Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615204097
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8615204097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne: Z. H., nar. XX.XX.XXXX,
R. N. XXX/X, XXX XX K., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šofrankom, advokátom, Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 6C/147/2015 -
68 zo dňa 06.09.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že poplatok 215,75 Eur v bode 8. Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2011 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Žalovanej uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.544,75 Eur, do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu
100 % a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 152,50 Eur na účet Okresného
súdu Svidník.

2. V odôvodnení rozhodnutia citoval zákonné ustanovenia § 3, § 39, § 52, ods. 1 až 4, § 53 ods. 1
až 4, § 53 a ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1
ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a

o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 298 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej
len C.s.p.) a uviedol, že posudzovaný právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným a žalobkyňou
zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2011 je spotrebiteľským právnym
vzťahom, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Na základe žiadosti žalobkyne jej bola schválený úver
vo výške 1.500,- Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 70,01%. Žalovaná si okamžite započítala poplatok
vo výške 215,75 Eur. Uvedený poplatok vyplýval zo služby, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa
bodu 8.1 písm. a). Žiadaný úver bol tak hneď ponížený o sumu poplatku, aj napriek skutočnosti, že

spotrebiteľka takúto službu nevyužila, a ak ju nevyužije ani v budúcnosti, nemá nárok na vrátenie
sumy poplatku. Žalovaná tak získala prospech skôr ako spotrebiteľ a pritom ani službu neposkytla.
Už to samo o sebe spôsobovalo značnú materiálnu disproporciu, avšak žalovaná navyše obmedzila
prístup k tomuto právu zákazníkom, ktorí nemajú splatené minimálne prvé tri mesiace splátky, nie súdlhodobo práceneschopní alebo s nimi nebol skončený pracovný pomer. V ostatných prípadoch je
žiadosť spotrebiteľa posudzovaná svojvoľne veriteľom. Na základe uvedeného súd určil takúto zmluvnú
podmienky za neprijateľnú. V zmysle ust. § 53a Občianskeho zákonníka vyplýva pre dodávateľa

povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil
za neprijateľnú, alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného rozhodnutia.

3. Z tabuľky priemerných úrokových mier nových obchodov pri spotrebiteľských úveroch v apríli roku
2011 súd zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov, činil úrok 12,88% ročne.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že úroková miera dohodnutá medzi sporovými stranami
v zmluve o revolvingovom úvere viac ako päťnásobne, teda podstatne, prevyšovala obvyklú úrokovú
mieru, a preto bolo takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Poskytnutý úver bol teda z uvedeného dôvodu bezúročný. Súd prvej inštancie ďalej uviedol,
že zmluva o revolvingovom úvere nemá náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z., a to
konkrétne konečnú splatnosť a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Úver je preto aj z toho dôvodu bezúročný a
bez poplatkov.

4. Žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 1.284,25 Eur, z ktorého žalobkyňa zaplatila sumu spolu

3.829,- Eur. Bolo zrejmé, že žalobkyňa preplatila poskytnutý úver o sumu 2.544, 75 Eur, čím došlo na
strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu vo výške 2.544,75 Eur. Pokiaľ šlo o námietku premlčania
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú vzniesla žalovaná, ale bližšie neodôvodnila, túto
súd považoval za neodôvodnenú. Žalobkyňa poslednú splátku zaplatila dňa 14.10.2014, resp. až dňa
23.03.2015 a vzhľadom na podanie žaloby dňa 27.07.2015 nemohlo dôjsť k uplynutiu subjektívnej alebo

objektívnej premlčacej doby.

5. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p..
Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
súdnom poplatku rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa bola v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.
za) tohto zákona od platenia súdneho poplatku oslobodená a súd jej žalobe vyhovel, preto zaviazal
neúspešnú žalovanú zaplatiť súdny poplatok v sume 152,50 Eur.

II. Obsah odvolania žalovanej

1. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Napadla postup a rozhodnutie súdu,
nakoľko sa súd nezaoberal dohodou o poskytnutí služby ako celkom. V rozsudku sa totiž neuviedlo,
ako a či súd vôbec vyhodnotil obsah čl. 8 ods. 8.6 dohody o poskytnutí služby, ktorá nevzniká

podpisom zmluvy o revolvingovom úvere, ale samostatným podpisom, nachádzajúcim sa za čl. 8, ods.
8.6. Uzavretie dohody bolo dobrovoľné a teda jej neuzavretie nemá vplyv na vznik úverovej zmluvy.
Žalobkyňa nebola nútená k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, ani k dohode o poskytnutí služby.
Zo žiadneho ustanovenia regulujúceho spotrebiteľské vzťahy a ani z napadnutého rozsudku nevyplýva,
kedy by spotrebiteľ nemohol za zakúpenú službu zaplatiť vopred. Platenie ceny vopred nemôže byť

skutočnosťou, ktorá by spôsobovala neprijateľnosť alebo neplatnosť súdom označeného ustanovenia.
Súd rozhodol o povinnosti zaplatiť v prospech žalobkyne sumu 2.544,75 Eur z dôvodu, že poskytnutý
úver je bezúročný a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných
poplatkov, tvoriace jednu splátku, uvedené jednotlivo popri sebe. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi

konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Ustanovenia zákona č.
129/2010 Z. z. sú výsledkom implementácie smernice Rady 2008/48, preto je potrebné pri výklade
§ 9 ods. 2 písm. k), ktorý predstavuje v podstate požiadavku, aby sa v zmluve o úvere uvádzala
amortizačná tabuľka, vychádzať aj z jej ustanovení. Závery súdu sú preto v tomto ohľade v zjavnom
rozpore s vnútroštátnym právom, ale aj právom únijným. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva

aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť (č. 7, ods. 7.1
písm. g) zmluvných dojednaní). Základná úprava regulácie výšky úrokov pre úverovú zmluvu bola v
čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere uvedená v § 502 Obchodného zákonníka. Pre určenie,
aká výška úroku je prípustná, bolo rozhodujúce ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení kudňu 04.04.2011. Zákon neurčoval porovnávanie s úrokovými sadzbami bánk. V konaní nebol vykonaný
žiaden dôkaz, ktorý by vôbec umožnil postupovať podľa uvedeného ust., čiže súd nemal k neplatnosti
ani dospieť. Vzhľadom na uvedené, žalovaná navrhla rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a žalobu

zamietnuť, alebo, vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

2. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalobkyňa. Považovala za potrebné zvážiť povahu dohody o
poskytovaní služby a domyslieť jej účel, ak by mala byť úplne izolovaná od zmluvy o revolvingovom
úvere. Podmienka, ktorá je vopred predtlačená v zmluve, nie je nikdy individuálne dojednaná. Zmluva

o úvere, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, je v týchto častiach neplatná. Uviedla, že
v zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru a údaj o výške,
počte a termínoch splátok istiny a iných poplatkov, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Zmluvné dojednania žalovaného nepodpísala, ani sa s nimi neoboznámila. Povinnosť
uvádzaťdobutrvaniazmluvyatermínkonečnejsplatnostiúveruvyplývazčl.10ods.2písm.c)Smernice.
Vnútroštátna právna úprava len inak štylisticky vyjadruje požiadavku Smernice uvádzať v zmluve dĺžku

trvania zmluvy o úvere. Potrebu uvádzať v zmluve výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, je v súlade s čl. 10 ods. 2 písm. h) a j) Smernice. Zákon č. 129/2010 Z. z. pozná spotrebiteľské
úvery s amortizáciou istiny a úvery bez amortizácie istiny. Amortizačná tabuľka v nijakom prípade nepatrí
k povinným náležitostiam zmluvy. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

3. K vyjadreniu žalobcu podal repliku žalovaná. Uviedla, že predmetom dohody o poskytnutí služby
je samostatná služba v podobe záväzku veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok. Z právneho
hľadiska je preto predmetom plnenia právo dlžníka na splnenie uvedeného záväzku veriteľa. Dohoda
bola individuálne uzavretá, nešlo o predpoklad ani o podmienku vzniku zmluvy o úvere. Je osobitne

podpisovaná a graficky odlíšená od ostatného obsahu samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. V
rozsahu údajnej povinnosti rozpisovania splátok na časť istiny, úroky a iných poplatkov, ako aj tvrdenia,
že pripustením výkladu únijného práva by došlo k tvrdeniam contra legem, žalovaná odkázala na svoje
skoršie vyjadrenia. Ani Smernica 2008/48/ES, ktorá je sekundárnym aktom únijného práva, ktorý je
typický tým, že vo svojej podstate zaväzuje len členský štát povinnosťou prijať právnu úpravu, a ani

vnútroštátne právo nezakotvuje žiadne právo na rozpis splátky v zmluve. Spotrebiteľ má právo vyžiadať
si tzv. amortizačnú tabuľku., čo zodpovedá jeho právu, vyplývajúcemu z čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice.
Ak by zákonodarca sledoval, aby zmluva o úvere obsahovala rozpis splátky na časť istina, úrok a vo
vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava
práva spotrebiteľa vyžiadať si amortizačnú tabuľku, by nemala žiaden význam, nakoľko by tá už musela

byť obsiahnutá v zmluve. Vzhľadom na uvedené trvala žalovaná na požiadavke zamietnutia žaloby v
celom rozsahu.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p.,
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec

prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

2.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

3. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi sporovými stranami došlo dňa 04.04.2011 k uzatvoreniu zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (zmluva má názov Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/

Zmluva o revolvingovom úvere), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur.
Mesačná splátka (vrátane úrokov) bola 80,37,- Eur. Počet splátok bol určený na 42 splátok. Celková
čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 3.375,54 Eur. Ročná úroková sadzba úveru bola určená ako 70,01
%. Predpokladaná RPMN za úver bola určená ako 70,01%. Priemerná RPMN za úver bola v zmluveurčená ako 44,86 %. V zmluve bola ďalej uvedená poskytnutá čiastka revolvingu, a to 790,84 Eur,
celková čiastka revolvingu, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 1.928,88 Eur. Predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu bola určená ako 63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Z prehľadu

platieb ku Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je zrejme, že žalobkyňa žalovanej uhradila
celkovo 3.829,- Eur.

4. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2011 je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný

vystupoval v postavení dodávateľa, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Okrem aplikácie ustanoví Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
sa na predmetný vzťah budú aplikovať aj ďalšie predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľov.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že úroková sadzba bola v danom prípade dohodnutá vo výške 70,01 %
ročne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu
dobrých mravov (v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie

je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej
klauzuly (ustanovenie § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri
poskytovaní pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa

vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne však nie
viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto prevýšia priemer úrokov
na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska (http://
www.nbs.sk/_img/Documents/STATIST/US/urmn_uve_ap_arch.pdf) boli priemerné úrokové sadzby pri

nových úveroch s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov v apríli roku 2011, v sadzbe 12,88 %. Úroková sadzba
predmetného úveru je viac ako 5 - násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom
období. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za
užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym

predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda
o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav
pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v
čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore

s ustanovením § 53 odsek 1 OZ, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné
(V zmysle ustanovenia § 39 v spojení s ustanovením § 53 odsek 5 ).
6.Odvolacísúdďalejpoukazujenačlánok6odsek1smerniceRady93/13/EHSonekalýchpodmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné neuplatniť
nekalú podmienku, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne keď

určil, že v zmluve uvedená ročná úroková sadzba vo výške 70,01 % je v rozpore s dobrými mravmi a
z toho dôvodu je neplatná.
7. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy, presne definuje, aké náležitosti musí zmluva obsahovať. Konkrétne v § 9 ods. 2 písm. f)
a k) zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať

konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Základné,
zákonom predpísané náležitosti zmluvy o úvere, aj o revolvingovom úvere (ako suma, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov...) teda musia byť priamo obsahom takejto zmluvy (a nie iba
vyvodzované z ďalších k zmluve pridružených dokumentov), pričom priamo v zmluve musia byť uvedené
tak jasne, zrozumiteľne a jednoznačne, aby nebola žiadna a akákoľvek pochybnosť o tom, o ktorú

obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť. Uvedený nedostatok nemožno obhájiť ani tým, že v zmysle
uvedeného Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, v čl. 7 ods. 7.1, obsah zmluvy tvoria aj
prílohy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Za daného stavu je preto nevyhnutné úver považovať,v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, za bezúročný a bez
poplatkov.

8. V ďalšom rozsahu odvolací súd uvádza, že žalovaná zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa
04.04.2011, vnútila žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu,
a to dohodu o poskytnutí služby uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Teda ak chcela
žalobkyňa získať úver, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalovanou,
nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného

právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať o nedostatku vôle konajúcej osoby spotrebiteľa
vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným ako bol primárne vo sfére jej záujmu.

9. Zmluva vypracovaná žalovanou a predložená žalobkyni na podpis vzbudzuje zdanie ako keby jej
obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. Až v strede predtlače
formulára zmluvy je pod bodom 8 spomenutá ďalšia zmluva, a to „dohoda o poskytnutí služby“. V prípade

dvoch alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine by preto malo byť bežnou praxou a
zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaná
túto pluralitu právnych úkonov nezvýraznila dostatočným spôsobom, naopak vyvolal dojem ako keby
so žalobkyňou uzatvoril len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovanej v bežnej praxi a zvyklostiam
odporuje, a preto je v rozpore s dobrými mravmi.

10.Tak,akožalobkyňatvrdilavpriebehukonaniaažalovanýtvrdeniežalobkyneaninepopieral,žalovaná
si stiahla pri vyplatení sumy úveru žalobkyni odplatu vo výške 215,75 eur za službu v zmysle článku
8 ods. 8.1 dohody o poskytnutí služby. Touto službou žalovaný „nanútil“ žalobkyni možnosť požiadať
o odklad troch splátok. Žalovaná si odplatu vyúčtovala už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na

to, či žalobkyňa bude mať o takúto „službu“ záujem, alebo nie. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje
žalovanú na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť
tejto odplaty ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka
na vyplatenie schválených úverových prostriedkov, považuje odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v

neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Zároveň je táto zmluvná odmena neprimerane vysoká, keďže
jej suma dosahuje sumu 2 a pol splátky, pričom odložené môžu byť 3 splátky. Žalovaná nemala právo na
takúto odplatu a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku
žalobkyne na poskytnutie úveru. Žalovaná je povinná vydať túto započítanú pohľadávku vo výške 215,75
eur ako neoprávnené obohatenie na úkor žalobkyne.

11. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u
obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôvod o
existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou
na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo-

právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia
protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom
uznávaných dôvodov.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je dôvodné prijať záver, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 1.284,25 Eur, z ktoré žalobkyňa zaplatila sumu 3.829,- Eur.
Je zrejmé, že žalobkyňa preplatila poskytnutý úver o sumu 2.544,75 Eur, čím došlo na strane žalovanej k
bezdôvodnému obohateniu vo výške 2.544,75 Eur, v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka ako plnenie
prijaté bez právneho dôvodu.

13. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.
1, 2 C.s.p. ako vecne správne.

14. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že priznal úspešnej
žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

17. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).