Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/255/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214205620
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214205620.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Rizmana a členov senátu
JUDr. Zdenky Kohútovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so
sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, proti povinnému: ROVIX
s.r.o., Abovská 1, 040 17 Košice, IČO: 452 423 13, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Atilu Adáma,
Exekútorský úrad Košice, so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, pre vymoženie sumy 332,79 eur s prísl.

a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 5.1.2017,
č.k. 39Er/717/2014-8 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Atilovi Ádámovi, Exekútorský úrad Košice so sídlom Čajakova 25, 040 01

Košice, trovy exekúcie vo výške 41,51 eur a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
uznesenia.

2. Výrok o zastavení exekúcie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a
výrok o trovách exekúcie ustanoveniami § 196, § 200 ods. 1, § 200 ods. 2 a § 200 ods. 3 Exekučného

poriadku, ustanoveniami § 14 , § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov.

3. Uviedol, že oprávnený podal dňa 10.2.2014 na Exekútorský úrad vyššie uvedeného exekútora návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej sumy na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodnutie č. 700-3410063214-GC04/14 zo dňa 10.1.2014.

4. Dňa 18.4.2014 bola Okresnému súdu Košice II doručená žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie.

5. Dňa 27.2.2014 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie pod č. 5803*156738.

6.Následnedňa15.12.2016doručilpoverenýexekútorsúduprvejinštancienávrh,ktorýmžiadalzastaviť
predmetnú exekúciu v celom rozsahu a to z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Majetok povinného nebol
zistený ani po opakovaných lustráciách majetku, či osobnej návšteve sídla povinného, na ktorej sa
už povinný nachádza. Exekútor vo svojom podaní vyhlásil, že si uplatňuje náhradu trov exekučného

konania.7. Trovy exekúcie si odôvodnil tým, že súdny exekútor si uplatnil nasledovné trovy:
1. Odmena § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z.:
- paušálna odmena za výkon exekučnej činnosti 33,19 eur,

2. Hotové výdavky podľa § 22 vyhl. č. 288/1995 Z.z.:
- poštovné 1,40 eur,
3. DPH 20% 6,92 eur. Spolu: 41,51 eur.

8. Súd konštatuje, že proti takto uplatneným trovám exekúcie nenamieta, pretože pokiaľ ide o paušálne
trovy za výkon exekučnej činnosti, súdny exekútor má na ne zákonný nárok, a pokiaľ ide o hotové
výdavky, tieto súd pokladá za účelne vynaložené. Z uvedených dôvodov je odmena za vykonanú činnosť
priznaná v plnej výške: Spolu s DPH 20% sú tak celkovo tak súdnemu exekútorovi priznané trovy vo
výške 41,51 eur.

9. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. V písomných dôvodoch svojho
odvolania uviedol, že oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí a poukazuje na skutočnosť, že
povinný vlastní dlhodobý hmotný majetok, obežný majetok a eviduje pohľadávky z obchodného styku
(viď. príloha 1 odvolania), Povinný naďalej vykonáva činnosť ako podnikateľský subjekt (viď príloha 2
odvolania).

10. Ďalej k veci dodal, že exekúcia začala už 10. februára 2014 a od začiatku exekúcie okrem ich návrhu
na začatie exekúcie a všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 11. marca 2014 v ich
exekučnom spise ako oprávnený nemali žiadne doklady o úkonoch exekútora, ktoré by smerovali k
vymoženiu ich pohľadávky.

11. V predmetnom exekučnom konaní evidovali iba jednu čiastočnú úhradu od povinného vo výške 83,44
eur zaplatenú v hotovosti v pokladni oprávneného dňa 16.2.2015 v rámci trestného konania. Skutočnosť,
že v predmetnom exekučnom konaní dosiaľ nebola vymožená iná úhrada od povinného vyplýva podľa
názoru oprávneného z neefektívneho spôsobu vykonávania exekúcie súdnym exekútorom, resp. z jeho

nečinnosti, nie pre nedostatok majetku povinného.

