Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. september 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/107/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111211781
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7111211781.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 10.9.2015 sudkyňou JUDr.Martou Melicherčíkovou v právnej veci žalobcu:

M. S., D..XX.X.XXXX, N. Z. XXX, P..S. D. H., zastúpený advokátom JUDr.Miroslavom Katunským, AK,
Floriánska č.16, Košice, proti žalovanému: TL sevis, a.s., IČO: 36 605 654, Moravská 95, Košice,
zastúpený GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Vodná 3, Košice, v konaní o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

U r č u je, že okamžité skončenie pracovného pomeru učinené listom žalovaného zo dňa 18.3.2011 je
neplatné.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok vo výške 99,50 €
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr.Miroslava Katunského,
AK, Floriánska 16, Košice trovy konania vo výške 768,56 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 26.4.2011 sa domáhal vyslovenia a určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, učinené listom žalovaného zo dňa 18.3.2011. Požadoval aj náhradu trov konania.

Uviedol, že zamestnancom žalovaného bol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.2008 s dohodnutým
druhom práce, pracoval ako vodič. Listom dátovaným dňa 18.3.2011 žalovaný s ním neplatne skončil
pracovný pomer a to jeho okamžitým skončením, s čím nesúhlasil, čo svojmu zamestnávateľovi oznámil
listom zo dňa 11.4.2011, keď skončenie pracovného pomeru považoval za neplatné a trval na ďalšom
zamestnávaní.

Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobca považoval za neplatné z niekoľkých dôvodov.

Podľa jeho názoru neboli naplnené zákonné predpoklady pre okamžité skončenie pracovného pomeru
podľa § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce, keďže ako zamestnanec sa nedopustil žiadneho závažného
porušenia pracovnej disciplíny, pracovné povinnosti si plnil riadne a poctivo, v súlade s uzavretou
pracovnou zmluvou i ustanoveniami zákona. Navyše zo strany jeho zamestnávateľa mu neboli dané
žiadne písomné upozornenia týkajúce sa ním tvrdených skutočností - nedodržiavania príchodov na
pracovisko v posledných šiestich mesiacoch, ani inak nebol upozorňovaný na porušenie pracovnej

disciplíny.

Skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné aj preto, že dôvody uvádzané v okamžitom
skončení sú neurčité, nejasné a skutkovo i časovo nevymedzené, čo činí skončenie pracovného pomeruneplatným.Navyšesvojmuzamestnávateľovidoručildokladyopráceneschopnostiriadneavčaspoštou,
čím si svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona splnil. Jeho práceneschopnosť trvala aj v čase podania
žalobného návrhu, kedy mu PN nebola ukončená, čo vylučuje neospravedlnenú absenciu evidovanú

žalovaným a ktorá skutočnosť bola jedným z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobca považuje za neplatné aj preto, že mu nebolo doručené
v súlade s ust. § 38 ods.1 Zákonníka práce, keďže v rozpore s tvrdením žalovaného, mu listina nebola
predložená na prevzatie, následkom čoho jej prevzatie nemohol odmietnuť, nebola mu teda doručená do

vlastných rúk, čo má samo o sebe za následok neplatné skončenie pracovného pomeru. Uvedená listina
mu bola doručovaná poštou ako doporučená zásielka, nie do vlastných rúk, ktorú zásielku prevzala jeho
dcéra.

Všetky ním uvádzané dôvody, a to i každý z nich samostatne činia skončenie pracovného pomeru
neplatným.

Žalovaný vo veci podal písomné stanovisko, v ktorom žalobu ako neopodstatnenú a nedôvodnú
žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Tento účastník neuznal neplatnosť skončenia pracovného pomeru,
keďže žalobca preukázateľne závažne porušil pracovnú disciplínu, kde táto skutočnosť zakladá právo
zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom. V danom prípade podľa jeho

tvrdenia sa žalobca opakovane dopustil takéhoto porušenia. Žalovaný nad rámec prípustnej tolerancie
zamestnávateľa dané porušenie v minulosti riešil dohovorom, prípadne písomným upozornením, ktoré
skutočnosti sú uvedené v samotnom skončení pracovného pomeru, ktoré žalobca odmietol v prítomnosti
svedkov prevziať. O odmietnutí prevzatia skončenia pracovného pomeru svedčí pracovná listina
podpísaná svedkami, z čoho je nepochybné, že pracovný pomer platne skončil v súlade s ust. § 38

ods.4 Zákonníka práce dňa 18.3.2011.

K okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom došlo z viacerých dôvodov, hlavným
dôvodom tohto skončenia a teda aj dôvodom, ktorý pri zvážení všetkých okolností je možno považovať
za závažné porušenie pracovnej disciplíny je neospravedlnená a neavizovaná absencia v práci. Žalobca

totiž ako zamestnanec, bez uvedenia dôvodu, bez predchádzajúceho upozornenia a dokonca ani
následne zamestnávateľovi neoznámil svoju absenciu v práci od 2.3.2011 do 11.3.2011, t.j. 7 pracovných
dní.Zamestnávateľnemalžiadnuvedomosťodôvodoch,aniodhadovanejdĺžkeabsenciezamestnanca.
Žalobca tým, že nenastúpil v daných dňoch na výkon práce spôsobil svojmu zamestnávateľovi škodu
značného rozsahu, keďže ten musel promtne riešiť zastupovanie žalobcu v logistických procesoch

predmetu podnikania žalovaného. Danú absenciu pri zvážení všetkých okolností je nevyhnutné posúdiť
ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ospravedlnenie ktorej žalobca nepreukázal.

Žalovaný má za to, že žaloba neobsahuje riadne odôvodnenie vo veci samej a žalobca svoje tvrdenia
nepreukázal relevantnými dôkazmi.

Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

Žalobca M. S. pracoval u žalovanej spoločnosti - TL servis a.s. Košice na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 1.9.2008. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace.

Podľa tohto dokladu pracoval ako vodič s miestom výkonu práce v sídle spoločnosti a dohodnutou
mzdou 10.000,-Sk brutto na mesiac. Súčasne bola medzi účastníkmi uzavretá aj dohoda o hmotnej
zodpovednosti.

Žalovaný písomne listom zo dňa 18.3.2011 okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa ust. §

68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce. Okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo odôvodnené závažným
porušením pracovnej disciplíny, pre ktoré porušenie ho ako zamestnávateľ nemohol ďalej v pracovnom
pomere zamestnávať.

Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo opakované počas posledných šiestich

mesiacov nedodržanie dohodnutého príchodu na pracovisko, aby žalobca prevzal vozidlo a doklady
potrebné na nástup na pracovný turnus, hoci bol na porušovanie povinností upozornený, ďalším
dôvodom bola skutočnosť, že počas trvania pracovnej neschopnosti, od 14.2.2011 žalobca nedoručil
zamestnávateľovi doklady potrebné k riadnemu zaevidovaniu pracovnej neschopnosti na sociálnejpoisťovni, ako aj to, že po avizovanom skončení pracovnej neschopnosti dňa 2.3.2011 nenastúpil
do práce, ani neoznámil, či sa mu pracovná neschopnosť predĺžila, až dňa 4.3.2011, na základe
telefonického vyzvania žalobca oznámil zamestnávateľovi, že sa mu pracovná neschopnosť predlžuje

do 11.3.2011, o čom doklad nepredložil, v dôsledku čoho žalovaný eviduje neospravedlnenú absenciu
v daných dňoch - 7 pracovných zmien.

Ďalším dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu bola skutočnosť, že v dňoch
16.-17.3.2011 neinformoval zamestnávateľa o svojom pobyte, ani to, či práceneschopnosť naďalej trvá

žalovaný eviduje neospravedlnenú absenciu v daných dňoch, čo sú dve pracovné zmeny. Dôvodom pre
skončenie pracovného pomeru bola aj komunikácia s bývalým zamestnancom spoločnosti, na ktorého
spoločnosť podala trestné oznámenie a informácie, ktoré mu žalobca predával mohli by znemožniť
uplatnenie nárokov spoločnosti obsiahnutých v trestnom oznámení.

Uvedené skutky žalovaný považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny, v dôsledku čoho

pracovný pomer žalobcu mal skončiť doručením písomného vyhotovenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru.

Žalobca nesúhlasil s postupom svojho zamestnávateľa, ktorú skutočnosť mu oznámil písomne listom
zo dňa 11.4.2011, v ktorom oznámení okamžité skončenie pracovného pomeru považoval za neplatné

a v súlade s ust. § 79 ods.1 Zákonníka práce trval na tom, aby ho žalovaná spoločnosť naďalej
zamestnávala.

