Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010782
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115010782.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov
JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému S. I., nar.
XX.X.XXXX v U., trvale bytom T., K. XX/X, pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 3
Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. októbra 2017, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej
prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3T/57/2015 zo dňa 8. júna 2017 a

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3T/57/2015 zo dňa 8. júna 2017 bol obžalovaný S. I.
podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trenčíne pod sp.zn. 2Pv
776/11/3309-55 zo dňa 14.5.2015 pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 3 Tr.zák. na

skutkovom základe, že ako prokurista daňového subjektu spoločnosti Z. X. s. r. o. so sídlom na K. ulici
XX/X, XXXXX T., ICO:XXXXXXXX, DIC: XXXXXXXXX, si neoprávnene uplatnil v daňových nákladoch
zdaňovacieho obdobia roku 2008 sumu 42 408,- Sk ako náklady za ubytovanie v hoteli Ambasádor Zlatá
Husa, sumu 87.399,- Sk ako náklady súvisiace s cestou do Istanbulu, sumu 2.000,- Sk ako pokutu za
nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch a nezaúčtovaním sumy 7.100.000,- Sk
súvisiacich s uzatvorenou zmluvou o poskytovaní podnikateľského poradenstva s objednávateľom Z. s.

r. o. do výnosov, kde na základe uvedeného daňový subjekt spoločnosť Z. X. s. r. o. so sídlom na K. ulici
XX/X, XXXXX T., IČO:XXXXXXXX, DIČ: XXXXXXXXX, skrátil daň z príjmu právnickej osoby za obdobie
roku 2008 a spôsobil tak štátnemu rozpočtu škodu vo výške 1.427.505,08 Sk (47.384,50 Eur), pretože
skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku bol poškodený Daňový úrad Trenčín so
sídlom k Dolnej stanici 22, odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení bol
napadnutý odvolaním prokurátora, podaným do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Následne prokurátor
odvolanie písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že odvolanie
smeruje proti výrokom o vine „aj treste“ v neprospech obžalovaného. V úvode dôvodov odvolania
prokurátor poukázal na výrokovú časť a obsah napadnutého rozsudku. Prokurátor sa so závermi
okresného súdu nestotožňuje. V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalca z

odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo X.. O. J., ktorá v záveroch
znaleckého posudku vo vzťahu k údajným pracovným cestám v Prahe a Istanbule uviedla, že k týmto
sa medzi účtovnými dokladmi nenachádza správa zo služobnej cesty, pričom podľa zákona o dani z
príjmov je daňovým výdavkom výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka.
Vzhľadom na obsah účtovníctva, ktoré mala znalkyňa k dispozícií, neboli tieto výdavky podľa jej

názoru výdavkami za zabezpečenie a udržanie príjmov spoločnosti. Vo vzťahu k zmluve o poskytnutí
podnikateľského poradenstva zo dňa 25.10.2006 mala podľa názoru znalkyne spoločnosť Z. X., s.r.o.zvýšiť svoj základ dane o 7.100.000,- Sk, čím by spoločnosti vzrástla daňová povinnosť o 1.349.000,-
Sk. Napriek zneniu zmluvy o poradenstve, v ktorej bol dohodnutý termín vyúčtovania za skutočne
poskytnutéslužbyrealizovanénazákladezmluvynadeň31.12.2008,spoločnosťZ.X.,s.r.o.vyúčtovaciu

faktúru k tomuto dňu nevystavila. Podľa znenia zmluvy sa tak prvotným dokladom k vyúčtovaniu
výnosov stala zmluva o poskytovaní poradenských služieb. Napriek tomu však spoločnosť Z. X.,
s.r.o. hodnotu predmetu zmluvy (7.100.000,- Sk) do výnosov spoločnosti nezaúčtovala. V prípravnom
konaní bola pribratá aj Znalecká organizácia, s.r.o. Hurbanovo, ktorá sa v celom rozsahu stotožnila so
závermi znalkyne X.. J., hoci obžalovaný predložil znalecký posudok, ktorý spochybňoval závery X..

