Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212206396
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8212206396.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, IČO: 47 258 713, so sídlom 1, Boulevard Haussmann, 75 009 Príž, Francúzsko proti žalovanému:
V. E., XX.XX.XXXX, bytom S. XX/XX, XXX XX S., za účasti Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát,

Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 1.180,10 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/2/2/2013-159 zo dňa 28.062016 takto

r o z h o d o l :

Súd v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČO:
47 258 713.

Potvrdzuje uznesenie.

Stranám sporu a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 384,79 eur na účet

právneho zástupcu vedľajšieho účastníka X. Q., v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.180,10
eur s príslušenstvom a žiadal priznať náhradu trov konania. Dňa 18.09.2012 do konania vstúpil na strane
žalovaného vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a po námietke žalobcu
bol pripustený uznesením zo dňa 04.08.2014, právoplatným 03.09.2014. Vedľajší účastník podaním

doručeným súdu 11.12.2013 vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu a žalobca čiastočne zobral
žalobu späť po tom, čo žalovaný zrealizoval čiastočne úhrady po 20 eur, vykonané v dňoch 22.08.2012,
19.08.2013, 04.09.2013, 19.09.2013 a 19.11.2013. Následne podaním z 08.01.2014 žalobca zobral
žalobu späť v časti prevyšujúcej sumu 288,02 eur s prísl. a žiadal zaviazať žalovaného na úhradu istiny
vo výške 288,02 eur s príslušenstvom. Rozsudkom č.k. 2C/2/2013-138 zo dňa 27.02.2015 súd žalobu
v časti o zaplatenie sumy 288,02 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne z jednotlivých súm a

za jednotlivé obdobia zmietol, v prevyšujúcej časti konanie zastavil a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Trovy konania priznal vedľajšiemu účastníkovi vo výške 416,35 eur. Uvedený rozsudok bol
rozsudkom (správne má byť uznesením) 19Co/222/2015-155 zo dňa 12.04.2016 zrušený vo výroku o
trovách vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie so záverom, že o trovách konania nie je možné rozhodnúť postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
ale je treba aplikovať ust. § 142 ods. 2, § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., nakoľko

je treba zohľadniť, že žalovaný zavinil zastavenie konania v rozsahu sumy 140 eur, ktorú uhradil počas
konania.3. Prvoinštančný súd tak s poukazom na ust. § 142 ods. 2, § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. v spojení
s § 151 ods. 1 O.s.p. skonštatoval, že konanie v časti o zaplatenie sumy 100 eur, keďže žalovaný

dňa 22.08.2012, 19.08.2013, 04.09.2013, 19.09.2013 a 19.11.2013 vykonal čiastočné úhrady, každú vo
výške 20 eur, bolo zastavené z dôvodu, že žalovaný túto časť dlžnej sumy uhradil po začatí konania a
preto mal súd zato, že v tejto časti nároku bol žalovaný pre účely posudzovania náhrady trov konania
neúspešný; naopak žalobca bol neúspešný v časti o zaplatenie sumy 288,02 eur vrátane uplatneného
príslušenstva k nej, v ktorej súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku a v ostatnej časti bol

žalobca pre späťvzatie žaloby nad rozsah bezdôvodného obohatenia vo výške 288,02 eur neúspešný
taktiež, nakoľko súd v tejto časti konanie zastavil. V konečnom dôsledku bol preto žalobca v konaní
úspešný v časti o zaplatenie istiny vo výške 100 eur s prísl. a neúspešný v časti o zaplatenie sumy
288,02eur a v časti o zaplatenie sumy 792,08 eur spolu s prísl., čo je v percentuálnom vyjadrení pomer
úspechu a neúspechu žalobcu 8,47 % : 91,53 %.

4. Keďže žalovaný mal vo veci úspech len čiastočný, t.j. 83,06% (od úspechu žalovaného vo výške
91,53 % súd odrátal úspech žalobcu vo výške 8,47%), súd preto náhradu trov konania pomerne rozdelil
a žalovanému priznal právo na 83,06 %-nú náhradu trov konania. Nakoľko žalovaný si náhradu trov
konania neuplatnil, súd sa jeho nárokom nezaoberal a náhradu trov konania mu nepriznal. Naopak
trovy konania si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vedľajší účastník vo svojom vyčíslení,

ktoré boli súdu doručené dňa 03.02.2015 a 11.06.2015 z hodnoty sporu, ktorá v predmetnom konaní
predstavovala sumu 1180,10 eur.

