Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514207089
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2514207089.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a
sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Ing. H. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. X, T., zastúpený advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, Klincová 35, P.O.Box
86,Bratislavaprotižalovanému:LetiskoPiešťany,a.s.,IČO:36266906,Žilinskácesta597/81,Piešťany,
zastúpený advokátom JUDr. Alexandrom Flórišom, Paulínska 24, Trnava, o zaplatenie 51.827,90 eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dna 22.03.2016
č.k. 7Cb/4/2015-102, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .

II. Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.10.2014 domáhal, aby súd uložil
žalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu51.827,90eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9,25
% ročne zo sumy 43.861,34 eur od 10.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,15 %
ročnezosumy7.966,56eurod25.07.2014dozaplateniaatrovykonania.Žalobouuplatnenápohľadávka
predstavuje odmenu vo výške 43.861,34 eur za vykonávanie funkcie člena dozornej rady žalovaného,

ktorú žalobca vykonával v období od 15.03.2007 do 24.06.2014 a odstupné vo výške 7.966,56 eur.
Žalobca k návrhu doložil uznanie záväzku žalovaným zo dňa 09.05.2014, v ktorom žalovaný uznal
pohľadávku uplatňovanú v konaní. Žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške
3.109,50 eur dňa 31.10.2014.

2. Súd prvej inštancie vydal dňa 12.11.2014 platobný rozkaz č.k. 7Rob/135/2014 - 30, ktorým návrhu

v celom rozsahu vyhovel, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorým žiadal, aby súd zrušil platobný
rozkaz a s prihliadnutím na § 160 O.s.p. žalovanému povolil splácať peňažné plnenie v splátkach.
Žalovaný v odpore uviedol, že v auguste 2010 predstavenstvo spoločnosti žalovaného v dôsledku
nepriaznivej finančnej situácie rozhodlo o pozastavení vyplácania odmien členom predstavenstva a
členom dozornej rady žalovaného a tvrdil, že z toho dôvodu pohľadávka žalobcu nie je splatná a
že žaloba je podaná predčasne, pretože predstavenstvo spoločnosti rozhodnutie o ďalšom vyplácaní

odmien neprijalo. Od roku 2010 až do podania odporu sa žalovanému nepodarilo ani napriek
veľkému úsiliu zlepšiť svoju finančnú situáciu. Žalovaný uznal pohľadávku žalobcu čo do základu
a výšky, avšak opakovane žiadal, aby akceptoval odklad vyplatenia dlžných odmien člena dozornej
rady a odstupného tak ako aj u ostatných členov dozornej rady a predstavenstva. Dňa 13.02.2014
predstavenstvo spoločnosti prijalo uznesenie, ktorým nevyplatené odmeny členov orgánov spoločnosti
ku dňu 31.12.2013, t.j. za celé obdobie, ktoré je predmetom žalobného návrhu, rozhodlo vyplatiť v

termíne september 2014 v prípade ak sa podarí získať finančné zdroje, uvedené finančné prostriedky
sa však nepodarilo získať.Podaním zo dňa 01.07.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.07.2015 predložil žalobca uznanie
záväzku žalovaným zo dňa 11.06.2015, v ktorom žalovaný opätovne uznal pohľadávku uplatňovanú
v konaní.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom pre uznanie zo dňa 22.03.2016 č.k. 7Cb/4/2015-102 rozhodol tak, že
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 51 827,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške9,25%ročnezosumy43861,34eurod10.05.2014dozaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške
9,15 % ročne zo sumy 7 966,56 eur od 25.07.2014 do zaplatenia, náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 2 033,97 eur a náhradu iných trov konania v sume 3 109,50 eur k rukám právneho zástupcu
žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 153a ods. 1, 4, § 157
ods. 4 O.s.p., § 1 ods. 1, § 66 ods. 3, § 323 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1, § 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.
Súd prvej inštancie vyhovel žalobe rozsudkom pre uznanie vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu

preukázaného žalobcom, ktorý žalovaný pred súdom nerozporoval a svojím písomným prejavom tento
v celom rozsahu uznal čo do dôvodu a výšky.
Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím
§ 151 ods. 1 O.s.p., keď žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania spolu
v sume 5.143,47 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 3.109,50

