Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/274/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215209664
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2215209664.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v sporovej veci žalobcu: KONTO KREDIT,

s. r. o., v likvidácii, Žilina, Národná 10, IČO 36 415 413, proti žalovaným: 1/ E. O., G.. XX.XX.XXXX, E.
K. Z. M., K. XXXX/XX a 2/ M. B., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Z. M., C. XXX/XXX, obaja zastúpení JUDr.
Evou Skačániovou, advokátkou, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, o zaplatenie 11.617,87 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 20.05.2015 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by boli žalovaní zaviazaní

k zaplateniu istiny vo výške 11.617,87 eur, úroku z omeškania a k náhrade trov konania s odôvodnením,
že žalobca so žalovanými uzavreli dňa 02.06.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovaným úver 350.000 Sk (11.617,87 eur), na dobu do 02.09.2016. Poukázal na uznanie dlhu
žalovanými priamo v zmluve (čl. VI.). Zároveň uviedol, že na tunajšom súde sa viedlo konanie vo veci
neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy (a iných) pod sp. zn. 7C/28/2008, v prípade úverovej zmluvy
bolo konanie zastavené. Žalovaní doposiaľ nezaplatili žiadnu sumu, k uznaniu dlhu poukázal žalobca
na § 110 ods. 1 druhú vetu Obč. zák. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil odkazom na § 517 ods.

1, 2 Obč. zák.

(2) Žalovaným bola žaloba doručená dňa 12.08.2015 a 10.08.2015, k žalobe sa vyjadrili cestou
advokátky písomne podaním z 17.09.2015 tým, že navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdili
uzavretie zmluvy o úvere, podľa ktorej prevzali úver vo výške 350.000 Sk (11.617,87 eur) s dohodnutými
úrokmi 49.840 Sk (1.654,38 eur), ktoré mali vrátiť žalobcovi do 02.09.2006. Od žalobcu žiadne peniaze
vo výške 350.000 Sk neprevzali, túto čiastku prevzala tretia osoba od ďalšej osoby, ako bolo zistené

a ustálené v právoplatne ukončenom v spore vedenom pod sp. zn. 7C/28/2008, ktorú skutočnosť v
označenom konaní potvrdil aj vypočutý svedok (ďalšia osoba), ktorý však poukazoval na plnú moc
vystavenú žalovanými, čo však oni popreli. Úver mala splácať tretia osoba, čo nerobila, a preto na
výzvu žalobcu v septembri 2006 zaplatili v októbri 2006 žalobcovi splátku vo výške 16.613 Sk (551,45
eur), ktorú čiastku im poskytla práve tretia osoba a v novembri 2006 zaplatili opäť sumu 16.613 Sk z
vlastných finančných prostriedkov. Súčasne s úverovou zmluvou uzavreli so žalobcom dňa 02.06.2006
zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k bytu, na základe ktorej prešlo vlastnícke

právo k spornému bytu na žalobcu, ktorý ho kúpnou zmluvou previedol ďalej. Pohľadávka žalobcu
tak bola z kúpnej ceny v plnom rozsahu uspokojená. Napriek označeniu ide nepochybne o zmluvu
o pôžičke a zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca je obchodnou spoločnosťou (teda nejde o banku)
a poskytovateľom pôžičiek. Podmienky zmluvy neboli dohodnuté individuálne a vykazujú výraznúnerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, boli pripravené vopred a určené širokému
okruhu osôb. Preto zmluvu treba posudzovať podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Nekalou podmienkou
je tu výška odplatných úrokov - na dobu troch mesiacov, čo predstavuje 56,96% ročne. Nekalou

podmienkou je aj výška zmluvnej pokuty, aj dojednanie, že pokiaľ by splatili dlh skôr, úroky musia zaplatiť
vcelejvýške.Neprijateľnúpodmienkuvidiaajvzabezpečeníúveruďalšouzmluvou-ozabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva ... Zmluva o úvere nebola uzavretá vážne, jej cieľom nebolo požičať peniaze
žalovaným, ale tretej osobe a žalobca nemohol byť v tomto ohľade dobromyseľný. Zmluvu podpísali
v omyle vyvolaným treťou osobou, voči ktorej sa v tomto smere vedie aj trestné konanie. Žalovaní

sú iba formálni dlžníci. Nesúhlasia s tým, že v čl. VI. zmluvy ide o právny úkon spôsobujúci následky
uvedené v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko uznaním dlhu sa zakladá vyvrátiteľná právna
domnienka, že dlh v čase uznania trval. Čl. VI. zmluvy je iba záväzok dlžníkov vyplývajúci zo zmluvy o
pôžičke, že požičané peniaze vrátia za podmienok uvedených v zmluve na základe vzájomnej dohody
- dvojstranného právneho úkonu, kým podľa § 558 Občianskeho zákonníka ide o jednostranný právny
úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Je nepochybné, že dlh žalovaných sa stal splatný 02.09.2006 a

odhliadnuc od toho, že žalobca sa uspokojil, a dlh bol vyrovnaný tým, že sa stal výlučným vlastníkom
bytu, a teda zanikli jeho práva vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke na vrátenie peňazí s príslušenstvom,
z dôvodov právnej istoty vzniesli námietku premlčania s poukazom na právnu úpravu § 100 ods. 1, §
101 a § 103 Občianskeho zákonníka.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

