Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/537/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115200741
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115200741.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu : R. A., nar. XX.X.XXXX, bytom J.
N. XXXX/X, W., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Martinou Válkovou, advokátkou, Jilemnického
21, Trenčín proti žalovaným: 1/ J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, štátny občan SR a 2/ T. H.,
nar. X.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, štátna občianka SR, o žalobe žalobcu o zaplatenie 3.150 eur s
príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaných o zaplatenie 850 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. júla 2016, č.k. 20C/25/2015-127 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, žalobu žalobcu zamietol . Výrokom II.
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ sumu 850 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa proti žalovaným 1/, 2/ domáhal zaplatenia bezdôvodného
obohatenia v sume 3.150 eur. Ako vlastník nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX stojaceho
na parcele č. XXX/X, ktorý je zapísaný na LV č. XXX k.ú. U. Q., dal predmetný rodinný dom do

nájmu žalovaným 1/ a 2/ na určitú dobu jeden mesiac nájomnou zmluvou č. 172011 uzatvorenou
dňa 01.07.2011. Nájomné bolo v zmluve dohodnuté vo výške 150,- Eur mesačne a splatné vopred
najneskôr k 15. dňu príslušného mesiaca. Žalovaní nájomné od začiatku nájmu neplatili. Rovnako
boli dohodnuté podmienky nájmu aj za obdobie august 2011 v nájomnej zmluve č. 182011 zo dňa
01.08.2011 a september 2011 v nájomnej zmluve č. 192011 zo dňa 01.09.2011. Ani v tomto prípade
však žalovaní nájomné neuhradili, hoci rodinný dom užívali. Keďže žalovaní nezaplatili ani časť zo
zameškaného nájomného za predchádzajúce obdobie, žalobca s nimi po skončení nájmu už ďalšiu

nájomnú zmluvu neuzatvoril a cestou súdu vymáhal od nich nezaplatené nájomné. Žalobca podal
dňa 26.10.2012 na Okresnom súde v Trenčíne žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a vec bola vedená
pod sp. zn. 27C/429/2012. Právny dôvod užívania na základe nájomnej zmluvy odpadol a zo strany
žalovanýchdošlokbezdôvodnémuobohateniu,ktorésúpovinnívydaťžalobcovi.Dňa12.8.2014žalobca
so žalovanými uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou im predmetný dom predal. Žalovaní žalobcovi prisľúbili, že
vyrovnajú nezaplatené platby za užívanie nehnuteľnosti, avšak doteraz tak neurobili. Preto sa žalobca
so svojím nárokom obrátil na súd a žiadal od žalovaných 1/ a 2/ vydanie bezdôvodného obohatenia za

užívanie nehnuteľností za obdobie január 2013 až december 2013 a január 2014 až september 2014 po
150 eur mesačne, čo spolu predstavuje čiastku 3.150 eur. V priebehu konania žalobca upravil žalobu
tak, že žalovaní 1/, 2/ budú zaviazaní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.150,- Eur, do3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to z toho dôvodu, že žalovaní sú manželmi, a je medzi nimi režim
BSM manželov. Súd navrhnutú zmenu žaloby pripustil na pojednávaní.

3. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 23.4.2015 so žalobou žalobcu nesúhlasili. Uviedli,
že v mesiaci november 2010 súrne potrebovali vyriešiť otázku ich bývania, ktorú chceli vyriešiť kúpou
nehnuteľnosti v obci Neporadza za sumu 22.000 eur. Pretože žalovaní nemali k dispozícii uvedenú
finančnú čiastku, dohodli sa so žalobcom na pôžičke. Žalobca žalovaným požičal sumu 22.000 eur,
pričom ale požadoval od nich vrátiť sumu 40.000 eur, čo mu žalovaní vzhľadom na finančnú a časovú

tieseň podpísali. Rodinný dom v obci Neporadza žalovaní kúpili. Aby mohli žalobcovi vrátiť požadovanú
sumu, snažili sa vybaviť úver, čo sa im však nedarilo vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti, ktorou chceli
ručiť a požadovanou výškou splátky pôžičky. Pri viacerých osobných stretnutia s právnou zástupkyňou
žalobcu JUDr. Válkovou, ktorá ho v tom čase zastupovala, pri jednaniach o spôsobe vrátenia dlhu
bolo okrem iného aj dohodnuté, že zameškané nájomné žalovaní žalobcovi vrátia zo sumy úveru,
ktorý sa snažili vybaviť. Existujú o tom záznamy, ktoré sú založené v spise u právnej zástupkyne

žalobcu. Žalovaní sa so žalobcom dohodli, že do vybavenia požadovanej sumy nehnuteľnosť prepíšu
na žalobcu, aby mal istotu, že mu peniaze vrátia. Pri tom spolu uzavreli ústnu dohodu, podľa ktorej
budú žalovaní naďalej bývať v predmetnej nehnuteľnosti a budú žalobcovi platiť nájomné po 150 eur
mesačne počnúc dňom, kedy dôjde na katastri nehnuteľností k prepisu nehnuteľnosti na žalobcu.
Žalobca sa teda podľa toho nestal skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, táto bola na neho prepísaná

len z dôvodu ručenia za požičanú sumu, podľa dohody mala byť nehnuteľnosť prepísaná na katastri
späť na žalovaných hneď po tom ako mu vrátia požičanú sumu. Po celý čas, po ktorý bola nehnuteľnosť
vedená na katastri nehnuteľností na žalobcu, tento o nehnuteľnosť neprejavil žiadny záujem, nestaral
sa o nehnuteľnosť, všetky náklady spojené s udržiavaním nehnuteľnosti znášali žalovaní. Žalobca
však po prepise nehnuteľnosti namiesto nájomnej zmluvy doniesol žalovaným výzvu na vypratanie

nehnuteľnosti. Až s odstupom času súhlasil s nájmom, doniesol nájomné zmluvy za tri mesiace naspäť
a požadoval nájomné zaplatiť spätne. Následne došlo medzi účastníkmi k dohode v tom smere, že
žalovaní zaplatia žalobcovi celú dlžnú sumu aj s dlžnou čiastkou za nájomné z vybavovaného úveru. Dňa
10.8.2011 dal žalobca žalovaným napriek všetkým dohodám na obecnom úrade zrušiť trvalý pobyt. Dňa
17.8.2012 došlo medzi stranami k dohode o započítaní vzájomných pohľadávok a k dohode o odpustení

dlhu vo výške 18.000 eur, teda žalobca požadoval vrátiť len skutočne požičanú sumu vo výške 22.000
eur. Podľa toho je zjavné, že žalobca žalovaným v skutočnosti požičal len 22.000 eura nie 40.000 eur,
ako celý čas požadoval žalobca vrátiť. Dlžné nájomné do mesiaca december 2012 bolo navrhovateľovi
vo výške 2.250 eur s úrokmi z omeškania vo výške 409,27 eur zaplatené formou exekúcie. Spolu s týmito
sumami bola zaplatená aj suma vo výške 237,41 eur ako trovy právneho zastupovania v pôvodnom

konaní. Exekúcia bola ukončená 23.10.2014. Ešte pred ukončením exekúcie sa žalovaným podarilo
vybaviť úver na vyplatenie dlžnej čiastky. Pri jednaní so žalobcom o výške "kúpnej" ceny, teda sumy,
ktorá mu má byť vrátená, žalobca trval na sume 26.000 eur aj napriek tomu, že podľa predchádzajúceho
mu boli žalovaní dlžní 22.000 eur. Nakoniec došlo k podpisu kúpnej zmluvy, kde je uvedená suma 26.000
eur, ktorá mu aj bola vyplatená. Žalovaní žalobcovi teda zaplatili naviac okrem vymoženej čiastky v

exekúcii sumu 4.000 eur, čo podľa predchádzajúcich dohôd zahŕňa aj nájomné, ktoré od nich žalobca
požaduje ešte zaplatiť. Ak súd uzná, že žalobca má nárok na nájomné vo výške 3.150 eur, požadujú
žalovaní od žalobcu vrátiť sumu, ktorá mu bola zaplatená nad rámec. Súd by nemal brať do úvahy dôkaz
uvádzaný žalobcom že bol vlastníkom nehnuteľnosti - výpis z LV č. 625. Žalovaní poukázali na to, že
kúpnu zmluvu, ktorou prešla nehnuteľnosť zo žalobcu na žalovaných, podpísali dňa 12.8.2014, a preto

žalobca v žalobe na zaplatenie 3.150 eur nesprávne uvádza dobu, za ktorú požaduje od žalovaných
peňažné plnenie.

4. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 5.11.2010 medzi predávajúcimi A. S., G. A., H. S., J. R., P. H.,
J. U. a kupujúcimi žalovanými 1/, 2/ bolo prevedené vlastnícke právo na žalovaných 1/, 2/ k rodinnému

domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X, k pozemkom parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria
o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX mX zapísanými na LV
č. XXX k.ú. Bošianska Neporadza. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných na základe návrhu
doručeného správe katastra Trenčín dňa 7.12.2010 povolila Správa katastra Trenčín rozhodnutím č.
V 5733/10 zo dňa 14.2.2011. Kúpna cena bola v čl. III kúpnej zmluvy dohodnutá v sume 22.000 eur

s tým, že časť kúpnej ceny 2.000 eur bola uhradená k rukám A. S. pred podpisom kúpnej zmluvy. Z
príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.11.2010 vyplýva, že dňa 29.11.2010 prijal predávajúci A.
S. od žalovaného 1/ zálohu v sume 10.000 eur na kúpnu cenu za prevedené nehnuteľnosti. Z potvrdeniao prevzatí zo dňa 30.11.2010 vyplýva, že predávajúci A. S. od žalovaného 1/ prevzal doplatok kúpnej
ceny za dom a pozemky v sume 10.000 Eur. Obe listiny sú opatrené podpisom A. S..

5. Zo zmluvy o pôžičke datovanej dňa 15.12.2010 vyplýva, že ju uzavreli žalovaní ako dlžníci a žalobca
ako veriteľ. Zmluva je označená ako zmluva o pôžičke so zriadením záložného práva. V čl.1 a č.l. 2
zmluvy o pôžičke je uvedené, že veriteľ poskytol dňom podpisu zmluvy o pôžičke dlžníkom pôžičku v
sume 40.000 eur, čo dlžníci potvrdzujú podpisom na zmluve, pričom dlžníci sa zaviazali pôžičku vrátiť
veriteľovi do 20.1.2011. V čl. 3 zmluvy o pôžičke je uvedené, že veriteľ prevzal od dlžníkov ako zálohu

nimi podpísanú vlastnú zmenku na zaistenie pohľadávky z pôžičky. V potvrdení o prevzatí finančnej
hotovosti zo dňa 13.12.2010 je uvedené , že J. H. potvrdzuje, že dňa 13.12.2010 v Trenčianskych
Tepliciach prevzal za prítomnosti svedkov od žalobcu finančnú hotovosť v sume 40.000 eur, ktorá je
určená pre žalovaného 1/ ako pôžička s tým, že zmluva o pôžičke spolu so zmluvou o zriadení záložného
práva bude vyhotovená dodatočne. Okrem podpisu J. H., sú na potvrdení podpisy svedkov G. O., R.
A. st.

6. Dňa 27.5.2011 bola medzi žalovanými 1/, 2/ a žalobcom uzavretá zmluva označená ako kúpna
zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k domu súp. č. 228 stojaceho na parcele č.
168/2, pozemku parc. č. 168/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, parc. č. 168/7 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 275 m2, zapísaných na LV č. XXX k.ú. Bošianska Neporadza zo žalovaných

ako predávajúcich na žalobcu ako kupujúceho, s tým, že v čl. III si dojednali kúpnu cenu v sume 22.000
Eur, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovaným do 2 dní od podpisu zmluvy a podaní návrhu na
vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Žalobca bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník
uvedených nehnuteľnosti na základe rozhodnutia Správy katastra Trenčín V 2633/11 zo dňa 4.7.2011.
Dňa 13.7.2011 vyhotovil žalobca výzvu na vypratanie predmetných nehnuteľností, ktorú adresoval

žalovaným z dôvodu, že žalobca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.5.2011 nadobudol vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam a žalovaní užívaním jeho vlastníctva sa dopúšťajú trestného činu.
Z oznámení o zrušení trvalého pobytu vyhotovených Obcou Neporadza dňa 10.8.2011 vyplýva, že obec
na návrh žalobcu zrušila trvalý pobyt žalovaným v predmetnom dome.

7. Žalovaný 1/ podal dňa 25.8.2011 na Okresnú prokuratúru Trenčín trestné oznámenie proti žalobcovi
pre podozrenie zo spáchania trestného činu úžery a podvodu, na tom skutkovom základe, že žalovaní
koncomroku2010potrebovaliriešiťsvojubytovúotázku,asumu22.000eurnakúpustaršiehorodinného
domu, pričom žalovaní nemali takúto hotovosť, tak žalobca im požičal sumu 22.000 Eur, no pôžičku
sa žalovaným nepodarilo uhradiť žalobcovi v lehote splatnosti, a preto, aby mal žalobca istotu, že mu

žalovaní pôžičku vrátia, navrhol žalovaným, aby bol dom v katastri nehnuteľností prepísaný na neho,
žalovaní ostanú v dome bývať do doby, kým mu pôžičku nesplatia a následne mala byť nehnuteľnosť
prepísaná späť na žalovaných. Žalovaní s tým súhlasili, dňa 27.5.2011 uzavreli so žalobcom kúpnu
zmluvu, no žalobca 10.8.2011 na Obecnom úrade v Neporadzi požiadal o zrušenie trvalého pobytu
žalovaných s úmyslom žalovaných z domu vysťahovať a podvodným konaním ich pripraviť o dom a

bývanie. Pri spisovaní zmluvy o pôžičke boli žalovaní v núdzi a podpísali žalobcovi , že im požičal
sumu 40.000 Eur, a nie 22.000 Eur. Dňa 4.10.2011 bolo začaté trestné stíhanie pod ČVS ORP-966/
OEK-TN-2011 vo veci zločinu úžery podľa § 235 ods. 1 , ods. 2, písm. a) Trestného zákona. Trestné
stíhanie bolo uznesením vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne pod ČVS: ORP-966/
OEK-TN-2011 zo dňa 24.10.2011 zastavené, z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je

dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalovaný 1/ vo svojej výpovedi pred
vyšetrovateľom uviedol , že u neho nebola zneužitá tieseň, neskúsenosť, zmluvu o pôžičke podpísal
spolu so svojou manželkou dobrovoľne bez nátlaku a so žalobcom sa dohodli ústne na splácaní pôžičky
formou vybavenia úveru. Žalobca pred vyšetrovateľom uviedol, že žalovaným požičal sumu 40.000 Eur,
a nie iba 22.000 Eur, ako tvrdil žalovaný 1/, čo vyplýva aj z potvrdenia o prevzatí finančnej hotovosti,

vlastnej zmenky s uvedenou sumou 40.000 Eur.

8. Dňa 21.11.2011 bol v advokátskej kancelárii JUDr. Dariny Válkovej spísaný záznam o tom, že sa
do kancelárie dostavil žalovaný 1/ a žalobca za účelom vyriešenia otázky zaplatenia nájmu za užívanie
domu súp. č. 228 v Neporadzi za obdobie od júna do októbra 2011, pričom žalovaný sa vyjadril, že

finančné prostriedky na vyplatenie dlhu nemá, no nebankový subjekt mu má poskytnúť úver, ktorý
mu má byť vyplatený v najbližších dňoch. Zo záznamu zo dňa 17.8.2012 vyplýva, že do advokátskej
kancelárii JUDr. Dariny Válkovej sa v ten deň dostavili žalovaní 1/, 2/ a žalobca a účelom vyriešenia
otázky zaplatenia nájmu za užívanie domu súp. č. 228 v Neporadzi za obdobie do augusta 2012 s tým,že žalovaní uviedli, že finančné prostriedky na splnenie dlhu budú získane z úveru, ktorý vybavuje ich
syn T..