eur a z trov právneho zastúpenia v sume 2.033,97 eur, ktoré si včas uplatnil žalobcu a pozostávajú z
odmeny za 3 úkony právnej služby á 526,13 eur v zmysle § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a), c), d)
vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie na súd vo veci samej - podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 22.03.2016), z režijného
paušálu v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (2 x za rok 2014 á 8,04 eur, 1 x za rok 2016 á 8,58

eur), z hotových výdavkov za parkovné vo výške 1 euro a z cestovných výdavkov v sume 40,68 eur v
zmysle § 15 písm. a) a § 16 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (cesta na pojednávanie a späť dňa
22.03.2016 na trase Bratislava - Piešťany a späť osobným motorovým vozidlom značky Peugeot 607,
spotreba PHM 6,6 l/100 km - vzdialenosť 166,20 km pri žalobcom uplatnenej cene PHM vo výške 0,936
eur a sadzby základnej náhrady za 1 km vo výške 0,183 eur), z náhrady za stratu času v sume 57,20

eur v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (4 polhodiny x 14,30 eur - pojednávanie dňa
22.03.2016) a z DPH vo výške 20% podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., nakoľko právny zástupca
žalobcu je platiteľom DPH, uplatnenej z odmeny, z režijného paušálu a z náhrady za stratu času.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vydal rozsudok ako rozsudok pre
uznanie, keď odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné, avšak prípustnosť odvolania je
daná, ak neboli splnené zákonom ustanovené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku v zmysle §
153a ods. 1 O.s.p. Z ustanovenia § 153a ods. 1 O.s.p. jednoznačne vyplýva, že v danom prípade

by mohol súd rozhodnúť rozsudkom pre uznanie výlučne v prípade, ak by žalovaný pred súdom
uznal nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ. Z priebehu súdneho konania vrátane nariadeného
pojednávania konaného dňa 22.03.2016, na ktorom súd vyhlásil predmetný rozsudok je však zrejmé,
že uvedená podmienka pre vydanie rozsudku pre uznanie nebola splnená, keďže žalovaný nárok
žalobcu neuznal pred súdom. Žalovaný až v podanom odpore tvrdil, že je síce pravdou, že navrhovateľ

vykonával v čase od 15.01.2007 do 24.06.2014 funkciu člena dozornej rady u žalovaného a za
výkon tejto funkcie mu patrila odmena a v súvislosti so skončením jeho funkcie aj odstupné v zmysle
odmeňovacieho poriadku a stanov spoločnosti, avšak zároveň tvrdil, že s poukazom na skutočnosť,
že v auguste 2010 predstavenstvo spoločnosti žalovaného v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie
žalovaného rozhodlo o pozastavení vyplácania odmien členom predstavenstva a členom dozornej rady

žalovaného, pohľadávka žalobcu ešte nie je splatná a z tohto dôvodu je žaloba podaná predčasne,
keďže predstavenstvo spoločnosti rozhodnutie o ďalšom vyplácaní odmien neprijalo. Ako vyplýva zo
zápisnice z pojednávania zo dňa 22.03.2016, žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný uznal
jeho pohľadávku uznaním záväzku zo dňa 09.05.2014 a že tento záväzok bol zo strany žalovaného
opakovane uznaný. Žalovaný sa prostredníctvom zástupcu k tejto výpovedi žalobcu nevyjadril a

opakovane tvrdil, že sa pridržiava stanovísk uvedených v odpore s tým, že žalovaný je doposiaľ v
kritickej finančnej situácii, ktorá mu v súčasnosti nedovoľuje uspokojiť pohľadávku žalobcu. Na základe
toho súd prvej inštancie na pojednávaní vyhlásil rozsudok, pričom však pri jeho vynesení neuviedol,
že ide o rozsudok pre uznanie, svoj zámer vydať takýto rozsudok počas celého súdneho konania, anipočas predmetného súdneho pojednávania účastníkom konania neoznámil a o skutočnosti, že vyhlásil
rozsudok ako rozsudok pre uznanie, nie je ani v samotnej zápisnici z pojednávania ani zmienka. O
tejto skutočnosti sa žalovaný dozvedel až z písomného vyhotovenia rozsudku pri jeho doručení dňa