12. Berúc v úvahu uvedené skutočnosti listom zo dňa 10. novembra 2016 (viď. príloha 3 odvolania)
požiadali konajúceho súdneho exekútora o podanie správy o stave exekúcie s tým, aby sa zameral
na možnosť vykonania exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, alebo aby zvolil spôsob

vykonania exekúcie z hmotného majetku, prípadne z finančnej hotovosti povinného. Na uvedené k
dnešnému dňu nedostali odpoveď, preto im nie je známe, aké kroky exekútor vykonal na preukázanie
nemajetnosti povinného. Odpoveď vo forme uznesenia o zastavení exekúcie na podnet súdneho
exekútora nepovažovali za korektnú. Je zrejmé, že povinný svojim premysleným konaním ukracoval
oprávneného a v prípade zastavenia exekúcie bude táto pohľadávka trvalo nevymožiteľná.

13. Nakoľko podľa § 148 ods. 2 z č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa
nadobudnutia jeho právoplatnosti, trvali na využití celkovej lehoty na vymáhanie predmetnej pohľadávky.

14. Navrhovali, aby v súlade s ust. § 389 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, a aby sa v exekučnom konaní pokračovalo vymáhaním
pohľadávky oprávneného a trov exekučného konania od povinného

15. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

16. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že všetky možné zákonné úkony smerujúce k zisteniu
majetku povinného boli viackrát vykonané, a na ich základe si stojí za tvrdeniami, ktoré uviedol v návrhu
na zastavenie exekúcie. Povinný nemá absolútne žiadny majetok, na ktorý má exekučné konanie dosah,
a nevykonáva žiadnu činnosť, teda exekúcie vo svojej podstate, ktorá spočíva v speňažení majetku

povinného, nemá žiadnu šancu byť úspešná. Na tom nič nemení ani fakt,
- že povinný prípadne, „vlastní“, teda tlačí pred sebou nevymožiteľné pohľadávky z dávnejších
obchodných vzťahov s obchodnými spoločnosťami, ktoré sú v súčastnosti už väčšinou dlhodobo
nemajetné, alebo ani neexistujú,- alebo, že predkladá mesačné výkazy za zamestnancov, čo samo o sebe vôbec nesvedčí o existencii
z exekvovateľného majetku povinného. (Zamestnancom firmy je sám konateľ a zamestnanecký pomer
je ponechaný pre iné výhody, ktoré z toho vyplývajú),

- alebo je v evidencii Dopravného inšp. ako držiteľ (lebo vlastníkom je väčšinou leasingová spoločnosť)
väčšinou staršieho mot. vozidla - pravdepodobne už fyzicky neexistujúceho - na ktorom sú blokácie
mnohých exekútorov.
Navrhoval teda, aby odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“), spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je
dôvodné.

18. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní
bezvýhradne stotožnil s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a to za absencie
akýchkoľvek dôkazov o majetku dlžníka. Aj dôvody napadnutého uznesenia týkajúce sa výroku
zastavenia exekúcie poukazujú len na obsah návrhu súdneho exekútora.

19. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, pretože súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal potrebné dôkazy a nie je
účelné, aby odvolací súd nahrádzal toto dokazovanie a bral na posúdenie veci namiesto súdu prvej
inštancie.

20. Odvolací súd podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, v ktorom je súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu vyslovenom odvolacím súdom v tomto zrušujúcom uznesení.

21. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie zabezpečiť všetky potrebné dôkazy týkajúce sa majetku
povinného a to aj so zreteľom k informáciám, na ktoré poukázal oprávnený v dôvodoch svojho odvolania
a až následne súd prvej inštancie bude môcť posúdiť, či sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

22. Podľa § 396 ods. 1, 3 C.s.p. o náhrade týchto trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na
ďalšie konanie.

23.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).