Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. marec 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9Cb/25/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112224554
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2112224554.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: DAMIN s.r.o., Košická 9,

Levoča, IČO: 36 595 900, zastúpeného: JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, ul. ČSA 18, Brezno,
proti žalovanému: Euro MAX Slovakia, a.s., Ferka Urbánka 9, Trnava, IČO: 36 265 187, zastúpeného:
JUDr. Petrom Sopkom, advokátom, Paulínska 24, Trnava, o zaplatenie 88.590,42 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 87 741,50 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 0,05 % denne zo sumy 35 478,11 eur od 11. 02. 2011 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 22.11.2012, doručeným súdu dňa 28.11.2012 domáhal, aby súd
uložil žalovanému zaplatiť 88.590,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy
35.478,11 eur od 11.2.2011 až do zaplatenia titulom neuhradenia nájomného a taktiež sa domáhal, aby
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

Súd vo veci vydal dňa 3.1.2013 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 19Rob/61/2012-22,
ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas
odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol,
že nárok žalovaného neuznáva a rozporuje z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že bol oprávnený dať
pozemky v zmysle Zmlúv o podnájme zo dňa 31.03.2006 a zo dňa 30.09.2008 do podnájmu, nakoľko
nepredložil nájomnú zmluvu ani súhlas vlastníka pozemkov s podnájmom a že predmetné pozemky

nikdy neužíval, nedošlo k naplneniu dohodnutého účelu zmlúv zo dňa 31.3.2006 a 30.9.2008 (nedošlo k
výstavbe obchodného centra) a teda je v rozpore s dobrými mravmi a so zásadou poctivého obchodného
styku, ak si žalobca napriek tomu uplatňuje u žalovaného zaplatenie nájomného a úrokov z omeškania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného, svedkov, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a to so Zmluvou o podnájme zo dňa 31.03.2006, so Zmluvou o podnájme zo dňa
30.09.2008, s faktúrou č. 2008005, č. 2009001, č. 2009002, s inventarizáciou a uznaním záväzkov

zo dňa 26.01.2011, s Dohodou o ukončení Zmluvy o podnájme zo dňa 31.12.2009, so súhlasom
Palivá Bratislava a.s. s uzatvorením zmluvy o podnájme zo dňa 01.08.2005, so súhlasom Peris a.s.
s uzatvorením zmluvy o podnájme zo dňa 31.05.2007, s oznámením žalobcu zo dňa 15.10.2007,s oznámením žalovaného zo dňa 20.4.2009, s uznaním záväzku žalovaného zo dňa 20.4.2009, s
potvrdenímspoločnostiPerisa.s.zodňa21.10.2013,s9ksfotografiíazistiltentoskutkovýaprávnystav:

Dňa 31.03.2006 žalobca ako nájomca a žalovaný ako podnájomník uzatvorili Zmluvu o podnájme,
predmetom ktorej bol podnájom nehnuteľného majetku - pozemku vo výmere 9201 m2, par. č. XXXXX/X,
k. ú. R., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Bratislava
II. V článku III. bolo dojednané nájomné vo výške 100 Sk za m2 štvrťročne za každý, čo i len začatý
kalendárny štvrťrok, pričom v uvedenej cene neboli zahrnuté poplatky súvisiace s predmetom podnájmu,

za poskytnuté služby a DPH. Nájomca bude (len pre formálne účely účtovníctva) vystavovať faktúry.

Dňa 30.09.2008 žalobca ako nájomca a žalovaný ako podnájomník uzatvorili Zmluvu o podnájme,
predmetom ktorej bol od 01.01.2008 do 31.12.2008 podnájom nehnuteľného majetku - pozemkov parc.
č. XXXXX/X, XXXXX/XX zapísané na LV č. XXXX a pozemok parc. č. XXXXX/XX zapísaný na LV
č. XXXX, vedené Katastrálnym úradom v D., Správa katastra Bratislava II. Predmetom podnájmu od

01.01.2009 boli pozemky parc. č. XXXXX/X, XXXXX/XX zapísané na LV č. XXXX a pozemky parc. č.
XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XXzapísané na LV č. XXXX vedené Katastrálnym
úradom v Bratislave, Správa katastra Bratislava II, k. ú. R., spolu vo výmere 10.491 m2. V článku III. bolo
dojednané nájomné vo výške 200,- Sk za m2 štvrťročne za každý, čo i len začatý kalendárny štvrťrok
za predmet podnájmu podľa bodu 2.2. zmluvy a 6,65 eur za m2 za predmet podnájmu podľa bodu

2.3. zmluvy, pričom v uvedenej cene neboli zahrnuté poplatky súvisiace s predmetom podnájmu, za
poskytnuté služby a DPH. Nájomca bude (len pre formálne účely účtovníctva) vystavovať faktúry.

