Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/80/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609010270
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Szalay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7609010270.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov
JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obžalovaného Q. B., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 , ods. 3 písm. a/ Tr.zák. prerokoval na verejnom
zasadnutí 31. júla 2013 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 21.12.2011, sp.zn. 3 T 65/2009 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Q. B. uznaný za vinného prečinom zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

v dobe od 18.6.2008 doposiaľ, mimo obdobia od 8.3.2010 do 8.6.2010, kedy bol obžalovaný vo výkone
trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, v Spišskej Novej Vsi a inde ako otec mal. P. B., nar.
XX.XX.XXXX, M. B., nar. XX.X.XXXX, neprispieval riadne na ich výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva
z § 62 Zák. o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 6 C 138/05 zo dňa

2.12.2005malprispievaťvždydo15.dňavmesiacisumou66,39€(2.000,-Sk)namal.P.,sumou49,79€
(1.500,- Sk) na mal. M., do rúk V. B., matky detí, čím mu vznikol dlh na výživnom 4.531,02 € (136.501,50
Sk) a tak konal, pretože nepracoval, prácu si nehľadal ani prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny a žil len z dávok sociálnej núdze, v dôsledku čoho príjem matky detí nedosahoval ani zákonom
stanovené životné minimum, a preto bola nútená zabezpečovať si finančné prostriedky aj pôžičkami,
aby zabezpečila výživu detí a výživné neplatil ani v dobe, kedy vykonával pracovnú činnosť.

Za to mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr.zák., s použitím § 37 psím. m/, Tr.zák., § 38 ods.4 Tr.zák. trest odňatia
slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm.b / Tr.zák. na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne,
ako aj sám.

V dôvodoch podaného odvolania poukázal na to, že nie je pravdou, žeby za žalované obdobie si
nebol hľadal prácu, pričom nabehnutý dlh na výživnom bol spôsobený aj tým, že má nedostatok

finančných prostriedkov spôsobený tým, že mu za vykonané práce nebolo odberateľmi zaplatené. V
priebehu konania na súde predložil dôkazy o tom, že má nepriaznivý zdravotný stav, ako aj fotokópie nasúde prejednávaných vecí, kde mu bola priznaná finančná náhrada, no napriek súdnemu rozhodnutiu
doposiaľ nedošlo k úhrade jeho pohľadávok.

V ďalšom žiadal súd, aby mu bola poskytnutá lehota na zaplatenie dlžného výživného.

Krajský súd na základe včas podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, možno prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
a dospel k nasledovným zisteniam.

Okresný súd v predmetnej veci vykonal všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v
súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti
tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa prvostupňový súd vysporiadal s obhajobou
obžalovaného, s rozpormi v jeho výpovediach a svedkov, ktorí ho usvedčovali zo spáchania skutku.

Krajský súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého
rozsudku, keďže zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi

nepochybne preukázané, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil tak, ako je to uvedené v
skutkovej vete výrokovej časti napadnutého prvostupňového rozhodnutia.

Pokiaľ sa týka odôvodnenia rozsudku, krajský súd považuje za nutné uviesť, že je vecne správne,
zákonu zodpovedajúce a precízne sformulované. Preto ani krajský súd nemal žiadne pochybnosti o

dôvodnosti a správnosti prvostupňového rozhodnutia v otázke výroku o vine. Pokiaľ sa týka odvolania
obžalovaného, je potrebné uviesť, že tie sú v podstate len opakovaním jeho doterajších tvrdení tak
v priebehu prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní, s ktorými sa okresný súd, ako už
bolo vyššie uvedené, zákonným spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého prvostupňového
rozhodnutia.

Treba však uviesť a zdôrazniť, že účelom trestného postihu páchateľov dopúšťajúcich sa prečinu
zanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1ods.3písm.a/Tr.zák.jeokremrepresiedosiahnuťto,aby
páchatelia uhradili zaostalé výživné, a tak dodatočne splnili svoju povinnosť vo vzťahu k oprávneným
osobám (§ 86 písm. a/ Tr.por. - účinná ľútosť).

Ako to vyplýva z preskúmaného spisu, aj okresný súd pri rozhodovaní v predmetnej veci bol vedený
práve snahou dosiahnuť dodatočné uhradenie dlžného výživného zo strany obžalovaného. V tomto
smere pokračoval i krajský súd, keď umožnil obžalovanému poskytnutím lehoty cca 1 roka dostatočný
priestor na úhradu zaostalého výživného. Obžalovaný predložil súdu dňa 25.6.2013 čestné prehlásenie

V. B. (č.l. 274), matky maloletých detí P. P. M. B., z ktorého vyplývalo, že mala prevziať finančnú hotovosť
vo výške 5.000,- € od Q. B. z titulu dlžného výživného. Na verejnom zasadnutí krajského súdu dňa
26. júna 2013 však V. B. prehlásila, že žiadne finančné čiastky od Q. B. neobdržala. V ďalšom bolo
do spisu založené čestné prehlásenie, z ktorého malo vyplývať (č.l. 278), že obžalovaný Q. B. nemal
uhradiť dlžné výživné.

Za tejto situácie preto bude potrebné doplniť dokazovanie na okresnom súde za účelom zistenia, či
skutočne došlo k úhrade zaostalého /dlžného/ výživného zo strany obžalovaného Q.Á. B., a to zákonným
- podrobným vypočutím najmä V. B., ale i svedkyne W.E. B., ktorá podľa svojich tvrdení na verejnom
zasadnutí dňa 26.7.2013 mala požičať obžalovanému peniaze za účelom úhrady výživného pre V. B..
Bude potrebné vypočuť aj ako svedka istého W. Y., o ktorom obžalovaný na verejnom zasadnutí dňa 31.

júla 2013 prehlásil, že mal byť očitým svedkom toho, ako V. B. mala prevziať peniaze od obžalovaného
Q. B.. Nebude od veci vypočuť ako svedkyňu i pracovníčku Notárskeho úradu Q.. Ľ. A. so sídlom v
Spišskej Novej Vsi - J. X. na okolnosti, za akých došlo k overeniu pravosti podpisu V. B. na predmetnom
čestnom vyhlásení.

Treba uviesť, že pokiaľ tieto svedkyne boli dotazované na verejných zasadnutiach krajského súdu
na vyššie uvedené okolnosti prípadu, išlo len o informatívny výsluch, nemajúci charakter zákonného
výsluchu týchto osôb ako svedkov v trestnom konaní.Preto bude povinnosťou okresného súdu vykonať vyššie naznačené dôkazy, prípadne i ďalšie, ktoré sa
v priebehu dokazovania ukážu byť potrebnými.

Naviac však krajský súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade obštrukcií zo strany obžalovaného
okresnému súdu nič nebude brániť využitie zaisťovacích prostriedkov uvedených v 1. až 3. diele IV.
hlavy Trestného poriadku.

Z týchto dôvodov preto krajský súd na základe odvolania obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.