Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/429/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216877
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814216877.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobkyne: H. proti žalovaným: 1/ I. 2/ I., 3/
I., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 19.apríla 2016, č.k. 4C/137/2014-172, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ - 3/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 18.06.2014, zamietol. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. V dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol, že dobrovoľné dražby upravuje zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,
pričom tento zákon v § 2 písm. a/ vymedzuje pojem dražba tak, že sa ňou rozumie verejné konanie,

ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe
návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na
vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk, pri ktorom na osobu, ktorá urobí
najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby, alebo
verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.
Konštatoval, že v tomto prípade sa vykonávali dve kolá dobrovoľnej dražby, prvé kolo dňa 12.05.2014,

ktorá dražba bola ukončená v rovnaký deň vyhlásením licitátora dobrovoľnej dražby, že predmet
dobrovoľnej dražby nebol vydražený, pretože sa na túto dobrovoľnú dražbu nedostavil žiaden účastník
dobrovoľnej dražby (viď notárska zápisnica napísaná v L. notárskym kandidátom povereným
K.. K. R., notárom N XXX/XXXX) a druhé kolo dňa 18.6.2014. Predmetom tohto konania bolo
určenie, či dobrovoľná dražba vykonaná dňa 18.06.2014 je alebo nie je platná. Predmetom opakovanej
dobrovoľnej dražby (2. kolo dobrovoľnej dražby) zo dňa 18.06.2014 boli nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXX pre k.ú. I., a to rodinný dom súp. č. XXX - X, postavený na parc. č. XXXX/X a hospodárska

budova súp. č. XXXX - X postavená na parc. č. XXXX/X . a pozemky parc. č. F., nehnuteľnosti v celosti vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne. Predmetom dražby tak boli nehnuteľné veci, ktoré spĺňajú podmienku
podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Z obsahu notárskej zápisnice
napísanej dňa 18.06.2014 notárskym kandidátom u K.. R. G., I., notárky č. N XXX/XXXX
tiež vyplýva, že na predmetné nehnuteľnosti je záložné právo v prospech I.. (žalovaného 1/) na základe
zmluvy o zriadení záložného práva č. G. a že tu existuje oznámenie o začatí výkonu záložného

práva záložným veriteľom I. formou dobrovoľnej dražby - I.. Všeobecná hodnota predmetu dražby podľa
znaleckého posudku č. XX/XXXX bola ustálená na sumu 124.000 Eur a táto suma sa uvádza ako
odhadnutácenapredmetuopakovanejdobrovoľnejdražbyajvprípadedruhéhokoladobrovoľnejdražby,resp. opakovanej dobrovoľnej dražby. V konaní nebolo namietané, že by išlo o dražbu nehnuteľných
vecí za stavu, že by hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečovala záložným právom ku
dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva sumu 2.000 Eur (§ 3 ods. 6 Zákona č. 527/2002 Z.z.

o dobrovoľných dražbách). Súd prvej inštancie uviedol, že účastníkmi súdneho konania o neplatnosť
dražby podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z. sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
prechádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2. Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu
dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá je
oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona). Dražobníkom je

osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej
oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá zákona). Vydražiteľom je účastník
dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/ zákona). V tomto prípade navrhovateľom dražby (ako
záložného veriteľa) je žalovaný 1/, dražobníkom žalovaný 2/ a vydražiteľom žalovaný 3/. Žalobkyňa je
predchádzajúcim vlastníkom predmetných nehnuteľností a súčasne tvrdí, že je dotknutou osobou na
svojich právach. V tejto veci sú účastníkmi súdneho konania všetky osoby uvedené v § 21 ods. 4 Zákona