9. Sporové strany uzavreli dňa 17.8.2012 Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, v článku I.
ktorej je uvedené, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2010 má žalobca voči žalovaným
neuhradenú pohľadávku vo výške 40.000 Eur, ktorej splatnosť nastala 20.1.2011 a na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 27.5.2011 majú žalovaní voči žalobcovi neuhradenú pohľadávku vo výške 22.000 Eur
titulom kúpnej ceny, ktorej splatnosť nastala 4.6.2011. Tieto pohľadávky spôsobilé na započítanie v

zmysle čl. II zmluvy zanikli započítaním ku dňu 4.6.2011, a to pohľadávka žalovaných na zaplatenie
kúpnej ceny 22.000 Eur v celom rozsahu a pohľadávka žalobcu na zostatok pôžičky v rozsahu 22.000
Eur, s tým, že nezanikla pohľadávka z pôžičky v sume 18.000 Eur.

10. Dňa 17.8.2012 uzavrel žalobca so žalovanými 1/, 2/ dohodu o odpustení dlhu podľa § 574
Občianskeho zákonníka. Je v nej uvedené, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2010 má

žalobca voči žalovaným neuhradenú pohľadávku vo výške 18.000 Eur a ide o nezaplatený zostatok
dlhu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2010 po započítaní na základe dohody o započítaní vzájomných
pohľadávok zo dňa 17.8.2012. Zmluvné strany sa dohodli, že tento dlh vo výške 18.000 Eur žalobca
žalovaným odpúšťa.

11. Dňa 12.8.2014 uzavreli žalobca so žalovanými kúpnu zmluvu , predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k domu a pozemkom zapísaným na LV č. XXX k.ú. Bošianska Neporadza zo
žalobcu na žalovaných , pričom v čl. V zmluvy si zmluvné strany dojednali povinnosť žalovaných zaplatiť
žalobcovi do 30 dní od podpisu kúpnej zmluvy kúpnu cenu 26.000 Eur z úveru poskytnutého im Prvou
stavebnou sporiteľňou, a.s. na základe zmluvy o úvere zo dňa 11.8.2014. Žalovaní boli v katastri

nehnuteľností zapísaní ako vlastníci uvedených nehnuteľnosti na základe rozhodnutia Okresného úradu
Trenčín, katastrálneho odboru č. vkladu V 4380/14 zo dňa 18.9.2014.

12. V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín po sp. zn. 27C/429/2012 sa žalobca proti žalovaným
návrhom podaným dňa 26.10.2012 domáhal vypratania predmetného rodinného domu z dôvodu, že

nájomný pomer založený skoršími nájomnými zmluvami skončil, a žalovaní dom s pozemkami užívali
bez právneho dôvodu. Žalobca vzal žalobu o vypratanie späť z dôvodu, že so žalovanými uzavrel dňa
12.8.2014 kúpnu zmluvu , ktorou im previedol do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti. Súd uznesením
č.k. 27C/429/2012-37 zo dňa 3.11.2014 konanie zastavil.

13. Žalobca na pojednávaní trval na žalobe. Na súd sa obrátil z dôvodu, že so žalovanými sa ústne
aj písomne dohodol na tom, že mu budú platiť nájomné za to, že užívajú dom v Neporadzi. K uzavretiu
zmluvy o pôžičke v decembri 2010 došlo preto, lebo syn žalovaných J. H., ktorého žalobca predtým
poznal žalobcu požiadal, aby poskytol pôžičku žalovaným, pretože mali problémy s bytom. Museli
sa z bytu vysťahovať. Bolo to pred vianočnými sviatkami roku 2010. J. H. žalobca dňa 13.12.2010

odovzdal pôžičku v sume 40.000 Eur v hotovosti v obálke v dome u žalobcovej priateľky G. O., pričom
prevzatie peňazí potvrdil podpisom. J. H. odovzdané peniaze neprepočítaval, a žalobcovi pred tým
ako mu odovzdal peniaze povedal, že žalovaní majú schválený úver a že peniaze žalobcovi vrátia do
jedného mesiaca. J. H. prevzatie peňazí potvrdil pred svedkami, ktorí sa tiež podpísali na uvedenú
listinu. Žalobca následne uviedol, že pri odovzdávaní peňazí svedkovi J. H. sa žalobca a menovaný

svedok zdržiavali v predsieni v dome, pričom otec žalobcu R. A. st., G. O., sa v tom čase zdržiavali
v obývačke v dome. Peniaze 40.000 Eur, ktoré žalobca požičal žalovaným, mal žalobca predtým
usporené v rozsahu 30.000 Eur a uložené v hotovosti u neho doma. Išlo o zárobok žalobcu z výkonu
služobných povinností vojaka na zahraničných misiách. Zvyšok asi v sume 10.000 eur si žalobca požičal
od svojho kamaráta H. F.. Zmluva o pôžičke bola následne medzi žalobcom a žalovanými podpísaná dňa

15.12.2010. Kúpna zmluva zo dňa 27.5.2011 bola medzi sporovými stranami uzavretá z toho pôvodu,
že žalovaným sa nepodarilo vybaviť úver, pretože boli v registri dlžníkov, a preto žalobca so žalovaným
1/ jednal ohľadom toho, že predmetný dom v Neporadzi žalovaní žalobcovi prevedú do vlastníctva a to
dočasne kým sa žalovaným nepodarí vybaviť úver, z ktorého by žalobcovi splatili dlhovanú pôžičku. Text
zmluvy pripravoval kamarát žalobcu. Žalobca v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 27.5.2011

nevyvíjal nátlak na žalovaných, o uzavretí zmluvy rokovali určitú dobu. Žalovaní mali text návrhu kúpnej
zmluvy u seba na preštudovanie určitý čas a mohli sa slobodne rozhodnúť. Žalovaní sa po prečítaní
zmluvy rozhodli ju podpísať. Pri rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy sa žalobca so žalovanými dohodol,
že budú môcť dom užívať s tým, že mu budú platiť nájomné vo výške 150 eur mesačne. Písomnénájomné zmluvy žalobca žalovaným priniesol až dodatočne. Kúpnu cenu podľa zmluvy v sume 22.000
eur žalobca žalovaným nevyplatil. Keďže žalovaní peniaze z pôžičky žalobcovi stále nevrátili, nadobudol
žalobca z ich správania pocit, že svoje sľuby nesplnia. Ako vlastník predmetného domu žalobcom zrušil

trvalý pobyt v ňom. Podal návrh na ich vypratanie z domu. Energie ostali napísané na žalovaných. Daň z
nehnuteľnosti platil žalobca. Žalobca so žalovanými uzavrel dňa 17.8.2012 dohodu o tom, že im odpúšťa
dlh18.000eurzozmluvyopôžičkeztohodôvodu,žechcelmaťstoutovecouužpokoj.Žalobcajeveriaci
človek.Okremtohožalovaný1/žalobcuudalnapolícii,žežalobcažalovanýmzrušiltrvalýpobyt.Žalobca
našiel kupca za dom, za kúpnu cenu 42.000 Eur. Uvedenému kupcovi dom žalobca nepredal, pretože

od toho ustúpil, keďže v dome bývali žalovaní, bol tam nedoplatok na energiách. Ďalej žalobca uviedol,
že žalovaní mu vyplatili kúpnu cenu 26.000 eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.8.2014, ktorou bolo
prevedené späť vlastnícke právo k domu na žalovaných. V období od júla 2011 do septembra 2014 sa
o údržbu a opravy predmetného domu starali žalovaní. Počas trvania nájomného vzťahu žalovaných v
dome, žalovaní žalobcu nevyzvali k tomu, aby sa žalobca podieľal na úhradách spojených s prerábkou
domu a ani ho nepožiadali o súhlas. Keď bol žalobca u žalovaných, oznámili mu, že na dome spravili

ríny a následne sa žalobca dozvedel, že prerobili kuchyňu. Peniaze žalobca žalovaným požičal v dobrej
vôli, naletel im. Žalobca bol oklamaný už na začiatku, keďže žalovaní úver vybavený nemali, hoci ich syn
žalobcovi tvrdil opak. Pri jednom stretnutí v advokátskej kancelárii právnej zástupkyne žalobcu žalovaný
1/ prisľúbil, že mu dlhované nájomné uhradí z úveru.