26.04.2016. Podľa komentára k ustanoveniu § 153a O.s.p. (viď Jaroslav Krajčo a kolektív.: Občiansky
súdny poriadok, komentár a súvisiace predpisy, III. aktualizované vydanie, str. 302-303, jar. 2004)
predmetná právna úprava zavádza do občianskeho procesného práva inštitúty rozsudkov na základe
uznania a vzdania sa nároku. Ide o druh rozsudkov založených na hmotnoprávnych úkonoch, ktoré
majú funkciu zabezpečenia záväzku alebo význam z dôvodu jeho zániku. Uskutočnenie týchto úkonov

počas konania umožňuje súdu redukovať činnosť, pokiaľ je predmetom jej vecná opodstatnenosť žaloby
na preskúmanie platnosti úkonov z hľadiska hmotného práva a v prípade kladného záveru na ich
základe spor meritórne rozhodnúť. V prípade uznania nároku žalobe vyhovieť, v prípade vzdania sa
nároku žalobu zamietnuť. Spoločným znakom oboch úkonov sú dispozičné úkony nárokom typicky
realizovateľným v dvojstranných záväzkových vzťahoch, preto uskutočniť ich s uvedenými procesnými
dôsledkami bude možné len v sporovom konaní, teda nie vo veciach riešených v nesporovom konaní a

za predpokladu, že bude možné skončiť spor zmierom. Obidvoma úkonmi možno disponovať nárokom
aj čiastočne, preto nie je vylúčené ďalšie konanie o časti nároku nedotknutými úkonmi. V prípade
čiastočného uznania nároku aj keď ide o jednostranný úkon je rozhodnutie podmienené súhlasným
návrhom žalobcu. Nutnosť súhlasného prejavu žalovaného so vzdaním sa nároku žalobcom vyplýva z
charakteru dvojstrannosti úkonu.

Ak dôjde k úkonom počas konania bude požiadavka ich písomnej formy splnená zaznamenaním
úkonov zo zápisnice, ktorú autor, resp. strany úkonu podpíšu. Oba úkony zásadne možno urobiť
ako bezpodmienečne a v prípade nerozlučného spoločenstva len so súhlasom všetkých dotknutých
spoločníkov. Oba úkony možno urobiť v prvostupňovom i v druhostupňovom konaní a to do
právoplatného skončenia veci. Ak niet pochybnosti o platnosti úkonov z hľadiska práva súd rozhodne

vec v súlade s obsahom úkonov. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že
navrhovateľ k návrhu priložil uznanie záväzku zo dňa 09.05.2014 a podaním zo dňa 01.07.2015 predložil
žalobca uznanie záväzku žalovaným zo dňa 11.06.2015, v ktorom žalovaný opätovne uznal pohľadávku
uplatňovanú v konaní a že právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že finančná situácia
žalovaného nie je doposiaľ taká, aby dokázal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Z uvedeného je však

nepochybné,žežalovanýneuznalnárok uplatnenýžaloboupredsúdomakotopredpokladáustanovenie
§ 153a ods. 1 O.s.p. Písomne uznanie medzi žalovaným a žalobcom vykonané z administratívnych
a existenčných dôvodov a ktoré bolo vykonané mimo súdu a súdneho konania nemožno v žiadnom
prípade považovať za uznanie nároku pred súdom tak ako to určuje ustanovenie § 153a O.s.p., t.j. zo
strany žalovaného nebol voči súdu urobený žiadny úkon uznania nároku a to ani písomným podaním

doručeným súdu, ani ústne do zápisnice.
V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 4Obo 174/2007 zo dňa
12.08.2007, ktorým Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom pre
uznanie a Najvyšší súd SR tento rozsudok zrušil s odôvodnením, že rozsudok na základe uznania je

zvláštnym druhom rozsudku, preto mal byť i označený, pričom platí § 202 ods. 1 O.s.p. K uznaniu nároku
môže dôjsť ústne do zápisnice z pojednávania, alebo písomne, či telegraficky, avšak za podmienok
podľa § 42 O.s.p. (viď uznesenie NS SR č. 4Obo 174/2007).