č. 527/2002 Z.z. Žalobkyňa podala návrh v tejto veci včas, keď návrh podala 18.09.2014 a v napadnutej
dražbe bol udelený príklep 18.06.2014. Platnosť či neplatnosť predmetnej dražby súd posudzoval
podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. v znení účinnom od 01.06.2014 (predmetná dražba sa vykonávala dňa
18.06.2014, jej prvé kolo dňa 12.05.2014, t.j. zmluva o vykonaní dražby musela byť uzavretá pred 1.
júnom 2014) s prihliadnutím na prechodné ustanovenie tohto zákona § 36b ods. 1, podľa ktorého dražby,

o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 01.06.2014, sa dokončia podľa predpisov účinných od
01.06.2014. Žalobkyňa ako dôvody neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby uviedla dôvody: 1/
nedostatok aktívnej legitimácie žalovaného 1/ na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby,
2/ neplatnosť zmlúv o poskytnutí úverov pre neprijateľné dohodnuté obchodné podmienky a následná
neplatnosť záložnej zmluvy vrátane neplatnosti odstúpenia od neplatných zmlúv zo žalovaného 1/, 3/

nesprávne určené miesto dražby, na ktorej sa zúčastnil len žalovaný 3/, 4/ neprijateľnosť aplikácie
inštitútu dobrovoľnej dražby bez ingerencie štátnomocenskej (súdnej) kontrolnej autority a 5/ neplatnosť
dohody o vyporiadaní BSM medzi žalobkyňou a jej exmanželom (riešená v osobitnom
konaní). K dôvodu 1/ súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX
zo dňa 18.06.2014 vyplýva, že navrhovateľom opakovanej dobrovoľnej dražby je I., t.j. žalovaný 1/.

Táto spoločnosť je totožná so spoločnosťou, ktorá k predmetným nehnuteľnostiam mala záložné právo
na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. V XXXX/XXXX. Žalobkyňa nedoložila túto zmluvu
o zriadení záložného práva napriek tomu, že bola k tomu vyzvaná. Žalobkyňa bližšie nezdôvodnila
nedostatok aktívnej legitimácie žalovaného 1/ na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Na
základe toho, s prihliadnutím na vykonané dôkazy mal súd prvej inštancie za to, že aktívna legitimácia

žalovaného 1/ na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, s poukazom na existenciu zmluvy
o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, je daná. Napokon tak, ako
to vyplýva z notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX zo dňa 18.6.2014, toto záložné právo bolo v prospech
žalovaného 1/ zapísané na predmetných nehnuteľnostiach v časti C/ Ťarchy v LV č. XXX pre k.ú. I., ktoré
nehnuteľnosti sú popísané v predmete dobrovoľnej dražby spolu s ich ťarchami, právami a záväzkami

už aj v notárskej zápisnici č. N XXX/XXXX zo dňa 12.05.2014. Ak bolo záložné právo zapísané na
predmetných nehnuteľnostiach v prospech žalovaného 1/, z tohto zápisu vyplýva, že žalovaný 1/ je
záložným veriteľom. K dôvodu 2/ súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa bližšie nezdôvodnila, v
čom vidí neplatnosť zmlúv o poskytnutí úverov pre neprijateľné dohodnuté obchodné podmienky a
neplatnosť záložnej zmluvy vrátane neplatnosti odstúpenia od neplatných zmlúv zo strany žalovaného

1/ a dodal, že napriek výzve zo strany súdu žalobkyňa tieto listiny nedoložila. Dôvodil, že z podania
žalobkyne nie je zrejmé, či v prípade týchto zmlúv ide o spotrebiteľskú zmluvu, resp. spotrebiteľské
zmluvy, na ktoré by sa vzťahovali ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka v znení
účinnom od 01.06.2014. Konštatoval, že podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.
júna 2014 § 879r Občianskeho zákonníka (zákon č. 106/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných
do 1.júna.2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia
tohto zákona. Právna úprava účinná od 1.júna 2014 sa dotkla § 53 Občianskeho zákonníka tak, že

v § 53 za odsek 9 sa vložil nový odsek 10, podľa ktorého ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Toto
ustanovenie § 53 ods. 10 vyplýva z novely Občianskeho zákonníka, Zákona č. 106/2014 Z.z., ktorýmsa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Ustanovenie § 53 ods. 10 je začlenené do ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich
spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.). Zmyslom tohto ustanovenia § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka

je zákaz, aby zmluvné podmienky v právnom vzťahu so spotrebiteľom obsahovali dojednanie, podľa
ktorého môže záložný veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu spôsobom uvedeným v zmluve
so spotrebiteľom. Teda je neprípustná akákoľvek iná dohoda, na základe ktorej by bol záložný veriteľ
splnomocnený na predaj zálohu iným spôsobom, ako je predaj na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného
zákona (Zákon č. 527/2002 Z.z.) alebo exekučný predaj podľa exekučného poriadku. Súd prvej inštancie

