Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/631/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114221060
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114221060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. K. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. ul. č. XX H., proti žalovanému: P.. R. N. N. , s miestom podnikania ul. A. Nitra, zastúpený:
Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, o zaplatenie 19
932,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 04. mája
2016 č.k. 12C/50/2016-81, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia
sumy 18 920,53 eura z titulu náhrady škody, dôvodiac, že žalovaný, ako geodet, pochybil pri
vyhotovovaní geometrického plánu č. 164/2008, čím mu v tejto výške, zaplatenej kúpnej ceny za
nehnuteľnosť, spôsobil škodu. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške
1480,57 eura na účet právneho zástupcu žalovaného.
1.1.Zapreukázanýmalskutkovýstav,zktoréhozistil,žedňa23.09.2008bolauzatvorenákúpnazmluva

medzi predávajúcimi: B. U., N. U., G. Q., Z. Z., Z. Z. a Q. Z. a žalovaným, ako kupujúcim. Predávajúci
boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Z. F., obec Z. F. E KN parc.
č. XXX/X orná pôda o výmere 7.854m2, zapísanej na LV č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti geometrickým
plánom číslo 164/2008 Ing. R. N. boli rozdelené a z novovytvorených nehnuteľností žalovaný ako
kupujúci do svojho vlastníctva kúpil novovytvorenú parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 804 m2 za
dohodnutú kúpnu cenu 570 000,-- Sk, ktorá bola vyplatená pri podpise zmluvy a predávajúci prehlásili,
že predmet prevodu nie je zaťažený žiadnymi ťarchami, záložnými právami, vecnými bremenami ani

inýmiprávamitretíchosôb. Žalobcauviedol,žesinechalvytvoriťvytyčovacínáčrt,zdôvodu,keďsichcel
pozemok oplotiť. Jednalo sa o vytyčovací náčrt hraníc medzi pozemkami parc. č. XXX/XX,XX, XXX/
XXX, XXX a XXX/X. Vytyčovací náčrt bol vyhotovený pod číslom XX/XXXX dňa 13. 09. 2011. Zároveň
predložil súdu prvej inštancie aj znalecký posudok vo veci kontroly vlastníckych hraníc pozemkov vo
vyhotovených geometrických plánoch 164/20018 a 336/2012, znalec P.. S. N. vypracoval znalecký
posudok č. 02/2012, z ktorého vyplýva, že priamo v asfaltovej ceste parc. č. XXX/X sa nachádza
časť parc.č. XXX/XX, pričom tento záber je 31m2 asfaltovej plochy, spolu s ochranným pásmom cesty

tretej triedy je plocha celkom o výmere 79m2 a v prípade maximálneho ochranného pásma cesty
tretej triedy/ 2,7m/ je plocha tvorená týmto pásmom od kraja asfaltovej cesty 79m2+4m2= 83m2.
Znalec si vyúčtoval znalečné vo výške 961,60 eura. Katastrálna inšpekcia vykonala dozor, v protokole
o kontrole č. 10/2012 - AK ÚG KK SR je konštatované, že žalovaný, ako kontrolovaný subjekt priautorizačnom overení geometrického plánu č.164/2008,ZPZM č.190, nedôsledne preskúmal náležitosti
podľa §65 ods.1 katastrálneho zákona, čím bolo porušené ustanovenie § 55 ods.1 vyhlášky ÚGKK SR
č. 178/1996 Z.z., pretože vyhotoviteľ nedôsledne skontroloval správnosť vytýčenia hranice parc. č. XXX/

XX, nevykonal podrobné meranie skutočnej konfigurácie cesty parc. č. XXX/X, kat. úz. Z. F., neoveril
správnosť polohového určenia súradníc prevzatého bodu 205-2 geometrický plán č. 168/2008 ZPMZ č.
205 a tým je spochybnené polohové a geometrické určenie pozemku parc.č. XXX/XX zapísaného na
LV č. XXXX kat.úz. Z. F..
1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, ods. 3, 442 ods. 1

Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
1.3. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol dôvodiac, že žalovaný nie je v konaní pasívne vecne
legitimovaný. Žalobca sa podaným návrhom domáhal od odporcu náhrady škody, čo odôvodňoval tým,
že dňa 28. 09. 2008 uzavrel kúpnu zmluvu, zaplatil predávajúcim kúpnu cenu za nehnuteľnosti, v
septembri 2011 si nechal vyhotoviť vytyčovací náčrt, pretože si chcel pozemok oplotiť, na základe
vymerania zistil, že hranice pozemku parc.č. XXX/XX zasahujú do cesty v zábere 31m2, vzhľadom k

tomu, že cestné teleso netvorí len asfaltový povrch ale aj ochranné pásmo cesty III. triedy, je plocha
celkom o výmere 79m2 a v prípade maximálneho ochranného pásma 110m2. Žalovaný pochybil pri
vyhotovovaní geometrického plánu č. 164/2008, ktorý bol použitý pri kúpnej zmluve, spôsobil mu tak
škodu vo výške zaplatenej kúpnej ceny, ďalej vo výške 961,60 eura, čo sú výdavky za vyhotovenie
znaleckého posudku vo veci kontroly hraníc pozemkov a vo výške 50 eur za zaplatenú zálohu za

vytyčovací náčrt č. 21/2011. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný nebol zmluvnou stranou
kúpnej zmluvy, nebol účastníkom právneho úkonu - kúpnej zmluvy, nebol v žiadnom právnom vzťahu so
žalobcom.Včaseuzatváraniakúpnejzmluvysaaninepoznali,takžeužvôbecniejemožnéstotožniťsas
tvrdením žalobcu, že by mu žalovaný mal škodu spôsobiť úmyselne, žalovaný nevypracoval geometrický
plánpreúčastníkovkúpnejzmluvy,alepreobecZ.,ktorásiobjednalavypracovaniegeometrickéhoplánu

za účelom rozdelenia nehnuteľností. Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom ako kupujúcim a
predávajúcimi, toto boli účastníci zmluvného vzťahu a len medzi nimi sa môže jednať o zodpovednosť
za prípadnú spôsobenú škodu. S poukazom na tieto skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia,
súd žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a vo
veci sa ďalej ani nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, ani ďalším skutkovým stavom veci,

pretože na veci by to nič nezmenilo. Z rovnakých dôvodov súd zamietol aj návrhy žalobcu na doplnenie
dokazovania a to výsluch starostu obce Z. F., p. E. a P.. T. a zabezpečenie spisového materiálu Úrade
geodézie, kartografie a katastra.

1.4.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo

99/1963 Zb.v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“) tak, že zaviazal
žalobcu na náhradu trov konania žalovanému vo výške 1480,57 eura, ktoré trovy pozostávajú zo sumy
535,50 eura za zaplatený súdny poplatok za odpor a zo sumy 945,07 eura z titulu trov právneho
zastúpenia.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním v celom rozsahu žalobca z dôvodov uvedených
v ustanovení § 365 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Predovšetkým namietal
nesprávne obsadený súd, nakoľko sudkyňa nebola zákonnou sudkyňou a k zmene zákonného
sudcu došlo opatrením v rozpore so zákonom č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Namietal tiež postup
súdu, kedy v pojednávacej miestnosti tesne pred formálnym otvorením pojednávania, rozoberal s

právnym zástupcom žalovaného otázky vecnej legitimácie. V rámci priebehu pojednávania neboli
pripustené súdom otázky na žalovaného, ktoré sa týkali jeho tvrdení v odpore, neboli vykonané žiadne
navrhnuté dôkazy, či už písomne, alebo na pojednávaní. Odôvodnenie, že žalovaný nie je údajne
vecne legitimovaný neobstojí, pretože potom by musel byť zvolený iný procesný postup. Podľa § 420
Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. To,