Z doloženej faktúry č. 2008005 vystavenej dňa 01.10.2008 splatnej 15.10.2008 vyplýva, že žalobca
fakturoval žalovanému nájomné za 4. štvrťrok 2008 v súlade so Zmluvou o podnájme zo dňa 30.09.2008

vo výške 1.260.686,00 Sk (41.847,10 eur).
Z doloženej faktúry č. 2009001 vystavenej dňa 02.01.2009, splatnej 15.01.2009 vyplýva, že žalobca
fakturoval žalovanému nájomné v súlade so Zmluvou o podnájme zo dňa 31.03.2006 za 1. štvrťrok 2009
vo výške 36.351,31 eur.

Z doloženej faktúry č. 2009002 vystavenej dňa 01.10.2009 splatnej 15.10.2009 vyplýva, že žalobca
fakturoval žalovanému nájomné za 1. štvrťrok 2009 v súlade so Zmluvou o podnájme zo dňa 30.09.2008
vo výške 83.020,53 eur.

Z inventarizácie a uznania záväzkov zo dňa 26.01.2011 súd zistil, že výška záväzkov žalovaného voči

žalobcovi k 31.12.2010 vrátane tých, ktoré sú predmetom konania, predstavovala sumu 433.897,- eur.

Z dohody o ukončení Zmluvy o podnájme zo dňa 31.12.2009 vyplýva, že účastníci sa dohodli, že
uplynutím dňa 31.12.2009 sa ukončujú Zmluvy o podnájme zo dňa 31.03.2006 a 30.09.2008. Z článku
III. tejto dohody zároveň vyplýva, že žalovaný ako podnájomník uznáva dlh čo do výšky a dôvodu voči

žalobcovi, ktorý k 31.12.2009 predstavuje sumu 447.152,38 eur za nezaplatené nájomné a to čo do
výšky a dôvodu.

Dňa 01.08.2005 PALIVÁ BRATISLAVA a.s. dali písomný súhlas žalobcovi s uzatvorením zmluvy o
podnájme medzi účastníkmi konania bez výhrad a tiež súhlas s vybudovaním prevádzkového areálu -

obchodného centra na predmetných nehnuteľnostiach.

Dňa 31.05.2007 Peris a.s. dala písomný súhlas žalobcovi s uzatvorením zmluvy o podnájme medzi
účastníkmi konania bez výhrad a tiež súhlas s vybudovaním prevádzkového areálu - obchodného centra
na predmetných nehnuteľnostiach.

Z oznámenia žalobcu zo dňa 15.10.2007 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že PALIVÁ
BRATISLAVA a.s. vložili pozemok parc. č. 15518/1 do základného imania dcérskej spoločnosti Peris a.s.
a Peris a.s. súhlasí bez výhrad so zmluvou a podnájme uzatvorenou medzi účastníkmi konania.

Zo žiadosti žalovaného zo dňa 20.4.2009 súd zistil, že žalovaný žiadal žalobcu o odpustenie úrokov z
omeškania z dlžných faktúr, neuhradené faktúry sú schopný uhradiť na základe priloženého splátkového
kalendára. Prosia o zohľadnenie súčasnej situácie na trhu, ktorá im nedovoľuje skrátiť toto obdobie.Z uznania záväzku žalovaného zo dňa 20.4.2009 súd zistil, že žalovaný uznáva svoj záväzok vyplývajúci
z faktúr č. 2008005, 2009001, 2009002 vo výške 135.478,11 eur. Svoj záväzok nesplnili z dôvodu
prechodného nedostatku finančných prostriedkov a pohľadávku uhradia v 5 mesačných splátkach po

27.000,- eur.

Z Potvrdenia spoločnosti Peris a.s. (čl. 62) vyplýva, že spolu s akciovou spoločnosťou Asset Real a.s.,
ako vlastníci uvedených pozemkov, tieto prenajímali žalobcovi, pričom nájomný vzťah vznikol na základe
zmluvy o nájme zo dňa 01.08.2005 uzatvorenej medzi žalobcom a pôvodným vlastníkom pozemkov,

akciovou spoločnosťou PALIVÁ BRATISLAVA a.s. a trval po celý čas trvania zmlúv o podnájme
uzatvorených medzi účastníkmi konania. Daná nájomná zmluva výslovne umožňovala dať uvedené
nehnuteľnosti do podnájmu a žiadnym spôsobom neobmedzovala nájomcu v práve dať prenajaté
nehnuteľnosti do podnájmu.