tak vyvodil, že ustanovenie § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka upravuje, že v prípade, že ide o
záložné právo zabezpečujúce záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže záložný veriteľ postupovať iba
dvoma spôsobmi, a to buď predajom zálohu na dobrovoľnej alebo exekučnej dražbe. Ustanovenie §
53 ods. 10 teda nevylučuje predaj na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona, ktorým je Zákon č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Ak teda v tomto prípade žalobkyňa síce spochybnila platnosť
záložnej zmluvy a tvrdila, že bola dotknutá na svojich právach, podľa názoru súdu mala predložiť

predmetnú záložnú zmluvu a uviesť, na základe čoho spochybňuje platnosť tejto záložnej zmluvy tak,
aby súd mohol posúdiť, či záložná zmluva je, alebo nie je platná. K dôvodu 3/ súd prvej inštancie
uviedol, že žalobkyňa v návrhu i v doplnenom návrhu konkretizovala dôvodnosť neplatnosti dobrovoľnej
dražby nesprávne určeným miestom dražby, keď podľa jej názoru konanie dražby v mieste polohy
nehnuteľnosti by nesporne prilákalo viac záujemcov a následne i vyšší výťažok z dražby.

V súvislosti s týmto uplatneným dôvodom neplatnosti predmetnej dražby súd prvej inštancie poukázal
na ustanovenie § 11 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré upravuje určenie miesta, dátumu a času
začatia dražby tak, že miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode
s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Znamená to, že zákon
neurčuje miesto, dátum a čas začatia dražby konkrétnym údajom miesta, dátumu a času, ale upravuje,

že tieto musia byť určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. V danom prípade
vykonania predmetnej dobrovoľnej dražby dňa 18.06.2014 zo zoznamu účastníkov dobrovoľnej dražby
vyplýva, že jej účastníkmi boli žalovaný 3/ a spoločnosť B., teda žalovaný 3/ nebol jediným účastníkom
tejto dražby. Žalovaný 3/ potvrdil, že dražba bola prístupná verejnosti počas celého jej priebehu.
Konštatoval, že predmetom napadnutej dražby boli nehnuteľnosti - rodinný dom, hospodárska budova,

pozemky nachádzajúce sa v k.ú. I., išlo teda o nehnuteľnosti určené na bývanie. Súd prvej inštancie
považoval za rozumné predpokladať, že ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie, záujemcami budú
spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca, pričom sa dá predpokladať,
že záujem o takúto nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia zväčša osoby bývajúce (pracujúce) v jej okolí.
Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že pri určení miesta dražby musí dražobník

uvážiť, aký typ dražiteľov môže mať podľa všeobecnej skúsenosti najväčší záujem o daný predmet
dražby a či geografické umiestnenie predmetu dražby je rozhodujúcim kritériom pre určenie okruhu
záujemcov, a tým aj miesta dražby. Mal za to, že odôvodnene možno usudzovať, že záujemcami o kúpu
rodinných domov, sú spravidla obyvatelia okolitých miest, či obcí, ktorí v danom regióne už žijú, pracujú
a majú rodinné zázemie a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miest, ktoré by sa do tohto regiónu

prípadne presťahovali. To však automaticky nemusí znamenať, že by sa mala dražba nehnuteľností
konať vždy v obci, v meste, v ktorom sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú. V danom prípade sa predmetná
dobrovoľná dražba konala v Meste L. vo G.. Podľa žalovaného 3/ sa dražba konala v S., ktorý sa
nachádza v centre Mesta L. Miesto konania dražby bolo v tomto hoteli zrozumiteľne a jasne vyznačené.
Pri posúdení, či dátum, čas a miesto konania dražby Mesto L. spĺňa zákonné podmienky podľa § 11 ods.