J.. V odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku okresný súd konštatuje, že sa nepodarilo ustáliť úmysel
obžalovaného svojím konaní skrátiť daň. Prokurátor poukázal na právne východiská posudzovania
zavinenia podľa § 15 Tr.zák. Prokurátor má za to, že pokiaľ obžalovaného zo spáchania žalovaného
skutku „vyvinili“ zdravotné komplikácie, pre ktoré nespolupracoval s daňovým úradom pri daňovej
kontrole v tak závažnej otázke, ako je preukazovanie oprávnenosti daňových výdavkov, resp. plnenia
zo zmluvy o poskytovaní poradenských služieb v hodnote 7.100.000,- Sk, je potrebné tieto zdravotné

prekážky náležite preukázať. Zároveň prokurátor poukázal na to, že obžalovaný je osobou, ktorá podľa
verejne prístupných registrov podniká už dve desaťročia. Za ten čas bezpochyby nadobudol znalosti,
skúsenosti a zručnosti aj v oblasti daňovej legislatívy, čo mimochodom prezentoval aj fundovanými
otázkami na znalcov v priebehu hlavného pojednávania. Prokurátor je preto toho názoru, že keď daňový
úrad upovedomil obžalovaného o začatí daňovej kontroly, resp. ho vyzýval na súčinnosť pri daňovej

kontrole, obžalovaný bol minimálne uzrozumený s tým, že sa svojím konaním dopúšťa aj daňového
trestného činu a naplnil teda aj subjektívnu stránku žalovaného trestného činu. Preto prokurátor navrhol,
aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1
Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne. V písomnom
vyjadrení uviedol, že s odvolaním prokurátora a jeho odôvodnením sa nestotožňuje, pričom poukazuje
na dôvody oslobodenia spod obžaloby, uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako i dôvody uvedené
v záverečnej reči, s ktorými sa stotožňuje. K subjektívnej stráne, ako jednej zo základných znakov
skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného činu, uvádza, že v priebehu celého doterajšieho trestného

konanianebolizistenétakéskutočnostiavykonanétakédôkazy,ktorébypreukázaliakékoľvekúmyselné
zavinenie. Otázka, či a v akom rozsahu bola skutkom skrátená daň, je pri trestnom čine skrátenia dane
a poistného podľa § 276 Tr.zák. otázkou viny. Preto súd posudzuje túto otázku samostatne, a to aj v
prípade, ak príslušný orgán o daňovej povinnosti aj o výške dane už právoplatne rozhodol (§ 7 ods. 1
Tr.por.), pričom rozhodnutie takéhoto orgánu súd berie do úvahy a hodnotí ho pri svojom rozhodovaní

rovnako, ako každý iný dôkaz v rámci postupu podľa § 2 ods. 12 Tr.por. Naviac vykonaným dokazovaním
na hlavnom pojednávaní bolo bezpochyby aj súčasne preukázané, že absentuje subjektívna stránka
skutkovej podstaty trestného činu. Na základe uvedených dôvodov a vykonaných dôkazov preto
obhajoba navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť a „potvrdiť napadnuté rozhodnutie“.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry sa pridržiaval písomne
podaného odvolania aj jeho dôvodov. Nad rámec konečného návrhu podriadeného prokurátora,
uvedeného v dôvodoch odvolania, navrhol rozšíriť dôvod zrušenia napadnutého rozsudku aj o
ustanovenie § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. Obhajca obžalovaného sa pridržal doterajších návrhov
obhajoby a navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných

chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému
rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu existenciu chýb,

ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. V podanom odvolaní prokurátor ani nenamietal existenciu
takých procesných chýb v postupe okresného súdu, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie napadnutého
rozsudku okresného súdu.Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním napadnutého výroku rozsudku okresného
súdu sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v
podanom odvolaní.

Z vyššie citovaného obsahu odvolania prokurátora nepochybne vyplýva, že prokurátor namietal
správnosť skutkových a právnych záverov okresného súdu, vyvodených z vykonaného dokazovania.