Pred súdom vypovedal o skutočnostiach týkajúcich sa uzavretia pracovného pomeru, keď u žalovaného
nastúpil do funkcie vodiča kamiónovej dopravy, tovar prevážal v rámci štátov Európskej únie. Na cestách

bol 3-4 týždne, následne mal týždeň - dva voľna. Poslednú cestu ukončil 17.2.2011 s tým, že od svojho
zamestnávateľa čakal na ďalšiu prácu. Dňa 18.2.2011 však dostal ľadvinový záchvat a bol nútený
vyhľadať lekársku pomoc. Po vyšetrení v nemocnici bol hospitalizovaný na internom oddelení, kde
mu podávali injekcie a infúzie. V deň, keď do nemocnice nastúpil, danú skutočnosť hlásil špeditérke
žalovaného pani Leškovej, s ktorou ohľadom prepravy komunikoval. Po 2-3 dňoch hospitalizácie opäť

sa kontaktoval s pracovníčkou svojho zamestnávateľa, ktoré skutočností žalovaný potvrdil.

Po ukončení hospitalizácie sa hlásil u obvodného lekára, ktorý na základe prepúšťacej správy vystavil
dokladopráceneschopnosti.Vdeňjehovystaveniatentodokladzaslalsvojmuzamestnávateľovipoštou.
PN - ku ukončil 1.5.2011, všetky kontroly boli u obvodného lekára zaznamenané.

V druhej polovici marca 2011 sa s ním telefonicky spojila pani Lešková, aby sa na druhý deň dostavil
do sídla spoločnosti, na rozhovor s majiteľom firmy. Vtedy mu konateľ spoločnosti oznámil, že dlho
maróduje, že s ním neráta, kedy mu navrhol dohodu. Bol ochotný pracovný pomer skončiť, keď mu
žalovaný vyplatí trojmesačné odstupné, s čím nesúhlasil. Žalobca nechcel nič podpisovať, podľa jeho

tvrdenia mu konateľ ani nič nepredložil, jeho návrh si chcel premyslieť a stanovisko mu oznámiť. Po
skontaktovaní s právnikom záležitosť riešil súdnou cestou.

Podľa žalovaného žalobca doklad o práceneschopnosti svojmu zamestnávateľovi nepredložil, doklad o
jej ukončení obdŕžal až s prípisom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 31.5.2011, ktorý mu bol doručený

1.6.2011.

Žalobca predložil súdu prepúšťaciu správu Vranovskej nemocnice, z ktorej je zrejmé, že
bol hospitalizovaný 17.2.2011, ktorá hospitalizácia bola ukončená na druhý deň 18.2.2011.
Práceneschopnosť žalobcu, ktorá začala 17.2.2011 bola ukončená 1.5.2011, ktorá skutočnosť je zrejmá

z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti O..M. Š. - čl.55 spisu. Výmenný poukaz zo dňa 30.5.2013
je potvrdením pre zamestnávateľa preukazujúci dátumy vyšetrení žalobcu na ambulancii obvodného
lekára v dňoch 18.2.2011, 20.2.2011, 14.3.2011, 24.3.2011, 31.3.2011 a 28.4.2011.

Keďže medzi účastníkmi bolo sporné a žalobcom namietané doručenie skončenia pracovného pomeru,

súd sa musel prioritne vysporiadať s touto skutočnosťou.

Žalobca totiž tvrdil, že pri stretnutí s konateľom žalovanej spoločnosti dňa 18.3.2011 ten mu žiaden
doklad o skončení pracovného pomeru nepredložil, a ani mu neodovzdal. Skončenie pracovnéhopomeru mu zamestnávateľ doručoval poštou, ktorú listovú zásielku prevzala jeho dcéra. Až z obsahu
zásielky zistil, že ide o okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného.

Podľa žalovaného skončenie pracovného pomeru žalobcovi bolo doručené v deň, keď bol predvolaný do
sídla spoločnosti, čo bolo 18.3.2011. Keďže žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru odmietol
prevziať, daná skutočnosť bola zaznamenaná na druhej strane listiny a potvrdená dvomi svedkyňami.
Následne listom zo dňa 21.3.2011 mu uvedenú listinu podpísanú svedkami o odmietnutí jej prevzatia
doručoval poštou, o čom svedčí prípis z uvedeného dňa - čl.87-88 spisu.

