Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Cb/22/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812205916
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7812205916.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rožňave rozhodol sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu PERUL,

s.r.o., Z. Kodálya 769/29, Galanta, IČO: 36 048 542 právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Kašuba
spol. s. r. o. Horná 41, Banská Bystrica, IČO: 36 859 059 proti žalovanej Erike I. - ZO - RIK, Rožňava,
Krásnohorská č. 65, IČO 33 010 226 právne zastúpená JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom
v Rožňave, Cyrila a Metoda č. 4, o zaplatenie 2 456,34 Eur (74 000,- Sk) s prísl.

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Súd o trovách tohto konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca pôvodne podanou žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 2 456,34 Eur (74 000,- Sk) s
príslušenstvom žalovanou, ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodu zániku Zmluvy

o uzavretí budúcej zmluvy č. 98/33-01/01, na základe ktorej bolo žalovanej poskytnuté plnenie bez toho,
aby došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy predpokladanej v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy. Podaním zo
dňa 7. 2. 2002 žalobca rozšíril žalobu tak, že navrhol zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 153 559,-
Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 82 700,- Sk od 27. 9. 1998 do
zaplatenia a súd túto zmenu žaloby uznesením pripustil. Na základe tejto zmluvy poskytol predchodca
žalobcu žalovanej zálohu na budúcu kúpnu zmluvu vo výške 500000 Sk. K uzavretiu kúpnej zmluvy
nedošlo, preto žalovaná mala vrátiť zálohu. Pre prípad nesplnenia bola dohodnutá pokuta 8700 Sk.

Zmluvou o postúpení pohľadávok z 1.2.2000, uzatvorenou medzi spoločnosťou IMPERA, s.r.o. a
spoločnosťou TFG, a.s., postúpila spoločnosť TFG, a.s. pohľadávky, medzi ktorými bola aj pohľadávka
voči žalovanej vo výške 290 000,00 Sk spoločnosti IMPERA, s.r.o. Následne zmluvou o postúpení
pohľadávok z 23.2.2000, uzavretou medzi spoločnosťou IMPERA, s.r.o. a RIVA, s.r.o., postúpila
spoločnosť IMPERA, s.r.o. spoločnosti RIVA, s.r.o. pohľadávky, medzi ktorými bola aj pohľadávka voči
žalovanej vo výške 290 000,00 Sk. Na základe návrhu žalobcu z 24.7.2004 uznesením z 27.7.2004 súd

pripustil vstup spoločnosti PERUL, s.r.o., Banská Bystrica do konania na miesto žalobcu.

Žalovaná namietala nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že
zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou IMPERA, s.r.o. a RIVA, s.r.o. bola uzatvorená

skôr ako zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou TFG, a.s. a IMPERA, s.r.o., predmetný
nedostatok bol v roku 2002 odstránený, nakoľko bol braný zreteľ na ust. § 154 ods.1 O.s.p., keď pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.Súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu od uplatnenia žaloby, ktorá došla súdu dňa 23.4.2001. Zistil, že
žalobu podala spoločnosť RIVA, s.r.o., Banská Bystrica dňa 23.4.2001, ktorá odôvodnila nadobudnutie
pohľadávky a tým aktívnu legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretú so spoločnosťou

IMPERA, s.r.o. dňa 23.2.2000. Spoločnosť IMPERA, s.r.o. nadobudla pohľadávku dňa 24.2.2000 na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa žalovanej TFG, a.s. Zmluva o postúpení
pohľadávok medzi spoločnosťou TFG, a.s. a IMPERA, s.r.o., aj keď bola vyhotovená dňa 01.02.2000,
v zmysle čl. I. tejto zmluvy postupca postupuje pohľadávku dňom podpisu zmluvy, ku ktorému došlo až
dňa 24.2.2000, o čom svedčia doložky pravosti podpisov notára. Spoločnosť IMPERA, s.r.o. nadobudla

pohľadávku dňa 24.2.2000, preto ju nemohla postúpiť spoločnosti RIVA, s.r.o. 23.2.2000.