1 Zákona č. 527/2002 Z.z., súd prvej inštancie ustálil, že ak dátumom konania dražby bol 18.06.2014,
ktorý deň pripadol na stredu, treba konštatovať, že dátum začatia dražby spĺňa zákonné podmienky
podľa § 11 ods. 1, pretože 18.06. pripadol na pracovný deň. Deň začatia dražby bol stanovený na
11.00 hod., čo rovnako umožňuje účasť na dražbe a neobmedzuje záujemcov v možnosti účasti na tejto
dražbe. Z hľadiska určenia miesta začatia dražby, ktorým bolo Mesto L., uviedol, že Mesto L. je krajským

mestom L., do ktorého patrí i okres I., ktorého okresným mestom je I., že cestná vzdialenosť z I. do L. je
XX km a že Mesto L. je prístupné z I. cestnou dopravou autom i hromadným dopravným prostriedkom.
Zákon neuvádza žiadnu hranicu vzdialenosti miesta dražby od predmetu dražby, ktorá by automaticky
spôsobila, že vykonanie dražby v tomto mieste by bolo porušením zákona o dobrovoľných dražbách. V
rozpore so zákonom by bolo určenie takého miesta dražby, ktoré by bolo stanovené bez akéhokoľvek

zjavného a rozumného dôvodu, napr. určenie miesta dražby v malej obci, v ktorej dopravné, ubytovacie
kapacity môžu prispievať k obmedzeniu možnosti záujemcov na dražbe. V tomto prípade žalovaný 3/
pochádzajúci z I. sám uviedol, že vzdialenosť miesta konania dražby ho od dražby neodradila. Žalovaný
2/ navyše argumentoval tým, že v Meste L. sa nachádza viac realitných kancelárií, ako aj obchodníkovs realitami, ako v Meste I., čo mohlo prispieť k väčšej účasti záujemcov na dražbe. Napokon sa dražby
podľa zoznamu účastníkov dobrovoľnej dražby zúčastnila aj spoločnosť B.. V danom prípade informácie
o konaní dražby a o predmete dražby boli zverejnené v Y. dražieb, v Obchodnom

vestníku, nainternetovomportáližalovaného2/,vperiodikuI.anaúradnejtabuliMestaI.,čožalobkyňou
spochybnené nebolo. Napokon sám žalovaný 3/ uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou na 90%
sa dozvedel o konaní dražby z I., regionálneho týždenníka. Miesto konania dražby
tak bolo prístupné prípadným záujemcom, nielen fyzickým, ale aj právnickým osobám, konalo sa na
verejnom mieste - J., nachádzajúcom sa v centre L., prístup do tohto J. nebol zamedzený, naopak, podľa

tvrdenia žalovaného 3/ bolo miesto konania dražby vyznačené zreteľne a zrozumiteľne. Nemožno teda
uzavrieť, že by miesto vykonania dražby bolo stanovené žalovaným 2/ bez akéhokoľvek zjavného a
rozumného dôvodu a že by išlo o miesto, ktoré by obmedzovalo osoby v možnosti ich účasti na dražbe,
aj s prihliadnutím na argumentáciu žalovaného 2/, že je v praxi bežné, že viacero dražieb predmetov
dražby z jedného regiónu sa vykonáva na jednom mieste po sebe, čo často priláka ďalších záujemcov,
ktorípôvodnemohlimaťzáujemibaojednudražbu.Taktomuboloajvtomtoprípade,keďbezprostredne

pred predmetnou dražbou sa konala na rovnakom mieste ďalšia dražba nehnuteľností v L.. Svedčí o
tom potvrdenie o registrácii údajov v NCR dr N XXX/XXXX zo dňa 18.06.2014. K dôvodu 4/ súd
prvej inštancie odkázal na vyššie uvedené zdôvodnenie v súvislosti s odôvodnením zamietnutia
návrhu s poukazom na § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, s tým, že záložné práva záložných
veriteľov, ktoré vznikli v súlade s Občianskym zákonníkom, platne existujú a záložní veritelia majú právo

svoje záložné právo vykonať dobrovoľnou dražbou podľa zákona o dobrovoľných dražbách. K dôvodu 5/
súd prvej inštancie uviedol, že ak žalobkyňa uvádza neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM medzi ňou a
jej exmanželom, ani túto dohodu o vyporiadaní BSM žalobkyňa nedoložila, a teda súd nemohol skúmať,
či je platná alebo neplatná, navyše súd uviedol, že výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností
pred vydražiteľom bola len žalobkyňa tak, ako to vyplýva z notárskej zápisnice č. N XXX/

