Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/503/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202688
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214202688.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov JUDr.
Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpenej splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o 552,81 eur, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 20. marca 2015 č. k. 5C/144/2014-77 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí žaloby a v časti trov konania
r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zamietol žalobu (ktorou sa žalobkyňa na žalovanej
domáhala zaplatenia majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy 427,81 eur), II. zamietol návrh na

prerušenie konania a III. žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej (o žalobe
založenej na tvrdenom nesprávnom úradnom postupe Okresného súdu Galanta v exekučnom konaní
vedenom súdnym exekútorom pod sp. zn. EX18209/2010, majúcom spočívať v tom, že k rozhodnutiu o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil exekučný súd až po veľmi dlhej dobe, s
následným vyvodzovaním z toho zodpovednosti štátu) odôvodnil právne ust. § 3, § 4, § 5 ods. 1, § 6, § 9
ods. 1 a 2, § 15, § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 (ďalej tiež len
„zodpovednostný zákon“) a § 9 ods. 2 aj v znení účinnom od 1.1.2013; § 44 ods. 1 a 2 E. p. (zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučného poriadku/) v znení účinnom do
1.6.2010, čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a § 119 a § 154 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnení); vecne potom okrem iného najmä tým, že z pripojenej fotokópie časti

exekučného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 5Er/715/2009 vyplynulo, že bola podaná žiadosť
exekútorom o vydanie poverenia na Okresný súd Galanta dňa 24.9.2009, na základe právoplatného
a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu vydaného 3.6.2009 pod č.
SR 04601/09, ktorým bol Z. E. zaviazaný na zaplatenie istiny 725,61 eur so zmenkovým úrokom 0,25%
denne z dlžnej sumy od 29.12.2008 až do zaplatenia a k náhrade trov konania 218,37 eur, ktorý dlh
vznikol nezaplatením poskytnutého úveru na základe zmluvy uzavretej 4.7.2008 medzi spoločnosťou

Pohotovosť s.r.o. a Z. E.; návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný na exekútorskom úrade 10.8.2009,
čo znamená, že exekútor podal žiadosť o vykonanie exekúcie až po uplynutí 45 dní od podania návrhu,
exekučný súd vydal poverenie 6.10.2009, teda v lehote 15 dní stanovenej zákonom, žaloba o náhradu
škody za nesprávny úradný postup bola podaná 27.9.2012. V predmetnej veci žalobkyňa tvrdila, že
súd (exekučný) porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíval v
nečinnosti, v prieťahoch v konaní, pretože poverenie na vykonanie exekúcie nevydal v zákonnej lehote

15 dní, ale s omeškaním, po uplynutí viac ako 232 dní, nesprávnym úradným postupom a nesprávnou
aplikáciou zákona, keď napriek žiadosti o vydanie poverenia na základe právoplatného exekučnéhotitulu (rozhodcovského rozsudku), ktorý je rovnocenný s inými exekučnými titulmi, žiadosť o vydanie
poverenia zamietol, čím mal porušiť zásadu právnej istoty a prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Súd
prvej inštancie dôvodil, že v skutočnosti poverenie pre súdneho exekútora bolo vydané v lehote 10 dní

od podania žiadosti, zo zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že žiadosť o vydanie poverenia
bola datovaná 24.9.2009 a súd poverenie vydal 6.10.2009, preto podľa § 44 ods. 1 E. p. v platnom znení
ustanovená lehota 15 dní pre vydanie poverenia bola dodržaná, v dôsledku čoho bol nárok žalobkyne
od počiatku neopodstatnený a preto žalobu zamietol v celom rozsahu
V časti týkajúcej sa návrhu žalobkyne na prerušenie konania, ktoré žiadala s poukazom na prebiehajúce

konanie na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie
práva Európskej únie (v ktorom na žalovanej strane vystupuje 1/ Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a 2/ žalobkyňa za účasti vedľajšieho účastníka
združenia na ochranu spotrebiteľa a v ktorom mali byť predložené prejudiciálne otázky majúce
mať podstatný význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní z dôvodu, že pre vznik nároku
na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri

vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu) dôvodil, že prejudiciálne otázky, kladené žalovanou 1/ v uvedenom spore
sa týkali otázky či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva
pred tým ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho
poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia, v prípade ak áno, či je dostatočne jasným

a závažným porušením komunitárneho práva v konaní orgánov, ktoré popisuje žalobkyňa, vzhľadom
na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť a vzhľadom na nevyčerpanie
všetkých právnych prostriedkov nápravy, umožnených právom členského štátu, či uplatňovaná suma
žalobkyňou je škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát a či možno škodu v tomto pojatí stotožňovať
s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením, ktorého vydanie má prednosť pred

náhradou škody. Súd prvej inštancie mal za to, že v prípade konania na Okresnom súde Prešov
je predmetom sporu nárok, ktorý v nie je totožný s nárokom uplatneným v tomto konaní, preto tieto
konania vzájomne nesúvisia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 2.12.2014 sp. zn. 3Oboer/354/2013 a uzavrel, že právna úprava vnútroštátneho slovenského
práva dostatočným spôsobom v danej veci umožňuje aplikáciu príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka, Exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní, otázky kladené ako prejudiciálne
sú skutkové otázky o ktorých neprináleží rozhodovať Súdnemu dvoru, ako ani rozhodovať o rozdielnych
názoroch na výklad alebo uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov, z ktorých dôvodov návrh
žalobkyne na prerušenie konania zamietol. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 109 ods. 2 O.s.p..
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom

žalovanej, ktorej náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila a zo spisu trovy žalovanej
nevyplývajú.

2. Proti uvedenému rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, a to iba v časti o zamietnutí žaloby, s
návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Namietala, že postupom súdu prvej inštancie jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, ďalej že súd
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav a tiež, že neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a nakoniec, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súd prvej inštancie podľa nej rozhodol v merite veci na základe (a s použitím)

„inšpirácie“ novou právnou úpravou (obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zodpovednostného zákona
v znení zákona č. 412/2012 Z. z.), hoci interpretácia hmotného práva platného v čase vzniku právnej
skutočnosti aj založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo
súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti aj po tom, čo už došlo k založeniu
zodpovednostného právneho vzťahu, nie je možná. Uplatnením opačného názoru de iure aj de facto

došlo k aplikácii princípu priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súdu prvej inštancie tiež vytkla, že
vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkovi nevznikol stav právnej neistoty. Súdu neprislúcha
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, má aplikovať platné právo a
akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórne rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú

a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ktorá je základom štandardu ochrany
základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie
veci v primeranom čase). Zodpovednosť štátu podľa uvedenej judikatúry vzniká aj vtedy, ak súdy
konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú „mimosúdne“ faktory, napr. rozsah nevybavenej súdnejagendy, keď je to najmä štát, ktorý musí plniť svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k právu na prerokovanie
veci v primeranej lehote. Vytkla súdu prvého stupňa aj nevykonanie dostatočného dokazovania
oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Taktiež uviedla, že ak bol súdu doručený v

čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobkyne na prerušenie konania z
dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobkyne
na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom
súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu
osobitne rozhodnúť (takýto návrh v prejednávanej veci nebol podaný, poznámka odvolacieho súdu).

3. Žalovaná odvolací návrh nepodala.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj O. s. p.), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie

je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a
podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204

ods. 1 O. s. p., účinného v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou (predtým účastníkom), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., akt. § 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a 202 O. s. p.,
akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.
s. p., akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.

2 písm. a/, c/ a f/ O. s. p., akt. § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti o zamietnutí žaloby nemožno považovať za vecne správny.

6. V prvom rade je potrebné uviesť, že súdu prvej inštancie nebol v prejednávanej veci doručený
návrh žalobkyne na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke,
ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na

základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, preto odvolacia námietka
žalobkyne, že o tomto návrhu bol súd prvej inštancie povinný osobitne rozhodnúť pred samotným
rozhodnutím vo veci samej je nedôvodná.