Prvostupňový súd posledným rozsudkom zo dňa 28. 12. 2012, (keďže predmetnému rozsudku
predchádzali aj iné rozhodnutia v predmetnej veci), ktoré nenadobudli právoplatnosť, s poukazom na
ust. § 154 ods.1 O.s.p. mal za to, že žalobca je v súčasnosti nositeľom hmotného práva, stal sa ním v
priebehu konania, teda má aktívnu legitimáciu v konaní. Pretože žalovaná poskytnutú zálohu nevrátila,

keďže to vyplývalo z doposiaľ vykazovaného dokazovania bola povinná zaplatiť aj zmluvnú pokutu, preto
súd žalobe v časti istiny vyhovel a konanie o zaplatenie úrokov z omeškania vylúčil na samostatné
konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania.

Proti rozsudku v celom rozsahu podala odvolanie žalovaná z dôvodov, uvedených v ust. § 205 ods.2

písm. a, c, d, f/ O.s.p. a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové
konanie. Rozsudok považovala za zmätočný, nepreskúmateľný a nesprávny.

Vo svojom odvolaní zdôraznila, že žalobca - spoločnosť RIVA, s.r.o., Banská Bystrica v čase podania
žaloby sa domáhala zaplatenia 74 000,00 Sk istiny s prísl. ako nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Následne žalobca špecifikoval žalobu s tým, že si uplatňuje istinu 74 000,00 Sk ako
nevrátenú časť zálohy s úrokom z omeškania a 8 700,00 Sk zmluvnú pokutu s úrokom z omeškania.

Z uvedeného je zrejmé, že istinu uplatnenú žalobcom tvorí suma 74 000,00 Sk a zmluvná pokuta 8
700,00 Sk, spolu 82 700,00 Sk (2 745,13 eur). Napadnutým rozsudkom súd rozhodol, že žalovaná je

povinná zaplatiť 5 097,22 Eur istiny a konanie o 17,6% úroky z omeškania zo sumy 2 745,13 Eur (82
700,00 Sk) od 27.9.1998 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie.

Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení sp. zn. 2Cob/73/2013-96 zo dňa 28. júna 2013 rozsudok
vo vyššie uvedenej časti považoval za zmätočný a nepreskúmaný s tým, že je nepochybné, že suma 5

097,22 Eur nie je istinou, ale súčtom istiny a úrokov z omeškania vo výške 17,6% zo sumy 2 745,13 Eur
ku dňu zmeny žaloby. Nie je správne rozhodnutie súdu, keď za istinu považuje aj úroky z omeškania, t.j.
sumu 2 352,09 Eur. Ide o duplicitné rozhodnutie, v prvom výroku súd priznáva úroky ako súčasť istiny
a druhým výrokom úroky z toho istého titulu vylučuje na osobitné konanie.

V súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu je nepochybné, že spoločnosť RIVA, s.r.o. v čase podania
žaloby na súd, nedisponovala uplatnenou pohľadávkou, ktorú odvodzovala zo zmluvy o postúpení
pohľadávok, uzavretej so spoločnosťou IMPERA, s.r.o. zo dňa 23.2.2000, a preto nebola aktívne
legitimovaná. Podľa ustálenej súdnej praxe, nie je možné nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zhojiť,
keď aktívnu legitimáciu účastník nemá pred podaním žaloby. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že súd

vychádzazostavuvčaserozhodovania,pretože§154ods.1O.s.p.sanetýkhmotnoprávnychpredpisov.
Je nepochybné, že spoločnosť RIVA, s.r.o. v čase podania žaloby nedisponovala platne postúpenou
pohľadávkou.

Žalovaná namietala, že pôvodný žalobca spoločnosť RIVA, s.r.o. nemohla spornú pohľadávku

nadobudnúť dňa 23.2.2000 postúpením od spoločnosti IMPERA, s.r.o., pretože spoločnosť IMPERA,
s.r.o. v tom čase nedisponovala predmetnou pohľadávkou, nadobudla ju až dňa 24.2.2000, teda
spoločnosť RIVA, s.r.o. nemala aktívnu legitimáciu.

Neplatnostizmluvyopostúpenípohľadávoksažalovanádovolalaajvzmyslepublikovanéhorozhodnutia

NS SR sp.zn. 4Obo 2010/01. Poukázala aj na rozhodnutia súdov v obdobných veciach a namietala,
že postúpenie pohľadávky, vykonané spôsobmi ako boli v danej veci, je potrebné posúdiť ako nekalú
obchodnú praktiku.Poukázala na to, že okresný súd sa nevysporiadal aj ohľadom skutkových zistení, čo sa týka plnenia
v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo strany žalovanej, pretože z predložených dôkazov
vyplýva, že žalovaná uhradila vrátenie zálohy v plnej výške. Ak súd dospel k inému záveru, rozsudok

je nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie.

Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods.1 O.s.p. a § 214 ods.2 O.s.p. a po preskúmaní
napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a

preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.1 písm. b/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že návrhom na začatie konania si žalobca spoločnosť RIVA,
s.r.o. uplatnila zaplatenie sumy 74 000,00 Sk titulom bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z
omeškania a sumu 8 700,00 Sk titulom zmluvnej pokuty tiež s úrokom z omeškania. Žalobca ako istinu

uplatnil sumu 82 700,00 Sk s úrokom z omeškania. Následne po začatí konania žalobca rozšíril žalobu
a navrhol zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 153 559,00 Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6%
zo sumy 82 700,00 Sk od 27.9.1998 do zaplatenia. Túto zmenu návrhu súd prvého stupňa uznesením
pripustil.

Žalobca si návrhom na začatie konania uplatnil zaplatenie istiny 82 700,00 Sk a ďalšia uplatnená suma
predstavovala uplatnený úrok z omeškania. Súd prvého stupňa preto pochybil, keď za istinu považoval
sumu 153 559,00 Sk (5 097,22 Eur), na zaplatenie ktorej zaviazal žalovanú a konanie o zaplatenie
príslušenstva, a to 17,6% úrokov z omeškania zo sumy 82 700,00 Sk (2 745,13 Eur) od 27.9.1998 do
zaplatenia vylúčil na samostatné konanie.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že uplatnený nárok pozostáva zo sumy 74 000,00 Sk, nevrátenej
zálohynazákladezmluvyč.98/33-01/01spolusúrokomzomeškania17,6%od27.9.1998dozaplatenia,
sumy 8 700,00 Sk zmluvnej pokuty podľa čl. III. zmluvy so 17,6% úrokom z omeškania od 27.9.1998 do
zaplatenia. Suma 70 859,00 Sk predstavuje súčet úrokov z omeškania vo výške 17,6% za oneskorené

zaplatenie poskytnutej zálohy, ktorú žalovaná mala zaplatiť do 26.9.1998 a splácala ju v omeškaní podľa
predloženej špecifikácie.

Z uvedeného je zrejmé, že suma 5 097,22 Eur nie je istinou, ale súčtom istiny a úrokov z omeškania
podľa predloženej špecifikácie.

Pokiaľ ide o námietku žalovanej o nedostatku aktívnej legitimácie spoločnosti RIVA, s.r.o. na
podanie žaloby, ktorou si žalobca uplatnil zaplatenie postúpenej pohľadávky s príslušenstvom, pretože
predmetnou pohľadávkou v čase podania žaloby nedisponoval, Krajský súd v Košiciach v odôvodnení
svojho zrušujúceho uznesenia uviedol nasledovné skutočnosti:

„Či účastník konania, ktorý má spôsobilosť byť účastníkom konania, má aktívnu legitimáciu, teda je
nositeľom hmotného práva, ktorého sa v konaní domáha, vyplynie z dokazovania v súdnom konaní,
pritom je potrebné skúmať, či žalobca bol nositeľom uplatneného hmotného práva v čase jeho
uplatnenia.“

Podľa § 154 ods.1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Základom spravodlivého rozhodovania je zistenie skutkového stavu veci, ktorý sa môže časom meniť,
preto treba stanoviť čas, ktorý je pre posudzovanie tohto stavu rozhodujúci a podľa citovaného

ustanovenia je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Rozhodujúcim pre rozhodnutie je okrem procesnoprávneho (skutkového) stavu i hmotnoprávny stav v
dobe, keď je rozhodnutie vyhlasované. Procesné ust. § 154 ods.1 O.s.p. však nič nezmenilo na tých
ustanoveniachhmotnéhopráva,ktoréotázkuvzniku,zmenyalebozánikuprávčizáväzkovviažukinému

okamžiku ako je vyhlásenie rozhodnutia (R 14/1975).

Otázku vzniku právneho vzťahu v prejednávanom prípade, a to zmluvy o postúpení pohľadávok, je
potrebné posudzovať k okamžiku jej uzatvorenia, nie vyhlásenia rozhodnutia. Na základe zistenéhoskutkového stavu rozhoduje súd aj podľa ust. § 154 ods.1 O.s.p. vo vzťahu k účastníkom, ktorí boli
nositeľmi uplatneného hmotného práva v čase jeho uplatnenia a u ktorých v priebehu konania došlo k
zmene.

