Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/468/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115232505
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115232505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so

sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, 817 62, IČO: 35 763 469, zastúpeného: JUDr. Oliver Baláž, advokát,
so sídlom v Bratislave, Zámocká 10 proti žalovanému: H. G., X.. X.X.XXXX, L. Y. F., B. XX, v konaní o
zaplatenie sumy 476,83 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 476,83 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne od 10.7.2015 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.11.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že uzavrel so žalovaným dňa 18.10.2014 zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli predmetom zmluvy.
Žalovaný svoju povinnosť podľa zmluvy nesplnil, pretože cenu za poskytnuté služby vo výške 260,99
EUR neuhradil. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností si žalobca s poukazom na Dodatok k zmluve
o pripojení uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 215,84 EUR.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297
písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

7. Z písomnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa

18.10.2014 zmluvu č.4258930 podľa zákona č.351/2011 Z.z. elektronických komunikáciách, predmetom
ktorej bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanému zvolené komunikačné služby v rozsahu podmienok
špecifikovaných v tejto zmluve, ako aj záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za poskytovanie
služieb podľa zmluvy. Žalovanému bolo pridelené telefónne číslo XXXX XXXXXX a zapožičaná SIMkarta. Žalovaný si zvolil aktiváciu rôznych služieb v rámci programu „Happy XL volania NAJ“. Cena
za poskytnuté služby bola dojednaná odkazom na Cenník spoločnosti, ktorý spolu so Všeobecnými
podmienkami predstavovali neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva bola uzavretá na neurčitý čas.

8. Súd ďalej zistil, že sporové strany uzavreli dňa 18.10.2014 aj Dodatok k zmluve o poskytovaní
verejných služieb, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu,
ako aj kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca predal žalovanému mobilný telefón typu RIM Samsung
Galaxy ACE 4 a to so zľavou zo spotrebiteľskej ceny, za kúpnu cenu vo výške 1 EUR a tiež dohoda, že

žalobca poskytne žalovanému aj ďalšie výhody a na to nadväzujúca dohoda o právach a povinnostiach
zmluvných strán spojených s poskytnutím týchto výhod.

9. Z obsahu Dodatku ďalej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na dobe viazanosti 24 mesiacov. Z
článku 3 Dodatku vyplýva, že sa žalovaný zaväzuje, že po dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu
založenom predmetnou zmluvou v spojení s týmto dodatkom a teda, že neuskutoční žiaden úkon, ktorý

by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Porušením záväzku
viazanosti je a) výpoveď zo zmluvy, b) žiadosť o prenesenie telefónneho čísla a c) nezaplatenie ceny
za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne žalobcovi právo od zmluvy
odstúpiť. V prípade porušenia niektorej z vyššie uvedených povinností sa zmluvné strany dohodli,
že žalovaný je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty je suma vo

výške 228 EUR, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté žalovanému žalobcom. Zmluvná pokuta bude
vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby
viazanosti až do dňa ukončení zmluvy alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb: t.j. základ pre
výpočetpokutymínus(početdníuplynulýchzdobyviazanosti/celkovýpočetdnídobyviazanostixzáklad
pre výpočet).

10. Súd ďalej zistil, že žalobca faktúrou zo dňa 22.10.2014, splatnou dňa 10.11.2014 vyúčtoval
žalovanému za obdobie od 22.9.2014 do 21.10.2014 cenu za poskytnuté služby vo výške 20,49 EUR,
faktúrou zo dňa 22.11.2014, splatnou dňa 9.12.2014 vyúčtoval cenu za poskytnuté služby za obdobie
od 22.10.2014 do 21.11.2014 vo výške 235,51 EUR, faktúrou zo dňa 22.12.2014 splatnou dňa 9.1.2015

vyúčtoval cenu poskytnutých služieb za obdobie od 22.11.2012 do 21.12.2014 vo výške 4,99 EUR. Spolu
vyúčtoval titulom ceny poskytnutých služieb sumu 260,99 EUR.

11. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou
o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej

sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa ust. § 43 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

13. Podľa ust. § 43 ods.12 citovaného zákona, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako poskytovateľ verejných
elektronických komunikačných služieb a žalovaný ako užívateľ týchto služieb uzavreli dňa
18.10.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie verejných
elektronických komunikačných služieb zvolených žalovaným prostredníctvom koncového zariadenia

alebo prostredníctvom SIM karty. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy v zmysle zákona
č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd konštatoval, že
zmluva bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právneúkony ( ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v
zákone o elektronických komunikáciách.

