Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sa/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200244
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosprávnysúd,vkonanípredsudkyňouJUDr.DrahomírouMikulajovou,

v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 1, 975
62 Banská Bystrica proti žalovanej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Krajská pobočka Banská
Bystrica, so sídlom Skuteckého 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 937 874, za účasti ďalšieho
účastníka: D. T., nar. XX.XX.XXXX, T. D. XX, XXX XX R. R., zat.: URBÁNI & Partners, s.r.o., so
sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, za ktorú koná JUDr. Ing. Michal
Ševčík, konateľ a advokát, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej - Výkazu nedoplatkov č.
XXXXXXXXXX zo dňa 09.06.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovanej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., Krajskej pobočky Banská Bystrica,
a to Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. júna 2016 z r u š u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom súde správnu žalobu na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., krajskej pobočky Banská Bystrica -
Výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.06.2016, ktorým bola platiteľovi poistného D. T.
(v procesnom postavení ďalší účastník konania) uložená povinnosť uhradiť pohľadávku z ročného

zúčtovania (ďalej „RZ“) za rok 2015 vo výške 700,- Eur, ktoré ako nezákonné navrhoval zrušiť z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

2. Poukázal na to, že v rámci súčinnosti podľa § 37 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre
preveroval u žalovanej ako bol právne posúdený príjem, ktorý predstavuje vyplatená sporná suma
5.000,- Eur, z ktorej následne bolo platiteľovi poistného D. T. vyrubené dlžné poistné. Z podkladov
predložených Všeobecnou zdravotnou poisťovňou prokuratúre dňa 10.01.2017 vyplýva, že sporná

suma, z ktorej bolo určené poistné, a ktorá bola podľa obsahu podnetu D. T. vyplatená ako dividenda za
rok 2003, teda nie ako kapitálový a ostatný príjem, bola Všeobecnou zdravotnou poisťovňou určená ako
vymeriavací základ na výpočet poistného z kapitálového (§ 7 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
v príslušnom znení) a ostatného príjmu (§ 8 tohto zákona). Prokuratúra ani z podkladov predložených
poisťovňou nezistila, o aký konkrétny príjem poistenca išlo, a medzi ktorý z príjmov uvedených v
ustanoveniach § 7 a § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v príslušnom znení, by mala vyplatená
suma dividendy patriť. Rovnako nie je zrejmé, prečo VZP neaplikovala ustanovenie § 10b ods. 1 písm.

e) v spojení s § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení.3. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť D. T. uhradiť pre VZP
pohľadávku z RZ verejného zdravotného poistenia za rok 2015 vo výške 700,00 Eur je výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia.

4. Uvádzal že, z odôvodnenia rozhodnutia VZP o proteste vyplýva, že dividendy za rok 2003 a
predchádzajúce roky vyplatené po 01.01.2011 (po účinnosti zákona č. 499/2010 Z.z.) nie sú dividendami
podľa § 10b ods. 1 písm. e), a preto sa na ne nevzťahuje § 36 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení,
podľa ktorého platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku

dosiahnutého najskôr v účtovnom období, ktoré začalo po 01.01.2011. Podľa žalovanej sú dividendy
zadefinované v § 10 písm. e) len tie príjmy, ktoré predstavujú podiel na zisku za účtovné obdobie od
účinnosti zákona o dani z príjmov, t.j. po 01.01.2004. Podiely na zisku za predchádzajúce obdobie podľa
neho nemožno považovať za dividendy v zmysle § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z. z toho
dôvodu, že toto ustanovenie odkazuje na § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z
príjmov, pričom podiely na zisku za účtovné obdobie predchádzajúce 01.01.2004 sú takými príjmami,

na ktoré sa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov podľa prechodného ustanovenia § 52 ods. 24
uvedeného zákona nepoužije.

5. Podľa žalobcu z vyššie uvedeného vypláva, že žalovaná svoje rozhodnutie založila na zužujúcom
výklade textu § 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení, ktorým činnosť zakladajúcu podiel

na zisku v obchodnej spoločnosti za rok 2003 a predchádzajúce vylúčil z činností uvedených v § 10b
ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z. zakladajúcich nárok na príjmy, pre ktoré zákon prijal legislatívnu
skratku dividendy.

6. Poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/25/2014-46 zo dňa

12.09.2014, z ktorého vyplýva, že odkaz na iný právny predpis v poznámke pod čiarou má len
informatívny charakter. Z § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z. vyplýva, že príjem spoločníka,
ktorý sa podieľa na jej základnom imaní, je medzi príjmami, pre ktoré zákonodarca použil skratku
dividendy. Vzhľadom na zákaz retroaktivity zákonodarca súčasne so zmenou a rozšírením druhov
príjmov, ktoré podliehajú plateniu povinného zdravotného poistenia zákonom č. 499/2010 Z.z. prijal

prechodné ustanovenia § 36 ods. 12 tak, aby neboli postihnuté príjmy, ktoré boli výsledkom zárobkovej
činnosti vykonanej pred jeho účinnosťou. Zužujúcim výkladom bol úmysel zákonodarcu zmarený. Súd
poukázal na nutnosť prikloniť sa k ústavne konformnému výkladu právnej normy, pričom v danom
prípade by výklad, k akému sa uchýlila žalovaná, je v rozpore s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 3
a s článkom 13 ods. 1 Ústavy SR, teda, nikomu nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá

a ukladať povinnosti možno zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní
základnýchprávaslobôd.Aktedaniejejednoznačné,žepovinnosťzákonomdanáje,potomjunemožno
uložiť. Nebolo by v súlade s princípom právneho štátu, keby bola ako zárobková činnosť podliehajúca
plateniu povinného poistenia, zahrnutá činnosť vykonaná pred účinnosťou zákona.

7.Žalovanávpísomnomvyjadreníkžalobezotrvalanastanoviskuuvedenomvodôvodnenírozhodnutia,
ktorým nebolo vyhovené protestu, t.j. na argumentácii uvedenej v bode 4 odôvodnenia tohto rozsudku.

8. Ďalší účastník konania sa v písomnom stanovisku k žalobe stotožnil so žalobcom.

9. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku, a to vo forme
vyvesenia skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa
31. októbra 2017, nakoľko k úkonu zverejneného plánovaného verejného vyhlásenia rozsudku sa
nedostavili účastníci konania ani žiadna verejnosť (§ 137 ods. 3 druhá veta, ods. 4 SSP). Žiadny
z účastníkov konania v zákone predpokladaným spôsobom nenavrhli, aby súd nariadil pojednávanie,

pričom neboli zistené ani žiadne dôvody, pre ktoré by pojednávanie malo byť nariadené súdom v súlade
s § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP, preto súd rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP).

10. Po preskúmaní veci správny súd zistil, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalovaná vec
nesprávne právne posúdila, čo vyústilo do zrušenia napadnutého výkazu nedoplatkov z 09.06.2016 č.

XXXXXXXXXX súdom v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP.11. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca obdržal podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
(výkazu nedoplatkov) žalovanej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., krajskej pobočky Banská
Bystrica - Výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.06.2016.

12. Podávateľ podnetu Peter Halaj namietal, že za vymeriavací základ boli použité aj dividendy, ktoré
odvodovej povinnosti nepodliehajú. Dividendy mal len do roku 2013. K otázke, že tieto dividendy
nepodliehajúodvodovejpovinnosti,užzaujalprávnynázorKrajskýsúdvBanskejBystricivrozsudkuč.k.
24S/25/2014-46zodňa 12.09.2014,právoplatným05.11.2014.Povinnosťuhradiťpohľadávkuzročného

vyúčtovania na verejné zdravotné poistenie za rok 2015 vo výške 700,00 Eur vychádza z nedostatočne
zisteného skutočného stavu, podávateľovi podnetu nie je známe, odkiaľ VZP údaje zobrala.

13. Žalobca podal protest proti výkazu nedoplatkov pod č. KD178/16/6600-17 zo dňa 10.03.2017,
ktorému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava nevyhovela, a to
rozhodnutím č. 1621353617/a,Z17347/2015 zo dňa 25.04.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

02.05.2017. Následne bola podaná predmetná správna žaloba na tunajšom súde.

14. Všeobecná zdravotná poisťovňa je oprávnená vydávať výkazy nedoplatkov, ktorými si môže uplatniť
dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné. Z administratívneho spisu nebol
zistení ďalší postup po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia - výkazu nedoplatkov.