5. Vzhľadom na to, že vedľajší účastník na strane žalovaného bol v konaní úspešný v rozsahu ako
žalovaný, na strane ktorého vystupoval, v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytovania právnych služieb súd
priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej
službyaktomuprislúchajúcirežijnýpaušál:1/.prevzatieaprípravazastúpeniauskutočnenévroku2012,
t. j. 61,41 € + 7,63 €; 2/. vyjadrenie zo dňa 10.12.2013, t. j. 61,41 € + 7,81 €; 3/. účasť na pojednávaní
konanom dňa 13.05.2014, t.j. 61,41 € +8,04 €; 4/. podanie zo dňa 23.05.2014, t.j. 61,41 € + 8,04 €;

5/. podanie zo dňa 03.02.2015, t j. 61,41 € + 8,39 €; 6/ vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11.06.2015, t.j.
30,71eur + 8,39 eur. to všetko zvýšené o DPH. Súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal z § 1 ods. 3,
§ 10 ods. 1, § 14 ods.1 písm. a), 13a ods. 1 písm. c), d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky (účinnej
do 30.06.2013 a od 01.07.2013). Súd úkony, ktoré vykonal vedľajší účastník na podporu žalovaného
považoval za také, ktoré boli vykonané za účelom efektívnej obrany práv žalovaného a aj keď súd

je s účinnosťou od 01.05.2014 podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z .z. povinný ex offo prihliadať na
premlčanie nároku žalobcu uplatňujúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, poukázal na to, že vedľajší účastník
túto námietku premlčania vzniesol už dňa 11.12.2013, keď uviedol, že ak žalovaný finančné prostriedky
vyčerpal pred 13.08.2010, nárok žalobcu je premlčaný. To znamená, že vedľajší účastník námietku
premlčania vzniesol pred účinnosťou zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Z tohto

dôvodu súd prvej inštancie priznal vedľajšiemu účastníkovi Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 384,79 eur /83,06% z 463,27 €/. Žalobcovi preto
uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 384,79 eur na účet jeho
právneho zástupcu.

6. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie spoločnosť BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ktorá zároveň oznámila, že došlo k cezhraničnému zlúčeniu
spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. dňa 01.07.2016, čím spoločnosť CETELEM SLOVENSKO,
a.s. v dôsledku zlúčenia zanikla a jej univerzálnym právnym nástupcom je spoločnosť BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA. V odvolaní odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z

nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. a
poukázal na neúčelnosť a nehospodárnosť trov právneho zastúpenia účtovaných vedľajším účastníkom.
Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa môže združenie podať návrh
na ochranu práv spotrebiteľov. Pritom nie všetky trovy vedľajšieho účastníka možno považovať za trovy
potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v predmetnom konaní, lebo združenie má cieľ

zastupovať spotrebiteľov v konaní pred súdom a ešte jeho zastúpenie možno považovať za duplicitné.
Ak je jeho hlavným predmetom činnosti aj zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi, mal by
disponovať personálnym zabezpečením umožňujúcim vykonávať tieto činnosti bez potreby ďalšieho
zastúpenia osoby vykonávajúcej advokáciu. Preto mal by byť spôsobilým samostatne spotrebiteľovzastupovať. V prípade jeho zastúpenia právnym zástupcom dochádza k nadbytočnému navyšovaniu
trov konania a nehospodárnosti konania. Uvedený názor má oporu aj v rozhodnutí ÚS SR sp. zn. II.
ÚS/78/03. Vedľajší účastník vstupuje paušálne do spotrebiteľských konaní bez ohľadu na jeho stav,