Na pojednávaní dňa 17.7.2013 právna zástupkyňa žalobcu žiadala žalovaného zaviazať zaplatiť

pohľadávku vo výške 88.590,42 eur s dohodnutým 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy
35.478,11 eur od 11.2.2011 do zaplatenia, a to titulom nezaplateného nájomného v súlade s
uzatvorenými zmluvami o podnájme dňa 31.3.2006 a 30.9.2008. Istina pozostáva z úrokov z omeškania
uplatneného predloženými faktúrami a zostatku istiny 35.478,11 eur ako nájomné z predloženej faktúry.
Pokiaľ ide k namietaným skutočnostiam v podanom odpore, všetky tvrdenia uvádzané žalobcom

považuje za účelové, žalobca sa viackrát snažil so žalovaným dohodnúť aj mimosúdne, navrhoval
aj splátkový kalendár. Záväzok tým pádom uznal, súdu predložila aj samotné uznanie záväzku. Ak
namieta, že žalobca nemal oprávnenie dať pozemky do podnájmu, toto oprávnenie trvalo počas celej
účinnostinájomnýchzmlúv,žalobcatodeklarovalprisamotnomuzavretízmlúvvčl.2.4a2.5vzmluvách.
Žalovaný nikdy počas trvania zmluvného vzťahu nerozporoval, že by nájomca nebol oprávnený dať

pozemky do podnájmu, čiastočne aj v zmysle zmlúv plnil. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že pozemky, ktoré mal
v podnájme, žalovaný neužíval a nedošlo k naplneniu účelu zmluvy, považuje to za účelové a nemá
to vplyv na povinnosť žalovaného plniť si záväzky. Žalovaný mal prístup k pozemkom, poukazuje na
čl. 6 zmluvy o podnájme, z ktorého vyplýva právo prechodu a prejazdu cez pozemky. Táto skutočnosť
počas trvania zmluvného vzťahu namietaná nebola, žalovaný podľa zmluvy plnil a nájomné sčasti riadne

platil, porušovanie svojej povinnosti riadne platiť ospravedlňoval prechodným nedostatkom finančných
prostriedkov a pokiaľ aj žalobca nepostavil na pozemkoch objekty, ktoré mal v úmysle postaviť podľa
jeho podnikateľského zámeru, je to jeho riziko a nemá to vplyv na plnenie si jeho povinnosti zo zmlúv o
podnájme. Žalovaný pozemky užíval, pripravoval na stavbu, klčoval ich.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 17.7.2013 uviedla, že žalobca nepreukázal súdu
platnú nájomnú zmluvu uzavretú s žalovaným, ani súhlas vlastníkov pozemkov s podnájmom. Žalovaný
trvá na tom, že pozemky dispozične neužíval, tieto sa nachádzali v oplotenom a uzamknutom areáli, ku
ktorýmnemalžalovanýprístup,keďžemužalobcomneboliodovzdanékľúčeodobjektu.Tátoskutočnosť
sa zohľadňovala pri mimosúdnych rokovaniach, žalovaný bol na pozemkoch, ale vždy musel dopredu

nahlásiťapožiadaťoprístup.Podstatnýmináležitosťamizmluvyonájmejeprenechaniepredmetunájmu
alebo podnájmu do dočasného užívania a to neobmedzeného a vzhľadom, že táto podstatná náležitosť
nebola dodržaná, žalovaný má za to že nárok uplatnený ako pohľadávka nájomného predstavuje výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi.

Na pojednávaní dňa 13.11.2013 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pokiaľ ide o vznesenú námietku
premlčania bližšie špecifikovanú v písomnom podaní žalovaného zo dňa 11.11.2013, jedná sa o úroky z
omeškania k istine, ktorú žalovaný uznal v rámci dohody o ukončení zmluvy o podnájme dňa 31.12.2009,
mázatoatovyplývaajzozákona,žeúrokysúpríslušenstvompohľadávky,ktorésledujútútopohľadávku
atedadošlovzmysle§407Obchodnéhozákonníkakvznikunovejštvorročnejlehotyoddátumuuznania

dlhu, tak taktiež príslušenstvo tejto nepremlčanej pohľadávky nie je premlčané. Pokiaľ ide o uznanie,
na ktoré poukázala, ide o uznanie obsiahnuté v článku 3 tejto dohody, kde k 31.12.2009 mal dlh na
nájomnom predstavovať 447.152,38 eur. Pokiaľ ide o súpis zostatkov neuhradených faktúr, v ňom sa
uvádza aj číslo faktúr 2008005, 2009002, 2009001, ktoré sú predmetom žalobného nároku, pričom toto
uznanie sa malo týkať aj iných faktúr, pričom malo ísť o pohľadávky z tohto istého podnájomného vzťahu