Podľa prípisu zo dňa 21.3.2011 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 18.3.2011 odmietol prevziať
okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom a prílohe mu zasiela listinu podpísanú
svedkami. Súčasne mu oznámil, že jeho pracovný pomer skončil uvedeným dňom, t.j. 18.3.2011
na základe odmietnutia prevzatia okamžitého skončenia pracovného pomeru v súlade s § 38 ods.4
posledná veta Zákonníka práce. Uvedená zásielka bola doručovaná žalobcovi ako obyčajná zásielka,

ktorú prevzala dcéra žalobcu dňa 24.3.2011.

Zástupca žalovanej spoločnosti ozrejmil doručovanie skončenia pracovného pomeru žalobcovi, keď
uviedol, že po telefonickom dohovore sa žalobca dňa 18.3.2011 dostavil do sídla spoločnosti. Bolo to
potom, čo dva týždne nevedeli čo je s ich zamestnancom. Situáciu mu ozrejmil keď uviedol, že vzhľadom

na jeho správanie hrubo porušil pracovnú disciplínu, s jeho pracovnou morálkou ako zamestnávateľ
nemôže rátať, z ktorého dôvodu mu navrhol skončenie pracovného pomeru dohodou s tým, že mu
do konca mesiaca vyplatí mzdu alebo ako zamestnávateľ s ním skončí pracovný pomer okamžite.
Zástupcažalovanéhobolpripravenýnaodmietavýpostojzostranyžalobcu.Písomnéznenieokamžitého
skončenia pracovného pomeru mal pripravené. Podľa jeho tvrdenia žalobca s dohodou nesúhlasil,

chcel mu odovzdať okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorý doklad podľa jeho tvrdenia odmietol
prevziať, pričom vedel čo jeho jeho obsahom, keďže mu situáciu ozrejmil a vysvetlil. Pri ich rozhovore
nebola prítomná iná osoba, vo vedľajšej miestnosti sedeli dve pracovníčky, ktoré odmietnutie doručenia
uvedenej písomnosti žalobcom potvrdili. Žalobca bol upovedomený aj o tom, že uvedená zásielka, t.j.
skončenie pracovného pomeru mu bude doručované aj poštou s poznámkou odmietnutia. Žalovaný

zásielku zasielal ako obyčajnú zásielku. Preto bol toho názoru, že doručenie skončenia pracovného
pomeru žalobcovi považuje dňom jeho odmietnutia, t.j. 18.3.2011.

Svedkyne, ktoré potvrdili odmietnutie prevzatia doručenia skončenia pracovného pomeru žalobcom boli
súdom predvolané a vypočuté.

Svedkyňa Z. pracovala v žalovanej spoločnosti od septembra 2008 do júla 2011 ako špeditér, na starosti
mala kamiónovú dopravu, kde žalobca pracoval ako vodič. Registrovala dlhodobé nezhody s týmto
zamestnancom, dôvody skončenia pracovného pomeru so žalobcom, resp. konkrétny dátum skončenia
jeho pracovného pomeru uviesť nevedela. Rovnako nevedela zaujať určité stanovisko ani potvrdiť, či

bola prítomná pri odovzdávaní dokladu o skončení pracovného pomeru žalobcovi. Vzhľadom na odstup
času si na detaily nespomenula. Potom, čo jej súd dal k nahliadnutiu uvedenú listinu, okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 18.3.2011 táto svedkyňa potvrdila svoj podpis, nevedela však uviesť, či k
podpísaniu došlo v deň, ktorý je na ňom uvedený, neskôr doplnila, že pokiaľ je doklad z 18.3.2011,
v tento deň ho aj podpísala. Napriek tomu, že sa ku konkrétnym okolnostiam týkajúcich sa doručenia

skončenia pracovného pomeru žalobcovi vyjadriť nevedela potvrdila, že by nepodpísala niečo, s čím
by sa neoboznámila.

