Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/146/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208204439
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6208204439.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: Združenie majiteľov
poľovných pozemkov Koprovnica, so sídlom Žihľava 230, Pôtor, IČO: 42 008 875, zastúpeného Mgr.
Ferdinandom Pethöm, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Ružomberská 6, Bratislava, proti
žalovanému: Poľovnícke združenie Diana Bušince, so sídlom Žihľava 208, Bušince, IČO: 00 418 811,

zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie SNP 1/A, Veľký
Krtíš, o určenie nenadobudnutia práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký
Krtíš zo dňa 28. 10. 2009 č. k. 9C/141/2008 - 311, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd určil, že žalovaný právo výkonu poľovníctva
na základe zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva, schválených Obvodným lesným úradom Veľký
Krtíš pod č. j. N., nenadobudol k ďalej uvedeným identifikovaným pozemkom, zapísaných v reg. „C“ k.

ú. W., v registri „C“ k. ú. R. W., v registri „C“ k. ú. E. W. a v registri „E“ k. ú. E. Wz r u š u j e
a v tejto časti v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom určil, že žalovaný právo výkonu
poľovníctva na základe zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva, schválených Obvodným lesným
úradom Veľký Krtíš pod č. j. N., nenadobudol k ďalej špecifikovaným pozemkom, zapísaných v registri

„C“ k. ú. W., zapísaných v registri „C“ k. ú. R. W., zapísaných v registri „C“ k. ú. E. W. a zapísaných v
registri „E“ k. ú. E. W.. Druhou výrokovou vetou súd žalobu v časti, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti
zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva, schválených Obvodným lesným úradom Veľký Krtíš pod č. j.
N. medzi žalovaným a prenajímateľom, a to Poľnohospodárske družstvo Suché Brezovo - Veľký Lom,
uzavretú dňa 15. 12. 2004, Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica, Odštepný závod Krupina,
uzavretú dňa 11. 04. 2005, Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, uzavretú dňa 09. 06.

2005 a Pozemkové spoločenstvo Žihľava - Holý Vrch, Pôtor - Žihľava, uzavretú dňa 20. 04. 2005,
zamietol.Onáhradetrovkonaniarozhodoltak,žeotejtobuderozhodnutéponadobudnutíprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd poukázal na rozhodnutie Obvodného lesného úradu vo Veľkom
Krtíši, ktorý podľa § 46 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. vydal dňa 17. 08. 2005 rozhodnutie č. j. N., ktorým
schválil zmluvy, ktoré mu predložilo Poľovnícke združenie Diana Bušince, ako nájomca, uzavreté s
prenajímateľmi - spoluvlastníkmi spoločného Poľovného revíru Bušince, išlo o 39 zmlúv o nájme výkonu

práva poľovníctva, ktoré boli schválené na dobu 10 rokov s platnosťou od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2014.
Poukázal na žiadosť o schválenie zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva zo dňa 07. 06. 2005, ktorou
sa potvrdzuje, že žiadateľ (žalovaný) predkladá súhlas prenajímateľov s výmerou 3.212,83 ha, čo v
prepočte z celkovej výmeru Poľovníckeho revíru Bušince 3.212,89 ha činí zazmluvnený podiel 99,998 %;
do tejto výmery boli zahrnuté aj poľovné pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu, resp. vo
vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu o celkovej výmere 1.337,65

ha, čo je podiel 41,63 % v revíri. Súd konštatoval, že v uznanom Poľovnom revíri Bušince, v ktorom
vlastníci spoločného revíru postúpili výkon práva poľovníctva na žalovaného, disponuje najväčšouvýmerou poľovnej plochy Slovenský pozemkový fond v Bratislave. Slovenský pozemkový fond, ako
prenajímateľ, uzatvoril so žalovaným, ako nájomcom, Nájomnú zmluvu č. N. dňa 09. 06. 2005, keď
predmetom zmluvy sa stal prenájom pozemkov neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorí svoje práva

podľa zákona č. 99/1993 Z. z. neuplatnili v celkových výmerách lesného pôdneho fondu 101,50 ha a
poľnohospodárskeho pôdneho fondu 1167,22 ha, spolu 1.268,72 ha. Nájomná zmluva pritom bližšie
neurčuje, v ktorom katastrálnom území sa tieto poľovné pozemky nachádzajú, len všeobecne odkazuje
na rozhodnutie bývalého Lesného úradu vo Veľkom Krtíši č. j. Poľov - N. zo dňa 26. 09. 1995, ktoré určilo
celkovúvýmerupoľovnýchpozemkov3.212,83havk.ú.T.,E.,R.aE.W.,ztohopoľnépoľovnépozemky