s tým, že ani tie nie všetky sú hradené a sú predmetom už začatého konania na tunajšom súde, pričom
na tento listinný doklad toto uznanie odkazuje spôsobom, ktorý vysvetľuje. Žalovaný uznal pohľadávky z
troch faktúr, ktoré sa týkali tohto konania týmto prejavom a keď spísal aj tie ostatné pohľadávky, súčet bol
364.131,85 eur, pričom následne, keď žalobca obdržal súpis týchto pohľadávok, jedná sa o súpis, ktorýsa nachádza v spise na č.l. 18, tak reagoval naň podaním, ktoré sa nachádza na č.l. 17, kde uviedol,
že opomenul žalovaný zahrnúť do tohto súpisu aj pohľadávku z nezaplatenej faktúry č. 2009004 a celá
suma dlhu nájmu predstavuje sumu 447.152,38 eur, to sa následne stalo predmetom uznania dlhu v

dohode o ukončení zmluvného vzťahu. Listiny, na ktoré poukázala, neboli súčasťou dohody, boli len
podkladom na spísanie dohody a v nej obsiahnutého uznania. Má tým na mysli, že pokiaľ ide o uvedenie
dlhu, resp. jeho výšky v uznaní, zmluvným stranám bolo zrejmé o aký konkrétny dlh sa jedná, čiže, že
jeho súčasťou bola aj pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania. Dohodu zo dňa 31.12.2009 za
nájomcu podpísal konateľ, bol to pán A., a za žalovaného to mali byť dvaja členovia predstavenstva

uvedení v označení. Následne po ukončení zmluvného vzťahu zo súpisu podlžností voči žalobcovi,
ktoré zasielal sám žalovaný, je evidentné, že vedel o konkrétnych záväzkoch zo žalovaných istín a
príslušenstve, a keďže námietku premlčania bola vznesená voči úrokom k jednej istine a to vo vzťahu
k faktúre z roku 2008, úrok je príslušenstvo k hlavnej istine, ktorá bola uznaná, čo doposiaľ odporca
ani nenamietal. Na uznanie dlhu z 20.4.2009, kde sú uvedené presne tri faktúry, ktoré sú predmetom
konania, poukazuje len podporne, sú si vedomí toho, že došlo k riadnemu uznaniu dlhu v dohode o

ukončení zmluvy, aj na súpis zostatkov faktúr a inventarizáciu poukazuje podporne, z čoho je evidentné,
že v sume 447.152,38 eur je aj pohľadávka, ktorá je predmetom konania.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 13.11.2013 uviedla, že má za to, že uznanie dlhu
nie je dostatočne určité, keďže z neho nie je zrejmé, dlh z akých faktúr bol uznaný, teda či sa toto

uznanie vzťahuje aj na pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, teda či sa vzťahuje aj na dlžné
nájomné za žalované obdobie v tejto prejednávanej veci. Takéto uznanie nemôže založiť plynutie novej
premlčacej doby, pokiaľ ide o argumentáciu protistrany o tom, že žalovaný zasielal súpis pohľadávok,
tento súpis vyhotovovala účtovná kancelária, pričom odporca eviduje v účtovníctve aj faktúry premlčané,
ktoré rozporuje práve vznesenou námietkou premlčania, ale aj z iných dôvodov. Pokiaľ ide o predložené

uznanie zo dňa 20.4.2009, osoba, ktorá uznanie vystavila - X.. S. F., ako člen predstavenstva, nie je
oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne, zároveň v uznaní dlhu absentuje popis právneho
dôvodu. Pokiaľ ide o predloženú inventarizáciu záväzkov a uznanie záväzku zo dňa 26.1.2011, ide o
doklad, na ktorý poukazovala aj protistrana, je vyhotovovaný účtovnou kanceláriou. Hlavný argument
žalovaného, pre ktorý nesúhlasí s návrhom, je ten, že priestor nevyužíval a ani nemal možnosť ho

využívať, v prípade potreby navrhuje vykonať výsluch členmi predstavenstva, ktorí by sa k tomu vedeli
bližšie vyjadriť. Žalovaný nepodnikol žiadne kroky v súvislosti s tvrdeným umožnením neobmedzeného
užívania predmetu nájmu, on mu bol umožnený na užívanie, ale nie v neobmedzenom rozsahu,
toto bol dôvod na ukončenie zmluvného vzťahu s tým, že dôvod, pre ktorý nesúhlasí s podaným
návrhom a to v časti uplatnenej pohľadávky vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke z dôvodu pre rozpor

s poctivým obchodným stykom. Žalovaný sa pokúšal opakovane kontaktovať žalobcu za účelom
ukončenia zmluvného vzťahu dohodou, s tým, že zmluvný vzťah bol určený na značne dlhú dobu s
výpovednou dobou na 12 mesiacov, podarilo sa mu to až v súvislosti s dohodou o ukončení.