XXXX. Žalobkyňa tiež nevysvetlila, v čom bola dotknutá na svojich právach v súvislosti s vykonaním
predmetnejdobrovoľnejdražbyvnadväznostinaňouspomínanúneplatnosťdohodyovyporiadaníBSM.
Súd zdôrazňuje, že vychádzajúc z ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z. v prípade, ak
sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba,
ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby má súd za

to,žeosoba,ktorátvrdí,žeboladotknutánasvojichprávach,musíuviesť,včomboladotknutánasvojich
právach pri jej spochybnení platnosti záložnej zmluvy alebo porušením ktorého ustanovenia Zákona č.
527/2002 Z.z. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech žalovaných vo veci, ktoré trovy bližšie
špecifikoval v odôvodnení svojho rozhodnutia.

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytýkala,
že nevyhovel jej žiadosti o odročenie pojednávania, ktorý termín bol vytýčený na deň 19.04.2016, a
to napriek jej žiadosti. Dôvodila, že v mesiaci február vypovedala plnú moc právnemu zástupcovi a

nepodarilo sa jej zabezpečiť si nového zástupcu. Podala návrh na konkurz voči svojej osobe a ako
uviedla v žiadosti o odročenie pojednávania, v prípade vyhlásenia konkurzu by do konania vstúpil
správca konkurznej podstaty, ktorý je osobou vzdelanou a dostatočne by zastúpil jej práva ako úpadcu.
Súd prvej inštancie na uskutočnenom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 3/.
S priebehom uskutočneného pojednávania ju neoboznámil. Zastávala názor, že súd prvej inštancie

ju mal vyzvať na vyjadrenie sa k vykonanému dokazovaniu, keďže nemala možnosť dozvedieť sa
o skutočnostiach uvedených žalovaným 3/. Zároveň vytýkala, že súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozsudku riadne neodôvodnil, na základe akých úvah a právnych záverov nevyhovel žalobe z
dôvodu č. 4, t.j. neprijateľnosť aplikácie inštitútu dobrovoľnej dražby bez ingerencie štátomocenskej
(súdnej)kontrolnejautority.Odkázallennaodôvodnenieuvedenévinejčastirozsudku,zktoréhodôvodu

považuje rozsudok za nepreskúmateľný.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 1/, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil. Dôvody odvolania považuje za právne irelevantné. Uviedol, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu rozhodnutiu vo veci a stotožnil sa s obsahom

odôvodnenia rozsudku.

4. Žalovaní 2/, 3/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.5. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolaní žalobkyne došlo k zmene právnej úpravy
sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(O.s.p.), podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1)
CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Súčasne však v § 470 ods. 2 CSP uviedol, že zostávajú zachované právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V zmysle týchto
ustanovení odvolací súd posudzoval otázku dôvodnosti podaného odvolania žalobkyne, nakoľko toto

bolo podané za účinnosti O.s.p. Procesne vec posudzoval podľa ustanovení CSP.

6. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdiť.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobkyňou
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán
sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli

a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016. Námietky žalobkyne,
uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom
konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie v odvolaním napadnutej časti a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP. poukazuje.

8. V preskúmavanej veci žalobkyňa v odvolaní uviedla ako odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 písm. a/
O.s.p. v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom), ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorý mal spočívať v nedostatočnom

odôvodnení rozsudku.

9. Odvolanie proti rozsudku bolo možné v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. odôvodniť tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré podľa § 221 ods. 1 písm. f/ patril ten
dôvod, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Opodstatnenosť

tohto odvolacieho dôvodu žalobkyňa videla v tom, že súd prvej inštancie nevyhovel jej žiadosti
o odročenie pojednávania, ktorého termín bol vytýčený na deň 19.04.2016, a to napriek jej žiadosti,
ktorá bola podľa jej názoru oprávnená a na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie, ku ktorému nemala
možnosť sa vyjadriť.