2.545,19 ha a lesné poľovné pozemky 667,64 ha, všetky lokalizované. Poukázal na argument žalobcu,
podľa ktorého Obvodný lesný úrad Veľký Krtíš sa pri posudzovaní žiadosti žalovaného o schválenie
Zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva uspokojil len s uvádzanou výmerou poľovných pozemkov v
žiadosti a predložených 39 zmluvách bez toho, aby žiadal predloženie ďalších náležitostí, vyplývajúcich
z § 18 vyhlášky č. 59/1967 Zb. a § 39 zákona č. 23/1962 Zb. Mal teda požadovať od Poľovníckeho
združenia Diana Bušince predloženie výpisov z katastra nehnuteľností, a to komplexných pre všetky

katastrálne územia, v ktorých sa rozprestierajú hranice Poľovného revíru Bušince. Z mapového snímku
má byť potvrdené, že do územia Poľovného revíru Bušince je zahrnutá určitá časť katastrálneho územia
W., ktorá je samostatným katastrálnym územím a časť poľovných pozemkov identifikovaných vlastníkov
a takých, ktorí si práva poľovníctva uplatňujú. Podstatná časť tohto územia je zahrnutá do predmetu
Nájomnej zmluvy č. N., ktorú uzatvoril so žalovaným Slovenský pozemkový fond dňa 06. 06. 2005. Tieto

pozemky sú identifikované v grafickej spätnej identifikácii parciel, vyhotovených Správou katastra Veľký
Krtíš, podľa špecifikácie žalobného návrhu zo stavom „CKN“ na liste vlastníctva fyzických osôb. V stave
„CKN“ je uvádzaný ako nájomca poľnohospodárskych pozemkov - Hydree Agro, s. r. o., Modrý Kameň,
čo potvrdzuje, že tento právny subjekt samostatnú nájomnú zmluvu so žalovaným neuzatváral. Takýto
postup bez dokladovania písomného súhlasu vlastníka poľovného pozemku bol v rozpore s § 14 ods. 1

až 3 a 16 ods. 3 Zákona o poľovníctve, a preto žalovaný k takýmto poľovným pozemkom právo výkonu
poľovníctva nenadobudol.

2. Ďalšia časť územia je zahrnutá do predmetu Nájomnej zmluvy č. N., ktorú uzatvorili so žalovaným
Lesy Slovenskej republiky, š. p., dňa 11.04.2005. Pozemky sú tiež identifikované v grafickej spätnej

identifikácií parciel, pričom nájomná zmluva v článku II. odkazuje na rozhodnutie Lesného úradu vo
Veľkom Krtíši č. Poľov N. zo dňa 26. 09. 1995, ktoré určilo celkovú výmeru poľovného revíru Bušince, z
ktorej sa obsah tejto nájomnej zmluvy odvodzuje. Zo zoznamu pozemkov, v ktorom sa žalobca domáha
žalobnýmnávrhovurčenia,žežalovanýprávovýkonupoľovníctvanenadobudol,sapotvrdzuje,zapísaný
ich vlastnícky titul na listoch vlastníctva fyzickým osobám, ktoré si uplatnili práva voči štátnej organizácii

lesného hospodárstva, nejde teda o pozemky vo vlastníctve štátu. Z týchto dôvodov zaniká oprávnenie
Lesov Slovenskej republiky, š. p., vystupovať ako prenajímateľ týchto lesných pozemkov v k. ú. W..
Okrem lesných pozemkov v k. ú. W. sa žalobca domáha určenia aj voči lesnému pozemku označenému
ako parcela č. XXXX/X v k. ú. R. W. o výmere 21.494 m2, podľa identifikovaného stavu tento pozemok
je v súčasnosti zapísaný na KV č. XXXX so zmenenou výmerou 34.491 m2 v prospech vlastníctva