Na pojednávaní dňa 22.10.2014 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že čo sa týka namietaného,

že žalovaný nemal možnosť užívať predmetné priestory, tak žalovaný nemôže poukazovať na to, že
to, že si žalobca uplatnil svoje právo na nájomné z platného podnájomného vzťahu, je v rozpore s
dobrými mravmi na tom základe, že predmet podnájmu nemohol žalovaný užívať a to z dôvodu, že
na takéto okolnosti pamätá zákon, kde v ust. § 674 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) sa uvádza,
ak nemôže nájomca užívať prenajatú vec, z dôvodov uvedených v § 673 OZ iba obmedzene, má

nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného a nárok na zľavu z nájomného sa musí uplatniť u
prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Toto právo nevyužil žalovaný a okrem danej skutočnosti nikdy
ani žalobcovi nenamietal, že nemôže užívať prenajatú vec, nikdy sa nesťažoval, a to, že prestal v
lehotách splatnosti platiť, odôvodňoval svojou zlou platobnou neschopnosťou. Okrem týchto ustanovení
OZ mal možnosť obidve podnájomné zmluvy vypovedať a to podľa článku V.5.1.4 zmluvy. Čo sa týka

účelu podnájmu, účel podnájmu bol užívať ho na prevádzku organizačnej jednotky, vrátane výstavby
obchodného centra a v druhej podnájomnej zmluve, bolo vybudovanie zariadenia staveniska a dočasnej
staveniskovej komunikácie. Zdôraznila, že žalovaný tvrdí, že nemohol užívať, a sú to účelové tvrdenia
a ani to nepreukázal a mal možnosti. Nakoniec k zániku zmluvy došlo, ale z dôvodu toho, že sa
dohodli vzájomne žalovaný a žalobca, bol to dôvod ten aj čo prezentoval, že sa dostal žalovaný do

určitej platobnej neschopnosti a zároveň v súvislosti s ukončením tohto nájomného vzťahu aj uznal
svoj záväzok z titulu nezaplateného dlhovaného nájomného v celkovej výške 447.152,38 Eur. Má za
to, že dôležitá je dohoda o ukončení zmluvy o podnájme, kde žalovaný uznal dlh na nájomnom v takej
výške, nakoniec poukazujem na ust. § 323 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), podľa ktoréhoobsah úkonu uznania dlhu sa na rozdiel od občianskoprávnej úpravy nevyžaduje určenie výšky, ani
právneho dôvodu, ktorý sa uznáva, stačí ak bude z obsahu úkonu uznania bezpečne identifikovateľný
tento dlh alebo záväzok, z ktorého dlh vznikol. Čo sa týka námietky toho, že uznanie záväzku zo dňa

20.04.2009 podpísal p. Ing. S. F. nemá právny význam a to z dôvodu, že bola platne ukončená zmluva
o podnájme, ktorej súčasťou je uznanie dlhu voči žalobcovi, ktorý je v časti III. Bod. 3.1 špecifikovaný
výškou aj dôvodom, že to je nezaplatené nájomné. Dokonca v bode 3.2 sa žalovaný zaviazal tento
dlh uhradiť bez zbytočného odkladu. Podstatná je dohoda z 31.12.2009. Žalovaný nedosiahol to, aby
mu bolo vydané stavebné povolanie, mal tam stavať veľké obchodné centrum a z tých dôvodov len

daný priestor klčoval, pripravoval si na takéto užívanie, ale keďže mu takéto stavebné povolenie nebolo
vydané, prestal platiť v lehotách aj nájomné a došlo k ukončeniu nájomného vzťahu. Žalovaný prevzal
jednotlivé faktúry, kde je jasne uvedené za aké obdobie je fakturované nájomné a z ktorej podnájomnej
zmluvy, čiže tieto faktúry a sumy na nich sú presne špecifikované a boli zahrnuté do súpisu pohľadávok,
ktoré si odsúhlasovali žalobca a žalovaný postupne a ktoré boli podporným podkladom ku konečnému
uznaniu dlhu a k ukončeniu nájomného vzťahu.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 22.10.2014 uviedol, že je síce pravdou, že právo na
zaplatenie úrokov z omeškania je akcesorickým vzťahom vo vzťahu k istine, súčasne však platí, o čom
jestvuje aj početná súdna judikatúra, podľa ktorej úroky z omeškania vznikajú za každý jednotlivý deň
samostatne a premlčujú sa v 4-ročnej premlčacej dobe. Pokiaľ ide o neuplatnenie si nároku na zľavu z

nájomného resp. výpovede zo zmluvy o podnájme, uvedené je len právom nájomcu, ktorého nevyužitím
nie je dotknuté právo nájomcu, t.j. žalovaného namietať uplatňovaný nárok v súdnom konaní pre rozpor
s poctivým obchodným stykom.