Vzhľadomnauvedenéskutočnosti,odvolaniepovažovalodvolacísúdzadôvodnéanapadnutýrozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach opätovne vytýčil vo veci pojednávanie,

ktorého pojednávania sa zúčastnila len žalovaná v prítomnosti svojho právneho zástupcu, kým žalobca
opakovane niekoľkokrát žiadal o odročenie pojednávaní (t. j. 10. 12. 2013, 30. 01. 2014. 18. 03. 2013,
29. 05. 2014, 15. 07. 2014, 04. 09. 2014, 25. 03. 2013, 14. 04. 2015), pojednávaní sa ani nezúčastnil a
vo veci sa nevyjadril ani písomne (t. j. k zrušujúcemu uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Cob/73/2013 zo dňa 28. júna 2013 ani k písomnému vyjadreniu
žalovanej zo dňa 02. decembra 2013) a to napriek opakovaným výzvam.

V súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie, ktorú žalovaná namietala z dôvodu, že zmluva o
postúpení pohľadávok medzi spoločnosťami IMPERA, spol. s r. o. a RIVA, s. r. o. bola uzavretá skôr,
ako zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou TFG, a. s. a IMPERA, spol. s r. o., súd
poznamenáva,žepredmetnýnedostatokbolvroku2002odstránený,nakoľkoužvtomtosúdnomkonaní

súdomI.iII.stupňabolbranýzreteľnaustanovenie§154ods.1/O.s.p.,keďprerozsudokjerozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že ide o neodstrániteľný nedostatok konania, a
preto má súd žalobu zamietnuť, resp. vo veci konanie zastaviť, predmetné tvrdenie žalovanej považoval
žalobca za nesprávne, keďže nedostatok, ktorý existoval, bol odstránený.

Žalovaná, ako to vyplýva z vyjadrenia jej právneho zástupcu, žalobu žiadala v celom rozsahu zamietnuť
a to hlavne z nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a neexistencie pohľadávky žalobcu v čase jej
uplatnenia. Žalovaná od počiatku súdneho konania namietala aktívnu legitimáciu pôvodného žalobcu

spoločnostiRIVA,s.r.o.akoajzákonnosťpostúpeniapohľadávkyspoločnosťouTFG,a.s.naspoločnosť
IMPERA,spol.sr.o.Zdôraznila,žepôvodnýžalobcaspoločnosťRIVA,s.r.o.odvodzovalanadobudnutie
pohľadávky a tým aj aktívnu legitimáciu pre podanie žaloby zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretú
so spoločnosťou IMPERA, spol. s r. o. zo dňa 23. 2. 2000. V zmysle článku I tejto zmluvy postupca t.
j. IMPERA, spol. s r. o. postupuje dňom podpisu tejto zmluvy, postupníkovi, t. j. spoločnosti RIVA, s.

r. o. svoje pohľadávky. K podpisu a teda aj k postúpeniu pohľadávky v zmysle tejto zmluvy došlo 23.
2. 2000 a pôvodný žalobca RIVA, s. r. o. nadobudol pohľadávku dňa 23. 2. 2000. Žalovaná aj v tomto
štádiu konania tak, ako od počiatku súdneho konania, namietala, že pôvodný žalobca spoločnosť RIVA,
s. r. o. nemohla spornú uplatnenú pohľadávku nadobudnúť dňa 23. 2. 2000, postúpenú od spoločnosti
IMPERA, spol. s r. o., pretože spoločnosť IMPERA, spol. s r. o., dňa 23. 2. 2000, teda v čase postúpenia

pohľadávky, nedisponovala pohľadávkou, ktorá je predmetom sporu. Spoločnosť IMPERA, spol. s r. o.
nadobudlatútopohľadávkuaždňa24.2.2000nazákladezmluvyopostúpenípohľadávokodpôvodného
veriteľa žalovanej TRADE FINANCE GROUP, a. s. (TFG, a. s.). Zmluva o postúpení pohľadávok medzi
TFG, a. s. a IMPERA, spol. s r. o. je síce vyhotovená dňa 1. 2. 2000, avšak v zmysle článku I, tejto zmluvy
postupca TFG, a. s., postupuje dňom podpisu tejto zmluvy postupníkovi svoje pohľadávky, keď k podpisu

tejto zmluvy došlo nepochybne až dňa 24. 2. 2000, o čom svedčia doložky pravosti podpisov notára
JUDr. Vladimíra Gondu, Notárskeho úradu so sídlom v Banskej Bystrici, z ktorých vyplýva, že k podpisu
došlo v jeho prítomnosti dňa 24. 2. 2000. Spoločnosť IMPERA, spol. s r. o., teda nadobudla pohľadávku
až dňa 24. 2. 2000 a nemohla postúpiť pohľadávku spoločnosti RIVA, s. r. o. dňa 23. 2. 2000, keď ňou
ešte nedisponovala. Ako to ďalej vyplýva z vyjadrenia žalovanej, spoločnosť RIVA, s. r. o. - teda pôvodný