15. Z vyššie citovaného ust. § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva,
že poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej služby. Povinnosť žalovaného zaplatiť cenu
poskytnutej služby v súlade so zmluvou vyplýva z vyššie cit.ust. § 43 ods.12 písm.b) zákona o
elektronických komunikáciách, ako aj zo zmluvy a Všeobecných podmienok a Cenníka, tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný bol povinný hradiť cenu poskytnutých služieb v jednotlivých

zúčtovacích obdobiach, vyúčtovanú faktúrami, v lehote splatnosti faktúr. Súd mal za preukázané, že
cena poskytnutých služieb v období od 22.9.2014 do 21.12.2014 bola riadne vyúčtovaná a žalovaný mal
podľa faktúr zaplatiť spolu sumu vo výške 260,99 EUR.

16. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný cenu vyúčtovanú vyššie uvedenými faktúrami
uhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie celej uplatnenej pohľadávky z tohto titulu, spolu vo výške 260,99

EUR.

17. Žalobca sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 215,84 EUR titulom zmluvnej
pokuty, s odôvodnením, že nárok na jej zaplatenie mu vznikol porušením povinnosti, na ktorú bola
zmluvná pokuta viazaná, t.j. že žalovaný neuhradil cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Zmluvná

pokuta bola vyčíslená s klesajúcou výškou (degresívnym spôsobom) podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy,
t.j. so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti. Poskytovanie služieb bolo prerušené po
39 dňoch, dňa 25.11.2014. S poukazom na zmluvou dojednaný spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty
žalobca pri výpočte vychádzal zo základu zmluvnej pokuty 228 EUR a výšky zabezpečovanej povinnosti
619,72 EUR ( t.j. základný mesačný paušálny poplatok 25,8217 krát 24 mesiacov).

18. Podľa ustanovenia § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorú túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

19. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

20. Zmluvná pokuta je špeciálny zabezpečovací právny prostriedok, ktorý vzniká dohodou zmluvných
strán. Ide o dohodou účastníkov určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak

poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má obligatórne písomne stanovenú formu.
Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej
určenia, ktorý má byť jednoznačný.

21. Dohodu účastníkov o zmluvnej pokute súd vyhodnotil ako platnú, pretože bola uzavretá v zákonom

predpísanej písomnej forme a obsahuje všetky zákonom predpísané podstatné náležitosti ( § 544 ods.2
Občianskeho zákonníka ). Dohoda jasne stanovuje, na porušenie akej zmluvnej povinnosti je pokuta
viazaná a aká je jej výška, resp. aký je spôsob určenia jej výšky. Uvedená zmluvná podmienka je
uznávaná rozhodovacou praxou súdov. Uplatnenú výšku zmluvnej pokuty, s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti, súd nepovažoval za neprimerane vysokú a preto svoje moderačné

právo nevyužil a výšku pokuty neznížil.

22. Je nesporné, že žalovaný porušil svoj záväzok z Dodatku k zmluve o pripojení, keď bezprostredne
po jeho uzavretí nezaplatil cenu za poskytnuté služby riadne a včas, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi
právo ukončiť zmluvný vzťah alebo prerušiť poskytovanie služieb. Žalobca prerušil poskytovanie služieb

po 39 dňoch od uzavretia Dodatku. Žalobca v súlade s Dodatkom k zmluve o pripojení faktúrou zo
dňa 22.6.2015, splatnou dňa 9.7.2015 vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 215,84 EUR.
Žalovaný nepreukázal, že by zmluvnú pokutu uhradil, preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie uvedenej
sumy.

23. Žalobcasapopriistinedomáhalajzaplateniaúrokovzomeškaniazosúm,vyúčtovanýchjednotlivými
faktúrami, odo dňa, nasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia. Úroky z omeškania tvoria
príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.24. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj zmluvnú pokutu
riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo
právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky

z omeškania až po splatnosti v poradí poslednej faktúry, ktorou vyúčtoval zmluvnú pokutu. Súd preto
žalobe vyhovel. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR
č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,05 %; po zvýšení o 5
percentuálnych bodov jej výška činí 5,05 % ročne. Žalobca si výšku úrokov uplatnil v rozsahu, ktorý

dovoľuje právny predpis. Súd preto žalobe vyhovel.

27. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

29. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému

v rozsahu 100 %.

30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).