7. Dôvodnou však bola najmä tá odvolacia námietka, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Žalobkyňa žalobu založila na tvrdenom nesprávnom úradnom postupe Okresného súdu Galanta (s
následným vyvodzovaním zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup) v exekučnom konaní
vedenom týmto súdom pre vymoženie pohľadávky žalobkyne, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4660403 dlžníkom (povinným): Z. E., nar. XX.X.XXXX, ktorému

po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil sp. zn. EX 18209/2010 (exekučný súd
žalobkyni neoznámil spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom
súde). Uviedla, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až 2.8.2011 (konanie pritom začalo 13.12.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, ku ktorému došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (s omeškaním viac ako 232 dní).

Ako dôkaz navrhla súdny spis exekučného súdu založený pre takéto exekučné konanie (viď č. l. 9 rub).
Súd prvej inštancie však vykonal dokazovanie a pri rozhodovaní aj vychádzal z úplne iného spisu -
pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 5Er/715/2009 (pripojeného v kópii na
č. l. 48-58), v exekučnej veci (oprávnenej totožnej so žalobkyňou, vedenej proti povinnému: Z. E.,
nar. XX.X.XXXX, pre vymoženie pohľadávky oprávnenej 725,61 eur s príslušenstvom, vzniknutej však

neplnením povinným záväzku vyplývajúceho z inej zmluvy ako je uvedená v žalobe, a to Zmluvy o úvere
č. 4660271), vedenej u súdneho exekútora pod inou spisovou značkou ako je uvedená v žalobe, a to pod
sp. zn. EX 7947/09 a ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, pri svojom rozhodovaní súd
prvej inštancie vychádzal z neexistencie vadného postupu exekučného súdu v takomto inom exekučnomkonaní, zjavne sa týkajúcom vymoženia inej pohľadávky od rovnakého povinného. Z takéhoto iného
exekučného spisu vyplýva podanie oprávnenou návrhu na vykonanie exekúcie u exekútora 10.8.2009,
podanie žiadosti o udelenie poverenia zo 17.9.2009 exekútorom na exekučnom súde 24.9.2009 a

vydanie poverenia dňa 6.10.2009 pod č. 5202 060578.

8. Skutkový stav pre vyslovenie záverov súdom prvej inštancie sa tak ukázal byť nenáležite a neúplne
zisteným, pretože zo strany súdu prvej inštancie bolo potrebné sa vysporiadať s tým, či exekučnému
súdu nešlo vytknúť nesprávny úradný postup v žalobkyňou uvedenom exekučnom konaní a nie v inom

exekučnom konaní rovnakej oprávnenej a povinného. Pokiaľ si súd prvej inštancie neurobil jasno v tejto
zásadnej otázke, nemohol jednoznačne rozhodnúť ani o tom, že žalobu zamieta a jeho rozhodnutie o
zamietnutí žaloby bolo preto predčasné, súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na
zistenie rozhodujúcich skutočností a konanie má vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takýmto nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie bolo strane
znemožnené aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces. Vzhľadom na výskyt takejto vady a jej dôsledky už odvolací súd nepovažoval za
potrebné ani hospodárne vecne sa zaoberať aj s ostatnými odvolacími námietkami žalobkyne.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostávalo iné, než rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti o zamietnutí žaloby a v od rozhodnutia vo veci samej závislej časti trov konania podľa

§ 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
keďže súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia nevykonal ťažiskový navrhnutý dôkaz (súdnym
spisom exekučného súdu v exekučnej veci registrovanej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX
18209/2010) a naopak vykonal dôkaz, ktorý nikto nenavrhoval (súdnym spisom exekučného súdu v
exekučnej veci registrovanej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 7947/09 a na exekučnom súde pod sp.

zn. 5Er/715/2009) a takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je
len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo
zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde.

10. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu,
ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne prejednať vec, doplniť dokazovanie najmä
navrhnutým ťažiskovým dôkazom - súdnym spisom exekučného súdu v exekučnej veci registrovanej u
súdneho exekútora pod sp. zn. EX 18209/2010, prípadne aj ďalšími relevantnými dôkazmi navrhnutými

stranami, náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až potom opätovne rozhodnúť o veci, o trovách
konania a podľa § 396 ods. 3 CSP tiež o trovách tohto odvolacieho konania.

11. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)