fyzických osôb. Obdobne sa žalobca domáha určenia voči dvom pozemkom v k. ú. E. W. parcela č. XXX/
X s výmerou 101.190 m2 a parcela č. XXX/X o výmere 17.246 m2. Aj v tomto prípade súd uviedol,
že lesné pozemky sú v katastri nehnuteľností zapísané na listoch vlastníctva fyzických osôb (na LV č.
XXX a LV č. XXX). V oboch prípadoch nejde o pozemky vo vlastníctve štátu, ale o pozemky žiadateľov
- vlastníkov, ktorí si riadne uplatnili vlastnícke práva u štátnej organizácie lesného hospodárstva. Pritom

z histórie právnych titulov nadobudnutia vlastníckeho práva fyzických osôb k týmto lesným pozemkom
je zistené, že sa tak stalo ešte za účinnosti zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva platnej do 31. 12.
2004, teda v predchádzajúcom decéniu, v dôsledku čoho zanikol zákonný dôvod poňať tieto pozemky
do novej nájomnej zmluvy zo dňa 11. 04. 2005. Súd ďalej uviedol, že rozhodnutie Obvodného lesného
úradu vo Veľkom Krtíši č. N. zo dňa 17. 08. 2005 neobsahuje vo svojej výrokovej časti údaje o prípadnom

pričlenení poľovných pozemkov, nachádzajúcich sa v k. ú. W., resp. parcela č. XXXX/X v k. ú. R. W. a
parcela č. XXX/X a č. XXX/X v k. ú. E. W. do celkovej výmery poľovných pozemkov Poľovného revíru
Bušince. Tento fakt potvrdzuje, že žalovaný právo výkonu poľovníctva k uvedeným lesným pozemkom
v uvedených katastrálnych územiach nenadobudol. Aj k ďalším uvedeným pozemkom (parc. č. XXX/
X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/XX, v k. ú. W., zapísané na užívateľa Roľníckeho družstvo Hôrka,

Horná Strehová a parc. č. XXX/XX, zapísané na užívateľa Obec H.) nemá k nim žalovaný uzatvorenú
platnúnájomnúzmluvuauvedenérozhodnutieObvodnéholesnéhoúraduneobsahujeúdajoprípadnom
pričlenení dotknutých pozemkov do uznaného poľovného revíru. K tomuto nároku súd uviedol, že
žalobca sa mohol domáhať práva určovacou žalobou v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúťdňom 16. 09. 2005, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Obvodného lesného úradu vo Veľkom
Krtíši č. N. zo dňa 17. 08. 2005. Žaloba bola podaná dňa 10. 09. 2008, t. j. v trojročnej premlčacej dobe.
Súd mal za to, že je daná naliehavosť právneho záujmu na takomto určení.

3. Pokiaľ ide o ďalšiu časť uplatneného nároku, a to určenie neplatnosti zmlúv o nájme výkonu
práva poľovníctva, súd žalobu v tejto časti zamietol, dôvodiac najmä premlčaním práva podľa § 101
Občianskeho zákonníka a tiež nepreukázaním naliehavého právneho záujmu na tomto určení.

4. Rozsudok bol napadnutý odvolaním oboma sporovými stranami, teda žalobcom aj žalovaným. O
odvolaní rozhodoval pôvodne krajský súd rozsudkom zo dňa 25. 03. 2010 sp. zn. 12Co/413/2009,
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd určil, že žalovaný právo výkonu poľovníctva
nenadobudol zrušil a konanie zastavil, vo výroku o zamietnutí určenia neplatnosti zmlúv pripustil
späťvzatie odvolania a zastavil odvolacie konanie. Po dovolaní žalobcu proti uzneseniu odvolacieho
súdu, konkrétne výroku o zrušení rozsudku okresného súdu o určení nenadobudnutia práva výkonu

poľovníctva žalovaným, dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nepovažoval za správny
záver odvolacieho súdu, podľa ktorého ide o vec nepatriacu do právomoci súdu podľa § 7 ods. 1,
2 OSP. Nepostúpenie veci administratívnemu orgánu odôvodnil odvolací súd rozhodnutím správneho
orgánu - Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 21. 11. 2008 č. N. po zrušení jeho
predchádzajúcehorozhodnutiaKrajskýmsúdomvBanskejBystricisp.zn.23C/47/2008,ktorýmzamietol

odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného lesného úradu Veľký Krtíš č. N. zo dňa 26. 11.
2007, ktorý navrhovaný poľovný revír neuznal pre nesplnenie podmienok schválenia poľovného revíru,
nakoľkopozemkynavrhovanéhopoľovnéhorevírusúužsúčasťoušiestichschválenýchrevírov.Najvyšší
súd SR, ako súd dovolací, prisvedčil námietke dovolateľa, že na prejednanie a rozhodovanie v tejto
právnej moci je daná právomoc súdu. Zároveň však upozornil, že neprejudikuje výsledok konania,

pretože súd musí najprv posúdiť, či žalobou je uplatňované určenie práva alebo právneho vzťahu a
následne, či je, alebo nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože iba v
prípadepreukázanianaliehavéhoprávnehozáujmusasúdmôžezaoberaťvecnoustránkouurčovacieho
návrhu. Odvolaciemu súdu tiež vytkol nesprávny záver, v zmysle ktorého o žalobcom uplatnenom práve
na určenie nenadobudnutia výkonu práva poľovníctva už rozhodol správny orgán. Správny orgán totiž

svojím rozhodnutím žalobcom navrhovaný poľovný revír neuznal pre nesplnenie podmienok schválenia
poľovného revíru, nakoľko pozemky navrhovaného revíru sú už súčasťou šiestich schválených revírov.
Z uvedeného vyplýva, že nerozhodol o nenadobudnutí práva výkonu poľovníctva žalovaným. Pokiaľ
teda v posudzovanej veci pri skúmaní procesných podmienok dospel súd k záveru, že nie je daná
jeho právomoc na konanie a nie je daná ani právomoc iného orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie,

rešpektujúc čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nemohol konanie pre tento nedostatok zastaviť,
ale otázku právomoci mal riešiť pozitívne vo svoj prospech a vec prejednať sám. Inak tak porušil právo
žalobcu na súdnu ochranu, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, z ktorého dôvodu je dovolanie
žalobcu dôvodné, a preto bolo uznesenie odvolacieho súdu v uvedenej časti zrušené a vec vrátená na
ďalšie konanie. Dovolací súd uložil skúmať, či žalobca v posudzovanej veci uplatnil žalobou určenie

neexistencie právneho vzťahu či práva, alebo určenie neexistencie právnej skutočnosti - že určitá právna
skutočnosť nie je daná.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia

pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, dospel k záveru, že je dôvod na zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a jeho vrátenie súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

6. Ako bolo uvedené vyššie, dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu, že tento odňal

žalobcovi možnosť konať pred súdom, keď nesprávne posúdil procesnú podmienku konania a dospel k
záveru, že nie je daná právomoc súdu na konanie a zároveň nie je daná ani právomoc iného orgánu na
prejednanie veci a rozhodnutie. Zároveň dovolací súd uviedol, že v ďalšom konaní musí súd skúmať,
či žalobca v posudzovanej veci uplatnil žalobou určenie neexistencie právneho vzťahu či práva, alebo
určenie neexistencie právnej skutočnosti - že určitá právna skutočnosť nie je daná. Uvedený základ

určovacej žaloby je potrebné skúmať z dôvodu, že v prípade vyhovenia takejto žalobe o neexistencii
právnej skutočnosti, by výrok súdu nič nestanovil o právnom vzťahu či práve. Išlo by len o určenie
neexistencie určitej právnej skutočnosti, ktoré by samo osebe nedeklarovalo žiadny právny vzťah či
právo. Určenie existencie právnej skutočnosti rozhodnutím súdu prichádza do úvahy jedine vtedy, akto zákon pripúšťa - viď napr. § 175k ods. 2 OSP. V takom prípade však nejde o určovaciu žalobu,
zodpovedajúcu § 80 písm. c/ OSP, ale o žalobu inú v § 80 OSP nevypočítanú.

7. Odvolací súd vzhľadom na zmenu procesnej normy zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ktorý vstúpil do účinnosti dňa 01. 07. 2016 a zároveň zrušil predchádzajúcu právnu normu
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, uvádza, že v zmysle prechodných ustanovení k
tomuto zákonu § 470 platí tento zákon (zákon č. 160/2015 Z. z. CSP) aj na konania začaté pred dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti, b/
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa predchádzajúcej právnej

