Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. marec 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19Cpr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116207196
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116207196.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou v právnej veci žalobcu: V. V., J.. XX.X.XXXX,

G. O.. Š. XXX/X, N., proti žalovanému: NADOK, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, zastúpenému:
PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 197,- eur zastavuje.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 30.3.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že
skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je neplatné a pracovný pomer založený pracovnou
zmluvou zo dňa 2.11.2015 naďalej trvá. Ďalej žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu
náhradu mzdy vo výške jeho priemernej mzdy pred neplatným skončením pracovného pomeru a to od
2.2.2016 až do dňa kedy mu bude umožnený ďalší výkon práce. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného
na zaplatenie sumy 197,- eur titulom nevyplatenia stravného za mesiac december 2015.

2. Uvedeného sa žalobca domáhal na tom skutkovom základe, že dňa 2.11.2015 uzavrel pracovnú
zmluvu so žalovaným na základe ktorej sa zaviazal vykonávať u žalovaného prácu na pozícii vodiča
nákladného motorového vozidla v medzinárodnej a v tuzemskej kamiónovej doprave so skúšobnou
dobou 3 mesiace. V mesiaci december 2015 mu zamestnávateľ nevyplatil žiadnu sumu stravného.
Dňa 6.2.2016 mu bolo doručené poštovým podnikom písomné Oznámenie o ukončení pracovného
pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka prace. Bolo mu oznámené, že zamestnávateľ končí
pracovný pomer dňa 2.2.2016. Termín doručenia písomnosti je po skúšobnej dobe, ktorá končila dňa

2.2.2016. Vzhľadom na uvedené so skončením pracovného pomeru nesúhlasí, má záujem naďalej
u žalovaného pracovať o čom ho písomne upovedomil listom zo dňa 7.2.2016. Žalobca poukázal
na rozhodnutie NSSR č. 43/1984 Sb. podľa ktorého nebol povinný sa dostaviť na príslušný útvar
zamestnávateľa kde by sa mu mala písomnosť doručiť.

3. Pred začatím pojednávania žalobca podaním doručeným dňa 24.1.2017 zobral predmetnú žalobu v
časti o zaplatenie sumy 197,- eur späť.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
Pracovnou zmluvou zo dňa 2.11.2015; Skončením pracovného pomeru zo dňa 29.1.2016; Oznámením
zo dňa 29.1.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:5. Žalobca uviedol, že trvá na tom, že skončenie pracovného pomeru mu bolo doručené až po skúšobnej
dobe, pridržiava sa skutočností uvedených v žalobe.

Na otázku súdu či bol dňa 29.1.2016 na pracovisku? Žalobca uviedol: ,,Bol som vyzvaný telefonicky,
aby som prišiel do práce, v ten deň som nemal prepravu, keďže som ukončil prepravu večer, bol som
vyzvaný, aby som prišiel na nejakú diskusiu alebo činnosť do práce, ja som sa dostavil, prebehla
diskusia, nejaký meeting iba so mnou na konci ktorého mi bolo oznámené, že so mnou chcú ukončiť
pracovný pomer, ja som odovzdal i zverené predmety, čo som im podpísal, ja som nepovažoval

neprevzatie písomnosti o skončení pracovného pomeru za odmietnutie prevzatia písomnosti, nakoľko
som nebol povinný sa za týmto účelom dostaviť sa na pracovisko podľa rozhodnutia NS SR, ktoré
som citoval. Na základe toho mi následne zamestnávateľ doručil skončenie pracovného pomeru až po
ukončení skúšobnej doby.“

6. Zástupca žalovaného uviedol, že dňa 29.1.2016 bol prítomný žalobca na pracovisku, čo napokon

potvrdil, za prítomnosti ďalších zamestnancov mu bolo doručované skončenie pracovného pomeru v
skúšobnej dobe, ktoré odmietol prevziať a odišiel. Z dôvodu právnej istoty žalovaný následne doručoval
oznámenie o skončení pracovného pomeru žalobcovi prostredníctvom pošty. Vzhľadom na uvedené má
žalovaný za to, že bola naplnená hypotéza právnej normy § 38 ods. 4 Zákonníka práce, žalobca odmietol
prevziať výpoveď a teda má sa za to, že došlo k jej doručeniu. Z konania žalovaného, keď vrátil zverené

predmety (telefón, nabíjačku, SIM kartu, tankovaciu kartu, nákladné motorové vozidlo, platobnú kartu)
jednoznačne vyplýva, že si musel byť vedomý toho, že končí pracovný pomer, preto ďalší jeho postup, že
považuje skončenie pracovného pomeru za neplatné je nepochopiteľný. Poukazuje tiež na rozhodnutie
NSSR č. 43/1984 ktorým sa žalobca bráni, toto rozhodnutie však vyplýva z úplne iného skutkového
stavu, v danom prípade je nepochybné, že žalobca dňa 29.1.2016 bol osobne prítomný na pracovisku.

7. Žalobca k vyjadreniu zástupcu žalovaného uviedol, že nepopiera uvedené skutočnosti. Bol vyzvaný,
aby odovzdal tieto veci, preto ich odovzdal, oznámil zamestnávateľovi, že písomnosť nepovažuje za
doručenú, keď bol vyzvaný na to, aby ju prevzal.

