Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. marec 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116201479
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116201479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: E..T. A., F.. XX.X.XXXX, T. R. P., Q. XXXX/
XX, v konaní o zaplatenie sumy 164,21 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 111,99 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 26,03 EUR od 26.1.2013 až do zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne zo sumy 45,83
EUR od 26.2.2013 až do zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne zo sumy 40,13 EUR od 26.3.2013 až do
zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a .

V časti o zaplatenie sumy 52,22 EUR s príslušenstvom konanie z a s t a v u j e .

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 36,40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 26.1.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 164,21 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 52,22 EUR

od 26.12.2012 až do zaplatenia, zo sumy 26,03 EUR od 26.1.2013 až do zaplatenia, zo sumy 45,83
EUR od 26.2.2013 až do zaplatenia a zo sumy 40,13 EUR od 26.3.2013 až do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že jeho právny predchodca, spoločnosť Slovak Telekom a.s. so
sídlom v Bratislave uzavrela so žalovaným dňa 6.12.2006 zmluvu o poskytovaní telekomunikačných
služieb, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli predmetom zmluvy. Žalovaný
svoju povinnosť podľa zmluvy nesplnil, pretože cenu za poskytnuté služby neuhradil.

3. Žalovaný sa bránil tvrdením, že zmluvný vzťah zanikol uplynutím času, pričom právneho predchodcu
žalobcu niekoľkokrát upozornil na to, že si neželá predĺženie doby trvania zmluvného vzťahu. Nárok
žalobcu, vychádzajúci z vyúčtovania ceny poskytnutých služieb na základe neexistujúceho zmluvného
vzťahu, preto pokladal za nedôvodný. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

4. Na základe obrany žalovaného žalobca podaním zo dňa 25.10.2016 vzal žalobu v časti o zaplatenie

sumy 52,22 EUR s príslušenstvom späť.5. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297
písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

8.Zpísomnejzmluvyopripojenísúdzistil,žespoločnosťT-MobileSlovensko,a.s.sosídlomvBratislave,
Vajnorská 100/A, IČO: 35 705 019 (právny predchodca spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom v
Košiciach, Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469) a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ
uzavreli dňa 6.12.2006 zmluvu podľa zákona č.610/2003 Z.z. elektronických komunikáciách, predmetom

ktorej bolo poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko a.s.. Žalovanému bolo pridelené telefónne číslo XXXX
XXXXXX a zapožičaná SIM karta. Žalovaný si zvolil aktiváciu služieb Povolenie medzinárodných
hovorov, „Ty a Ja“, CLIP, MMS a „Kam volám“. Ako miesto poskytovania služieb bolo dojednané
územie SR. Cena za poskytnuté služby bola dojednaná odkazom na Cenník spoločnosti, ktorý

spolu so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
predstavovali neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva bola uzavretá na neurčitý čas.

9. Z Dodatku k zmluve o pripojení súd zistil, že spoločnosť T-Mobile Slovensko a.s., so sídlom
v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO:35 705 019 (právny predchodca spoločnosti Slovak Telekom,

a.s., so sídlom v Košiciach, Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469) a žalovaný ako fyzická
osoba - nepodnikateľ, dňa 6.12.2009 uzavreli dodatok k zmluve o pripojení. Predmetom dodatku bola
aktivácia zvoleného programu služieb „Vianočné hovory nekonečno“, s minimálnym programom služieb
„100Viac“, ako aj kúpa mobilného telefónu Nokia 6111 black za akciovú kúpnu cenu 1 Sk. Z článku 1
písm.d) dodatku vyplýva záväzok spoločnosti poskytovať žalovanému objednané služby za paušálny

poplatok 499 Sk bez DPH mesačne. Z článku 4 dodatku vyplýva, že dodatok bol uzavretý na dobu
určitú a to na dobu viazanosti uvedenú v tabuľke 1 Dodatku, t.j. na 24 mesiacov, s tým, že ak po dobe
viazanosti účastník pokračuje vo využívaní služieb, služby v rámci dohodnutého programu služieb budú
poskytované na základe zmluvy o pripojení.

10. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že spoločnosť T-Mobile Slovensko a.s., IČ0 35 705 019,
zanikla na základe zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice č. N 187/2010, Nz 21818/2010, NCRls
22142/2010 zo dňa 17.06.2010 uzatvorenej medzi zanikajúcou spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 a nástupníckou spoločnosťou Slovak

Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, ktorá sa na základe tejto
zmluvy o zlúčení stala univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko,
a. s.