10. Účastník má právo, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (§ 48 ods. 1 Ústavy SR). Nie
je však vylúčené, aby súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníka; je však vždy povinný
poskytnúť mu možnosť, aby na pojednávaní bol prítomný. Ust. § 115 ods. 1 O.s.p. účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie ukladalo súdu, aby na nariadenie pojednávania predvolal účastníkov

a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; a potom je len na účastníkovi, či svoje právo využije. Podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie súd pokračuje v konaní, aj keď
sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiada z
dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne
pri tom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

11. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola na pojednávanie súdu prvej
inštancie, konané dňa 19.04.2016, riadne a včas predvolaná; predvolanie prevzala dňa 29.02.2016.
Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.04.2016 o 14:29 hod. požiadala o odročenie
pojednávania z dôvodu, že na jej osobu ako dlžníka bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom

vyhlásením konkurzu bude ju v konaní zastupovať priamo správca konkurznej podstaty. Súd prvej
inštancie zistil, že žalobkyňa je zapísaná v živnostenskom registri pod obchodným menom H. Konkurzné
oddelenie Okresného súdu L. pred pojednávaním na žiadosť súdu oznámilo, že žalobkyňa ako fyzická
osoba, nar. XX.XX.XXXX, bez uvedenia IČO podala dňa 08.04.2016 návrh na vyhlásenie konkurzu.Žalobkyni nebola zaslaná žiadna výzva a k 19.04.2016 o 08:15 hod. nebol vyhlásený konkurz na majetok
dlžníka - žalobkyne. Súd rozhodol, že z dôvodu, že žalobkyni bolo doručené predvolanie na termín
pojednávania19.04.2016uždňa29.02.2016, žejejbolodoručenépoučeniepodľa §119O.s.p.,že

žalobkyňa v krátkom čase pred nariadeným pojednávaním faxom dňa 18.04.2016 o 13:27 hod., t.j. deň
pred nariadeným pojednávaním požiadala o odročenie pojednávania a k tejto žiadosti nedoložila žiadnu
listinu, ktorá by preukazovala dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania, že podľa zistených údajov z
Okresného súdu L. (o tom, že k XX.XX.XXXX nebol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - žalobkyne)
a vzhľadom na to, že žalobkyňa nebola dostupná na telefónnom čísle, rozhodol, že žiadosť žalobkyne o

odročenie pojednávania nebude akceptovať a že jej dôvod pre odročenie pojednávania nie je dôležitým
dôvodom pre odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie správne postupoval, keď pojednával aj v neprítomnosti žalobkyne. Odvolací súd zároveň
považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že aj predchádzajúce pojednávanie vytýčené
na deň 18.02.2016 žalobkyňa žiadala odročiť, a to z dôvodu, že odvolala splnomocnenie udelené jej
dovtedajšiemu zástupcovi z osobných dôvodov. Plnú moc odvolala svojmu právnemu zástupcovi dňa

15.02.2016 a túto skutočnosť oznámila súdu dňa 17.02.2016. Súd prvej inštancie na žiadosť žalobkyne
pojednávanie odročil na 19.04.2016 a súčasne žalobkyňu poučil podľa § 119 ods. 1, 2, 3 O.s.p.

12. Je tak zrejmé, že súd prvej inštancie dal žalobkyni možnosť zúčastniť sa vytýčeného termínu
pojednávania, vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, pričom žalobkyňa túto možnosť nevyužila. Dôvod

odročenia pojednávania pritom nebol opodstatnený, nakoľko ani do rozhodnutia odvolacieho súdu k
vyhláseniu konkurzu na osobu žalobkyne nedošlo. Žalobkyňa svojím konaním sa tak vzdala možnosti
vyjadriť sa aj k dokazovaniu vykonanému na súde prvej inštancie. Odvolací súd preto nezistil, že by
postupom súdu prvej inštancie bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom.

13. Odvolacie námietky žalobkyne v tomto smere súd nepovažoval za dôvodné.

14. Pokiaľ žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýkala nedostatočné odôvodnenie rozsudku (odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), odvolací súd poukazuje na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do
30.06.2016, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania - strana sporu, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou
písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré má stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z
akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa vyjadril žalovaný a vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval
súd za (ne) preukázané, z ktorých dôkazov (ne) vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil a ako vec právne posúdil.

16. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania - strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného
rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania - strane sporu musí dať odpoveď na
podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných

a samostatné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.

17. Ústavný súd SR vo svojom uznesení z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania - strany sporu na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania - stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

18. V danej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, tak ako už odvolací súd uviedol
vyššie, odôvodnil, z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol
svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoréi správne vyložil. Tak ako už bolo uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám
ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016.

19. Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovaní 1/ - 3/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, majú voči žalobkyni nárok na

náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).