Odvolací súd k prokurátorom namietanej správnosti skutkových záverov okresného súdu považuje za

potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie
§ 2 ods. 12 Tr.por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo
niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na
preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom

zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia
vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené
objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri
vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd
prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.por., to znamená že ich

hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné
na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. dospieť aj k iným
do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému

rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por.
V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné dodať aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav
veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil
správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací
súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba

znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd svoj záver o tom, že skutok, pre ktorý bola
podaná obžaloba, nie je trestným činom, odôvodnil nasledovne:

„Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že skutok uvedený v obžalobe sa skutočne stal a
obžalovaný S. I. ako prokurista daňového subjektu spoločnosti Z. X., s.r.o., so sídlom T., na ul. K. č. XX/
X, si v daňových nákladoch zdaňovacieho obdobia roku 2008 uplatnil sumu 42 408 SK ako náklady za
ubytovanie v hoteli Ambasador Zlatá husa, sumu 87 399 Sk ako náklady súvisiace s cestou do Istanbulu,
sumu 2 000 SK ako pokutu za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch a

nezaúčtoval sumu 7 100 000 SK súvisiacich s uzatvorenou zmluvou o poskytovaní podnikateľského
poradenstva s objednávateľom spoločnosťou Z., s.r.o. do výnosov.

Obžalovaný tieto skutočnosti nepoprel, ale sa vyjadril, že pri sumách 42 408 SK a 87 399 SK sa jednalo
o účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonanou služobnou cestou, na ktorej bol spoločne s pánom

V. S., ktorý bol v tom čase tiež prokuristom spoločnosti Z. X. s.r.o. N. jeho vyjadrenia sa zúčastnili v oboch
prípadoch služobných ciest za účelom udržania chodu spoločnosti. Z výpovede svedka V. S. vyplynulo,
že v Turecku on konkrétne jednal s potencionálnym obchodným tureckým partnerom ohľadne dovozu
pánskej a dámskej konfekcie, k uzatvoreniu obchodného kontraktu však nedošlo. Rovnaká bola situácia
na služobnej ceste v Prahe, kde sa stretli a jednali s pánom F. F. ohľadne obchodovania s pánskou a

dámskou konfekciou rovnako k uzatvoreniu obchodného kontraktu nedošlo. Obžalovaný priznal, že v
tom čase nereagoval na výzvy daňového úradu v Trenčíne a nepredložil požadované doklady, pretože
malvážnezdravotnéproblémy.Služobnécestyvšakboliriadnevykonané,očombolidokladyDaňovému
úradu predložené. Znalkyne z odboru ekonómia a manežment, z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo,
X.. O. J. a X.. Z. C. zhodne potvrdili na hlavnom pojednávaní, že pracovné cesty spoločnosti Z. X., s.r.o.,

boli riadne zdokladované a tieto prebehli, ale na výzvu Daňového úradu obžalovaný nepreukazoval či
tieto vynaložené náklady boli na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných prijímov. Podľa
názoru znalkyne X.. Z. C. za Znaleckú organizáciu, s.r.o. v Hurbanove, pokiaľ by obžalovaný uviedolpred Daňovým úradom skutočnosti tak, ako vypovedal na hlavnom pojednávaní on a svedok S., boli by
tieto náklady uznané ako odôvodnené.

Rovnako sa na hlavnom pojednávaní k týmto nákladom vyjadril aj svedok X.. K. I., daňový kontrolór
Daňového úradu Trenčín, ktorý u obžalovaného vykonal daňovú kontrolu za rok 2008. Uviedol, že v
súvislosti s tým, že si daňový subjekt uplatnil do daňových nákladov za zdaňovacie obdobie roku 2008
náklady vo výške 42 408 SK za ubytovanie v hoteli Ambasador Zlatá Husa v Prahe a 87 399 SK ako
náklady súvisiace s cestou do Istanbulu, bol vyzvaný, aby vysvetlil Daňovému úradu či sa jednalo o

výdavky, ktoré súviseli s dosiahnutím zabezpečením a udržaním príjmov, nepožadovali oficiálne správy,
avšak obžalovaný nato nereagoval. Keby podal také vysvetlenie, ako na hlavnom pojednávaní, Daňový
úrad by tieto výdavky akceptoval.

