Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Kochan Morová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/354/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112203055
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6112203055.2
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: AutoFinance, a.s., so sídlom Okružná
18, 058 01 Poprad, IČO: 36 810 894, zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnému: EQUE s.r.o.,
so sídlom Podháj 6139/51, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 784, na vymoženie pohľadávky vo
výške 3.195,30 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom
Kormaníkom, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, so sídlom Nám. gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará
Ľubovňa, pod sp. zn. EX 199/2012, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 202,75 eura, a to do 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1) Oprávnený podal dňa 23. 01. 2012 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie
pohľadávky vo výške 3.195,30 eur a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cb/155/2011-60 zo dňa 21. 10. 2011. Poverením č. 5601
081958 * zo dňa 10. 02. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Dušana Kormaníka, ktorý ju vedie. pod sp. zn. EX 199/2012.
2) Súdny exekútor podal tunajšiemu súdu dňa 01. 12. 2016 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného. Poukázal na to, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, z
predaja ktorého by výťažok postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Spolu s podnetom na zastavenie
exekúcie predložil súdu vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis sp. zn. EX 199/2012.
3) Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
"Exekučný poriadok") exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
4) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.
5) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6) Súd z obsahu súdneho spisu aj z predloženého exekučného spisu sp. zn. EX
199/2012 mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci
osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku,
ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor lustráciou v evidencii motorových vozidiel zistil, že povinnýnie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Je len držiteľom motorového vozidla s iným vlastníkom,
ktorýmjeleasingováspoločnosť,jednásaoosobnémotorovévozidloznačkyAUDIA4,EČV:BB-224DD,
v premávke od 18. 11. 2008, na ktoré sú vedené predchádzajúce exekútorské blokácie od roku 2010
a blokácia súdneho exekútora JUDr. Kormaníka je celkom štvrtá v poradí. Súdny exekútor vykonal tiež
elektronickú lustráciu bánk a zistil, že predmetné banky nevedú aktívne účty povinného. Lustráciou
majetku prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR. Z lustrácie
Sociálnej poisťovne vyplynulo, že povinný bol vedený v jej evidencii v období od 03. 05. 2006 do 31. 12.
2007. Z výsledkov lustrácie zdravotného poistenia povinného vyplynulo, že povinný bol registrovaný v
zdravotnej poisťovni UNION ako zamestnávateľ v období od 01. 01. 2007 do 30. 09. 2007 a v zdravotnej
poisťovni DÔVERA ako platiteľ poistného na verejné zdravotné poistenie - zamestnávateľ od 01. 01.
2007 do 30. 11. 2007. Osobným zisťovaním dňa 28. 08. 2012 v mieste sídla povinného zapísaného v
ORSR súdny exekútor zistil, že tam nie je povinný zastihnuteľný, v okolí sídla nikto nemal vedomosť
o tom, že by tam mal povinný sídlo. So štatutárnymi zástupcami sa nebolo možné skontaktovať ani v
mieste ich trvalých bydlísk zapísaných v ORSR. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný nedisponuje
žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok.
7) Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené
všetky zákonné dôvody pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8) Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9) Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
10)Podľa§203ods.2vetyprvejExekučnéhoporiadku(vzneníúčinnomdo31.10.2013)aksaexekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11) Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12) Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len "vyhláška") ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
13) Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
14) Podľa § 23 ods. 1, 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
15) Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.16) Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31. 10. 2013) aj o trovách exekúcie. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť
povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie,
nie však v takej výške ako si ich tento uplatnil. Pri určení výšky trov súd vychádzal z predloženého
vyúčtovania a exekučného spisu.
17) Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 212,37 eura, ktoré pozostávajú z odmeny
súdneho exekútora vo výške 33,19 eura, náhrady hotových výdavkov vo výške 131,90 eura (poštovné
18,60 eura, poplatky za súčinnosť 0,90 eura, výdavky na založenie a archiváciu spisu 5,25 eura,
telekomunikačné výdavky 1,23 eura, cestovné náhrady 105,92 eura), náhrady za stratu času 11,88 eura
(18 polhodín x 0,66 eura), a 20% DPH, t. j. 35,40 eura. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal vyúčtované
hotové výdavky predstavujúce budúce náklady vo výške 1,25 eura - poštovné za vrátenie poverenia, ani
náklady na založenie a archiváciu spisu vo výške 5,25 eura. Súd má za to, že pokiaľ sa jedná o budúce
náklady, tieto trovy si súdny exekútor vyúčtoval za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až
po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie t.j. ide o tzv. budúce úkony. Po
zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho
exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov, teda
tieto výdavky musia byť už vynaložené, aby bolo možné za ne náhradu priznať. Náklady na založenie
a vedenie spisu sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora ako náhrada za
administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Bežný kancelársky materiál nie je
výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné
a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky
materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr.
perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady
na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume
náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani
zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu,
že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných
výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
Takýto výklad ustanovení vyhlášky Ústavný súd Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. I. ÚS 157/08-16
zo dňa 29. 04. 2008) považoval za súladný s Ústavou Slovenskej republiky. Súd ďalej neuznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 1,23 eura za telekomunikačné výdavky, nakoľko
súdny exekútor nepreukázal nespochybniteľnú výšku predmetnej sumy. Súdnemu exekútorovi patrí
popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane telekomunikačných výdavkov, tieto však musia byť
nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným
dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd
mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Z dokladu o úhrade
vo výške 10,- eura za "dobitie karty EASY" nie je preukázané, že súdny exekútor vynaložil 1,23 eura
za telekomunikačné výdavky práve v tomto exekučnom konaní a že tieto boli vynaložené účelne. Súd
priznal súdnemu exekútorovi len náhradu tých výdavkov, ktoré mu už reálne vznikli a boli preukázané.
18) Podľa § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej
len "zákon o cestovných náhradách") v spojení s § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel
pri pracovných cestách bola súdnemu exekútorovi priznaná základná náhrada za použitie osobného
cestnéhomotorovéhovozidlazakaždý1kilometerjazdyvovýške0,183eura,čojepridĺžketrasy372km
(Stará Ľubovňa - Banská Bystrica a späť) suma 68,08 eura. Podľa § 7 zákona o cestovných náhradách
bola priznaná aj náhrada za spotrebované pohonné látky. Z dokladu o úhrade zo dňa 28. 08. 2012,
preukazujúceho čerpanie pohonných látok v súvislosti s cestou vykonanou toho istého dňa, súd zistil
cenu pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu, t.j. 1,595 eura za 1 liter. Náhrada
za spotrebované pohonné látky tak pri dĺžke trasy 372 km, pri priemernej spotrebe (kombinovane) 6,33
l na 100 km a cene pohonnej látky 1,595 eura predstavuje sumu 37,56 eura. Priznaná náhrada za stratu
času v zmysle § 23 vyhlášky predstavuje sumu 11,88 eura (t.j. 18 polhodín x 0,66 eura).
19) Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie
súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky priznal súdnemu
exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 eura, náhradu účelnevynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie vo výške 123,89 eura (poštovné
17,35 eura, poplatky za súčinnosť 0,90 eura, cestovné náhrady 105,64 eura), náhradu za stratu času
11,88 eura (18 polhodín x 0,66 eura). Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky
vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny a náhrady hotových
výdavkov aj uplatnenú 20 % DPH vo výške 33,79 eura.
20) Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. 08. 2017 oprávnený navrhol zmenu súdneho
exekútora. Nakoľko súd zistil dôvod pre zastavenie exekúcie, o návrhu na zmenu súdneho exekútora
nerozhodoval, pretože by to v štádiu, kedy bola exekúcia zastavená, už nebolo účelné.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.