Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/138/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817202387
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817202387.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. U., bytom Y. ulica XXX/XX, P., o
vymoženie 1.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Prievidza č.k. 9Er/460/2017-12 zo dňa 17. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods.
1, 2, 3, § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, § 73 ods.3 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní, § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 - 4 , § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods.1, 2,3 Občianskeho zákonníka,
príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

2. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre

arbitráž sp. zn. SRSAspA 10066/15 zo dňa 05.04.2016, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa
01.08.2016 a vykonateľnosť dňa 03.10.2016.

3. Okresný súd v prvom rade skúmal samotnú zmluvu o úvere, ktorá vytvára právny rámec vzťahu
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah
založený zmluvou o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Dospel

k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu spisu
nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a
z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral
predmetnúzmluvuvrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,čojezjavnéajz
výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je ,,poskytovanie úverov z vlastných

zdrojov". Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných
dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené
"na predtlačenom formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.
Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy mal okresný súd za to,
že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na
označenie zmluvy a bez ohľadu na povahu účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú

zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy napredtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné
aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

4. Preskúmaním rozhodcovskej zmluvy, konkrétne článku I. ods.1 a čl. II ods.1, vzhliadol súd v
takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú zmluvnú podmienku. V tomto prípade bola voľba
rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej zmluvy
na predtlačenom formulári dokonca prechádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného
si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže pred tým, ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere

povinný vôbec pristúpil . Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania okresný súd videl
v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje, v tomto prípade je oprávnený, pretože
tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia

ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah.

5. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej zmluvy v danom prípade od jednostrannosti výberu
riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie a označenie rozhodcovského súdu, ktorý bude spor

rozhodovať, až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť,
považoval okresný súd takto upravenú rozhodcovskú zmluvu v celosti za neprijateľnú podmienku.

6. Okresný súd uviedol, že rozhodcovská zmluva spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu ustanovení
§ 53,54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice

Rady 93/13/EHS, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská
zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd, resp.
rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy založil, na ktorom základe následne
vydal exekučný titul, nemožno takúto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydanú osobou na to
oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne

rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudkom na podklade ktorého vy
mohla byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku vedená exekúcia. S
prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2,3 Exekučného poriadku zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie namietajúc nesprávne právne
posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Poukázal na to, že exekučný súd rozhodol nad rámec
zverenej právomoci, ktorú mu priznáva Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom
konaní. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu povinný zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez

návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) a c). Exekučný súd sa
dostáva do pozície, kedy preskúmava materiálnu stránku, t.j. či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi) iba za tých podmienok, že tento
nedostatok je zjavný z exekučného titulu. Preto namieta, že v rámci preskúmavania exekučného
titulu po stránke materiálnej, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko

samotné ustanovenie oprávňuje na zastavenie exekúcie za predpokladu, že rozhodcovský rozsudok a
nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Takýmto postupom súdu a výkladom ust.
§ 45 cit. zákona dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov,
čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona. Ďalej namietol nesprávne zistený skutkový stav veci (§
365 ods. 1 písm. f/ CSP), keď podľa názoru okresného súdu rozhodcovská doložka nebola dojednaná

individuálne. Mal za to, že táto bola dojednaná formou samostatného právneho úkonu na samostatnej
listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

8. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili

9. Krajský súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej ako "CSP") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, ženapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2
CSP z týchto dôvodov.

10. Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej zmluvy a v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch nebol zistený
žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní
rozhodcovskej zmluvy. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 220 CSP v
spojení s ust. § 234 CSP, preto krajský súd podľa ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje v podrobnostiach

na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a zároveň považuje za potrebné dodať.

11. Okresný súd správne uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvýkrát
poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa)
účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.

12. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania

ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad
exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo
vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.

13. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci

rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie
tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci

neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp "vigilantibus
iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.

14. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,

ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy
má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého
rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych
predpisov.

15. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy vzhliadol krajský súd rovnako okresný súd
ako v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Rozhodcovská zmluva obsahuje
vyhlásenie povinného, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí a že bol pred uzavretím zmluvy
osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ako aj o tom, že výber jednej z
alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi. Takéto poučenie nie je možné považovať za kvalifikované

vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu
na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo
vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že
oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávneným a že spor
môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní.

16. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľbakonkrétne znamená (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013,
sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). Nakoľko nebolo preukázané, že by boli tieto podmienky splnené, rozhodcovská
zmluva sa nepovažuje za dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je,

že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

17. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v

súlade so zákonom.

18. Krajský súd uzatvára, že okresný súd v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol

(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

19. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).