žalobca nemohol nadobudnúť a nenadobudol spornú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky,
uzavretou dňa 23. 2. 2000 so spoločnosťou IMPERA, spol. s r. o., pretože spoločnosť IMPERA, spol. s
r. o. dňa 23. 2. 2000 takúto pohľadávku nemala. Spoločnosť RIVA, s. r. o. teda v čase podania návrhu na
súd dňa 23. 4. 2001 nedisponovala uplatnenou pohľadávkou, ktorú odvodzuje od zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretú so spoločnosťou IMPERA, spol. s r. o. dňa 23. 2. 2000 a nemala aktívnu legitimáciu

napodaniežalobynasúd.NanámietkyžalovanejpôvodnýžalobcaRIVA,s.r.o.predložilnapojednávaní
dňa 19. 3. 2002 novú zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá bola predmetom sporu, uzavretú medzi
spoločnosťou IMPERA, spol. s r. o. a RIVA, s. r. o. zo dňa 7. 3. 2002 podpísanú postupcom dňa 12.
3. 2002. Týmto pôvodný žalobca spoločnosť RIVA, s. r. o. uznal opodstatnenosť námietok žalovanej,týkajúcich sa toho, že v čase podania návrhu, teda dňa 23. 4. 2001, nedisponoval pohľadávkou, ktorú
uplatnil v súdnom konaní. Vzhľadom k tomu uznal aj tú skutočnosť, že nebol aktívne legitimovaný na
uplatnenie nároku v tomto konaní. Keďže ide o neodstrániteľný nedostatok konania, súd mal jeho žalobu

zamietnuť a to aj z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou TFG, a. s.
a IMPERA, spol. s r. o., IMPERA, spol. s r. o. a spoločnosťou RIVA, s. r. o.

Súd sa okrem výsluchu žalovanej oboznámil aj s doteraz vykonaným dokazovaním a aj s poukazom na
odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ktorým rozhodnutím je prvostupňový súd viazaný,

tunajší súd sa v prvom rade zameral na aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní, ktorá
námietka bola opätovne žalovanou vznesená.

Podľa § 157 ods. 2/ O. s. p. ako je aj vyššie citované, súd v odôvodnení rozsudku uvedie podstatný
obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal

ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil.
Súd sa opätovne v predmetnom konaní zaoberal posúdením aktívnej legitimácie žalobcu, ktorá
povinnosť bola súdu uložená aj v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach. Súd teda je povinný
posúdiť aktívnu legitimáciu žalobcu z pohľadu, či žalobca bol nositeľom hmotného práva, ktorého sa v
konaní domáha. Je nepochybné z výsledkov dokazovania, že spoločnosť RIVA s . r. o., v čase podania

žaloby na súd, nedisponovala uplatnenou pohľadávkou, ktorú odvodzovala od zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej so spoločnosťou IMERA s. r. o., zo dňa 23. 02. 2000, a preto nebola aktívne
legitimovaná.

Vecná legitimácia, či už aktívna pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie

oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu
svedčí stav z hmotného práva teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)
alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o
ktorých sa v konaní rozhoduje. Podľa rozhodnutí NS SR (4Cdo 53/01), ktoré žalovaná predložila súdu,
ak by navrhovateľ nebol nositeľom subjektívneho práva, napr. neprináležalo by mu konkrétne právo

vymáhať si určitú sumu od žalovaného a napriek tomu takýto návrh podá, súd takýto návrh zamietne z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Ide o neodstrániteľný nedostatok a súd takúto žalobu,
po vykonaní dokazovania a zistení, že žalobca nie je nositeľom hmotného práva, ktorého sa v konaní
domáha, zamietne. Podľa ustálenej súdnej praxe, nie je možno nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
zhojiť, keď aktívnu legitimáciu účastník nemá pred podaním návrhu. Iná situácia nastáva, keď k zániku

aktívnej legitimácie dochádza po podaní návrhu súdu (zámena účastníkov atď.), o takýto prípad však
v tomto posudzovanom konaní nejde.