že došlo k porušeniu právnej povinnosti vyplývalo zo zistení UG KK SR 10/2012-AK, ktorý bol súčasťou
spisu. K námietke premlčania uviedol, že ide o jednoznačný úmysel žalovaného, keďže v konaní, kde
žaluje štát, zastúpený UG KK SR vypovedal, že v teréne bol, nevyznačil lomové body pevne a asfalt
rozozná od poľa aj slepý, nie to ešte autorizovaný geodet s GPS. Úmysel je právna kategória definovaná
trestným zákonom. To, že nebol so žalobcom v právnom vzťahu neobstojí, pretože spôsobenie škody je

samostatným dôvodom vzniku záväzku. Podstatou problému je to, že nesprávne zameranie pozemku
nie je laicky poznateľné. Takéto konanie má vysokú latenciu a je spôsobilé spôsobiť ujmu. Sám nemohol
vedieť a dozvedieť sa o tom, že pozemok, ktorý kúpil v dobrej viere, je zle zameraný, vrátane zle určenej
hranice, keď vychádzal z toho, že geometrický plán prešiel autorizačným a úradným overením a jesprávny. Následne hypoteticky rozoberá pripustenie skutočnosti, že o tomto fakte bolo možné vedieť z
laickej obhliadky. Navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

3.Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa s jeho tvrdeniami nestotožňuje,
nakoľko sú logicky a právne nesprávne. Nie je pravdou, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca.
Tvrdenie žalobcu ohľadom prejednávania vecnej legitimácie pred otvorením pojednávania, považuje za
neopodstatnené. Námietku pasívnej legitimácie vzniesol už v odpore a na túto námietku odkazuje aj súd

prvej inštancie vo svojom rozsudku, takže žiadne poučovanie a riešenie otázky vecnej legitimácie pred
pojednávaním nepripadalo do úvahy. K otázke pasívnej legitimácie sa však žalobca vôbec nevyjadruje,
jeho odvolanie obsahuje rôzne všeobecne známe právne závery a rozhodnutia súdov, pričom absentuje
akákoľvek spojitosť s prejednávanou vecou. Opakovane uvádza, že v žiadnom právnom vzťahu so
žalobcom nikdy nebol a ani mu žiadnu škodu na majetku nespôsobil. Z tohto dôvodu absentuje príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a jeho konaním. Zo strany žalobcu absentuje akékoľvek hmotnoprávne

odôvodnenie veci, ako aj odôvodnenie údajnej výšky škody, kedy žalobca požadoval úhradu celej kúpnej
ceny, čo považuje za absolútne nesprávne. Bez ohľadu na presvedčenie žalobcu, tento nepochybne
uviedol, že o skutočných hraniciach pozemku v prírode sa dozvedel dňa 30. 09. 2011, svoje prípadné
práva mohol uplatňovať od 01. 10. 2011 a z tohto dôvodu subjektívna premlčacia lehota pre uplatnenie
náhrady škody podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka dávno uplynula. Námietky žalobcu ohľadom

nevykonania dôkazov považuje za právne irelevantné. Skutočnosť, že žalobca je presvedčený o tom,
že ním navrhované dôkazy sú relevantné, neznamená, že ich za také musí považovať aj súd a musí
ich aj vykonať a v prípade, ak tieto dôkazy súd nevykonal, neznamená to, že vo veci nebolo rozhodnuté
v súlade so zákonom. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a opodstatnené, preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
5.1.Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho

iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

6. V danej veci súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej
stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch svojho
písomného rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými, žalovanou namietanými dôvodmi, uvedenými v
podanom odvolaní. Odvolací súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania,
pre ktoré by musel zrušiť napadnuté rozhodnutie. Žalobcom namietaná vada konania, spočívajúca v

narušení práva na spravodlivý proces, zmätočnosti konania, nie je daná v postupe súdu spočívajúcom
v tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nebola odvolacím súdom zistená.
6.1. Súd prvej inštancie v danej veci uvedené kritéria, splnenie ktorých je potrebné na konštatovanie, že
rozsudok je preskúmateľný, dodržal a napadnutý rozsudok obsahuje všetky podstatné skutočnosti tak,akotovyžadujeustanovenie§220CSP.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkusavyporiadalstvrdeniami
strán sporu, vyhodnotil jednotlivé dôkazy a uviedol aj svoje úvahy, ktorými sa riadil. Z uvedeného dôvodu
nie je možné konštatovať, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je preskúmateľné.

7. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že v danej veci sudkyňa nebola zákonnou sudkyňou. Žiadne
dôvody, na základe ktorých dospel k takémuto záveru, však neuviedol. Odvolací súd napriek tomu,
zaoberal sa otázkou, či v danej veci rozhodoval zákonný sudca.
7.1.Zákonný sudca je podľa § 3 ods. 3 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších

predpisov, sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom
a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Podľa Rozvrhu práce Okresného
súdu Nitra na rok 2016, kedy došlo k prevodu veci z registra „Ro“ do registra „C“, v dôsledku odporu
podaného odporcom, pri prevodoch z oddelení „Ro“ a „Rob“ do oddelení „C“ a „Cb“ sa tieto veci pridelia
sudcovi náhodným výberom prostredníctvom generátora elektronickej podateľne, pričom nemusí ísť o
toho istého sudcu, ktorému vec pôvodne napadla do registra „Ro“ a „Rob“. Súd prvej inštancie podľa

tejto zásady skutočne postupoval. Žalobca podal dňa 11. 07. 2014 Okresnému súdu Nitra návrh na
vydanie platobného rozkazu, ktorá vec bola elektronickou podateľňou pridelená do senátu 19Ro, kde
zákonným sudcom bola Mgr. B. D. (19Ro/282/2014). Po podaní odporu žalovaným, ktorým sa platobný
rozkaz podľa § 174 ods. 2 OSP (nakoľko k podaniu odporu došlo za účinnosti OSP), zrušil zo zákona,
bola predmetná vec elektronickou podateľňou, teda v súlade s rozvrhom práce súdu prvej inštancie,

pridelená do senátu 12C, kde je zákonnou sudkyňou Mgr. P. D.. Keďže predmetná sudkyňa v danej veci
aj v merite veci rozhodla napadnutým rozsudkom, je potrebné konštatovať, že vo veci rozhodla zákonná
sudkyňa. Z tohto dôvodu odvolací súd námietku žalobcu o rozhodnutí nezákonným sudcom, považoval
za nedôvodnú a neopodstatnenú.

7.2. Žalobca v podanom odvolaní namieta nevykonanie ním navrhovaných dôkazov. V danej veci
rozhodoval súd prvej inštancie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.
06. 2016. Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Z uvedeného ustanovenia teda jednoznačne
vyplýva oprávnenie súdu prvej inštancie na vykonanie tých dôkazov, ktoré považuje v danej veci za

rozhodujúce a nevyhnutné. Súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov,
ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Musí však dbať na to, aby nevylúčil
taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom. V danej veci
teda súd prvej inštancie nebol povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhoval žalobca, keďže žalobu
zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, preto podrobným skúmaním a

dokazovaním skutkového stavu, nebol povinný. Z tohto dôvodu námietku odvolateľa, spočívajúcu v tom,
že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, považoval za účelovú a neopodstatnenú.

8. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie
žalovaného. Odvolací súd po tom, ako preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie,

ktoré mu predchádzalo, odvolanie žalobcu, dospel k záveru o správnosti tohto záveru súdu prvej
inštancie o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalobcu. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie
§ 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením
napadnutého rozhodnutiam môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.
8.1. Odvolací súd sa s dôvodmi, uvedenými v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom
rozsahu stotožnil. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie podľa § ustanovenia § 157 ods. 2 OSP,
uviedol všetky podstatné skutočnosti a úvahy, ktoré ho viedli k danému rozhodnutiu. Odvolací súd,
stotožniac sa s týmito dôvodmi, podľa § 387 ods. 2 CSP na tieto dôvody ďalej iba poukazuje.

8.2. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd k otázke vecnej
legitimácie v danej veci, iba dodáva nasledovné skutočnosti. V danej veci je predmetom konania nárok
na náhradu škody, uplatňovaný žalobcom. Otázku, kto je v tom - ktorom prípade aktívne a pasívne vecne
legitimovaný, musí súd v konaní o náhradu škody riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú

otázku, kto podľa zákona zodpovedá za (údajnú) škodu žalobcu, spôsobenú ním tvrdeným skutkovým
dejom, nie je (ešte) opodstatnené riešenie otázky neoprávnenosti konania bezprostredného škodcu,
ním spôsobenej škody (a jej výšky), ani príčinnej súvislosti medzi konaním (údajného) bezprostredného
škodcu a žalobcom tvrdenou škodou. Je totiž logické, že spornosť v týchto otázkach môže byť v konaní onáhraduškodyriešenálenmedzisubjektmi,ktorýchsatátospornosťtýka-medzipoškodenýmatým,kto
za jeho (údajnú) škodu zodpovedá. Z tohto hľadiska je preto predpokladom úspešného uplatnenia práva
na náhradu škody nielen zistenie, že žalobca je subjektom, ktorému bola spôsobená škoda, ale rovnako

zistenie, že ten, kto žalobca považuje za subjekt zodpovedajúci za jemu vzniknutú škodu, skutočne za
ňu podľa zákona zodpovedá. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 358/2015 zo dňa 31. 03. 2016).