14. Právne vec posúdil podľa § 37 ods. 1 , § 39 , § 41a ods. 2 , § 451 ods. 1,2 , § 456, § 588, §
657, § 663 Občianskeho zákonníka.

15. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že žalovaní nemajú voči žalobcovi neuhradený
peňažný dlh, ktorý voči ním žalobca uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie domu v

Neporadzi za obdobie od januára 2013 do decembra 2013, a od januára 2014 až do septembra 2014.

16. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi vznikol
občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke
je právny úkon reálnej povahy, keďže na vznik záväzkového vzťahu nestačí len uzavretie zmluvy , ale

vyžaduje sa prenechanie druhovo určených vecí - napr. peňazí zo strany veriteľa dlžníkovi s tým, že
dlžník sa zaväzuje vrátiť pôžičku veriteľovi v dohodnutej dobe. Zmluva môže byť uzavretá v písomnej
aj ústnej forme. Ako vyplynulo zo zhodných tvrdení sporových strán žalovaní potrebovali peniaze na
vyriešenie svojej bytovej otázky, keďže predali svoj byt v Trenčíne, potrebovali zakúpiť inú nehnuteľnosť
na bývanie. Žalovaní našli starší dom v Neporadzi, no peniaze na úhradu kúpnej ceny naň nemali,

pretože peniaze získané z predaja bytu žalovaných boli použité na vyplatenie úveru žalovaných a úveru
ich syna T. H.. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že žalovaným požičal sumu 40.000 Eur oprel o písomnú
zmluvu o pôžičke zo dňa 15.12.2010 a potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti zo dňa 13.12.2010, z
ktorých vyplýva, že žalobca mal žalovaným požičať sumu 40.000 Eur. Tieto listinné dôkazy sú v rozpore
s inými dôkazmi vykonanými v konaní. Nemohla byť pôžička žalovaným vyplatená až dňa 13.12.2010,

keďže pôžička zo strany žalobcu pre žalovaných mala slúžiť na úhradu kúpnej ceny za dom súp. č. 228
s pozemkami v Neporadzi, ktorú kúpnu cenu vyplatili žalovaní pánovi A. S. ako predávajúcemu už dňa
29.11.2010 v sume 10.000 Eur a dňa 30.11.2010 v sume 10.000 Eur, čo bolo preukázané z potvrdenia
zo dňa 30.11.2010, a z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.11.2010. Žiadna zo strán netvrdila
a ani z listín nevyplynulo, žeby pôžička bola poskytnutá s povinnosťou žalovaných ako dlžníkov platiť

žalobcovi úroky z pôžičky, a súd preto ustálil, že zmluvné strany si dojednali pôžičku bezúročnú. Zo
zhodných tvrdení sporových strán súd ďalej ustálil, že najprv žalobca žalovaným na základe ústnej
zmluvy poskytol pôžičku a až následne predložil žalobca žalovaným na podpis listinu označenú ako
zmluva o pôžičke so zriadením záložného práva datovanej dňa 15.12.2010. K samotnému uzavretiu
zmluvy o pôžičke ústnou formou teda došlo pred podpisom tejto listiny, a uvedenú listinu datovanú dňom

15.12.2010 súd vyhodnotil ako písomné potvrdenie o dlhu zo zmluvy o pôžičke s tým, že sporové strany
sa zhodli v tom, že v tejto listine uvedená lehota na vrátenie pôžičky do 20.1.2011 zodpovedá ich dohode.
Žalovaní sa v konaní bránili tým, že žalobca v skutočnosti odovzdal žalovaným pôžičku vo výške 22.000
Eur, teda nie 40.000 Eur. Žalovaní výšku poskytnutej pôžičky 22.000 Eur uvádzali už pred začatím
tohto súdneho konania. Vyplýva to z trestného oznámenia žalovaného 1/, ktoré podal na žalobcu dňa

25.8.2011 pre trestný čin úžery a z výsluchu svedkyne JUDr. Dariny Válkovej, ktorá potvrdila, že v jej
advokátskej kancelárii dňa 17.8.2012 žalovaná 2/ uvádzala, že žalobca žalovaným požičal len sumu
22.000 Eur. Tvrdenia, že žalobca požadoval od žalovaných vrátiť vyššiu sumu než im požičal uvádzali
žalovaní aj v odpore zo dňa 8.1.2013 proti rozkazu na plnenie č.k. 27C 429/2012-15 zo dňa 5.12.2012,ktorým im Okresný súd Trenčín uložil povinnosť na návrh žalobcu vypratať dom s pozemkami. Nemôže
ísť o účelové tvrdenia žalovaných aj preto, lebo korešpondujú s ďalšími v konaní vykonanými dôkazmi.
Svedok J. H., ktorý pôžičku pre žalovaných u žalobcu sprostredkoval a prevzal pôžičku od žalobcu a

odovzdal peniaze žalovaným, potvrdil, že pôžička nebola poskytnutá vo výške 40.000 Eur, ale v nižšej
sume, a to vo výške 21.000 Eur. Svedok J. H. jednoznačne uviedol, že pôžička pre žalovaným bola
dojednaná na sumu 21.000 Eur s tým, že peniaze , ktoré prevzal v obálke od žalobcu v predsieni domu
u priateľky žalobcu neprepočítaval, pretože sa so žalobcom poznal a veril mu. Súd mal za to, že pokiaľ
svedok J. H. uviedol o 1.000 Eur nižšiu sumu pôžičky ako žalovaní, je túto nepresnosť potrebné pripísať

dobe viac ako 5 rokov, ktorá uplynula od poskytnutia pôžičky do výsluchu svedka, pričom na odstup
času poukázal aj svedok. Zo samotnej skutočnosti, že svedok J. H. je synom žalovaných nemožno
vyvodzovať záver o tom, žeby bol nevierohodným svedkom, keďže jeho svedecká výpoveď zodpovedá
iným v konaní vykonaným dôkazom. Skutočnosť, že pôžička bola poskytnutá v sume 22.000 Eur, a
nie 40.000 Eur vyplýva aj z toho, že kúpna cena domu súp. č. 228 s pozemkami, za ktorú žalovaní
nehnuteľnosti, na ktoré si požičali, kúpili, od pána A. S. a ostatných podielových spoluvlastníkov bola

dojednaná a vyplatená v sume 22.000 Eur, čo mal súd za preukázané z ustanovenia čl. III ods. 1 kúpnej
zmluvy zo dňa 5.11.2010, podľa ktorého si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu 22.000 Eur ako aj z
potvrdenia zo dňa 30.11.2010, a z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.11.2010, v zmysle
ktorých bola zo strany žalovaných pánovi A. S. vyplatená časť kúpnej ceny vo výške 10.000 Eur dňa
29.11.2010 a časť kúpnej ceny vo výške 10.000 Eur dňa 30.11.2010, pričom predtým podľa vyjadrenia

žalovaných, ktoré zodpovedá ustanoveniu článku III ods. 3 kúpnej zmluvy vyplatili žalovaní pánovi A. S.
preddavoknakúpnucenu2.000Eur.Záveru,ževskutočnostižalobcažalovanýmvyplatilpôžičkuvsume
22.000Eurnasvedčujeajto,žeaj vkúpnejzmluvezodňa27.5.2011,ktoroupreviedližalovanívlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcu bola uvedená kúpna cena 22.000 Eur, a pôžičku vo
výške 22.000 Eur nepriamo potvrdzuje aj ten fakt, že žalobca napokon tvrdený dlh z pôžičky v sume

18.000 Eur žalovaným odpustil. V tejto súvislosti súd neuveril vysvetleniu žalobcu, že dlh žalovaným
odpustil z dôvodu, že chcel mať s vecou už pokoj, a že je veriaci človek. Žalobca totiž nebol ochotný
odpustiť žalovaným oveľa nižší dlh v sume 2.250 Eur titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie
domu žalovanými v skoršom období, ktorý dlh žalobca od žalovaných exekučne vymáhal na základe
platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín č.k. 15Ro/83/2012-13 zo dňa 30.10.2012. Svedok J. H.

