Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. november 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Pc/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216217483
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216217483.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: U. F., W.. XX.XX.XXXX, bytom Veľké

Blahovo, Hlavná 38, o určenie otcovstva k maloletému V. F., W.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému
procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda a zastúpeného matkou
- navrhovateľkou, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: T. U., W.. XX.XX.XXXX, F. H. L., L.
Q. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Evou Mészárosovou, advokátkou, Dunajská streda, Alžbetínske nám.
1203, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že T. U., W.. XX.XX.XXXX j e o t c o m maloletého V. F., W.. XX.XX.XXXX z
matky U. F., W.. XX.XX.XXXX.

SúdmaloletéhoV.F.,W..XX.XX.XXXXzverujedoosobnejstarostlivostimatke,ktoráhobudezastupovať
a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný platiť na výživu mal. V. sumu 100 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k
rukám matky, počnúc dňom 09.11.2016.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 09.11.2016 do 31.10.2017 v sume 1.173,33 eur.
Súd otcovi povoľuje dlh na výživnom splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 75 eur mesačne,
pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Matka maloletého dieťaťa (ďalej aj ako navrhovateľka) podala dňa 09.11.2016 návrh na určenie
otcovstva k jej dieťaťu, za otca označila muža (ďalej aj ako žalovaný), s ktorým sa intímne stýkala v
období rozhodnom pre splodenie dieťaťa, ako dôkaz navrhuje vykonať testovanie DNA. Ďalej žiadala
zaviazať ho k plateniu výživného 130 eur mesačne od narodenia dieťaťa.
(2) Žalovanému bol návrh doručený riadne dňa 27.12.2017, k návrhu sa nevyjadril, v konaní bol nečinný.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaný je otcom dieťaťa, iný muž do úvahy
neprichádza, udržiavala s ním intímny vzťah, ochranu pri intímnom styku nepoužívali a spoločne v
období od E. H. R. XXXX žili. V tom období ostala gravidná. Vzťah však nefungoval, navyše žalovaný

najprv otcovstvo zaprel a vzťah ukončili. Keď sa dieťa narodilo, žalovaný ho začal navštevovať a hlásil sa
k otcovstvu dieťaťa, takéto správanie trvalo asi mesiac, následne odišiel pracovať do W.. V decembri ich
opäť navštívil, aj sa opäť vyhlásil sa za otca dieťaťa, jeho návštevy však trvali týždeň. Výživné neplatí.(5) Muž, voči ktorému návrh smeroval, cestou advokátky navrhol znalecké dokazovanie testom DNA. V
konaní o uznanie otcovstva (na tunajšom súde vo veci sp. zn. 5Po/2/2016) dňa 24.10.2016 potvrdil, že
udržiaval intímny vzťah s navrhovateľkou v rozhodnej dobe, ale má o svojom otcovstve pochybnosti a

trvá na vykonaní testov DNA. Na tunajšom súde je voči nemu vedené ďalšie konanie o určenie otcovstva
(k maloletému dieťaťu, nar. v L. XXXX), vec je vedená pod sp. zn. 16C/156/2016. V predmetnej veci bol
dňa 08.09.2017 vyhlásený rozsudok, ktorým bolo žalovanému určené otcovstvo, maloleté dieťa z toho
konania bolo ponechané v starostlivosti matky a žalovaný bol zaviazaný k plateniu výživného sumou
100 eur mesačne. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplývajú zistené pomery žalovaného

(výsluchom zo dňa 04.11.2016): ... nie je vedený v evidencii nezamestnaných, vyššie vzdelanie nemá,
v období od mája 2016 do októbra 2016 pracoval v W. U. Y., kde mal príjem približne 800 až 900 eur
mesačne netto, v decembri 2016 pracoval asi týždeň v pracovnom pomere s príjmom 94 eur brutto,
odvtedyniejezamestnaný,nepoberážiadnedávky,inévyživovaciepovinnostinemá...Podľapotvrdenia
úradu práce zo dňa 13.06.2017 bol žalovaný naposledy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v
roku 2013, nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Podľa informácie Sociálnej poisťovne žalovaný

sa nenachádza v evidencii poistencov ako samostatne zárobkovo činná osoba ani ako zamestnanec,
naposledy bol do poistenia prihlásený ako zamestnanec s pravidelným príjmom v decembri 2016.
Nepoberá dôchodok, nebola mu vyplácaná dávka v nezamestnanosti.