8.3. Posudzujúc vec, konkrétne vecnú pasívnu legitimáciu z vyššie uvedených hľadísk, pre úspešnosť

žaloby na náhradu škody je potrebné splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu, a
to: a/ porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b/ vznik škody ako majetkovej
ujmy, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d/
zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané
zavinenie). Iba ten subjekt, ktorý splní všetky tieto zákonné predpoklady náhrady škody, je v danej veci
vecne pasívne legitimovanou stranou konania. O nedostatok vecnej pasívnej legitimácie ide vtedy, ak

ten, o kom žaloba tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

9. Ak teda v danej veci, za situácie, že žalovaný vyhotovil v roku 2008 geometrický plán na základe
objednávky Obecného úradu Z. F. na rozdelenie pozemkov, z ktorých žalobca jednu novovytvorenú

parcelu odkúpil od vlastníkov tejto nehnuteľnosti, pričom žalovaný nebol takýmto vlastníkom, a ani
nebol zmluvnou stranou v kúpnej zmluve, ktorou žalobca predmetnú nehnuteľnosť odkupoval, žalovaný
nekonal na priamy pokyn žalobcu o vyhotovenie geometrického plánu, (objednávateľom bol obecný
úrad), nemohol žalovaný zaviniť a svojim konaním (vyhotovením geometrického plánu), spôsobiť
žalobcovi škodu. Okrem toho je spochybnená aj výška škody, ktorú žalobca odôvodnil iba tým, že

vo výške kúpnej ceny za pozemok mu vznikla škoda, z ktorého tvrdenia, bez ďalších dôkazov, však
vôbec nevyplýva, že by mu škoda vôbec vznikla. Už vôbec nie je možné hovoriť o príčinnej súvislosti
medzi konaním žalovaného (vypracovaním geometrického plánu) a prípadným vznikom „údajnej“ škody,
keďže ani sám žalobca túto konkrétne nešpecifikoval. Vzhľadom k tomu, že v danej veci neboli
splnené základné predpoklady náhrady škody u žalovaného, nemôže byť žalovaný ani vecne pasívne

legitimovanou stranou v tomto spore. Odvolací súd sa preto so záverom súdu prvej inštancie v plnom
rozsahu stotožnil.

10. K žalovaným vznesenej námietke premlčania a žalobcom namietanej tejto námietke s tým, že
ide o desaťročnú premlčaciu lehotu, nakoľko konanie žalovaného bolo úmyselné, odvolací súd iba

poznamenáva, že aj v prípade, ak by bola u žalovaného existencia splnenia základných podmienok na
náhradu škody, teda bol by vecne pasívne legitimovanou stranou v spore, nárok žalobcu na náhradu
škody by bol premlčaný, keďže v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o pochybení žalovaného, ako
o úmyselnom protiprávnom úkone. Z tohto dôvodu námietku odvolateľa, uvedenú v podanom odvolaní,
vyhodnotil odvolací súd ako účelovú a neopodstatnenú. Odvolací súd iba poznamenáva, že súd prvej

inštancie správne najskôr skúmal vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného, v dôsledku jej absencie sa už
ďalej námietkou premlčania zaoberať nemusel.

11. Odvolací súd taktiež dôvody odvolania, uvádzané odvolateľom, týkajúce sa údajného prejednávania
pasívnej legitimácie pred otvorením pojednávania, vyhodnotil ako právne irelevantné, nakoľko tieto

tvrdenia neboli žiadnym spôsobom preukázané.

12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd dôvody uvedené v podanom odvolaní
žalobcu, nepovažoval za opodstatnené a dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1
CSP, úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).