Na pojednávaní dňa 3.2.2016 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaná suma 88.590,42 eur je

súčtom nezaplatených úrokov z omeškania za jednotlivé faktúry a časť je nájomné vo výške 35 478,11
eur ako zostatok nezaplatenej faktúry zo dňa 01. 04. 2009 a úroky z omeškania sú vyčíslené len zo
sumy nezaplateného nájomného. Istina bola uznaná 31. 12. 2009 a úroky sledujú túto istinu, má za to,
že ani úroky z omeškania nie sú premlčané, nakoľko tie sledujú istinu, žaloba bola podaná 22. 11. 2012,
uznanie dlhu bolo uskutočnené písomne 31. 12. 2009, pričom 4 ročná premlčacia doba uplynula 31.

12. 2013, ešte aj po uznaní dlhu žalovaný plnil, plnil ho v častiach. Poukázala aj na ustanovenie § 407
ods. 3 ObZ, z celej sumy uznaného dlhu sa odpočítali sumy, ktoré žalovaný plnil v r. 2010 a v r. 2011
a zostávajúca dlhovaná suma je tak žalovaná v štyroch prebiehajúcich súdnych konaniach. Predložila
súdu dôkaz o tom, že žalovaný platil v r. 2011 a v r. 2010, čo bolo dokladané aj do ostatných súdnych
sporov. Čo sa týka úrokov, ktoré žaluje, tie istiny bolizaplatené ešte do dňa podania žaloby, ale opozdene

a preto úroky z omeškania sú počítané z týchto opozdene zaplatených istín, odo dňa, kedy mali byť
zaplatené do dňa, kedy boli zaplatené opozdene a to v súlade s podnájomnými zmluvami bodom 3.6..

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 3.2.2016 uviedol, že uplatnený nárok považuje za
premlčaný v rozsahu, v ktorom bola táto námietka vznesená predchádzajúcim právnym zástupcom, z

dôvodu, že úroky z omeškania sa premlčujú samostatne, za každý deň, ktorý vznikli. Pokiaľ žalobkyňa
tvrdí, že samotné čiastočné plnenie istiny má byť súčasne uznaní záväzku žalovaného, k tomuto
uvádzame, že ObZ čiastočné plnenie považuje za uznanie záväzku len v tom prípade, ak s prihliadnutím
na všetky okolnosti možno usudzovať, že sa uznáva aj zvyšok záväzku. Podľa nášho názoru takéto
skutočnosti neboli ani dokazované, ani tvrdené, preto považujeme argumentáciu v tomto smere za

účelovú. Uznanie záväzku obsiahnuté v dohode o ukončení oboch podnájomných zmlúv zo dňa 31. 12.
2009 považujeme za neplatné z dôvodu jeho neurčitosti, nakoľko určitosť právneho úkonu je základným
atribútom pre jeho platnosť. Z uznania záväzku obsiahnutého v tejto dohode nie je zrejmé a určiteľné,
aký dlh je uznávaný vo vzťahu ku ktorej konkrétnej podnájomnej zmluve, súhrnné uvedenie záväzku
považujeme za nedostatočné. Nebolo preukázané, že nájomca - žalobca bol oprávnený prenechať

pozemky do podnájmu žalovaného, nakoľko doposiaľ nebola predložená zmluva medzi žalobcom ako
nájomcom a pôvodným vlastníkom prenajatých pozemkov ako prenajímateľom. Taktiež zotrvávame
na tvrdení, že účel podnájomných zmlúv nebol naplnený, pretože k pozemkom nebol zabezpečený
riadny prístup, aký bol možné z takejto zmluvy očakávať, prístup k pozemkom bol možný len cez
chýbajúce časti oplotenia, bez riadnej spevnenej komunikácie vedúcej k takýmto pozemkom, ktorá by

vyhovovala aj vjazdu nákladnýchvozidiel a pracovných strojov, na túto skutočnosť bol žalobca viackrát
ústne upozornení, napriek tomu však k náprave nedošlo. Vzhľadom na neúčasť žalovaného na tomto
pojednávaní navrhuje, aby si súd pripojil ako listinný dôkaz výpoveď X.. N. O. a Ing. S. F., zo súvisiacich
konaní na tomto súde.Na otázku sudkyne ako žalovaný namietal nemožnosť prístupu k pozemku, právny zástupca žalovaného
odpovedal: je pravdou, že na prenajatých pozemkoch sa vykonávali čiastočné úpravy, spočívajúce

najmä v klčovaní stromov, krovín, geologické prieskumy, na tento účel však nebolo potrebné zabezpečiť
vjazd žiadnych väčších strojov ani motorových vozidiel. Po tejto úvodnej fáze však už táto potreba
vyvstala a napriek viacerým upozorneniam zo strany žalovaného, im takýto prístup zabezpečený nebol.
Pán X.. O. namietal jednak sám a jednak jeho splnomocnený zamestnanci ústnou formou, ako dôkaz
je výpoveď štatutárnych zástupcov žalovaného. Faktúry nenamietali. Dôvodom nezaplatenia bola len tá

možnosť užívania pozemkov. O tom, že požiadali o zľavu z nájomného neviem presne uviesť, je to len
právo, nie je to povinnosť. Výsledkom vzájomných sporov bolo podpísanie dohody o ukončení oboch
podnájomných zmlúv ku koncu roka 2009.

Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na konanie tohto súdu 23Cb/71/2013, kde vypovedal štatutárny
zástupca žalovaného, na ktorú výpoveď poukázal sám právny zástupca žalovaného a kde v tejto

výpovedi X.. O. nehovoril pravdu pred súdom a zavádzal súd, nakoľko tvrdil, že daný prenajatý areál bol
zamknutý, tú skutočnosť, že sa dožadovali užívania prenajatých pozemkov nevedel nijako preukázať,
tvrdil, že telefonicky sa ktosi dotazoval užívania, pričom nevedel uviesť, kto telefonoval ani komu
telefonoval, boli to zavádzajúce údaje, nakoniec pri svojej výpovedi priznal, že na danom pozemku
vykonávali klčovanie, sondáž, podľa neho v 2-3 prípadoch sa dostali na pozemok, 5-6 krát sa dostali, čo

všaknevedelžiadnymdôkazompreukázať.Poukázalanalistinuzodňa20.04.2009,kdežalovanýžiada
o splátkový kalendár dlhovaných súm z titulu nezaplateného nájmu a poukazuje na súčasnú situáciu
na trhu, zároveň žiada o odpustenie úrokov z omeškania. Túto žiadosť podal pár mesiacov pred tým,
ako uznal celý dlh z nájmu, je to listina, je to písomná žiadosť, pričom je zaujímavé, že tvrdí, že sa
dožadoval užívania pozemkov len telefonicky, pričom písomne dal žiadosť, kde odôvodnil neplatenie

nájomného súčasnou situáciou na trhu, žiadal splátkový kalendár a odpustenie úrokov, máme za to,
že žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno, že dlh v čase uznania neexistoval, nakoľko v zmysle §
323 ObZ s ohľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky ani žalobca nemusí preukazovať
vznik a predpoklady žalobného nároku a je naopak na žalovanom, aby preukázal, že záväzok v dobe
uznania dlhu netrval alebo zanikol. Okrem toho, že neuplatnil si ani zľavu z nájmu v zmysle § 673-675

OZ, neuplatnil si ani výpoveď v zmysle podnájomnej zmluvy podľa bodu 5.1.4., kde mal možnosť, pokiaľ
jeho tvrdenie by bolo pravdivé, vypovedať podnájom, pokiaľ predmet nájmu nebol spôsobilý na riadne
užívanie a to s účinnosťou od prvého dňa nasledujúceho mesiaca. Už aj z toho vyplýva, že tvrdenie
žalovaného, že neplatil nájomné z dôvodu nemožnosti užívania je len účelové a nedokázané.

Z výpovede svedka JUDr. W. J., predsedu predstavenstva PALIVÁ BRATISLAVA a.s., vyplýva, že
spoločnosť Damin mohla dať prenajaté pozemky do podnájmu komukoľvek, mala na to písomný súhlas
vlastníka - PALIVÁ BRATISLAVA a.s. , čo sa týka konkrétne aj spoločnosti Euro Max Slovakia. Svedok
vie, že žalovaný tam robil len prípravné práce na stavbu a tieto neskôr zastavil z dôvodu, ktorý mu raz
pán O. spomenul, že majú finančné problémy. Pozemky sú čiastočne oplotené a v častiach chýbal plot

a brány, ktoré viedli na tieto pozemky, neboli zamknuté. Bola tam asfaltová cestná komunikácia, a teda
je tam stále, cez ktorú sa na tieto pozemky dalo dostať aj motorovými vozidlami. Na tieto pozemky sa
nedá vstupovať cez vrátnicu, vrátnica sa nachádza v inej časti areálu. Podpísal súhlas s uzatvorením
zmluvy o podnájme zo dňa 01.08.2005 (na č.l. 54 súdneho spisu). Tiež podpísal súhlas s uzatvorením
zmluvy o podnájme zo dňa 31.05.2007 (na č.l. 55 súdneho spisu). Cez vrátnicu sa nedá prejsť z toho

