa. Všeobecné súdy
majú teda povinnosť vykonávací predpis neaplikovať, alebo ho aplikovať iba sčasti. Vo zvyšku musia
postupovať podľa občiansko-právnej úpravy. Prípadne môžu obsah vykonávacieho právneho predpisu
náležite modifikovať podľa kritérií všeobecnej občiansko-právnej úpravy za účelom určenia skutočnej
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Výšku škody je možno určiť prostredníctvom

znaleckého posudku. Všeobecné súdy musia vždy škodu vypočítať spravodlivým spôsobom. Za týmto
účelom si musia opatriť a previesť také dôkazné prostriedky, vďaka ktorým je možné v konkrétnom
prípade výšku skutočnej škody preukázať, alebo sa k nej v maximálnej miere priblížiť.

29. Pri modifikácii výšky škody v tomto prípade za neoprávnený odber plynu sa súd inšpiroval práve
týmto rozhodnutím Českého ústavného súdu. Podľa názoru súdu nie je možné, tak ako to navrhoval

žalobca, aby škoda mala sankčný charakter, pretože výška 10.000 Eur voči skutočnému odberu, ktorý
nemohol prevýšiť viac ako 3.000 Eur, je neprimeraná. Súd sa teda inšpirovaný rozhodnutím Ústavného
súdu rozhodol modifikovať túto výšku škody a postupoval spôsobom, ktorý je uvedený vyššie. Keďže
skutočnú škodu a teda odber plynu nie je možné v danej situácii zistiť, vychádzal z predpokladanej výšky
škody, ako aj v ďalších rokoch zvýšený odber plynu. Súd má teda za to, že postupoval správne v súlade

so zákonom, kedy účelom vyhlášky č. 449/2012 Z.z. nemôže byť nadkompenzácia poškodeného.

30. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

32. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa splatnosti faktúry, čo
mu súd aj z priznanej istiny priznal, keďže si ich vyčíslil v súlade so zákonom.

33. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP, keďže úspech žalobcu a žalovaného je čiastočný
v 1 polovici, rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa

výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v
znení neskorších predpisov).