Rovnako obžalovaný nepoprel zaúčtovanie pokuty vo výške 2 000 SK do daňových nákladov za rok
2008, ale podľa jeho názoru to neurobil úmyselne, ale z nepozornosti. Čo sa týka sumy 7 100 000 SK,

ktorú si spoločne Z. X., s.r.o. nezaúčtovala do zdaniteľných výnosov v roku 2008 sa obžalovaný vyjadril
takým spôsobom, že nebol dôvod, aby túto sumu dával do príjmu, pretože k skutočnému poskytovaniu
podnikateľského poradenstva na základe zmluvy zo dňa 25.10.2006, ktorú uzatvorila spoločnosť Z. X.,
s.r.o. so spoločnosťou Z., s.r.o. nikdy nedošlo a poskytnutá záloha od spoločnosti Z.., s.r.o. vo výške
6 100 000 SK v roku 2006 viacerými platbami a prijatá spoločnosťou Z. X., s.r.o. bola riadne vrátená,

a to konkrétne dňa 14.06.2008, bola vrátená záloha vo výške 100 000 SK a zvyšok zálohy vo výške 6
000 000 SK bol vrátený spoločnosti Z., s.r.o. dňa 23.06.2009. Obžalovaný zároveň predložil písomnosť
o zrušení zmluvy o poskytovaní podnikateľského poradenstva zo dňa 31.12.2008 medzi spoločnosťou
Z., s.r.o. a spoločnosťou Z. X., s.r.o. ako aj splnomocnenie obžalovaného I. na zastupovanie oboch
týchto spoločností. Podľa znalkyne X.. Z. C. za Znaleckú organizáciu, s.r.o. ako aj znalkyne X.. O.

J. bolo povinnosťou obžalovaného preukázať daňovému úradu, že predmet zmluvy nebol naplnený a
že nedošlo k reálnemu zdaniteľnému plneniu, pretože to neurobil ku dňu 31.12.2008 bolo potrebné,
aby suma vo výške 7 100 000 SK, ktorá výška bola zmluvnými stranami dohodnutá ako cena služby,
pričom doba poskytnutia predmetu zmluvy bola stanovená na obdobie od 25.10.2006 do 31.12.2008,
bola zaúčtovaná do výnosov a zohľadnená v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok

2008. Je treba konštatovať, že v daňovom konaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Opačná
je situácia v prípade trestné konania, kde je potrebné vinu obžalovanému jednoznačne preukázať a
aby boli preukázané všetky súčasti skutkovej podstaty žalovaného trestného činu vrátane subjektívnej
stránky, teda úmyslu obžalovaného. Tento si svojim pasívnym postojom privodil negatívny záver daňovej
kontroly, ale nemožno ustáliť, že mal úmysel svojim konaním skrátiť daň. Bolo preukázané, že k plneniu

na základe zmluvy o poskytovaní podnikateľského poradenstva nikdy nedošlo, neboli predložené žiadne
doklady, ktoré by preukazovali, že predmet zmluvy prebehol. V predmetnej trestnej veci výsledky
dokazovania preukazovali, že spoločnosť Z. X., s.r.o. v zdaňovacom období roku 2008 nedosiahla
výnosy vo výške 7 100 000 SK a náklady súvisiace so služobnými cestami do Českej republiky a Turecka
boli oprávnenými nákladmi spoločnosti. V súvislosti s uplatnením do nákladov sumy 2 000 SK ako pokuty

za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch konal obžalovaný z nedbanlivosti,
ale nemal úmysel si neoprávnene túto čiastku uplatniť. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd obžalovaného
v zmysle § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trenčíne, pretože
skutok nie je trestným činom.“

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že vyššie citovaná časť odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ktorej závery majú oporu v obsahu spisového materiálu, dávajú riadne a ucelené
odpovede na argumentáciu prokurátora v dôvodoch jeho odvolania.

