Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117214182
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4117214182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého R.,
bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefániková tr.88 ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky Y. zastúpenej splnomocneným zástupcom A.. E. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X., B. XX a otca A.. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., B. 4, o návrhu otca
na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.
24P/104/2017-50 zo dňa 1. augusta 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že otec sa svojím návrhom domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa R. na
sumu 100,- euro mesačne. Návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej
zmene zárobkových pomerov na jeho strane, v dôsledku reštrukturalizačných opatrení bol prepustený,
v súčasnosti je nezamestnaný a jeho jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi vo výške 410,-

eur mesačne. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na
ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine ako aj zisteným skutkovým
stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného bol podaný nedôvodne.
Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine konštatoval, že súd
môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, resp. môže aj znížiť vyživovaciu povinnosť rodiča, ak
nastane zmena pomerov, či už na strane dieťaťa alebo na strane povinnej osoby platiť výživné. Po
prejedaní veci prijal záver, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá

by odôvodňovala zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca, ktorá bola určená naposledy rozsudkom
č. k. 24P/270/2014-25 zo dňa 23.10.2014. Zohľadnil, že otec v poslednom zamestnaní dosahoval
príjem 761,96 eura spolu s diétami, následne však zostal nezamestnaný a odkázaný len na dávky
v nezamestnanosti vo výške 417,10 eur. Súd prvej inštancie pri posudzovaní možností a schopností
otca prispievať v súčasnosti na výživu svojho dieťaťa vychádzal z príjmu otca, ktorý dosahoval u
zamestnávateľa Z., z dôvodu, že pracovný pomer u tohto zamestnávateľa otec ukončil na vlastnú
žiadosť . Ukončenie pracovného pomeru otcom kvalifikoval podľa ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá

Zákona o rodine ako vzdanie sa výhodnejšieho zárobku. Zohľadnil, že otec situáciu, v ktorej sa
momentálne nachádza si zapríčinil sám a to svojím nezodpovedným konaním, keď dal výpoveď u
zamestnávateľaskôr,akomalzabezpečenýďalšípríjem,apretosasvojímvlastnýmzavinenímdostaldo
situácie, kedy je jeho jediným príjmom dávka v nezamestnanosti . Poukázal na to, že matka maloletéhodieťaťa sa stará o plnoletého syna H. postihnutého špecifickým autizmom, ktorý je od narodenia
odkázaný na celodennú osobnú starostlivosť matky. Z uvedeného dôvodu sa matka nemôže zamestnať
a je odkázaná na poberanie príspevku za opatrovanie. Súd prvej inštancie prihliadol aj na zmenu

pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je o 3 roky staršie, s čím súvisia zvýšené výdavky matky
na zabezpečenie nielen základných životných potrieb ako je strava, ošatenie, hygienické potreby, ako
aj ostatné potreby súvisiace s návštevou školy, výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou o
maloletého, ktoré slúžia k celkovému zdravému duševnému a telesnému rozvoju maloletého dieťaťa.
Vzal do úvahy aj skutočnosť, že okrem plnenia súdom určeného výživného sa otec žiadnym iným

spôsobom na výchove dieťaťa nepodieľa, taktiež neprispieva na zvýšené potreby maloletého H. ktoré
zabezpečuje výlučne matka s finančnou pomocou svojich rodičov. Aj zvýšené výdavky maloletého R.
matka uhrádza okrem finančných prostriedkov z výživného aj z finančných prostriedkov svojich rodičov.
O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý uviedol, že v súčasnosti je stále

nezamestnaný a jeho jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi 417,- eur mesačne. Jeho životné
náklady sú okolo 265,- eur mesačne, momentálne býva u rodičov, pričom otcovi je dlžný 7.000,- eur,
ktoré investoval do zálohy za kúpu spoločnosti ADREN CLUB. Uviedol, že výdavky matky za nájomné
považuje za neprimerané, pričom za neprimerané považoval aj to, aby rodina v núdzi platila 80,- eur za
satelit a 19,39 eur za poistenie domácnosti ročne. Tvrdil, že pokiaľ nájde primerané zamestnanie bude

platiť výživné v plnej výške. Bránil sa tým, že v situácii, v akej sa nachádza súdom určené výživné nie je
schopný platiť, pre žiadal návrhu vyhovieť a znížiť výživné na dieťa na sumu 100,- eur, hoci táto suma
je pre neho vysoká.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že otec si v auguste 2017
sám svojvoľne upravil platenie výživného a poslal jej na účet iba 30,- eur, preto dňa 22.08.2017 podala
návrh na exekúciu na Okresný súd Banská Bystrica č.k. 29Ek/83/2017. Žiadala zohľadniť, že otec
dal výpoveď z veľmi výhodného zamestnania sám a išiel do rizika. Uviedla, že otec dieťaťa nepoberá
príspevok v hmotnej núdzi, ale podporu v nezamestnanosti vo výške 417,10 eura, pričom býva a stravuje