11. Súd ďalej zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. faktúrou zo dňa 8.1.2013, splatnou dňa 25.1.2013

vyúčtovala žalovanému za obdobie od 8.12.2012 do 7.1.2013 cenu za poskytnuté služby vo výške
26,03 EUR, faktúrou zo dňa 8.2.2013, splatnou dňa 25.2.2013 vyúčtovala cenu za poskytnuté služby
za obdobie od 8.1.2013 do 7.2.2013 vo výške 45,83 EUR a faktúrou zo dňa 8.3.2013 splatnou dňa
25.3.2013 vyúčtovala cenu poskytnutých služieb za obdobie od 8.2.2013 do 7.3.2013 vo výške 40,13
EUR. Spolu vyúčtovala titulom ceny poskytnutých služieb sumu 111,99 EUR.

12. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. ako postupca dňa
20.11.2014 postúpila na spoločnosť žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému, uplatnenú
v tomto konaní.

13. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení
účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.14. Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení

určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj odkazom na tarifu.

15. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písmena a/ citovaného zákona, podnik má právo na zaplatenie
ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch

mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

16. Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písmena b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ
verejnej telefónnej služby a žalovaný ako užívateľ tejto služby dňa 6.12.2006 uzavreli zmluvu o pripojení,
predmetom ktorej bolo poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby žalovanému. Zmluvu po
právnej stránke bolo potrebné posúdiť podľa zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, na
ktorý predmetná zmluva aj odkazuje. Súd konštatoval, že zmluva o pripojení bola uzavretá platne, keďže

obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony ( ust. § 43 a nasl. Občianskeho
zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v ust. § 43 ods. 2 zákona o elektronických
komunikáciách pre zmluvu o pripojení a to druh služby, miesto jej poskytovania, čas, po ktorý sa bude
služba poskytovať (doba neurčitá) a cenu za služby - odkazom na Cenník. Súd mal tiež za preukázané,
že uvedené zmluvné strany uzavreli aj Dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bola aktivácia

služieb v rámci programu Vianočné hovory nekonečno. Poskytovanie týchto služieb bolo dojednané na
dobu viazanosti 24 mesiacov.

18. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že služby mu boli poskytované bez zmluvného podkladu.
Týmto podkladom je vyššie špecifikovaná zmluva o pripojení, v spojení s jej dodatkom. Je síce pravdou,

že služba, aktivovaná na základe dodatku, bola dojednaná na dobu určitú, ohraničenú dojednanou
dobou viazanosti 24 mesiacov, t.j. do 6.12.2008, avšak zmluvný vzťah pokračoval aj po uplynutí tejto
doby na základe zmluvy o pripojení, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú. Uvedené vyplýva z obsahu
dodatku, z článku 4, podľa ktorého ak po dobe viazanosti účastník pokračuje vo využívaní služieb, služby
v rámci dohodnutého programu služieb budú poskytované na základe zmluvy o pripojení. V tomto smere

je potrebné poukázať na to, že žalovaný nenamietal, že by mu služby v zmysle zmluvy o pripojení
neboli poskytované aj po uplynutí doby viazanosti a teda, aj v rozhodnej dobe, ktorá bola predmetom
vyúčtovacích faktúr a tiež nepreukázal, že by došlo k zániku zmluvného vzťahu založeného zmluvou o
pripojení niektorým zo spôsobov, predpokladaných zákonom alebo zmluvou.

19. Z vyššie citovaného ust. § 42 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva,
že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ služby má právo na zaplatenie ceny poskytnutej
verejnej služby podľa tarify. Povinnosť žalovaného zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so
zmluvou o pripojení a tarifou vyplýva z vyššie cit.ust. § 42 ods.4 písm.b) zákona o elektronických

komunikáciách. Žalovaný bol povinný hradiť cenu služieb, poskytnutých v jednotlivých zúčtovacích
obdobiach, vyúčtovaných faktúrami a to v lehote splatnosti, vyznačenej na faktúrach. Súd mal za
preukázané, že právny predchodca žalobcu faktúrami vyúčtoval cenu služieb, poskytnutých žalovanému
v zúčtovacích obdobiach od 8.12.2012 do 7.3.2012, spolu vo výške 111,99 EUR.

20. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný cenu vyúčtovanú vyššie uvedenými faktúrami
uhradil a výšku vyúčtovanej sumy nenamietal, súd ho zaviazal na zaplatenie uplatnenej pohľadávky vo
výške 111,99 EUR.

21. Žalobcasapopriistinedomáhalajzaplateniaúrokovzomeškaniazosúm,vyúčtovanýchjednotlivými

faktúrami, odo dňa, nasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia. Úroky z omeškania tvoria
príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.22. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,vzneníúčinnomdo31.1.2013,výškaúrokovzomeškania

je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostal
sa do omeškania a žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať
úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania

správne, počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. Súd preto žalobe vyhovel. Výšku
úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení
účinnom do 31ô.1.2013 a v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu z prvej faktúry, t.j. k 26.1.2013 bola
vo výške 0,75 %; po zvýšení o 8 percentuálnych bodov jej výška činí 8,75 % ročne. Základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu z druhej
a tretej faktúry, t.j. k 26.2.2013 a k 26.3.2013 bola vo výške 0,75 %; po zvýšení o 5 percentuálnych
bodov jej výška činí 5,75 % ročne. Žalobca si výšku úrokov vo vzťahu k druhej a tretej faktúre uplatnil
vo vyššom rozsahu, ako dovoľuje právny predpis. Súd preto žalobu v prevyšujúcej časti uplatnených
úrokov z omeškania zamietol.

26. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

27. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

28. V danej veci nebolo sporné, že žalovanú pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol žalobca na
základe postúpenia pohľadávky a preto je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.

29. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak

sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Podľa ustanovenia § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv
na plynutie premlčacej doby.

32.Právovzmysleustanovenia§101Občianskehozákonníkamôžebyťvykonanéprvýraz,keďvznikne
možnosť podať na jeho základe žalobu a teda, keď nastane tzv. aktio nata. Tento okamih je daný

objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti. Vo všeobecnosti je začiatok plynutia premlčacej doby
spojený so zročnosťou dlhu.33.Vdanomprípadesplatnosť(zročnosť)pohľadávok,uplatňovanýchžalobcomvyplývazfaktúr,ktorými
bola vyúčtovaná cena za poskytnuté služby. Faktúra, ktorou bola vyúčtovaná suma 26,03 EUR, bola
splatná dňa 25.1.2013. Možnosť podať na súde žalobu vznikla žalobcovi nasledujúci deň, t.j. 26.1.2013,

kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 26.1.2013. Faktúra, ktorou bola
vyúčtovaná suma 45,83 EUR, bola splatná dňa 25.2.2013. Možnosť podať na súde žalobu žalobcovi
vznikla nasledujúci deň, t.j. 26.2.2013, kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa
26.2.2016. Faktúra, ktorou bola vyúčtovaná suma 40,13 EUR, bola splatná dňa 25.3.2013. Možnosť
podať na súde žalobu žalobcovi vznikla nasledujúci deň, t.j. 26.3.2013, kedy začala plynúť trojročná

premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 26.3.2016. Žaloba bola súdu doručená dňa 26.1.2016, teda v rámci
trojročnej premlčacej doby. Súd preto konštatoval, že nárok na zaplatenie sumy 111,99 EUR nie je
premlčaný.

34. Podľa ust. § 144 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca
môže vziať žalobu späť. Podľa ust. § 145 ods.1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie

zastaví. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

35. Na základe dispozičného úkonu žalobcu (späťvzatie žaloby sčasti) súd v zmysle vyššie

cit.ustanovenia CSP konanie v späťvzatej časti o zaplatenie sumy 52,22 EUR príslušenstvom zastavil.
Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, pretože k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo
pojednávanie vo veci samej.

1. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o

nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. Podľaust.§255ods.1CSP,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

3. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1

CSP. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech čo do výšky priznanej istiny, v percentuálnom vyjadrení
68,20 %. Neúspech predstavuje späťvzatá časť žaloby o zaplatenie sumy 52,22 EUR, v percentuálnom
vyjadrení 31,80 %. Žalobca totiž žalobu v tejto časti nepodal dôvodne, o čom svedčí aj to, že k späťvzatiu
došlo po uplatnení obrany žalovaného, spočívajúcej vo vznesenej námietke premlčania. Pomer úspechu
a neúspechu predstavuje 36,40 %. Preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 36,50

%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).