(6) Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva

ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. Podľa § 91 ods.
1 zák. o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Podľa ods. 2 súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.

(7) Podľa § 94 ods. 1 zák. o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže

dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Podľa ods. 2 za otca
sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

(8) Podľa § 108 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - CMP) účastníkom

konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž,
ktorého otcovstvo má byť určené.

(9) Súd vo veci na návrh žalovaného nariadil uznesením č. k. 12Pc/8/2016-50 zo dňa 08.06.2017
dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA. Zároveň bol žalovaný zaviazaný k

povinnosti zložiť preddavok na znalečné vo výške 500 eur do 15 dní od doručenia uznesenia. Preddavok
zo strany žalovaného zložený nebol.

(10) Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať
aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

(11) Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 192 Civilného sporového poriadku (zákon č.
160/2015 Z. z. - CSP) skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

(12) Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak
nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa ods. 2 súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú
podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol
alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Podľa § 253 ods. 2 CSP

ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s
ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého
dokazovania. Podľa ods. 3 ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz
nevykoná.

(13)Vdanejvecibolzistenýskutočnýstavvecivzmysle§35CMP,vyplývajúciztvrdenianavrhovateľkyo
otcovstve žalovaného. Nie je úlohou súdu vykonávať dokazovanie k popretiu tohto tvrdenia, pokiaľ chce
účastník tvrdenie iného vyvrátiť, má možnosť navrhovať dôkazy, v takom prípade však súd môže tomuto
účastníkovi uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu. Žalovanému bola uložená povinnosťzložiť preddavok na trovy ním navrhovaného dôkazu, nakoľko tak neurobil, súd od tohto dôkazu upustil
(uznesením č. k. 12Pc/8/2016-76 zo dňa 07.09.2017).

(14) Keďže žalovaný nevyvrátil tvrdenie navrhovateľky o jeho otcovstve k maloletému, súd návrhu
vyhovel a určil otcovstvo žalovaného k maloletému synovi navrhovateľky v zmysle cit. § 94 ods. 2 zák.
o rodine.

(15) Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností a o výžive maloletého.

(16) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich
rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. o rodine) Ak rodičia

maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu
o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

(17) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú

spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák.
o rodine)

(18) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(19) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(20) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(21) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,
ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,

ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre
všestranný vývoj dieťaťa. Teda
priurčenívýživnéhotrebavychádzaťzozásady,žeživotnáúroveňdieťaťamábyťúmernáživotnejúrovni

rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na
výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na
prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky
výživnéhoriadizákladnýmipravidlami,atoodôvodnenýmipotrebamioprávnenejosobyaschopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od

veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma
faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného
stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež
počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.(22) V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi
žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto
súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa starala aj doposiaľ.

(23) Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím na vek dieťaťa (necelé dva roky), pričom matka
neuviedla, že by mala na starostlivosť o dieťa zvýšené výdavky, pomery oboch rodičov. V danom prípade
otec nie je zaradený do riadneho pracovného procesu, nie je ani evidovaný na úrade práce. Nepreukázal
však zdravotné problémy, pre ktoré by nemohol pracovať. Súd mu tak určil výživné v sume primeranej

potrebám dieťaťa, ako aj schopnostiam zdravého mladého muža, ktorý má však aj ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu v približne rovakom veku.

(24) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu (do konca mesiaca
predchádzajúceho rozhodnutiu, nakoľko výživné za mesiac november ešte nie je splatné). Matka
nepreukázala vážne dôvody, pre ktoré nemohla podať návrh na začatie konania skôr, preto súd

nevyhovel jej návrhu, aby bolo výživné určené aj za obdobie pred podaním návrhu na začatie konania.
Otcovi v tomto takto na výživnom vznikol dlh (keďže si vyživovaciu povinnosť za dané obdobie neplnil
v žiadnom rozsahu) za 11 mesiacov x 100 eur + 23 dní za november 2016 - 100 eur/30 x 23, ktorý dlh
je povinný splácať spolu s bežným výživným. Výšku splátky súd určil tak, aby bol otec schopný ju platiť
a aby bol dlh čo najskôr (do roka a pol) splatený.

(25) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(26) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)