Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/171/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207052
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213207052.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň Márie

Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o. so sídlom Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno, IČO: 264 29 705, Česká republika, proti žalovanej: L.,bydlisko T.O. , o
zaplatenie sumy 420 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 06.marca 2017 pod č.k. 8C 373/2013-164takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
p o t v r d z u j e .

Žalovanej vzniklo proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorú podal formou tlačiva
podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o zaplatenie zmenkovej sumy 420
eur s príslušenstvom, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 420 eur od 26.11.2010
do zaplatenia, úroku vo výške 6% zo sumy 420 eur od 09.02.2011 do zaplatenia a zmenkovej
odmeny vo výške 1,40 eura. Rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo výške 100
%.Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 34, § 39, §52 ods.1,2,3,4 ,§53

ods.4 písm. k/,l/ Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), §
4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), a čl. I § 11 ods. 1, ods. 3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, §
14 ods. 1, § 17, § 20, § 5 ods. 1, 2, 3, § 48 ods. 1 bod 2, § 20 ods. 1, ods. 2, zákona č. 191/1950
Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový
zákon“), § 295 CSP. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 30.07.2010
uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., so žalovanou Zmluvu o úvere č. 409100097.Žalovanej

bol poskytnutý úver vo výške 200 eur a zaviazala sa zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok
vo výške 196 eur v 12 mesačných splátkach po 33 eur. Zmenka bola vystavená dňa 30.07.2010
na sumu 420 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 26.11.2010. Na zmenke bolo uvedené číslo
úverovej zmluvy .Posudzujúc predmetnú zmenku dospel k záveru, že sa jedná o vistazmenku vystavenú
žalovanou ak zabezpečovaciu zmenka k úverovej zmluve č. 409100097.Preto posudzoval, či zmluva,
na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou je platná a či vzniklo práva na vyplnenie
blankozmenky. Úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože úver bol poskytnutý na

súkromné účely žalovanej. Úverová zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom
narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to nielen v ustanoveniach o
zabezpečovacích prostriedkoch(dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluvné pokuty, blankozmenka). Celá
je koncipovaná na prospech veriteľa, obsahuje len povinnosti dlžníka. Prieči dobrým mravom a je vrozporesozásadamipoctivéhoobchodnéhostyku.Tospôsobujejejabsolútnuneplatnosť.Ztohodôvodu
nemohlo spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. ako veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Právo
na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť ani z dôvodu neplatnosti dohody vyplnení zmenky.

Dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.4 písm. k/
OZ, pretože pripúšťala možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej
sumy ( úrok 0,25% denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku. V danom prípade sa jedná
o neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods.4 písm. l/ OZ, pretože prijatím zmenky ako
zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa.

V závere poukázal na ustanovenie§ 4 ods.6 v spojení s§ 25 ods.5 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa
ktorých , v čase vystavenia zmenky mohol veriteľ prijať zmenku iba vo výške aktuálne nesplateného
úveruapríslušenstvavrátanepokútainýchnárokovvovýškemaximálne30%istinyposkytnutéhoúveru.
Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 200 eur, z čoho 30% je suma 60 eur.Zmenka bola vyplnená na
sumu 420 eur, hoci mohla byť vyplnená maximálne na sumu 260 eur. Preto je v zmysle ustanovenie §
39 OZ absolútne neplaným právnym úkonom.Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa § 255 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci( § 365 ods.1 písm. d/ CSP), v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 písm. b/ CSP , súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci ( § 365 ods.1 písm. h/ CSP)Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu
vyhovieť. Namietal procesný postup súdu a vykonávanie dokazovania, keď mal vo veci rozhodnúť
na základe predloženej zmenky .Žalovaná mohla voči zmenke vzniesť námietky, neurobila to. Súd

prvej inštancie sám z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že
žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť uzatvorila úverovú zmluvu, sporná zmenka je zabezpečovacou
zmenkou a žalovaná uzavrela zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. On a žalovaná sa k týmto skutočnostiam
nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým súd mohol dospieť k týmto záverom. Ďalej namietal
aplikáciu nesprávnych právnych predpisov a nesprávnu interpretáciu príslušných predpisov a práva

Európskejúnie.Uviedol,žejemajiteľomzmenkyaniejeúčastníkomspotrebiteľskéhovzťahu.Zmenkaje
samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Súd prvej inštancie ignoroval ustanovenia
zákona č. 191/1950 Zb.. Citoval rozhodnutia NS ČR,NS SR, v závere opísal takmer celé rozhodnutie
KS v Prešove sp. zn. 10 Co 79/2013 z 05.09.2013,rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
43 Co Zm 10/2013 z 21.11.2013.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4 Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa

náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
názoru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho aj správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

potvrdil. Vzhľadom k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku ako i jeho dôvodov, odvolací
súd nepovažuje za potrebné opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom
rozsudku, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhalzaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa
predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote

4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ
neuhradil.