Súd z doteraz predložených dôkazov zistil, že žalobu podala spoločnosť RIVA, s. r. o., Tulská č. 53,
Banská Bystrica dňa 23. 4. 2001, ktorá odvodila nadobudnutie pohľadávky a tým aj aktívnu legitimáciu

pre podanie žaloby zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretú so spoločnosťou IMPERA, spol. s r. o.
zo dňa 23. 2. 2000. Spoločnosť IMPERA, spol. s r. o. nadobudla spornú pohľadávku až dňa 24. 2. 2000
nazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokodpôvodnéhoveriteľažalovanejTRADEFINANCEGROUP,
a. s.. Zmluva o postúpení pohľadávok medzi TFG, a. s. a IMPERA, spol. s r. o., aj keď bola vyhotovená
dňa 1. 2. 2000, k postúpeniu pohľadávky v zmysle článku I tejto zmluvy, postupca TFG, a. s. postupuje

pohľadávku len dňom podpisu tejto zmluvy postupníkovi, ku ktorému podpisu nepochybne došlo až dňa
24. 2. 2000, o čom svedčia doložky pravosti podpisov notára. Spoločnosť IMPERA, spol. s r. o. teda
nadobudla pohľadávku až dňa 24. 2. 2000 a preto ju nemohla postúpiť spoločnosti RIVA, s. r. o. dňa 23.
2. 2000. Z uvedeného je teda zrejmé, že pôvodný žalobca nemohol nadobudnúť a nenadobudol spornú
pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou dňa 23. 2. 2000 so spoločnosťou IMPERA,

spol. s r. o, pretože spoločnosť IMPERA, spol. s r. o. dňa 23. 2. 2000 takúto pohľadávku nemala.

Súd je toho názoru, že spoločnosť RIVA, s. r. o. v čase podania žaloby na súd dňa 23. 4. 2001
nedisponovala uplatnenou pohľadávkou, ktorú odvodzuje od Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretú
so spoločnosťou IMPERA, spol. s r. o. dňa 23. 2. 2000 a preto nemohla byť aktívne legitimovaná na

podanie žaloby na súd.

Súd žalobu žalobcu hlavne z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zamietol a tiež vychádzal z
odôvodnenia uznesenia NS SR, z ktorého vyplýva, že je potrebné zaoberať sa námietkami žalovanej,ktoré sa týkajú aktívnej legitimácie a existencie pohľadávky žalobcu v čase jej uplatnenia. Súd v zmysle
citovaného § 103 O. s. p. má povinnosť skúmať podmienky konania, v ktoromkoľvek jeho štádiu a je
povinný skúmať aj vecnú legitimáciu t. j. stav, vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je

subjektom práva či povinnosti, ktorá je predmetom konania. Jej nedostatok je dôvodom na zamietnutie
návrhu.

V danom prípade, keďže aktívna legitimácia účastníka konania patrí medzi neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, súd tento nedostatok v priebehu konania odstrániť nemôže a keďže takýto

podstatný nedostatok bráni ďalšiemu konaniu a rozhodovaniu vo veci, súd žalobu zamietol, keďže má
za to, že pokiaľ žalobca nebol od počiatku súdneho konania aktívne legitimovaný, tento nedostatok
nebolo možné následne zhojiť, ako o tom súd v pôvodnom rozhodnutí nesprávne rozhodol, keď ku
dňu vyhlásenia rozsudku vyslovil, že došlo k zhojeniu platnosti postúpenia pohľadávky a to platným
postúpením medzi spoločnosťou IMPERA, spol. s r. o. na spoločnosť RIVA, s. r. o. zo dňa 7. 3. 2002. Súd
rozhodol nesprávne, s poukazom na neodstrániteľné podmienky konania, keď odstránil aj pochybnosti

o aktívnej legitimácii žalobcu v predmetnom konaní a to následným zhojením, ktoré podmienky nie je
možné v priebehu konania odstrániť (t. j. rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 11. 2. 2003 - č. l. 167 spisu,
8. strana rozsudku, ods. 6 a rozsudok z 23. 2. 2006 - č. l. 275 spisu, 8. strana rozsudku, ods. 7).