spoznal svoj podpis na potvrdení o prevzatí finančnej hotovosti zo dňa 13.12.2010 no nepamätal si, či
pred podpisom potvrdenia o prevzatí finančnej hotovosti toto potvrdenie čítal s tým, že na vysvetlenie
uviedol, že žalovaní potrebovali súrne peniaze na zabezpečenie bývania a preto boli robené úkony v
rýchlosti. Svedok J. H. uviedol, že keď preberal hotovosť od žalobcu, nik iný okrem nich dvoch prítomný
nebol. Vierohodnosť potvrdenia o prevzatí finančnej hotovosti zo dňa 13.12.2010, podľa ktorého mal

žalobca svedkovi J. H. odovzdať pre žalovaných pôžičku v sume 40.000 Eur pred R. A., st., G. O.,
ktorých podpisy sú tiež na potvrdení, je spochybnená aj tým, že podľa vyjadrenia samotného žalobcu
na pojednávaní sa R. A., st., G. O. v čase odovzdávania pôžičky svedkovi J. H. nenachádzali pri nich
v predsieni domu, ale zdržiavali sa v inej miestnosti v dome. Navyše podľa zhodných tvrdení žalobcu
a svedka J. H. boli peniaze odovzdané v obálke a J. H. pri prevzatí pôžičky peniaze neprepočítaval,

pretože sa so žalobcom poznal viacero rokov. Žalovaní fakt, že podpísali žalobcovi pôžičku v sume
40.000 Eur vysvetlili tým, že boli vo finančnej a časovej tiesni, keďže museli predať ich byt v Trenčíne, v
ktorom predtým bývali, cena z predaja bola použitá na vyplatenie úveru žalovaných a úveru ich syna a
žalovaní potrebovali vyriešiť svoje bývanie, no nemali dostatok finančných prostriedkov na kúpu domu v
Neporadzi, ktorý mali rezervovaný vyplatením zálohy v sume 2.000 Eur, pričom nutnosť riešenia bytovej

otázky žalovaných potvrdil aj svedok J. H.. Tieto skutočnosti, ktoré potvrdzujú tvrdenia žalovaných neboli
vyvrátené ani výsluchom svedkyne JUDr. Dariny Válkovej, ktorá mala informácie o tom, že žalobca mal
žalovaným požičať sumu 40.000 Eur iba od žalobcu, no nebola osobne prítomná pri uzatváraní zmluvy
o pôžičke ani pri vyplácaní pôžičky.

17. Kúpna zmluva v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka spočíva vo vzájomných a obsahovo
zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu vznikne povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu. Účelom kúpnej zmluvy je prevod vlastníckeho práva za dohodnutú
kúpnu cenu. Náležitosťou právneho úkonu je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj vážnosť

vôle. Právny úkon nie je urobený vážne vtedy, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojim
prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva.
Prípadom nevážnej vôle je aj simulovaný právny úkon, keď ide o predstieraný prejav, ktorý má pôsobiť
ako vážny úkon, ale v skutočnosti vážny nie je, lebo nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Vposudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporové strany uzavretím kúpnej zmluvy
zo dňa 27.5.2011 nemali vážnu vôľu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá by smerovala
k trvalému prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcu. Žalovaní trvali na

tom, že išlo o "ručenie", a kúpnu zmluvu zo dňa 27.5.2011 uzavreli zmluvné strany s cieľom previesť
vlastnícke právo k domu a pozemkom na žalobcu len dočasne, do doby, kým žalovaní z úveru získajú
peňažné prostriedky, aby vrátili žalobcovi poskytnutú pôžičku 22.000 Eur. Aj žalobca na pojednávaní
uviedol, že sa so žalovanými ústne dohodol na tom, že žalovaní prevedú vlastnícke právo na neho do
doby kým si vybavia žalovaní úver , z ktorého žalobcovi splatia pôžičku a zároveň žalobca vo svojej

výpovedi potvrdil, že pri rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy sa žalobca so žalovanými dohodol, že
žalovaní budú môcť dom užívať s tým, že mu budú platiť nájomné vo výške 150 Eur mesačne. Vôľa
zmluvných strán smerujúca len k dočasnému prevodu vlastníckeho práva na žalobcu je zrejmá aj z
následného správania sa sporových strán, keď žalobca od nadobudnutia vlastníckeho práva k domu
platil jedine daň z nehnuteľností, čo je jeho zákonná povinnosť, keďže bol v katastri formálne evidovaný
ako vlastník nehnuteľností, no nijako sa nestaral o údržbu domu. Potrebné opravy a údržby na dome

a v jeho okolí robili žalovaní, čo nebolo žiadnou zo sporových strán v konaní spochybnené. Uvedené
závery o nevážnosti vôle oboch zmluvných strán potvrdzuje aj fakt, že podľa zhodných tvrdení sporových
strán žalobca nevyplatil žalovaným na základe tejto zmluvy kúpnu cenu 22.000 Eur, ktorá mala byť
splatná druhý deň od podpisu zmluvy. Žalobca sa teda necítil byť touto zmluvou viazaný a ani žalovaní
sa nedomáhali od žalobcu vyplatenia kúpnej ceny 22.000 Eur podľa kúpnej zmluvy. V prípade kúpnej

zmluvy zo dňa 27.5.2011 ide potom o absolútne neplatný simulovaný právny úkon pre nedostatok vážnej
vôle oboch zmluvných strán v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V skutočnosti uzavretím tejto
zmluvy zo dňa 27.5.2011 vôľa sporových strán smerovala k dočasnému prevodu vlastníckeho práva
k domu na zabezpečenie splnenia pohľadávky žalobcu voči žalovaným zo zmluvy o pôžičke. Sporové
strany mali vôľu previesť vlastnícke právo na žalobcu dočasne, kým nesplnia žalovaní dlh zo zmluvy o

pôžičke žalobcovi a tieto právne následky vyvoláva zmluva o zabezpečovacom prevode práva v zmysle
§ 553 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pre to, aby platil zastieraný právny úkon je v zmysle § 41a
ods. 2 Občianskeho zákonníka potrebná nielen tomu zodpovedajúca vôľa zmluvných strán ale aj to,
aby zastieraný právny úkon mal zákonom vyžadované podstatné náležitosti. V zmysle § 553a ods. 1,
ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva o zabezpečovacom prevode práva vyžaduje písomnú formu a

musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech
veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho
prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie
podanie v prípade dobrovoľnej dražby. Zákonná úprava tohto zabezpečovacieho inštitútu je kogentná
a nie je možné sa od nej odchýliť. V danom prípade predmetná zmluva zo dňa 27.5.2011 v písomnej

forme neobsahuje vymedzenie zabezpečeného záväzku, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu
práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby. Pre absenciu týchto podstatných náležitostí
je uvedená zastieraná zmluva o zabezpečovacom prevode práva pre svoje obsahove nedostatky v
rozpore so zákonom (s ust. § § 553a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo spôsobuje jej absolútnu
neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. S poukazom na tieto skutočnosti , keď kúpna zmluva

zo dňa 27.5.2011 je simulovaný a tým absolútne neplatný právny úkon, a za platnú nemožno považovať
ani zastieranú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, žalobca na základe tohto právneho úkonu zo
dňa 27.5.2011 nenadobudol vlastnícke právo k domu súp. č. 228 a pozemkom parc. č. 168/2, 168/7 v
k.ú. Bošianska Neporadza. V konaní nebol tvrdený a ani preukázaný iný titul, na základe ktorého by
žalobca mal nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

18. Za situácie keď žalobca so žalovanými v rozpore s ich ústnou dohodou neuzavrel ďalšie nájomné
zmluvy na užívanie domu (uzavrel s nimi len nájomné zmluvy na mesiace júl 2011, august 2011,
september 2011), žiadal od žalovaných vrátiť titulom pôžičky vyššiu než skutočne požičanú sumu, po
nadobudnutí vlastníctva k domu doručil žalobca žalovaným písomnú výzvu na vypratanie predmetných

nehnuteľností, ktoré žalovaní žalobcovi formálne previedli do vlastníctva len do doby splnenia dlhu zo
zmluvy o pôžičke, zrušil im trvalý pobyt v dome, no žalovaným, ktorí boli v registri neplatičov sa nedarilo
vybaviť úver na vrátenie pôžičky žalobcovi, je zrejmé, že v snahe neprísť o bývanie a dohodnúť sa so
žalobcom, podpísali žalovaní so žalobcom dňa 17.8.2012 dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok
a dohodu o odpustení dlhu, v ktorých sa uvádza, že dlh žalovaných zo zmluvy o pôžičke bol 40.000