7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 3 CSP pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní.

Súd prvej inštancie veci rozhodol dňa 06.3.2017. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom
93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,

či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

8. Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Zákon č. 191/1950
Sb. reagoval na prijaté rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl.
II. Zákon č. 191/1950 Sb. v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia
vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so

spotrebiteľskouzmluvou,možnomajiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahoch
kvystavovateľovialebokpredošlýmmajiteľomvždy.Vkonaní,vktoromsauplatňujealebovymáhanárok
zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1,
ktoré by ten, kto je žalovaná zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č.

250/2007 Z.z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil aj Občiansky súdny poriadok, ako procesný predpis,
ktorý bol účinný v čase začatia konania súdu prvej inštancie, v § 79 o odseky 3, 4, § 114 ods. 2 OSP,
v ktorých upravil náležitosti návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu
za nesplnenie povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie
žalovaného o možnosti uplatňovania námietok.

9. Odvolací súd riadiac sa judikátom R93/2015, preto by v zásade nemusel vysvetľovať, prečo tento
judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry, musí
náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Napriek tomu však viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania( §379 CSP)k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu spočívajúcim predovšetkým na

zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností
vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný
rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri
rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné

pre vydanie rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak,
európskekonanievoveciachsnízkouhodnotousariadiprocesnýmprávomčlenskéhoštátu,vktoromsa
konanie vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je
možné aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkýmaplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či
ochrany dobrých mravov. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
ako základný procesný predpis platný na území Slovenskej republiky dôkaznú povinnosť upravoval v

ustanovení§120,ktorévtretejveteodseku1umožňovalosúduvýnimočnevykonaťajinénežúčastníkmi
navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Nový CSP v ustanovení
§ 295 v druhej hlave označenej ako spory s ochranou slabšej strany umožňuje súdu vykonať aj také
dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a táto úprava definuje
skupinu sporov, v ktorých je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od klasického sporového

konania a vychádza z hmotnoprávnej úpravy. Základným odklonom od všeobecnej úpravy je zásada
vyšetrovacia. Súd aj bez návrhu obstará alebo vykoná dôkaz. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného
nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného
nástroja. Skúmanie prípadne absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo nie je
nariadením vylúčená. Súd prvej inštancie preto správne vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením
295 CSP, správne v súlade s ustanovením teraz 191CSP vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania

a vyhodnotil skutkový stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Súd prvej
inštancie zmluvu o úvere vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon a celú dohodu o vyplnení
blankozmenky vyhodnotil ako neplatnú dohodu, preto pôvodnému reminetnovi vôbec nevzniklo právo
na vyplnenie blankozmenky. Pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich nemohol

indosamentom previesť na žalobcu. Ďalej posúdil samotnú zmenku a dospel k záveru, že veriteľ ju podľa
§ 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch nemohol prijať ako zabezpečovaciu zmenku, pretože bola
vyplnená podstatne vyššou sumou ako pripúšťalo zákonné ustanovenie. Konanie veriteľa spočívajúce v
prijatí zmenky prevyšujúcej zákonom prípustnú výšku považoval za výkonom práva v rozpore s dobrými
mravmi nepožívajúcim právnu ochranu. Žalobca v odvolaní poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý

pripúšťal vystavenie zmenky. Uviedol, že limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej
výške dlhu v čase jej vyplnenia a bolo pripustené vypĺňať ich dodatočne po ich vystavení. V tejto časti
odcitoval celý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43 CoZm 10/2013 z 21.11.2013, na
záveroch ktorého založil svoje tvrdenie a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10C 79/2013 z
05.09.2013.. Uvedené rozhodnutia nie sú záväzné, vyjadrujú názor dvoch senátov obchodných kolégií

nesúladných s judikátom R 93/2015. Žalobca okrem citácii týchto rozhodnutí neuviedol nič, v čom
nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, len z obsahu predložených rozhodnutí odvolací súd
vyvodil, že podľa názoru žalobcu prvostupňový súd bol oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje
všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa
odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.

10. V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli
záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,

že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je
spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo

zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
od 01.01.2011 do 30.04.2014. S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje

žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých
okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na
podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie ,ktorým bola
žaloba žalobcu zamietnutá, vo výroku za vecne správny a ako taký ho podľa § 387 CSP potvrdil.12.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1
CSP, úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).