(4) Žalovaní dňa 02.06.2006 uzatvorili so žalobcom zmluvu o úvere č. 96/2006. Jej predmetom bolo
poskytnutie úveru („v hotovosti pri podpise zmluvy“ - čl. II.) žalovaným ako solidárnym dlžníkom vo

výške 350.000 Sk s tým, že sa zaviazali poskytnuté prostriedky vrátiť spolu s úrokom 49.840 Sk do
02.09.2006 (čl. I.) tak, že počas troch mesiacov (od júna) zaplatia po 16.613 Sk na úrokoch a istinu do
určenej splatnosti úveru (čl. III.). V čl. VI. označenom ako „Uznanie dlhu“ solidárni dlžníci uznali svoj
peňažný záväzok podľa čl. I. zmluvy, ako aj príslušenstvo podľa čl. II. ods. 2 zmluvy čo do dôvodu
aj výšky a prehlásili, že poskytnuté peňažné prostriedky, t. j. istinu spolu s príslušenstvom veriteľovi

vrátia a zaplatia vzájomne dohodnutý úrok z poskytnutého úveru, ako aj v prípade nedodržania termínu
splatnosti dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,5% denne od splatnosti. Ďalej prehlásili, že uznanie
záväzku urobili na základe vlastného rozhodnutia, bez tiesne a nátlaku, slobodne a vážne, dôkladne
sa s jeho obsahom oboznámili a je im zrozumiteľný a nemajú k nim žiadne výhrady, čo potvrdzujú
vlastnoručnými podpismi na tejto zmluve. Podpisy žalovaných boli na zmluve úradne overené.

(5) Zároveň v rovnaký deň uzavreli strany sporu aj „Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti“ - bytu žalovaných.

(6) Vo veci určenia neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti a ďalšej, zároveň určenia vlastníckeho práva žalovaných 1/ a 2/ k zaťaženému

bytu bolo vedené na tunajšom súde konanie sp. zn. 7C/28/2008. V časti o určenie neplatnosti úverovej
zmluvy a ďalších bolo konanie pre späťvzatie zastavené, platnosťou úverovej zmluvy sa zaoberal
súd v predmetnom konaní ako prejudiciálnou otázkou predbežne, pričom v odôvodnení rozhodnutia
konštatoval, že zmluvy sú platné. Žalovaní (v predmetnom konaní žalobcovia) rozhodnutie tunajšieho
súdu napadli odvolaním, odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal už výlučne

platnosťou zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (ktorá ako právny úkon akcesorickej
povahymôžeexistovaťlenpopriplatnomhlavnomzáväzku),pričomskonštatoval,ževzmluveabsentuje
dojednanie ako náležitosť zmluvy, čo robí právny úkon neplatným.

(7) Hoci v čase uzavretia zmluvy neposudzovali ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťah za

spotrebiteľský, vtedy platný a účinný zákon o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 634/1992 Zb. - od
01.07.2007 nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z.) už jednoznačne definoval v § 2 ods. 1 písm.
a/ spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a v písm. g/ službu
ako akúkoľvek činnosť, ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi s výnimkou činností podľa osobitných

predpisov a v § 23a ods. 1 aj spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzavretú podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Žalobca podľa výpisu z obchodného registra okrem iných činností poskytuje úvery a pôžičky z vlastnýchzdrojov. Žalovaní uzavreli predmetnú zmluvu ako spotrebitelia a na daný právny vzťah sa vzťahuje aj
zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch... (ZSÚ)

(8) Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - OZ) v znení
účinnom od 01.05.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

(9) Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(10) Podľa § 558 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - OZ) ak niekto uzná
písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho

premlčaní.

(11) V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu
uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že
premlčanýje,musínatútoskutočnosťprihliadnuťažalobcovinároknepriznať.Vdanomprípadežalovaní

aj sami vzniesli námietku premlčania. Premlčanie nároku súd posúdil v zmysle občianskoprávnych
predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah.
(12) Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

(13) Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

(14) Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)

možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku
patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo
nemožno oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal

premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak
dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.

(15) Podľa § 110 ods. 1 druhej vety OZ ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje
sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie,

plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

(16) Uznanie dlhu v zmysle § 558 OZ je osobitný, samostatný (jednostranný) právny úkon, ktorý v
posudzovanom prípade žalobca zakomponoval do rozsiahleho textu zmluvy o úvere. Táto „zmluvná
podmienka“ nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti žalovaných (spotrebiteľov), ale na začiatku

zmluvného (úverového) vzťahu. Stratila sa v množstve ďalších zmluvných dojednaní, neobsahuje odkaz
na právnu úpravu, pre spotrebiteľa nie je dostatočne zrozumiteľná, nakoľko neobsahuje ani poučenie
o prípadných následkoch.
(17) Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

(18) Na základe uvedeného s poukazom na citovanú právnu úpravu súd dospel k záveru, že „uznanie
dlhu“uvedenévčl.VI.zmluvyoúvereniejeplatné.Pretonemožnopočítaťspremlčacoudobou10rokov,ako uvažoval žalobca, ale len so všeobecnou trojročnou lehotou, ktorá v danom prípade uplynula dňom
03.09.2009. Nárok žalobcu je tak premlčaný, žaloba nebola podaná dôvodne a preto ju súd zamietol.

(19) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(20) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(21) Súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalovaným, ako po procesnej stránke
úspešnej strane sporu.

(20) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)