Svedkyňa U. je manželkou konateľa spoločnosti, kde pracuje ako dispečerka. Žalobca bol vodičom
jedného z kamiónov, ktoré vlastnili. Táto svedkyňa potvrdila, že žalobca po nastúpení na PN jej danú

skutočnosť oznámil. Práceneschopnosť však trvala dlhšie obdobie, čo si telefonicky ozrejmila, doklady
o práceneschopnosti však žalobca nepredložil. Vzhľadom na jeho správanie sa rozhodli, že s týmto
zamestnancom pracovný pomer ukončia, keďže ide o nespoľahlivého človeka. Danú záležitosť riešil
manžel spolu s právnym zástupcom. Pri odovzdávaní a doručovaní skončenia pracovného pomeru
žalobcovi prítomná nebola, sedela vo vedľajšej miestnosti, do ktorej boli otvorené dvere. Potvrdila,

že manžel žalobcovi ozrejmoval jeho správanie, ktoré viedlo ku skončeniu pracovného pomeru. Ten
danú skutočnosť nepripúšťal, počula však, že žalobca nič podpisovať nebude. Následne skončenie
pracovného pomeru z dôvodu odmietnutia prevzatia žalobcom podpísala. Nevedela sa vyjadriť ani ku
skutočnosti, či k podpísaniu odmietnutia došlo v deň, ktorý dátum je uvedený na skončení pracovnéhopomeru. Aj keď priamym svedkom pri odovzdávaní dokladu žalobcovi nebola, vedela čo je jeho
obsahom, keďže sa s ním oboznámila predtým ako žalobca na firmu prišiel.

Žalobca potvrdil, že pri uvedenom stretnutí mu konateľ zamestnávateľa oznámil, že s ním neráta a chce
s ním skončiť pracovný pomer, poprel však, že by pri tomto stretnutí mu predkladal a doručoval doklad
o skončení pracovného pomeru. Skončenie pracovného pomeru si prečítal až vtedy, keď mu zásielka
prišla poštou.

Podľa ust. § 68 ods.1 písm.b Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ust. § 38 ods.1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach

týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

Podľa ust. § 38 ods.4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť
písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju
poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie
písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Písomnosti, ktoré sú vymenované v prvom odseku ust. § 38 Zákonníka práce musia byť doručené
do vlastných rúk. Len za predpokladu, že takýto spôsob doručenia do vlastných rúk nie je možný,
možnopríslušnúpísomnosťdoručiťprostredníctvompoštovéhopodnikudovlastnýchrúk.Pridoručovaní
ak zamestnanec odmietne doručenie písomnosti, platí nevyvrátiteľná domnienka, že písomnosť bola

doručená. Doručenie písomnosti zamestnancovi v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ.

Zákonník práce uprednostňuje osobné, priame doručenie, ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť
prostredníctvom poštového podniku do vlastných rúk.

Pokiaľ zamestnávateľ doručuje písomnosti poštovým podnikom, musí ich poslať ako doporučenú
zásielku do vlastných rúk. Ak túto zásielku prevzala iná osoba než zamestnanec, nebola tým
splnená povinnosť zamestnávateľa doručiť túto písomnosť. Pokiaľ dôjde k porušeniu predpísanej formy
doručenia, jej účel sa nenaplní a okolnosti doručenia sa stávajú menej preukázané. Za následok
porušenia formy doručovania stanovenej v ust. § 38 Zákonníka práce je potrebné považovať to, že

dôsledky nedodržania tejto formy bude znášať odosielateľ, teda ten, kto sa porušenia dopustil. Na
ťarchu odosielateľa bude sťažené preukázanie okolností doručovania a pokiaľ bude chcieť na týchto
okolnostiach zakladať svoje nároky, príde o výhodu, ktorú by mu dodržanie predpísanej formy doručenia
poskytovalo. Neznamená to však, že okolností doručenia nebude môcť preukázať inak, bude to však
jeho dôkazné bremeno. Ak odosielateľ nepreukáže ani len prevzatie písomností, nebude sa môcť v

zásade dovolávať účinkov doručovanej písomnosti.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného, spoločnosti TL servis,
a.s., Košice na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.2008 ako vodič. Nesporné bolo aj to, že žalovaný
okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom na základe písomného podania zo dňa 18.3.2011.

Pokiaľ ide o doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi poštovým podnikom, táto
forma doručenia zo strany zamestnávateľa nebola splnená tak, ako to ukladá zákon. Išlo o písomnosť,
ktorá bola zo strany žalovaného zasielaná ako obyčajná zásielka, z ktorého dôvodu nebola doručená
žalobcovi ako zamestnancovi do vlastných rúk, keďže ju prevzala jeho dcéra. Preto tento spôsob
doručovania nebol v súlade so zákonníkom práce, keďže nedošlo k dodržaniu formy doručovania

uvedenej listiny žalobcovi.