Eur a že žalobca odpúšťa žalovaným dlh zo zmluvy o pôžičke vo výške 18.000 Eur. Tieto dohody s
poukazom na vykonané dokazovanie nepredstavovali skutočnú a vážnu vôľu sporových strán. V čase
ich podpisu totiž neexistovala pohľadávka žalovaných voči žalobcovi titulom kúpnej ceny 22.000 Eur ,
pretože kúpna zmluva zo dňa 27.5.2011, v ktorej bola uvedená povinnosť žalobcu uhradiť žalovanýmkúpnu cenu 22.000 Eur bola simulovaným a teda neplatným právnym úkonom, ktorým zastierali sporové
strany zabezpečenie splnenia dlhu žalovaných voči žalobcovi z pôžičky a zmluvné strany nemali
vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie, pretože v tom čase exitovala len pohľadávka žalobcu

voči žalovaným na zaplatenie dlhu 22.000 Eur zo zmluvy o pôžičke. Z vyjadrení žalovaných jednoznačne
vyplýva, že aj po podpise týchto dohôd pokračovali v snahe vybaviť úver na vrátenie pôžičky žalobcovi,
aby im previedol späť do ich vlastníctva dom, v ktorom bývali. Zároveň je zrejmé, že žalobca ani po
uzavretí týchto dvoch dohôd nepovažoval dlh zo zmluvy o pôžičke za splnený, pretože žalovaným po
uzavretí dohôd dňa 17.8.2012 dom nepreviedol späť do ich vlastníctva; učinil tak až oveľa neskôr,

keď žalovaní uzavreli s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. dňa 11.8.2014 zmluvu o úvere, z ktorého
úveru vrátili žalobcovi pôžičku. Na tento účel uzavreli sporové strany kúpnu zmluvu dňa 12.8.2014.
Žalovaní uviedli, že navrhovali do tejto zmluvy uviesť kúpnu cenu 22.000 Eur, ktorú skutočnosť žalobca
nerozporoval, pričom aj svedkyňa JUDr. Darina Válková uviedla, že ako právna zástupkyňa žalobcu
spisovala túto kúpnu zmluvu, a žalovaný 1/ jej poslal návrh zmluvy, v ktorom bola pravdepodobne kúpna
cena 22.000 Eur. Napokon žalovaní súhlasili, že v zmluve bude ustanovenie o tom, že žalovaní žalobcovi

vyplatia ako kúpnu cenu sumu 26.000 Eur, pretože žalobca na tejto cene trval. Žalobca potvrdil, že
žalovaní mu sumu 26.000 Eur na základe tejto kúpnej zmluvy vyplatili. Uvedený právny úkon zo dňa
12.8.2014 je však absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože v čase jeho uzavretia
žalobca nebol vlastníkom nehnuteľností, nebol oprávnený prevádzať zmluvou vlastnícke právo k ním;
skutočnými vlastníkmi nehnuteľností v tom čase boli žalovaní.

19. S poukazom na uvedené dôvody, keď sa žalobca nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností
na základe právneho úkonu zo dňa 27.5.2011, ale vlastnícke právo patrilo žalovaným počas celého
obdobia, za ktoré uplatnil žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda žalovaní užívaním domu
s pozemkami realizovali svoje vlastnícke oprávnenie, a nezískali tým neoprávnený majetkový prospech

na úkor žalobcu, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

20. V písomnom vyjadrení zo dňa 23.4.2015 žalovaní uplatnili proti žalobcovi právo na vrátenie sumy,
ktorú mu zaplatili ako rozdiel medzi sumou 4.000 Eur a žalobcom uplatnenou sumou 3.150 Eur s
odôvodnením, že dlh z pôžičky v sume 22.000 Eur vyrovnali žalovaní úhradou sumy 26.000 Eur na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.8.2014, a teda zaplatili o 4.000 Eur viac ako bol ich dlh z pôžičky,
pričom po odpočítaní žalobcom uplatneného nájomného v sume 3.150 Eur od sumy 4.000 Eur, vzniklo
žalobcom právo na vrátenie sumy 850 Eur. Vyhodnotiac toto podanie podľa obsahu je zrejmé, že
žalovaní uplatnili svoje právo vzájomnou žalobou podľa § 147 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Právna zástupkyňa žalobcu žiadala vzájomnú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Na pojednávaní trvali

žalovaní na svojej vzájomnej žalobe, teda, aby súd žalobcu zaviazal zaplatiť žalovaným sumu 850 Eur.
S poukazom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania, keď pôžička bola žalovaným poskytnutá v
sume 22.000 Eur, a žalovaní žalobcovi vrátili väčšiu sumu 26.000 Eur, pričom žalovaní neboli povinní
platiť žalobcovi odplatu za užívanie domu s pozemkami, keďže nie žalobca, ale žalovaní boli vlastníkmi
týchto nehnuteľností v čase, keď nehnuteľnosti žalovaní užívali, súd dospel k záveru, že vzájomná

žaloba žalovaných je dôvodná. Právne posúdenie uplatneného nároku je vecou súdu. Súd predmetné
skutkové okolnosti po právnej stránke zhodnotil tak, že medzi žalobcom a žalovanými vznikol záväzkový
vzťah z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď
žalobca prijal od žalovaných plnenie bez právneho dôvodu. Neoprávnený majetkový prospech žalobcu
predstavuje plnenie v sume 4.000 Eur, ktoré prijal žalobca nad sumu pôžičky 22.000 Eur z úhrady

vykonanej žalovanými v sume 26.000 Eur. Žalovaní sa domáhali zaplatenia len sumy 850 Eur, a súd
podľa § 216 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") nemôže priznať viac než bolo žalovanými
vzájomnou žalobou uplatnené, pretože súd je viazaný žalobným návrhom/vzájomnou žalobou a nejde o
prípad, keď určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Obsahom
tohto záväzkového vzťahu je povinnosť žalobcu ako povinného subjektu, ktorý sa na úkor žalovaných

bezdôvodne obohatil vydať žalovaným ako oprávneným subjektom tento majetkový prospech. Preto súd
výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným sumu 850 Eur, a lehotu na plnenie určil podľa
§ 228 ods. 3 CSP.

21. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP , keď úspešní í žalovaní majú

právo na náhradu trov konania. Keďže náhradu trov konania si neuplatnili , súd im náhradu trov konania
nepriznal.22. Proti tomuto rozsudku podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote
odvolanie. Uviedol, že okresný súd v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci . Žalobca sa stal dňa 04.07.2011 vlastníkom rodinného domu zapísaného
na LV č. 625 pre k.ú. Bošianska Neporadza a to na základe kúpnej zmluvy, ktorá svojím obsahom a
účelom neodporovala zákonu , ani ho neobchádzala , nepriečila sa dobrým mravom. Kúpnou zmluvou
nebol ani zastretý iný právny úkon, pretože žalobca a žalovaní mali záujem uzatvoriť zmluvu s tým,
že si následne započítajú vzájomné pohľadávky. Súčasne bolo dohodnuté, že žalovaní budú platiť