15. Platiteľ poistného má v súlade s § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení právo podať námietky
voči výkazu do 15 dní odo dňa doručenia výkazu. Ak platiteľ podá voči doručenému výkazu námietky
a Všeobecná zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, VšZP do 30 dní od ich doručenia
podá Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na vydanie platobného výmeru spolu

s námietkami a stanoviskom k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru, stráca
výkaz nedoplatkov platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného. Možno súhlasiť s konštatovaním, že
zákonná podmienka na postup podľa § 17a ods. 1 nebola splnená, lebo poistenec nemal povinnosť
platiť poistné z príjmu - dividendy vyplatenej za rok 2003.

16. Ak neboli podané námietky, výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť márnym
uplynutímlehotynaichpodanie.Onámietkachprotivýkazunedoplatkovrozhodujezdravotnápoisťovňa,
ktorá výkaz vydala, a len v prípade, pokiaľ by námietkam nevyhovela, by podala návrh na vydanie
platobného výmeru, o ktorom rozhoduje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Keďže
protestom bol napadnutý výkaz nedoplatkov, príslušným orgánom na rozhodovanie o ňom, ak mu

nemienil vyhovieť orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (pobočka), je odvolací orgán Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a nie odvolací orgán Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako by
tomu bolo len v prípade, pokiaľ by úrad vydal platobný výmer, a ten by bol napadnutý protestom
prokurátora.

17. Podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z.; zárobková činnosť podľa tohto zákona
je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu

z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu 23).

18. Podľa § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z.; zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak
osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,
neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá podiel na zisku, vyrovnací

podiel a podiel na výsledku podnikania, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov podľa osobitného
predpisu okrem podielu na zisku akciovej spoločnosti alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v
zahraničí,ktorejakciesúprijaténaobchodovanienaregulovanomtrhualebonaobdobnomzahraničnom
regulovanom trhu a okrem podielu na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a
podiel na zisku, ktorý je oslobodený od dane z príjmov podľa osobitného predpisu 24) (ďalej len

"dividendy").19. Podľa § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z.; povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie
sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po
účinnosti tohto zákona.

20. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z.; predmetom dane nie je podiel na zisku
(dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám,
ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto
obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo

družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a
podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania
vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej
obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej
obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii
spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo

pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa
považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí.

21. Podľa § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov; ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c)

a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na
zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely
a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie od 1.
apríla2004daňovníkovisobmedzenoudaňovoupovinnosťou,jepríjmomzozdrojanaúzemíSlovenskej

republiky zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou ( § 43); tento príjem nie je predmetom dane, ak plynie
daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo
pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25% priamy podiel na základnom imaní subjektu, od
ktorého mu takýto príjem plynie. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra
2003 plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom

členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého
príjmu v jeho prospech aspoň 25% priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto
príjem plynie, tento príjem odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k
Európskej únii nie je predmetom dane.

22. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a argumentácie žalovanej vo vyjadreniach podaných v
tomto konaní je zrejmé, že žalovaná zastáva názor, že z § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z.z.
vyplýva, že pod príjmy podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov je možné zaradiť len podiely
zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti zákona o dani z príjmov (po
01.01.2004). Skutočnosť, že podiely zo zisku za zdaňovacie obdobie do roku 2003 sú predmetom dane,

je potrebné vykladať v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 52 ods. 24 zákona o dani z príjmov.
Podiely zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 sa zdaňujú sadzbou dane platnou
v zdaňovacom období, v ktorom sa vyplácajú. Pri zdaňovaní a posudzovaní týchto príjmov je potrebné
prioritne vychádzať z ustanovenia § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že nejde
o príjmy podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, a z toho dôvodu nejde ani

o dividendy v zmysle zákona č. 580/2004 Z.z., a nie je možné na posúdenie týchto príjmov z pohľadu
platenia poistného na verejné zdravotné poistenie prihliadať na § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z.
Tieto podiely zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do roku 2003 sa naďalej zdaňujú a pokladajú
za príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov, a teda tvoria aj vymeriavací základ na zdravotné poistenie
(§ 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z.).

23. Podľa žalovanej zákonodarca v oboch zákonoch jednoznačne odlíšil a upravil tieto dva druhy príjmu,
a to dividendy v zmysle zavedenej legislatívnej skratky v § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z.
a podiely zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do roku 2003 (jednak z pohľadu ich zdanenia,
a jednak z pohľadu povinnosti platiť poistné z týchto príjmov).

24. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorou odôvodňoval žalobné
body. Žalobca podstatnú časť tejto argumentácie prevzal z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 24S/25/2014-46 zo dňa 12. septembra 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa05.11.2014. V súlade s § 139 ods. 4 SSP má súd prihliadať na ustálenú rozhodovaciu prax, a na túto
odkázať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaná v stanovisku k žalobe nespochybnila závery tohto
rozsudku v tom zmysle, že by došlo k jeho zrušeniu, resp. ohľadom danej problematiky by došlo k

prijatiu iného právneho názoru, ktorý by mal byť pre súd pri rozhodovaní v tejto veci záväzný. Za daných
okolností správny súd nevidí dôvod, aby sa odklonil od záverov vyslovených v rozsudku tunajšieho súdu,
keďže sa jedná o skutkovo rovnakú vec, na ktorú sa aplikujú rovnaké právne predpisy v rozhodnom
znení.

25. V zhode so skôr vysloveným právnym názorom v rozsudku 24S/25/2014 zo dňa 12.09.2014,
právoplatným dňa 05.11.2014, správny súd konštatuje, že žalovaná svoje rozhodnutie založila na
zužujúcom výklade textu § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z., ktorým činnosť zakladajúcu
podiel na zisku v obchodnej spoločnosti za rok 2003 a predchádzajúce vylúčil z činností uvedených v §
10b ods. 1 písm. e) zakladajúcich nárok na príjmy, pre ktoré zákon prijal legislatívnu skratku dividendy,
v dôsledku čoho na príjmy žalobcu neaplikoval § 36 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení.

26. Pokiaľ žalovaná poukázala na ustanovenie § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2000 Z.z. a
na poznámku pod čiarou k tomuto ustanoveniu č. 23, a pokiaľ žalovaná poukázala na ustanovenie §
10b ods. 1 písm. e) tohto zákona a poznámku pod čiarou k tomuto ustanoveniu č. 24, k tomuto súd
poznamenáva, že odkaz na iné zákony uvedený v právnom predpise má len informačný charakter a

tieto iné zákony sa nestávajú súčasťou predpisu, ktorý na ne takto odkazuje.

27. Súčasne so zmenou a rozšírením druhu príjmov, ktoré podliehajú plateniu povinného poistenia na
verejné zdravotné poistenie, prijaté novelou zákona č. 499/2010 Z.z. bolo zároveň prijaté prechodné
ustanovenie § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z. tak, aby neboli postihnuté príjmy, ktoré boli výsledkom

zárobkovej činnosti vykonanej pred účinnosťou zákona. V zhode so stanoviskom žalobcu súd zastáva
názor, že pokiaľ nebol akceptovaný výklad žalovanej, bol by tento úmysel zákonodarcu zmarený.

28. Ku spornému výkladu žalovanej je potrebné súhlasiť s konštatovaným záverom v žalobe, že pokiaľ
zákon pripúšťa rozdielny výklad, je vždy nevyhnutné, aby sa orgán verejnej moci priklonil k tomu výkladu,

ktorý je súladný s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy SR, každý môže konať,
čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa článku
13 ods. 1 Ústavy SR, povinnosť možno ukladať zákonom alebo na základe zákona v jeho medziach a
pri zachovaní základných práv a slobôd. Je neudržateľný taký právny názor, že by bolo možné ukladať
fyzickej alebo právnickej osobe povinnosť len na základe nejasného výkladu zákona. Ak nie je v zákone

jednoznačne určené, že povinnosť zákonom je daná, potom takúto povinnosť nemožno uložiť.

29. Z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci súd zrušil výkaz nedoplatkov ako nezákonné
rozhodnutie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Poznamenáva, že v zmysle § 17a ods. 8 zákona č.
580/2004 Z.z. mohol zrušiť výkaz nedoplatkov aj zdravotná poisťovňa z vlastného podnetu. Vzhľadom

navýsledokročnéhozúčtovania(stĺpec11)súdnepovažovalzapotrebnévecvrátiťžalovanejpozrušení
veci na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP), napokon zrušiť napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho („zrušiť
s bodkou“), t.j. po zrušení rozhodnutia vec nevrátiť na ďalšie konanie žalovanej, vyplýva aj zo žalobného
petitu.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP, podľa ktorého platí, že žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola podaná prokurátorom.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca oddoručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.