8.ZPracovnejzmluvyzodňa2.11.2015vyplýva,žebolauzavretámedzižalobcomakozamestnancoma
žalovaným ako zamestnávateľom, zamestnanec mal nastúpiť do práce 3.11.2015 ako vodič nákladného
vozidla, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace.

9. Zo Skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, § 72 ZP zo dňa 29.1.2016 vyplýva, že

zamestnávateľ - žalovaný oznámil zamestnancovi - žalobcovi, že podľa § 72 ZP končí s ním pracovný
pomer v skúšobnej dobe a to ku dňu 2.2.2016.

10. Z Oznámenia zo dňa 29.1.2016 adresovaného žalovaným žalobcovi vyplýva že zamestnávateľ
oznámil zamestnancovi (žalobcovi), že dňa 29.1.2016 mu na pracovisku doručili Skončenie pracovného

pomeru (datované 29.1.2016) v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce (ku dňu 2.2.2016). Nakoľko
odmietol prevziať túto písomnosť za prítomnosti svedkov, táto písomnosť sa v súlade s § 38 ods. 4
Zákonníka práce považuje za doručenú dňa 29.1.2016, pracovný pomer sa skončil dňa 2.2.2016.

11.Podľa§72ods.1,2Zákonníkapráce,vskúšobnejdobemôžezamestnávateľazamestnanecskončiť

pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do
konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré
nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
(ods. 1) Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi

spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. (ods. 2)

Podľa § 38 ods. 1, 4 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach

týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku. (ods. 1) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sasplní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú

aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. (ods. 4)

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

12. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 197,-eur z dôvodu späťvzatia v súlade s citovaným

ustanovením § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného
so späťvzatím, nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním.

13. Vo zvyšnej časti, po zistení, že predmetný návrh bol podaný v zákonnej lehote dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú vzhľadom na nasledovné:

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca bol zamestnaný u žalovaného na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 2.11.2015 s dňom nástupu do práce dňa 3.11.2015 ako vodič nákladného
vozidla, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Dňa 29.1.2016
sa žalobca na základe výzvy žalovaného dostavil na pracovisko, kde mu bolo zamestnávateľom
oznámené, že s ním končí pracovný pomer, žalobca odovzdal i zverené predmety, písomné skončenie

pracovného pomeru žalobca odmietol prevziať s odôvodnením, že nebol povinný sa za týmto účelom
dostaviť na pracovisko. Na základe uvedeného zamestnávateľ následne doručil žalobcovi oznámenie o
skončení pracovného pomeru prostredníctvom pošty dňa 6.2.2016.
Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporu sporný. Žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru s poukazom na rozhodnutie NS SR č. 43/1984 Sb. podľa ktorého nebol

povinný sa dostaviť na príslušný útvar zamestnávateľa kde sa mu mala písomnosť doručiť, preto mal
za to, že neprevzatie skončenia pracovného pomeru na pracovisku dňa 29.1.2016 nemožno považovať
za odmietnutie prijatia písomnosti čím by nastali účinky doručenia. Žalobca mal za to, že počas trvania
skúšobnej doby mu nebolo platne doručené skončenie pracovného pomeru.
Súd dospel k záveru, že s argumentáciou žalobcu sa nie je možné stotožniť, keď v zmysle citovaného

ustanovenia § 38 ods. 4 Zákonníka práce, účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie
písomnosti odmietne, čo sa stalo v danom prípade, keď žalobcovi ako zamestnancovi bolo písomné
skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe doručované na pracovisku dňa 29.1.2016, t.j. ešte
počas plynutia skúšobnej doby, ktorá skončila dňa 3.2.2016, žalobca prijatie písomnosti odmietol, čo v
konaní potvrdil.

Čo sa týka obrany žalobcu, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu č. 43/1984, ktorý vyslovil: ,,Za
zmarenie doručenia písomnosti ani za odmietnutie jej prijatia nemožno považovať skutočnosť, že sa
pracovník na výzvu nedostavil na príslušný útvar organizácie, kde mu mala byť doručená písomnosť
organizácie“ , nebol povinný dostaviť sa na pracovisko a odmietnutie prijatia skončenia pracovného
pomeru preto nemožno považovať za doručené, súd je toho názoru, že vyslovený právny názor sa

vzťahuje na úplne odlišnú skutkovú situáciu, a to situáciu, keď sa zamestnanec nedostaví na pracovisko
na základe výzvy zamestnávateľa za účelom prevzatia písomnosti.
V danom prípade žalobca sa na pracovisko dňa 29.1.2016 dostavil, zároveň v uvedený deň odovzdal
zverené veci, skončenie pracovného pomeru odmietol prevziať, preto sa v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka
práce považuje písomnosť - Skončenie pracovného pomeru zo dňa 29.1.2016 za doručené a pracovný

pomer žalobcu skončil dňa 2.2.2016.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.14. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.(ods. 2)

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 256 ods.

1 Civilného sporového poriadku, keď čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca a vo zvyšnej časti
bol plne úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.