bez znalosti predmetu sporu, bez vedomia a splnomocnenia strany žalovaných a bez ohľadu na vôľu
spotrebiteľa, vznáša v konaniach námietku premlčania napriek tomu, že na túto súd prihliada ex offo.
Predkladá súdu vyjadrenia, na ktoré nebol vyzvaný a tvrdí všeobecne známe skutočnosti. Nemožno
preto hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia. Jeho úkony nie sú potrebné a účelné na
bránenie práva, nakoľko v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 z.z. o ochrane spotrebiteľa na premlčanie

nároku žalobcu ako i na neprijateľné zmluvné podmienky musí prihliadať súd ex offo. Rovnako uviedol,
ževedľajšíúčastníksastalúčastníkomkonaniaažponadobudnutíprávoplatnostiuzneseniaopripustení
vstupu vedľajšieho účastníka do konania, t.j. dňom 03.09.2014. Nebolo preto potrebné prihliadať na
úkony zrealizované pred 03.08.2014, t.j. pred právoplatnosťou uznesenia, ktorým súd zamietol námietku
žalobcu proti jeho vstupu. Do uvedeného rozhodnutia vedľajší účastník nemal postavenie vedľajšieho
účastníka pre dané konanie. Pritom si uplatnil náhradu trov konania aj za úkony právnej služby za rok

2012 a 2013, t.j. za úkony realizované pred nadobudnutím jeho postavenia ako vedľajšieho účastníka.
Rovnako poukázal na závery uznesení NS SR sp. zn. 6MCdo/9/2013 a 6MCdo/5/2013, týkajúcich sa
trov advokátov v tzv. hromadných veciach so záverom, že ide až o zneužitie práva na právnu ochranu.
Preto zastáva názor, že trovy vedľajšieho účastníka nemožno považovať za trovy potrebné na účelné
bránenie práva na súde. Ide o trovy nehospodárne a neúčelné. Navrhol preto napadnuté uznesenie

zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania sa náhrada trov nepriznáva. Uplatnil si zároveň trovy
odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 30,22 eur.

7. K odvolaniu žalobcu sa ani žalovaný ani vtedajší vedľajší účastník nevyjadrili.

8. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu konštatuje, že pokiaľ súd prvej
inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ust. Občianskeho súdneho poriadku, t.j. zákona č.
99/1963Zb.(vznenídoplnkovúčinnéhodo30.06.2016),takodvolacísúdmusípostupovaťavecposúdiť
už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1, 2 C.s.p.

s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) do
01.07.2016 ostali zachované.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. C.s.p. a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v

konaní pokračuje s jej právnym nástupcom (§ 64 prvá veta C.s.p.).

11. Vzhľadom k tomu, že počas konania pôvodný žalobca, spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s.
zaniklo zlúčením so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, odvolací súd rozhodol, že
v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalobcu.

12. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmet činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z
vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého účastníka urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a

povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého
v konaní podporuje, posúdi ich súd po zvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 2 až 4 O.s.p., zákona č.
99/1963 Zb., účinného do 30.06.2016, t.j. v čase, keď rozhodoval súd prvej inštancie).

13. Z obsahu spisu vyplýva, že všetky úkony, za ktoré súd prvej inštancie priznal vedľajšiemu účastníkovi

náhradu trov právneho zastúpenia boli zrealizované. Úkony vtedajšieho vedľajšieho účastníka súviseli aj
s podaniami žalobcu jednak čo sa týkalo späťvzatí žaloby v časti, s podaným odvolaním a samozrejme
aj s vyjadreniami vo veci samej a účasťou na pojednávaní. Nie je preto možné súhlasiť s odvolateľom, že
úkony vedľajšieho účastníka boli neúčelné a nehospodárne. Napr. práve v dôsledku vznesenej námietkypremlčania a námietky týkajúcej sa nekalej obchodnej praktiky, ako aj vzniku bezdôvodného obohatenia
na strane žalobcu, žalobca v časti žalobu vzal späť.

14. Je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že súd má ex offo prihliadať jednak na premlčanie a jednak
na nekalú obchodnú praktiku, čo však je možné zhodnotiť až v rozhodnutí súdu. Z obsahu spisu však
možno vyvodiť, že práve námietky vtedajšieho vedľajšieho účastníka viedli žalobcu k tomu, že čiastočne
žalobu zobral späť, o čom súd prvej inštancie rozhodol zastavením konania v späťvzatej časti. Námietky
vedľajšieho účastníka teda mali vplyv na to, že o časti nároku nemusel súd prvej inštancie rozhodnúť

rozsudkom a napr. zamietať žalobu, ale žaloba bola čiastočne vzatá späť a konanie bolo zastavené.