Žalovaný mal za to, že k doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi došlo dňa
18.3.2011 a to osobne na pracovisku, keď žalobca skončenie pracovného pomeru odmietol prijať. Vtomtosmerebolivkonanívypočutésvedkynepotvrdzujúceodmietnutieprevzatiaskončeniapracovného
pomeru žalobcom. Tak ako je zrejmé z ich výpovedí, ani jedna z nich nebola prítomná a nevedela
jednoznačne potvrdiť, že konateľ žalovanej spoločnosti mal doručovať skončenie pracovného pomeru

žalobcovi a teda, že k odovzdaniu tohto listinného dokladu žalobcovi zo strany zamestnávateľa došlo.
Svedkyňa Z. si na okolnosti ohľadom doručenia tohto dokladu žalobcovi na nič nespomenula, ani
svedkyňa Lešková, manželka konateľa žalovaného priamym svedkom pri odovzdávaní a doručovaní
skončenia pracovného pomeru žalobcovi nebola. Táto svedkyňa si nespomenula ani na to, či
odmietnutie prevzatia skončenia pracovného pomeru žalobcom podpísala v deň, ktorý je uvedený na

doklade, t.j. v deň jeho vyhotovenia a v deň, kedy sa žalobcovi tento listinný doklad mal doručovať, z
ktorého dôvodu možno mať pochybnosti o tom, kedy okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
18.3.2011 bolo vyhotovené, či bolo žalobcovi doručované a kedy bolo ňou podpísané.

Žalobca nenamietal, že sa o skončení pracovného pomeru s konateľom žalovanej spoločnosti bavili,
bavili sa aj o podmienkach ak by k tomuto došlo, nakoniec sa však nedohodli. Pri tomto stretnutí

mu však ako zástupca zamestnávateľa žiaden doklad o skončení pracovného pomeru nepredkladal a
nedoručoval.

Podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci. Robí tak postupom upraveným v ust. § 120, ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníci
konania majú procesnú dôkazné povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených

skutočností. Procesný dôsledok v spojení s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena a zamietnutie žaloby.

Z vyššie uvedeného má súd za to, že žalovaný v prípade odmietnutia prevzatia skončenia pracovného
pomeru žalobcom neuniesol dôkazné bremeno, ktorá skutočnosť má za následok neplatnosť tohto

úkonu, z ktorého dôvodu sa preukázaním ďalších dôvodov napadnutého okamžitého skončenia
pracovného pomeru nezaoberal a v tomto smere nedokazoval, žalobe vyhovel a uvedené skončenie
pracovného pomeru so žalobcom považoval za neplatné.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia spolu v sume 768,56
€ za 10 úkonov právnej služby, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia odmena 57,- €, podanie žaloby na

súdodmena57,-€,písomnévyjadrenievovecisamejz16.12.2011odmena57,-€,účasťnapojednávaní
dňa 7.2.2013 - odročené bez prejednania veci 1 odmeny 15,02 €, účasť na pojednávaní dňa 2.5.2013
odmena 60,07 €, účasť na pojednávaní dňa 26.9.2013 odmena 60,07 €, účasť na pojednávaní 6.11.2014
odmena 61,85 €, účasť na pojednávaniach 26.2.2015 a 10.9.2015 odmena 2 x 64,53 € a písomné
podanie vo veci samej z 6.5.2013 odmena 64,53 € + 3 x režijný paušál v sume 7,41 € + 3 x režijný paušál

7,81 € + 1 x režijný paušál 8,04 € + 3 x režijný paušál 8,39 € + 20 % DPH zo sumy 640,47 €, v súlade s
vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov, § 11 ods. 1, § 13a, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3. Súd priznal žalobcovi náhradu
trov konania spolu v sume 768,56 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
na účet právneho zástupcu žalobcu.

Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov, od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného
úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo
štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru

alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež odpoplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

Nakoľko žalobca bol v konaní od súdnych poplatkov oslobodený, súd v súlade s § 2 ods. 2 cit. zákona č.
71/1992Zb.podľavýsledkukonaniazaviazalneúspešnéhožalovaného nazaplateniesúdnehopoplatku
za návrh vo výške 99,50 € v súlade s položkou č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.