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný v celom konaní neposkytol žiadne skutkové

tvrdenia a nepoprel nárok žalobcu. Jediné čo v konaní uviedol bolo jeho vnútorne rozhodnutie o tom,
že pohľadávku nezaplatí aj napriek tomu, že ju uznal. Žalovaný namietal, že podľa jeho názoru neboli
splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie. Ide o nepravdivé tvrdenie za účelom vyvolať
prieťahy a oddialiť platobnú povinnosť žalovaného. Žalovaný uznal pohľadávku uplatnenú žalobcom
pred súdom a to v odpore, kde v odseku 5 uvádza, odporca uznal pohľadávku žalobcu čo do základu

a výšky, avšak opakovane ho žiadal, aby akceptoval odklad vyplatenia dlžných odmien člena dozornej
rady a odstupného, tak ako aj u ostatných členov dozornej rady a predstavenstva. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný vedel, že je povinný vyplatiť uplatnené odmeny a odstupné a že uznal dlh, keď v poslednom
odseku žalovaný navrhuje, aby ho súd zaviazal k úhrade žalovaného nároku v splátkach. Žalovaný teda
nenavrhol súdu, aby žalobu zamietol. Žalovaný nerozporoval uplatnený nárok ani čiastočne. Žalovaný

uviedol, že uplatnený nárok chce uhradiť v splátkach. Z uvedeného vyjadrenia žalovaného logickým
výkladom vyplýva, že žalovaný dlh uznal.
Podľa ustálenej judikatúry rozhodnutia R 25/1993 požiadavka určitosti uznávacieho prejavu v zmysle §
110 ods. 1 OZ, teraz ustanovenie § 558 OZ v znení platnom do 31.12.1991, čo do dôvodu a výšky jesplnená aj bez výslovného použitia výrazu uznanie dlhu, ak z okolnosti prípadu je nepochybné, že išlo
o uznávací prejav. Z odporu a jeho kontextu je nepochybné, že žalovaný pohľadávku čo do dôvodu a
do výšky nerozporuje a že ju chce zaplatiť v splátkach. Vzhľadom na uvedené je názoru, že žalovaný v

odpore pohľadávku uznal. Je potrebné prihliadnuť aj na súvisiace okolnosti a to najmä na to, že žalovaný
nikdy nenamietol zamietnutie žaloby, nerozporoval dôvod ani výšku uplatneného nároku a chcel ho
uhradiť v splátkach.
Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení
poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nikdy priznaný nárok nerozporoval, že ho nerozporoval ani vo
svojom odpore, ktorý podal k platobnému rozkazu. Navrhuje, aby súd aplikujúc Civilný sporový poriadok
účinný od 01.07.2016 nepriznal žalovanému právnu ochranu z dôvodu svojvoľného a bezúspešného
uplatňovania alebo bránenia práva a vedú k nedôvodným prieťahom v konaní a zároveň na judikát
č. R 25/1993. K otázke aplikácie nového C.s.p. žalovaný poukazuje na to, že jeho aplikácia nie je

prípustná s poukazom na § 470 ods. 2, podľa ktorého ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenie tohto zákona o popretí
skutkových tvrdení protistrany o čo zjavne žalobcovi v tomto prípade ide. V žiadnom prípade nemožno
akceptovať tvrdenia žalobcu o tom, že súd mal právo vydať rozsudok pre uznanie a to z dôvodu, že
žalovaný pred súdom spôsobom zodpovedajúcim zákonu tak ako to bolo popísané v odvolaní nikdy

kvalifikovane neuznal nárok žalobcu. To, že zo všetkých okolností prípadu môže byť zrejmé, že žalovaný
výslovne nepoprel nárok žalobcu, nie je možné usudzovať, že ho žalovaný vyslovene uznal. Ak takéto
výslovneuznaniepredsúdomabsentovalo,súdnemoholvydaťrozsudokpreuznanie,alemalrozhodnúť
prostým rozsudkom. Odvolateľ má za to, že odvolanie bolo dôvodné, neboli splnené zákonné podmienky
pre vydanie uznávanie rozsudku.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Odvolací súd skôr, ako pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku z hľadiska jeho vecnej
správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. najskôr posudzoval, či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote
na podanie odvolania, či bolo podané oprávnenou osobou, či je odvolanie prípustné a či má všetky

zákonné náležitosti.

9. Podľa § 153a ods. 1 O.s.p. účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak počas konania
žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred
súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.