žalobcovinájomnévovýške150,-eur.Žalobcaakovlastníkprivýkonesvojichvlastníckychprávprenajal
nehnuteľnosti žalovaným . V čase, keď žalobca poskytol žalovaným pôžičku, boli žalovaní v bankách
v úverovom registri na „ čiernej listine“ . Žalovaní však túto skutočnosť zamlčali, pričom od 12/2010
sa im podarilo získať úver až v 8/2014. Aj v súčasnosti sú žalovaní v platobnej neschopnosti, keď
na nehnuteľnostiach v Neporadzi im viazne exekučné záložné právo. Na verejnom portáli dlžník.sk
je zverejnená informácia, že na poistnom žalovaní dlžia sumu vo výške 8.624,45,- eur. K dohode o

uzatvorení kúpnej zmluvy došlo na základe toho, že žalovaní si od žalobcu požičali sumu 40.000,-
eur, ktorú sa zaviazali vrátiť do 20.01.2011. Žalovaní však svoj dlh nesplatili, preto sa so žalobcom
dohodli, že predajú žalobcovi predmetné nehnuteľnosti za cenu, za ktorú ho nadobudli oni sami .
Súčasne sa zaviazali platiť mesačné nájomné. Nájomná zmluva spísaná nebola. Žalobca pristúpil k
podaniu žiadosti o vypratanie nehnuteľnosti a zrušeniu trvalého pobytu. V konaní zostalo sporné, či

bola pôžička poskytnutá vo výške 40.000,- eur alebo vo výške 22.000,- eur ako i reálny deň prevzatia
pôžičky. Nehnuteľnosť si vyžadovala opravy, pričom žalovaní tvrdia, že dom opravili a prispôsobili na
bývanie. Z akých finančných prostriedkov by žalovaní vykonali opravy, keď nemali prostriedky ani na
kúpu nehnuteľnosti. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca vyplatil žalovaným len sumu 22.000,- eur.
Rovnako nie je možné súhlasiť s tvrdením, že išlo o zastretý právny úkon a to zabezpečovací prevod

práva. Úmyslom žalobcu i žalovaných bolo uzatvoriť kúpnu zmluvu. Pri zabezpečovacom prevode práva
nie je dočasný vlastník oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať. Účastníci od začiatku mali v úmysle
uzatvoriť kúpnu zmluvu a následne sa mali spravovať vzťahom prenajímateľ a nájomcovia a za tým
účelom so dohodli platenie nájomného. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalovaným uloží povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.150,- eur,

vzájomnú žalobu zamietol a žalovaným uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 198,- eur, súdneho poplatku za odvolanie a trovy právneho
zastúpenia vo výške 519,- eur na prvom stupni a vo výške 129,75,- eur trovy v odvolacom konaní.

23. Žalovaní 1/ a 2/ v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že okresný súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k správnemu zisteniu skutkového stavu a správnemu právnemu
posúdeniu veci. Žalovaní uzatvorili so žalobcom kúpnu zmluvu za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalobcu, istoty vrátenia finančných prostriedkov . žalobca bol vlastníkom nehnuteľností len dočasne.
Dočasnému vlastníctvu nehnuteľností žalobcom nasvedčuje i skutočnosť , že po celý čas vlastníctva o
stav nehnuteľností nejavil záujme. Opravy na dome vykonali žalovaní ešte pred prevodom nehnuteľnosti

na žalobcu. Na základe ústnej dohody sa so žalobcom dohodli na platení dohodnutého nájomného do
čau, kým bude nehnuteľnosť na katastri vedená na žalobcu. Žalobca mal predložiť nájomnú zmluvu.
Nájomnú zmluvu však nepredložil , pričom doručil žalovaným výzvu na vypratanie . Nájomný vzťah
medzi účastníkmi nevznikol, preto nie je pravdou skutočnosť uvádzaná žalobcom v odvolaní, že žalovaní
porušili dohodu o nájme. Okresný súd správne vyhodnotil, že žalobca poskytol žalovaným sumu z

pôžičky vo výške 22.000,- eur. Ak by žalobca skutočne poskytol sumu 40.000,- eur, tak z týchto peňazí
by boli vymenené okná, strecha , nová fasáda, čo do dnešného dňa vykonané nie je . Žalovaní
nemali v úmysle nehnuteľnosť previesť natrvalo na žalobcu, ale len do času, kým vyplatia pôžičku.
Namietali tvrdenia žalobcu, že sa nachádzajú v platobnej neschopnosti . Do problémov s nebankovou
spoločnosťou a poisťovňou sa dostali vďaka žalobcovi, ktorý vymáhal od žalovaných nájomné formou

exekúcie. Navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a rozsudok okresného
súdu v plnom rozsahu potvrdil.

24. Krajský súd v Trenčíne , ako odvolací súd , po zistení, že odvolanie bolo podané žalobcom v
zákonom stanovenej lehote, preskúmal vec podľa § 379 písm. b/, § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani
to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.25.Okresnýsúd založilsvoje rozhodnutienatomprávnomzávere,žeuzatvoreniekúpnejzmluvyzodňa
27.5.2011 je absolútne neplatný, simulovaný právny úkon pre nedostatok vážnej vôle oboch zmluvných
strán v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka . Vôľa zmluvných strán smerovala k dočasnému

prevodu vlastníckeho práva k predmetnému domu na zabezpečenie splnenia pohľadávky žalobcu voči
žalovaným a to do splnenia dlhu. Kúpna zmluva je simulovaná a tým absolútne neplatný právny úkon.
Rovnako je absolútne neplatná zmluva o zabezpečovacom prevode práva pre absenciu podstatných
náležitostí, keď v zmysle ust. § 553a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje vymedzenie
zabezpečeného záväzku , spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v

prípade dobrovoľnej dražby. Žalobca sa nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností, ale vlastnícke
právo patrilo žalovaným počas celého obdobia, za ktoré uplatnil žalobca vydanie bezdôvodného
obohatenia . Žalovaní realizovali svoje vlastnícke oprávnenie a nezískali tým neoprávnený majetkový
prospech na úkor žalobcu.

26. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vzal do úvahy všetky skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok
hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi

okresného súdu a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom
rozsahu na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje a dodáva nasledovné.

27. Námietky žalobcu v písomne podanom odvolaní vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Odvolateľ
v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti či dôkazy, ktoré neboli predmetom prieskumu pred

okresným súdom . K jednotlivým námietkam odvolací súd zaujal nasledujúce stanovisko:

28. Okresný súd správne uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal, že požičal žalovaným 40.000,- eur.
Ako vyplýva z obsahu spisu a listinných dôkazov, zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 15.12.2010,
pričom k odovzdaniu a prevzatiu finančnej hotovosti došlo dňa 13.12.2010. Kúpna zmluva bola

uzatvorená medzi žalovanými ako kupujúcimi a A. S. a spol. ako predávajúcimi už dňa 05.11.2010. V
zmysle čl. III. predmetnej kúpnej zmluvy, sa účastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene vo výške 22.000,-
eur. Časť kúpnej ceny uhradia žalovaní vo výške 2.000,- eur pred podpisom kúpnej zmluvy a zostatok
kúpnej ceny vo výške 20.000,- eur uhradia žalovaní pri podpise tejto kúpnej zmluvy . Z príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 29.11.2010 vyplýva, že predávajúci A. S. prijal dňa 29.11.2010 sumu

vo výške 10.000,- eur a dňa 30.11.2010 vo výške 10.000,- eur. Ani z potvrdenia o prevzatí finančných
prostriedkov odvolací súd nezistil tvrdené skutočnosti žalobcom. Celkový postoj žalobcu v konaní je
účelový, keď žalobca následne žalovaným odpustil dlh vo výške 18.000,- eur.

29. Ďalšia námietka žalobcu uvedená v podanom odvolaní, nie je dôvodná, keď okresný súd správne

uviedol, že sporové strany uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 27.5.2011 nemali skutočnú vôľu v zmysle
ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka k trvalému prevodu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam. Išlo o dočasný prevod , do času vrátenia finančných prostriedkov žalovanými.