sa u svojich rodičov bezplatne. Navyše predal auto, takže podľa nej má z čoho platiť výživné. Bránil
sa tým, že nemôže nastúpiť do práce, sa nepretržite 24 hodín denne stará o 21 ročného syna H.,
ktorý je postihnutý špecifickým autizmom. Poberá príspevok za opatrovanie vo výške 247,62 eura +
kompenzácie, ktoré pokryjú iba výdavky na bývanie a súvisiace služby, ale bez výživného na R.. Musia
žiť traja z invalidného dôchodku syna H., ktorý je vo výške 323,70 eura. H. stav je však taký, že on svoj

invalidný dôchodok spotrebuje pre svoje potreby.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací(§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“

a § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie
otca maloletého dieťaťa nie je opodstatnené, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého

ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po prednaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

je správny a dostatočne odôvodnený, preto nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v
súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v
prvoinštančnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne zaoberal
opodstatnenosťou návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o
rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd sa preto obmedzuje

len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku, vrátane výroku o trovách konania.

7. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny a
dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné opakovať tie isté dôvody, ktorésú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s
ohľadom na dôvody uvádzané otcom v podanom odvolaní odvolací súd dodáva, že predpokladom na
zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v

dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. V danej veci sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu správne zaoberal tým,
či sú dané zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu otca. Pri posudzovaní schopností, možností
a majetkových pomerov otca bolo potrebné vychádzať z jeho príjmu, ktorý dosahoval u posledného
zamestnávateľa, a to Z. podnik X., a.s., kde pracoval od roku 1997 až do 31.03.2017, kde dosahoval za

posledné 3 mesiace priemernú čistú mzdu 723,12 eur (v hrubom v priemere 945,04 eur) + diéty a ďalšie
benefity poskytované zamestnávateľom. Podľa správy zamestnávateľa (č.l. 15 spisu) bol pracovný
pomer s otcom ukončený na základe jeho žiadosti o ukončenie pracovného pomeru dohodou dňom
31.03.2017. Súd prvej inštancie preto správne a v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine, keď pri
rozhodovaní nebral do úvahy súčasnú finančnú situáciu otca, ktorú sám zavinil, ale pri posudzovaní
schopnostíamožnostíotcaprihliadalnajehopríjem,ktorýdosahovalakozamestnanectejtospoločnosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa, skutočnosť, že otec sa
vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku a vzal na seba neprimerané
majetkové riziko tým, že investoval svoje finančné prostriedky do neistej kúpy cestovnej agentúry. Otec
sa takýmto svojím konaním dostal do súčasnej nepriaznivejšej finančnej situácie vlastným zavinením,
preto súd nemohol faktický pokles príjmu otca zohľadniť. Odvolací súd navyše dodáva, že súd bol

pri rozhodovaní povinný vychádzať aj z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v zmysle
ktorého je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu
povinnosť, a preto by mali robiť všetko preto, aby v rámci zodpovednosti za jeho všestranný vývoj
dokázali uspokojovať všetky základné životné potreby dieťaťa. S ohľadom na dôvody uvádzané otcom

v podanom odvolaní odvolací súd konštatoval, že tieto sú totožné s jeho tvrdením pred súdom prvej
inštancie, pričom súd prvej inštancie sa s nimi v napadnutom rozsudku správne vysporiadal. V danom
prípade bolo potrebné na strane otca ako povinného rodiča zohľadniť nielen to, že došlo k poklesu jeho
faktickýchpríjmov,aleajnajehomožnosti,čižejehopotencionálnepríjmy,ktorémohol reálnedosahovať
pokiaľ by sa dobrovoľne nevzdal východnejšieho zamestnania. V schopnostiach a možnostiach otca je,

súdom pôvodne určené výživné na maloleté dieťa platiť, preto súd prvej inštancie správne postupoval,
keď návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti ako nedôvodný zamietol.

8. Ani ďalšie námietky otca uvedené v odvolaní odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené závery
nepovažoval za právne významné, v tom smere, aby jeho odvolaniu vyhovel. Z týchto dôvodov,

stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd v
podrobnostiach odkazuje, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiadenzúčastníkovnemánároknaichnáhradu,pretožeideokonanie,ktorémožnozačaťajbeznávrhu.

10. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).