15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi
žalobcom a vtedajším vedľajším účastníkom vychádzajúc z ust. § 142 ods. 2 a § 146 ods. 2 O.s.p. V
konaní bol žalobca neúspešný čo do zastavenia konania bez uvedenia dôvodu a čo do zamietnutia
žaloby v časti, a tak v konaní bol neúspešný žalovaný čo do zastavenia konania v časti o sumy,

ktoré uhradil počas konania a v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené. Správne preto súd prvej inštancie
vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania z pomeru úspechu a neúspechu, z čoho vychádzal aj pri
rozhodovaní o trovách konania vtedajšieho vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania na podporu
žalovaného. Súd prvej inštancie tak správne vypočítal aj výšku priznaných trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na správne odôvodnenie uznesenia, s

ktorým sa v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.

16. Iba na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom
odvolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka nie sú účelné. Aj odvolací súd považoval za účelné všetky trovy právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka, za ktoré bola súdom prvej inštancie priznaná odmena. Z obsahu spisu
vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka aktívne vystupoval v spore, kvalifikovane sa vyjadril
k žalobe, čoho dôsledkom bolo zastavenie konania v časti a aj zamietnutie žaloby v časti. Je preto nutné
konštatovať, že vstup Združenia do konania bol realizovaný v zmysle zákona a jeho prínos vzhľadom
na vyššie uvedené je evidentný. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že vtedajšiemu

vedľajšiemu účastníkovi by nemali prináležať trovy za úkony pred právoplatnosťou uznesenia, ktorým
bolo rozhodnuté o jeho námietke o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania a to za situácie, keď
jeho námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná. Združenie vstúpilo do konania v zmysle vtedy platného
zákonného ustanovenia oznámením zo dňa doručenia súdu 18.09.2012, preto mu prináleží náhrada
trov právneho zastúpenia od uvedeného dňa.

17. Súd vníma účasť vedľajšieho účastníka v konaní ako naplnenie cieľa primárneho práva Európskej
únie vyplývajúceho z článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ochrana hospodárskych záujmov
spotrebiteľov aj prostredníctvom združení). Prehliadnuť nemožno ani fakt, že medzi základné práva sa
zaradilo aj spotrebiteľské právo (politiky štátov zabezpečujú vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, článok

38 Charty základných práv Európskej únie).

18. Aj keď odvolateľ poukazuje na rozhodnutia NS SR, odvolací súd má za to, že v prejednávanej
veci boli splnené všetky zákonné podmienky na čiastočné priznanie náhrady trov konania za právne
zastúpenie vedľajšieho účastníka. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax jednak Krajského

súdu v Prešove ako napr. uznesenie zo dňa 28.03.2012 sp. zn. 7Co/34/2012, ako aj Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 09.08.2012 sp. zn. 5Co/169/2012 a zo dňa 25.04.2012 sp. zn. 17Co/87/2012.
Je možné z uvedeného vyvodiť, že Občiansky súdny poriadok (účinný v čase vstupu a realizácie úkonov
vedľajšiehoúčastníka)vosvojichustanoveniachnevylučoval,abyúčastníkodbornespôsobilýhájiťsvoje
záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z toho dôvodu mu nemala

byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú
vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa
zastupovať v konaní advokátom.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd jednoznačne ustálil, že súd prvej inštancie správne

rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a občianskym združením, ktoré vstúpilo do
konania na podporu žalovanej strany a správne bola vypočítaná aj výška priznaných trov konania. Preto
bolo odvolacím súdom potvrdené napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie, a to postupom podľa §
387 ods. 1 C.s.p.20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. a contrario aj za použitia čl. 4 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní neúspešnému

žalobcovi nemohla byt priznaná náhrada trov odvolacieho konania a v odvolacom konaní úspešnému
občianskemu združeniu preukázateľne žiadne účelné trovy odvolacieho konania nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).