Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/201/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714210159
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5714210159.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom G., H. X, P.O. G. XXX, proti žalovanej: I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, t.č. G.
G.,K.XXX(včaserozhodovaniaprvoinštančnéhosúduvkonaníajvedľajšíúčastníknastranežalovanej:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176
778, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom X., J. H. X/A), o zaplatenie 3.433,65 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/37/2015-81 zo

dňa 21.04.2016, v spojení s opravným uznesením č.k. 7C/37/2015-104 zo dňa 08.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol návrh žalobcu v celom rozsahu a zaviazal
ho na zaplatenie trov vedľajšieho účastníka v sume 1.193,22 Eur a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie prvoinštančný súd zdôvodnil tým, že právny úkon vo forme zmluvy o pôžičke je
neplatný, nakoľko je neurčitý, keď na jednej strane v zmluve je uvedená výška pôžičky 3.000,00 Eur a

následne suma pôžičky 4.968,00 Eur. Prvoinštančný súd konštatoval, že pokiaľ aj došlo k plneniu na
základe takto označeného právneho úkonu, dôvodom na vrátenie poskytnutej sumy zo strany žalovanej
je bezdôvodné obohatenie, avšak v tomto prípade prihliadal na vznesenú námietku premlčania a z tohto
dôvodu (premlčania nároku) návrh zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 52, § 37, § 44 a
§ 451 Občianskeho zákonníka, ako aj z ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., resp. § 151 O. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
žalobca. Rozsudok napadol v celom rozsahu s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je
správne. Poukázal na uznávací prejav žalovanej adresovaný súdu v podaní doručenom dňa 15.02.2016.
V tomto podaní žalovaná uviedla, že s návrhom žalobcu súhlasí a žiada o dohodu na splátkovom
kalendári. Takýto prejav mal súd považovať za uznanie nároku s účinkami podľa v tom čase platného a
účinného ustanovenia § 153a O. s. p. Súd však takýto prejav nijako nevyhodnotil a došlo tak k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Bez ohľadu na túto skutočnosť zastával názor, že úverová zmluva, z ktorej

si uplatnil nárok v konaní, bola riadne uzatvorená. Právny predchodca vyhovel žiadosti žalovanej a úver
poskytol v požadovanej výške 3.000,00 Eur s lehotou splatnosti formou 48 pravidelných mesačných
splátok, čo žalovaná nerozporovala. Nakoľko úverová zmluva bola uzavretá riadne v písomnej forme,
úver žalovaná čerpala a zmluvné strany sa riadili jej zmluvnými dojednaniami, aj v záujme zachovanianaplnenia legitímnych očakávaní účastníkov úverového vzťahu nie je možné úverovú zmluvu označiť za
absolútne neplatný právny úkon pre jej neurčitosť. Súd mal výklad urobiť v prospech platnosti právneho
úkonu. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil v prípade posudzovania nároku z titulu bezdôvodného

obohatenia tento za premlčaný. Vzhľadom na uznávací prejav žalovanej došlo k založeniu plynutia novej
10-ročnej premlčacej doby a uplatnený nárok v čase rozhodovania súdu premlčaný nebol. Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, zaviazal žalovanú na zaplatenie požadovaných súm vrátane
úrokov z omeškania, ako aj na náhradu trov konania. Navrhol splátky formou pravidelných mesačných
splátok vo výške 100,00 Eur.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

6. V danom prípade žalobca svoj nárok odvíjal od zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, ktorú
uzatvoril jeho právny predchodca so žalovanou, pričom v bode VII. je uvedené, že schválená výška
pôžičky je 3.000,00 Eur, splátka 110,64 Eur, celková suma pôžičky 4.968,00 Eur, počet splátok 48,

konečná splatnosť 48 mesiacov. Zmluva bola uzatvorená dňa 06.05.2010 zo strany žalovanej a
10.05.2010 zo strany žalobcu. Návrh bol podaný na súd dňa 22.07.2014. Po začatí konania v zmysle v
tom čase platného ust. § 93 ods. 2 O. s. p. vstúpil na podporu žalovanej do konania vedľajší účastník
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov. Tiež v priebehu konania súd pripustil zmenu
na strane žalobcu (z dovtedajšieho Consumer Finance Holding, a.s. sa zmenil žalobca na Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o. Bratislava). Prvoinštančný súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 01.02.2016, na
ktoré sa žalobca nedostavil, neúčasť ospravedlnil a k veci podal písomné vyjadrenie. Dňa 15.02.2016
bolo súdu doručené vyjadrenie k návrhu zo strany žalovanej, kde uviedla, že s návrhom žalobcu
súhlasí a žiada o dohodu na splátkovom kalendári, nakoľko nedisponuje finančnými prostriedkami na
splatenie dlžnej sumy (predtým v podaní žalobca čiastočne návrh zobral v časti o zaplatenie 316,61

Eur s príslušenstvom späť). Prvoinštančný súd ďalšie pojednávanie vytýčil dňa 29.02.2016, na ktoré
sa zástupca žalobcu nedostavil, vo veci podal vyjadrenie vedľajší účastník (22.03.2016), kde namietal
neurčitosť zmluvy o pôžičke, ako aj premlčanie plnenia poskytnutého pri posúdení nároku ako vydanie
bezdôvodného obohatenia. Ďalší dátum pojednávania stanovil prvoinštančný súd na deň 31.03.2016,
na pojednávanie sa žalobca nedostavil a ďalší termín pojednávania stanovil súd na 21.04.2016, kde

sa opäť žalobca nedostavil, pričom súd po vypočutí zástupcu vedľajšieho účastníka vo veci rozhodol
(žalobcovi, resp. jeho zástupcovi bol opis zápisnice, ako aj vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu
predtýmdoručené).Kuvedenémuodvolacísúddodáva,žesúdprvejinštanciedo30.06.2016postupoval
v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, od 01.07.2016 je platný a účinný Civilný sporový
poriadok. V zmysle § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná
písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie procesne
správne postupoval v konaní, žalobca bol oboznámený so všetkými vyjadreniami a námietkami
žalovanej, resp. v tom čase v konaní vystupujúceho vedľajšieho účastníka. Z predloženej zmluvy o
pôžičke jednoznačne vyplynulo, že táto je neurčitá v ustanoveniach, kde je uvedená výška pôžičky.
Správne potom súd prihliadol na to, že ak boli finančné prostriedky poskytnuté, pri ich vrátení

možno vychádzať z ustanovení o bezdôvodnom obohatení (poskytnuté bezzmluvne). Keďže finančné
prostriedky boli poskytnuté v roku 2010, správne súd vyhodnotil plynutie premlčacej doby a skonštatoval,
že k času podania žaloby v roku 2014 uplynula či už subjektívna alebo objektívna premlčacia lehota.
Pokiaľ v odvolaní poukazoval žalobca na vyjadrenie žalovanej doručené súdu dňa 15.02.2016, takétovyjadrenie nespĺňa náležitosti uznania dlhu v zmysle § 558 OZ a tiež z neho nevyplýva, že žalovaná
vedela o jeho premlčaní. Správne potom prvoinštančný súd na takéto „uznanie dlhu“ neprihliadal.
Žalobca na vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom namietol premlčanie, nijako nereagoval,

nepoukazoval na to, že vyjadrenie žalovanej považuje za prejav uznania dlhu. Navyše z § 54 ods. 1, 2
OZ vyplýva, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v spojení s
opravným uznesením ako vecne správny potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).