Kargumentáciiprokurátoravdôvodochjehoodvolaniavsúvislostisuplatnenýmivýdavkaminapracovné

cesty, v ktorej argumentácii prokurátor poukazuje na záver znaleckého posudku znalca z odboru
ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo X.. O. J., vypracovaného v prípravnom
konaní, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že výsledkom znaleckého dokazovania je nielen
písomný znalecký posudok, vypracovaný v prípravnom konaní, ale aj prípadné výpovede znalcov
v ďalšom konaní, teda aj na hlavnom pojednávaní. Z vyššie citovaného odôvodnenia napadnutého

rozsudku vyplýva, že okresný súd pri svojich záveroch vychádzal z vyjadrení aj uvedenej znalkyne
na hlavnom pojednávaní, ktorá znalkyňa na základe nových skutočností, prezentovaných na hlavnom
pojednávaní, fakticky odôvodnene korigovala svoj záver v písomnom znaleckom posudku, vyhotovenom
už v prípravnom konaní. Z uvedených dôvodov závery písomného znaleckého posudku, na ktorépoukázal prokurátor v dôvodoch svojho odvolania vzhľadom na ich korekciu v rámci znaleckého
dokazovania, vykonaného na hlavnom pojednávaní, logicky nemôžu by rozhodné pre správne
posúdenie uvedeného prípadu.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne sú aj závery okresného súdu v súvislosti s nezahrnutím
sumy 7.100.000,- Sk do príjmov, ovplyvňujúcich výšku dane z príjmu za rok 2008. Z vykonaného
dokazovania nepochybne vyplýva, že dňa 25.10.2006 došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi spoločnosťou
Z. X., s.r.o. a spoločnosťou Z., s.r.o., o poskytnutí podnikateľského poradenstva, pričom k poskytnutiu

poradenstva na základe tejto zmluvy nikdy nedošlo. Existenciu uvedenej skutkovej okolnosti nenamieta
ani prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Ak teda na základe uvedenej zmluvy došlo k poskytnutiu
dlhodobého preddavku spoločnosti Z. X. s. r. o. vo výške 6.100.000,-, povinnosťou spoločnosti Z. X. s. r.
o. bolo túto sumu v zmysle platnej právnej úpravy (v tom čase účinného opatrenia Ministerstva financií
Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej
osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva) zaúčtovať na syntetický účet

č. 475 - Dlhodobé prijaté preddavky tak, ako na to správne poukazovala v svojom posudku znalkyňa
S.. X.. Z. C. (viď odpoveď na otázku 2 - čl. l. 131 -132). Z platnej právnej úpravy pritom vyplýva, že
položky účtované na tomto účte sú položkami, ktoré nemajú vplyv na určenie základu dane z príjmov. Z
uvedeného dôvodu postup spoločnosti Z. X. s. r. o. pri nezahrnutí sumy 7.100.000,- Sk., resp. skutočne
prijatej sumy 6.100.000,- Sk do príjmov za rok 2008, zdaniteľných daňou z príjmov, bol správny a v

úplnom súlade s vtom čase platnou právnou úpravou. V súvislosti s uvedeným z hľadiska obchádzania
daňovej povinnosti by mohlo byť zaujímavé, či spoločnosť Z., s.r.o., uplatnila sumu 6.100.000,- Sk ako
daňový výdavok v rámci dane z príjmov v príslušnom zdaňovacom období, keďže poskytnutie takéhoto
preddavku odberateľom, účtujúcim v podvojnom účtovníctve, dodávateľovi nemôže byť považované za
výdavok, ovplyvňujúci (znižujúci) základ dane z príjmov. Táto otázka je však z hľadiska tohto trestného

stíhania právne nevýznamná, keďže by išlo o iný skutok, pre ktorý v tomto konaní nebolo vznesené
obvinenie a ani podaná obžaloba.

Pokiaľ ide o nesprávne uplatnenie sumy 2.000,- Sk (66,39 eur) do daňových nákladov, toto nesprávne
uplatnenie nákladov pri sadzbe dane z príjmov vo výške 19 % za rok 2008 predstavuje zníženie daňovej

povinnosti o sumu 308,- Sk (12,61 eur), ktorá suma nedosahuje malý rozsah, nevyhnutný pre naplnenie
všetkých pojmových znakov trestného činu podľa § 276 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.