V danom prípade pôvodný žalobca spoločnosť RIVA, s. r. o. odvodil nadobudnutie pohľadávky a tým aj

aktívnu legitimáciu pre podanie žaloby zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretú so spoločnosťou
IMPERA, spol. s r. o. zo dňa 23. 2. 2000. V zmysle článku I tejto zmluvy postupca t. j. IMPERA, spol. s
r. o. postupuje dňom podpisu tejto zmluvy postupníkovi t. j. spoločnosti RIVA, s. r. o. svoje pohľadávky,
k podpisu a teda aj k postúpeniu pohľadávky v zmysle tejto zmluvy došlo dňa 24. 2. 2000, teda pôvodný
žalobca RIVA, s. r. o. nemohol nadobudnúť pohľadávku dňa 23. 2. 2000 od spoločnosti IMPERA, spol.

s r. o., teda skôr, ako ju nadobudla spoločnosť IMPERA, spol. s r. o., keďže spoločnosť IMPERA, spol.
s r. o. dňa 23. 2. 2000 takúto pohľadávku ešte nemala. Preto spoločnosť RIVA, s. r. o. v čase podania
žaloby na súd, ako je aj vyššie uvedené, dňa 23. 4. 2001 nedisponovala uplatnenou pohľadávkou,
ktorú odvodzovala od zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej so spoločnosťou IMPERA, spol. s r.
o. zo dňa 23. 2. 2000 a preto nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby na súd. Ako to vyplýva z

následnej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7. 3. 2002, došlo medzi spoločnosťou IMPERA s. r.
o. k platnému postúpeniu pohľadávky na spoločnosť RIVA, s. r. o. t. j. po podaní predmetnej žaloby na
súd. Súd z uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keď žalobu
žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že súd
je viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach a právny názor súdu, ktorý rozhodoval v odvolaní je

pre prvostupňový súd záväzný a prvostupňový súd ho rešpektuje v celom rozsahu, keďže súd je viazaný
názorom odvolacieho súdu, tak pri posudzovaní otázok hmotného práva, ako aj pri aplikácii procesných
predpisov.

Súd sa ďalej nezaoberal meritom veci, nezaujal svoje stanovisko k úhrade uplatnenej pohľadávky, k

námietke premlčania, nároku žalobcu, prípadne započítacej námietke, ktorú si voči žalobcovi uplatnila
žalovaná a to z dôvodu, že vo veci je potrebné pre odlišné postoje účastníkov konania a rozpory
v tvrdeniach účastníkov konania, vykonať ďalšie rozsiahle dokazovanie, čo by bolo nehospodárne a
zbytočné, pokiaľ žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní a pre nedostatok aktívnej legitimácie
žalobcu nie je možné v konaní pokračovať, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,

čo je v konečnom dôsledku dôvodom pre zamietnutie žaloby. Vzhľadom na to, že už aj trovy konania
výrazne prevyšujú žalovanú istinu, súd do právoplatného rozhodnutia, čo do posúdenia aktívnej
legitimácie žalobcu ďalšie dokazovanie vo veci nevykonal a to aj z dôvodu hospodárnosti konania a
ďalšieho výrazného navyšovania trov konania a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

V súvislosti s návrhom žalobcu na zmenu účastníka súdneho konania na strane žalobcu, v súlade s §
92 ods. 2 a 3 O. s .p. ktorý návrh bol súdu doručený v deň a v hodinu pojednávania, súd uznesením na
pojednávaní rozhodol tak, že nepripustil zmenu účastníka na strane žalobcu, pretože predmetný návrh
neobsahoval listiny ktoré sú základným predpokladom na pripustenie zmeny účastníka, v zmysle § 92

ods. 2 a 3 O. s. p. a to absentoval súhlas nového účastníka na vstup do konania na strane žalobcu,
ako aj Zmluva o postúpení pohľadávky, z ktorej by vyplývalo, čo bolo predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávky, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky a pod. Naviac je potrebné opätovnezdôrazniť, že súd sa meritom veci bude následne zaoberať po tom, keď bude nepochybne preukázané,
kto v predmetnom konaní je vecne aktívne legitimovaný.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 151 ods. 3/ O. s. p., keď v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, alebo väčšieho počtu nárokov, uplatňovaných v konaní,
súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti vo veci samej. S poukazom
na citované ustanovenie, súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia
na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O. s. p.), uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2/ O. s.
p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolanie môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane

vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.