Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616202856
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616202856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. P.
XXX, G. U., o zaplatenie 140,49 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 6C/85/2016-78 zo dňa 2. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2) Mal preukázané, že na účte žalovanej bol naposledy evidovaný kreditný zostatok ku dňu 31. 12. 2011
vo výške 46,68 eur. Do 30. 04. 2013, kedy žalobca zatvoril účet žalovanej, táto poukázala finančné
prostriedky vo výške 709,82 eur (kreditné obraty) a vykonala výbery z účtu v celkovej sume 644,45
eur (nielen výbery v hotovosti, ale aj splátky pôžičky, platby prostredníctvom platobnej karty a pod.).
Žalovaná bola povinná platiť aj mesačný poplatok "Balík Výhoda", ktorý bol v období od 01. 01. 2012
do 30. 04. 2013 účtovaný na ťarchu účtu sumou 2,55 eur, čo za 16 mesiacov predstavuje 40,80
eur. Nakoľko tento poplatok bol individuálne dojednaný, žalobcovi vznikol nárok na jeho úhradu. Po

odpočítaní výberov a platieb zo strany žalovanej vo výške 644,45 eur a poplatku "Výhoda" vo výške
40,80eurodsumy756,50eur,vznikolnaúčtežalovanejkreditnýzostatokplus71,25eur.Nakoľkožiadne
iné poplatky neboli individuálne dojednané, žalobcovi nevznikol nárok účtovať na ťarchu účtu poplatky
za nezrealizovanú platbu 16,- eur, za vedenie účtu 61,44 eur (rozdiel medzi zaúčtovanou sumou 102,24
eur po započítaní oprávnených poplatkov "Balík Výhoda" vo výške 40,80 eur), ani poplatky za zistenie
zostatku zaúčtované vo výške 25,80 eur, poplatku za zrušenie trvalého príkazu 2,- eurá, poplatkov za
upomienku 40,- eur a výzvy z titulu nepovoleného prečerpania 45,- eur. Pokiaľ by sa preto žalovaná aj

dostala do nepovoleného prečerpania na účte (vzhľadom na vyššie uvedené dôvody táto skutočnosť
preukázaná nebola) bez toho, aby bola uzavretá úverová zmluva s náležitosťami vyžadovanými ZSÚ,
žalobca nebol oprávnený úročiť takéto prečerpanie na účte. Preto žalobcovi nepatrí ani uplatnený úrok,
vyčíslený sumou 21,50 eur. Žalobca nepreukázal žiaden dlh, ktorý by mala žalovaná voči nemu z titulu
rastového osobného účtu, ktorý jej zriadil na základe Zmluvy uzatvorenej zo dňa 28. 08. 2007. Súd preto
žalobu v celom rozsahu zamietol.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby súd rozhodnutie
zmenil a vyhovel jeho návrhu. Poukázal na ust. § 710 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak je v
zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné
prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere.Za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich
započítanie peňažné prostriedky na účte (§ 711 ods. 1 Obchodného zákonníka). Poukázal aj na ust. §
2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý ustanovuje, čo sa rozumie prekročením, ako aj na

obsah VOP bod 3.4, bod 3.8. a 3.12. Odkázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016
vo veci C-42/15, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument. V zmysle ust. § 18 zákona o spotrebiteľských úveroch s oprávnením banky požadovať úroky
z prečerpania účtu počíta aj Obchodný zákonník.

4) Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Žalobca argumentoval ustanoveniami VOP, odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie
za to, že účtované úroky neboli individuálne dohodnuté, pričom za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal síce spotrebiteľ (žalovaný) možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade nijako žalovaný obsah sadzobníka

poplatkov ovplyvňovať nemohol. Takisto pokiaľ išlo o VOP, tieto majú slúžiť na dojednania technického
alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali by sa v nich nachádzať dojednania úrokov, či iných poplatkov,
pokiaľichspotrebiteľ(žalovaný)nemôžeindividuálnesdodávateľom(žalobcom)dohodnúť.Keďžeúroky
ani poplatky neboli so žalovanou dohodnuté správne, súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi na ne
nárok.

8) Pokiaľ žalobca namietal závery rozsudku súdneho dvora C-42/2015, je potrebné dať do pozornosti,
že i v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že Smernica 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto
smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania
savzťahujenavšetkynáležitostitejtozmluvy.Tujepotrebnépoukázaťnato,žeZákonospotrebiteľských

úveroch č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9 presne špecifikuje podstatné náležitosti zmluvy, z čoho
vyplýva, že tieto náležitosti musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Teda v prípade, že by tieto
náležitosti zmluvy boli obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach, minimálne je potrebné,
aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané.
9) Pri predmetných úrokoch ide fakticky i právne o úrok z úveru, pričom tento je podstatnou náležitosťou

zmluvy o úvere, podľa názoru odvolacieho súdu jeho výška musí byť dohodnutá priamo v zmluve,
nie vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktorých úlohou je len spresniť a rozvinúť niektoré
ustanovenia zmluvy, prípadne upraviť určité technické náležitosti. Úprava podstatnej náležitosti zmluvy
ako úrok z úveru nepochybne je, v obchodných podmienkach, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol
ovplyvniť a pripravil ich výlučne veriteľ, u spotrebiteľa vyvolala nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán, bez pochybnosti predstavuje teda neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, na
ktorú nemožno prihliadať.
10) Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi
úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania, je takéto rozhodnutie správne, nakoľko
takáto odplata nebola riadne dohodnutá.

11) Pokiaľ sa žalobca odvoláva na znenie § 2 písm. f) a § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, s takouto obranou sa nemožno stotožniť. Obsah práv a povinností účastníkov
určila zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorená dňa 28. 08. 2007.
Nemožno vylúčiť, že práva a povinnosti zmluvných strán neupravené v zmluve sa riadia nepochybne aj

Zákonom o spotrebiteľských úveroch, avšak účinným v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. ku dňu 28. 08. 2007,
kedy zákon, na ktorý odvolateľ poukazuje, nebol ešte účinným právnym predpisom. Pokiaľ aj odvolateľ
poukazujena§25ods.2zák.č.129/2010Z.z.,tentopripustilaplikáciuzákonnéhoustanovenia§18,keď
sa môže aplikovať iba v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená na dobu neurčitú amohol sa podľa nej po nadobudnutí účinnosti poskytovať spotrebiteľský úver. Vychádzajúc však z bodu
I.4. zmluvy, žalovanej žalobca prečerpanie na osobnom účte podľa uzatvorenej zmluvy nepovolil.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná, mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodala a zo spisu jej trovy nevyplývajú).

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).