30. Správne potom okresný súd uzavrel, že predmetná „kúpna zmluva“ ako dvojstranný právny úkon

nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť) a preto je takáto simulovaná
zmluva podľa § 37 Obč. zák. absolútne neplatná. Na tom nemôže nič meniť ani text kúpnej zmluvy,
zmysle ktorého účastníci prehlásili, že obsahu zmluvy porozumeli a prehlásili, že bola uzavretá podľa ich
pravej a slobodnej vôle, a na znak súhlasu s jej obsahom túto vlastnoručne podpísali. Z kúpnej zmluvy
totiž vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť

predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu (§ 588 Obč. zák.). Na
vznik kúpnej zmluvy teda treba zhodný prejav vôle predávajúceho a kupujúceho o predmete kúpy a
jeho cene. Ak je predmetom kúpy nehnuteľnosť, zmluva musí mať písomnú formu a prejavy účastníkov
musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1 Obč. zák.), inak je zmluva neplatná (§ 40 ods. 1). Základným
predpokladom kúpnej zmluvy je právne relevantná vôľa vlastníka predmet kúpy predať (previesť svoje

vlastnícke právo na kupujúceho) a právne relevantná vôľa kupujúceho predmet prevodu kúpiť (stať sa
vlastníkom prevádzanej veci). S nedostatkom tejto právne relevantnej vôle účastníka zmluvy (ak chýba
vôľa ako základ právneho úkonu), ako aj s nedostatkami náležitostí vôle, to znamená, ak právny úkon
nie je urobený slobodne a vážne, zákon spája sankciu absolútnej neplatnosti právneho úkonu (§ 37 ods.l Obč. zák.). Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne) vtedy, ak podľa okolností konkrétneho prípadu
je zrejmé, že konajúci svojim prejavom nechcel spôsobiť (vyvolať) právne účinky, ktoré právne normy s
takýmto prejavom spájajú. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych

skutočností, za ktorých bol právny úkon urobený, najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré
nevzbudzujú pochybnosti o tom, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal svojim prejavom privodiť právne
účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom spája. Pokiaľ vzniknú pochybnosti o vážnosti vôle, je treba
posudzovať všetky konkrétne okolnosti prípadu a na ich podklade a z hľadiska ich vzájomných súvislostí
potom urobiť príslušný záver o existencii alebo nedostatku skutočnej a vážnej vôle účastníka právneho

úkonu.

31. V zmysle ust. § 553a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluva o zabezpečovacom prevode
práva sa musí uzatvoriť písomne. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať
vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva
a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva,

jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v
prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom
prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.

32.Ust.§553aObčianskehozákonníkaupravujezabezpečovacíinštitút,ktorýmáakcesorickúpovahua

ktorýmádlžníkamotivovaťksplneniuzáväzkuaveriteľovidávaťprprípadnesplneniadlhumožnosťťažiť
z prevedeného práva. Tento spôsob zabezpečenia je založený na tom, že dlžník prevedie svoje právo na
veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený, prípadne spätný prevod
práva môže byť dohodnutý, splnením dlhu prevedené právo prechádza späť na dlžníka. Zabezpečovací
prevod práva teda spočíva v podmienenom prevode práva z dlžníka na veriteľa / viď uznesenie

Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.augusta 2005, sp. zn. 30Cdo 294/2005, rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.7.2012, sp. zn. 5Cdo 208/2010/.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje odvolací súd právne závery okresného súdu o neplatnosti
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu absencie podstatných náležitostí vo vzťahu k

vymedzeniu zabezpečeného záväzku , spôsobu výkonu zabezpečeného prevodu práva a najnižšie
podanie v prípade dobrovoľnej dražby, za správny. V konaní o učenie neplatnosti zmluvy súd
preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť
právnych úkonov / § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka/ . Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva
bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená

dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti .
Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov
neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom
tvrdené / napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, príp. omyl/ a ostatnými , ku

ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti / nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu
uzavrieť, rozpor so zákonom a pod./ Vzhľadom na vyššie uvedené je správny záver okresného súdu o
neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu absencie podstatných náležitostí.

34. Okresný súd absolútnu neplatnosť sporného právneho úkonu zmluvy o zabezpečovacom prevode

práva (č. l. 27 spisu a nasl.) založil na skutočnosti, že zmluva vyžaduje písomnú formu a musí obsahovať
vymedzenie zabezpečeného záväzku , spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie
podanie v prípade dobrovoľnej dražby.

35. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom
práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Podľa § 553 ods. 2 Občianskeho
zákonníka zmluva o zabezpečovacom
prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

36. Absencia niektorej z uvedených podstatných (esenciálnych) zložiek v zmluve o zabezpečovacom
prevode alebo jej rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť celej zmluvy o
zabezpečovacomprevodepráva(§39a§553Občianskehozákonníka). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 30. 03. 2011 sp. zn.3 Cdo 144/2010 uviedol, že už v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995
(publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998) uviedol,
že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona

(ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený.
Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne
neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Na dôvod zakladajúci
absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti

- ex officio).

37. Podľa § 451 ods .1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí , musí
obohatenie vydať.

38. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov / § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka/.

39. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým,
kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Jeho podstatou

je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie
vydať tomu, na koho úkor bol predmetom bezdôvodného obohatenia získaný . Jednu zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia je i prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktorý je založený na tom, že
medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom
takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom,

ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získava nielen ten, komu sa zvýšili pasíva
alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak- pokiaľ by existoval právny dôvod
plnenia- jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. Kto
sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí sa
vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, ak to nie je dobre možné, najmä preto, že

obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada/ § 458 ods. 2 Občianskeho
zákonníka/.

40. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy
alebo iného titulu, vyplývajúceho zo zákona alebo z rozhodnutia súdu, oprávňujúceho tieto nehnuteľnosti

užívať. Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu / a kto
je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie/ , je rozhodujúce, kto plnenie prijíma bez
právneho dôvodu, bez poskytnutia náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho,
aby sa majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo
užíva nehnuteľnosti . Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť

bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady /§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka/.

41. V preskúmavanej veci okresný súd, riadiac sa zhora citovanou právnou úpravou a popísanými
hľadiskami pri skúmaní podmienok pre vznik nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplatneného v tomto konaní i postupoval, v tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil i

správny právny záver. Dôvodil, že žalobca sa nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe
právneho úkonu zo dňa 27.5.2011, ale vlastnícke právo patrilo počas celého obdobia , za ktoré uplatnil
žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia a teda žalovaní užívaním domu s pozemkami realizovali
svoje vlastnícke oprávnenie a nezískali tým neoprávnený majetkový prospech.

42. Odvolací súd skonštatoval, že žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, nepreukázal
však z akého titulu malo toto bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných vzniknúť. Podľa žalobcu
mali žalovaní plniť na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy, nájomnej zmluvy a ústne uzatvorenej zmluvy .
V konaní bolo preukázané, že ide o plnenie z neplatného právneho úkonu, kúpnej zmluvy , teda nie je
možné v zmysle ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka žiadať o plnenie z právneho dôvodu,

nakoľko kúpna zmluva nebola platne uzatvorená . Nebola naplnená žiadna podmienka podľa ust. § 451
ods. 2 Obč. zák.43. Záverom odvolací súd posúdil vzájomný návrh žalovaných o zaplatenie sumy 850,- eur. Okresný
súd správne uviedol, že pôžička bola žalovaným poskytnutá vo výške 22.000,-eur, pričom celkovo vrátili
sumu vo výške 26.000,- eur. Žalovaní vrátili žalobcovi sumu vo výške 26.000,- eur i napriek skutočnosti,

žezozmluvyopôžičkeimvyplynulapovinnosťvrátiťsumuvovýške22.000,-eur.Okresnýsúdvpriebehu
konania vyhodnotil, že pôžička je bezúročná a bez poplatkov. Rovnako okresný súd ustálil , že žalovaní
neboli povinní platiť odplatu za užívanie predmetného domu s pozemkami, nakoľko sa žalobca nestal
vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe neplatného právneho úkonu zo dňa 27.5.2011, keď
vlastnícke právo patrilo žalovaným počas celého obdobia. V zmysle ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho

zákonníka vzniklo žalobcovi bezdôvodné obohatenie, keď rijal od žalovaných plnenie bez právneho
dôvodu. Žalovaní si však uplatnili v konaní len sumu 85,- eur, preto okresný súd postupoval správne v
zmysle ust. § 216 CSP, keď súd nemôže priznať viac než bolo žalovanými uplatnené.

44. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu okresného súdu a s ním súvisiaci výrok o trovách
konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

45. Úspešným žalovaným by patrila náhrada trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Trovy odvolacieho konania žalovaným nevznikli žiadne, preto im ich
náhrada nebola priznaná.

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).