Podľa § 202 ods. 1 O.s.p. účinnom do 30. 06. 2016, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému
na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania
podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 356 písm. a) C.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania

nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené
podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. účinnom do 30. 06. 2016, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Podľa § 386 písm. c) C.s.p. účinnom od 01. 07. 2016, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že boli splnené
podmienkynavydanierozsudkupreuznanie,apretoodvolaniežalovanéhosmerujúceprotirozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné, podľa ust. § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.

11. Ustanovenie § 202 O.s.p. účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, upravovalo prípady,
v ktorých nie je odvolanie prípustné, alebo sú obmedzené dôvody prípustnosti odvolania proti určitým
rozhodnutiam vo veci samej (rozsudkom). Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovnevylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov,
v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny.
Odvolanie nebolo prípustné proti rozsudkom uvedeným v § 202 ods.1 O.s.p..

Napriek tomu prípustnosť odvolania bola daná, ak neboli splnené zákonom ustanovené podmienky na
vydanietakýchrozsudkov,ktorésúupravenév§153a,§153ba§153cO.s.p.adruhýdôvodprípustnosti
odvolania proti takým rozsudkom spočíval v nesprávnom právnom posúdení veci, ktorým sa rozumie
podradenie zisteného skutkového stavu pod konkrétne právne ustanovenia, ktoré sa na daný skutkový
stav nevzťahujú (napr. súd vyhovie žalobe o náhradu škody napriek tomu, že podľa skutkového stavu

ide o vydanie bezdôvodného obohatenia).

12. Uznaním nároku podľa § 153a O.s.p. sa rozumie procesný úkon žalovaného adresovaný súdu,
ktorý môže byť vyjadrený v akejkoľvek prípustnej forme a z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že
žalovaný žalobný návrh úplne alebo čiastočne uznáva. Nie je rozhodujúce ako je tento úkon označený
a či uznanie je vyjadrené práve slovným spojením uznanie dlhu. Procesný úkon, ktorým žalovaný

nepochybne prejavuje nielen vedomosť o svojom dlhu vyplývajúcom zo žalobného nároku, ale i vôľu,
ochotu nárok uspokojiť je potrebné vždy považovať za uznanie nároku s účinkami podľa § 153a O.s.p.
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 29Odo/522/2001 zo dňa 25.04.2002).

Odvolací súd dospel k záveru, že z obsahu odporu žalovaného adresovaného súdu prvej inštancie je

možné vyvodiť, že ide o procesný úkon žalovaného adresovaný súdu, ktorým žalovaný uznal nárok
žalobcu uplatnený predmetnou žalobou, nakoľko z tohto prejavu vyplýva, že obsah žaloby mu bol
známy, vyslovil vedomosť o svojom dlhu, ktorý vyplýval zo žalobného nároku s tým, že sám uviedol, že
predmetný nárok žalobcu bol uznaný, ako aj vôľu nárok žalobcu uspokojiť, avšak v splátkach. Obsahom
tohto prejavu bola aj žiadosť žalovaného o povolenie splácania dlhu formou splátok, z čoho je zrejmá

vôľa uspokojiť nárok žalobcu. Jednalo sa o prejav vôle žalovaného, došlo k nemu v priebehu konania,
bol urobený voči súdu v odpore, ktorý bol doručený súdu. Tento prejav bol podpísaný splnomocneným
zástupcom žalovaného.

Ak sú dané podmienky stanovené v § 153a O.s.p., rozhoduje súd o žalobe rozsudkom pre uznanie

žalovaného a nie na základe skutočností zistených z vykonaného dokazovania.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané proti rozsudku pre
uznanie vydanom podľa § 135a O.s.p. účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, keď výrok o
náhrade trov konania nebol napadnutý odvolaním, odvolanie žalovaného odmietol z dôvodu uvedenom

v ust. § 386 písm. c) C.s.p., lebo odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nebolo prípustné
odvolanie a žalovaný bol v rozsudku poučený podľa § 202 ods.1 O.s.p., keď odvolateľ v odvolaní
nenamietal,ženapadnutýrozsudokvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,alelennamietal,
že neboli splnené zákonom ustanovené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie, ktorú námietku
vzhľadom na uvedené odôvodnenie považoval za nedôvodnú.

14. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1
C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a <. 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania

nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

15. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).