úpravy - Občianskeho súdneho poriadku, za účinnosti ktorej rozhodovali súdy doposiaľ, právna úprava
umožňovala, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, za
predpokladu, že na tom bol naliehavý právny záujem, keďže oba použité pojmy „právo“ aj „právny vzťah“
mali rovnaký obsah. Žalobca teda môže žiadať určenie práva jemu, rovnako tiež môže žiadať aj určenie
práva žalovaného, v oboch prípadoch za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu na

určení. Účinky určovacieho rozsudku však nemajú za následok, že takto určené právo existuje erga
omnes, účinky určovacieho rozsudku sú relatívne a jeho záväznosť je subjektívna. Určenie, či tu právo
je, alebo nie je, sa vzťahuje k aktuálnemu právnemu stavu, nie je prípustné určovať práva v minulosti,
ak už tieto zanikli. Rozsudok teda určuje existenciu (neexistenciu) práva ku dňu vyhlásenia rozhodnutia.
Pokiaľ žalobca sa domáha určenia, či tu právo je, alebo nie, má naliehavý právny záujem na takomto

určení za predpokladu, že v prípade vyhovenia určovacím rozsudkom dovtedy neisté alebo ohrozené
právo túto neistotu alebo ohrozenie odstráni. Naliehavosť je daná vtedy, ak takýto výsledok (určovací
rozsudok) bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný, pokiaľ má žalobca v možnostiach aj iný
spôsob ochrany tvrdeného práva, naliehavosť to nebude. Povinnosťou žalobcu pritom je naliehavý
právny záujem preukázať a navrhnúť dôkazy na toto svoje tvrdenie. Pokiaľ ide o žalobu na určenie

právnej skutočnosti podľa predchádzajúcej právnej úpravy - Občianskeho súdneho poriadku, nebolo
v tejto ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej
skutočnosti. Podľa prevládajúcich právnych názorov prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti
bola daná len v prípade, že v konkrétnej veci to vyplývalo z právneho predpisu (v súdnej praxi sa však
žaloby na určenie právnej skutočnosti pripúšťali, pokiaľ žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti

naliehavý právny záujem).

9. Konkrétne v tejto súdenej veci, v časti, v ktorej ostal predmetom konania po čiastočnom späťvzatí
návrhuvrámciodvolaciehokonania,sažalobcadomáhalurčenia,žežalovanýprávovýkonupoľovníctva
na základe uvedených zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva, schválených Obvodným lesným

úradom Veľký Krtíš pod č. j. N. nenadobudol k jednotlivo špecifikovaným pozemkom. Okresný súd, ako
súd prvej inštancie, s poukazom na tvrdené pochybenia obvodného lesného úradu pri posudzovaní
a schvaľovaní nájomných zmlúv žalobcu s jednotlivými prenajímateľmi poľovných pozemkov dospel
k záveru, že žaloba je v tomto smere dôvodná a určil tak, ako požadoval žalobca, že žalovaný
uvedené právo výkonu poľovníctva ku konkrétnym pozemkom nenadobudol z vyššie uvedených

dôvodov. Zároveň uviedol, že „keďže súd vyvodil naliehavosť právneho záujmu na takomto určení, preto
žalobnému návrhu obsiahnutému v časti 1 výroku tohto rozsudku vyhovel“.

10. Odvolací súd s poukazom na prv uvedené konštatuje, že okresný súd sa nedostatočným spôsobom
zaoberal prípustnosťou predmetnej žaloby, neskúmal, či požadované určenie je určením neexistencie

právneho vzťahu či práva, alebo určenie neexistencie právnej skutočnosti tak, ako na to upozornil
dovolací súd. Zároveň musí odvolací súd konštatovať aj nedostatok odôvodnenia naliehavého právneho
záujmu na takomto určení, v prípade ktorého hlbšieho skúmania by konajúci súd dospel aj k odpovedi
na túto otázku, teda či ide o určenie právneho vzťahu alebo práva, alebo o určenie neexistencie právnej
skutočnosti. Pretože v tomto smere absentujú akékoľvek úvahy súdu prvej inštancie, nemohol odvolací

súd dôsledne preskúmať napadnutý rozsudok z tohto pohľadu a dospel k záveru, že je daný dôvod na
jeho zrušenie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, keď nedostatok dôvodov rozsudku môže v konečnom
dôsledku znamenať porušenie práva na spravodlivý proces a nedostatok dôvodov nemožno odstrániť
v odvolacom konaní.11. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o doterajších trovách konania (§ 396 ods. 3
CSP).

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).