dôvodu, že areál je rozdelený na tri časti, ktoré sú oplotené, tá prvá časť, v ktorej sa nachádza aj vrátnica,
je úplne na pravej strane, prenajaté pozemky boli na ľavej strane, čiže medzi vrátnicou a prenajatými
pozemkami boli dva ploty, na tieto prenajaté pozemky sa vstupovalo výlučne z vonkajšej časti, nie z
areálu, najmä z Tučkovej ulice. Prístup na vrátnicu bol z Prievozskej ulice. Žalovaný mohol prísť na
pozemkyvpodnájmelenzTučkovejulice,vôbecnemuselísťokolovrátnice,anivlastnenemohol,leboby

sa musel vrátiť späť. V druhej výpovedi svedok uviedol, že spoločnosť Damin pozná, z dôvodu, že bol to
ich nájomca, už však nie je. Palivá, a. s. boli zlikvidované v r. 2009-2010. Spoločnosť Palivá Bratislava a.
s., bola vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o podnájme účastníkov konania. Damin
s. r. o. mali s Palivá, a. s. uzavretú písomnú zmluvu o nájme predmetných nehnuteľností. V zmluvách
bolo priamo ustanovenie, že nájomca môže časť alebo celé prenajaté pozemky dať do prenájmu tretím

osobám. Navyše Damin, s. r. o. požiadali o písomný súhlas so zmluvou o podnájme s Euro Max, tento
súhlassamozrejmeudelili,ajkeďtoboloduplicitné.Vzmysleoznámenianačl.56spisuPaliváBratislava
a.s. vložila pozemok par. 15581/1 do základného imania dcérskej spoločnosti Peris, a. s., bolo tam i
viacej parciel a on bol predsedom predstavenstva aj spol. Peris, a. s. a ním aj v súčasnosti je. Aj za tútoakciovú spoločnosť dal súhlas k podnájmu. Nevie presne, o aké pozemky išlo, ktoré mal Euro Max v
podnájme, všetky pozemky, ktoré mal prenajaté Damin, s. r. o. boli voľne prístupné, tak z toho vyplýva,
že čo mal v podnájme Euro Max, dalo sa tam pristupovať voľne bez obmedzení. Vie, že sa na týchto

pozemkoch pohybovali ľudia a nejaké stroje, ale nevie, do akej miery ich Euro Max využíval alebo čo
tam robili. V r. 2006 bol predseda predstavenstva Palivá, a. s. a vzápätí aj Peris, a. s. a všetko, čo uviedol
sa týka aj podnájomnej zmluvy z roku 2006. Prístup bol z Prievozskej ulice, to je hlavná štvorprúdová
cesta, z tej sa dalo odbočiť na Tučkovu ulicu a prístup bol bránkou priamo z Prievozskej ulice alebo
sa dalo na tie pozemky vojsť aj autami, pretože tam chýbala časť oplotenia z Tučkovej ulice. Prístup

z Prievozskej ulice nebol osadený bránou a uzamknutý, pretože tam chodili odpočítavať vodu vodári
a navyše sa tá bránka nedala ani zamknúť, nebol tam funkčný zámok. Celý pozemok bol dostatočne
pevný na to, aby tam mohli jazdiť autá, prechod bol v jednej rovine, nebol tam problém prejsť. Tučková
ulica je priamo na ich pozemkoch.

Svedok X.. S. J., bol podpredsedom predstavenstva Palivá Bratislava, a. s. Potvrdil vo výpovedi, že

medzi PALIVÁ BRATISLAVA, a. s. a Damin s. r. o. bola uzavretá nájomná zmluva o prenájme pozemkov.
Dal súhlas k tomu, aby spoločnosť Damin dala tieto pozemky do podnájmu a to buď časť alebo aj celok,
bolo to aj v zmluve. Medzi Damin a Palivami bol aj iný vzťah a pozemky boli prenajatého dlhodobo.
Išlo o dlhodobý nájom, preto sa to týkalo podnájomných zmlúv v r. 2006,2008 a zaväzovala aj právnych
nástupcov. Tieto pozemky boli z časti areálu ako bola železničná vlečka oplotené, zo strany Tučkovej

ulice nebol udržiavaný plot, nebola tam brána, ale bol tam plot, ktorý bol čiastočne odstránený, bola
aj šachta vodárenská, kam chodili vodári odpočítavať vodu a my sme tam chodili so strojmi, keď nás
mesto vyzvalo, aby sme očistili alebo vyzbierali odpad, ktorý tam nahádzali. Vie, že tam Euro Max
chodil, keď niekedy išiel skontrolovať areál, videl tam vozidlá aj pracovníkov - robotníkov, že tam robili
nejaké práce na odstraňovaní stromov, kríkov a vykonávali tam nejaké práce, ktoré neskúmal. Videl ich

viackrát. Vedel, že to má niekto v užívaní, tak to neskúmal, mali na to právo. Prístup z Tučkovej ulice
bola asfaltová komunikácia a potom bol vjazd dole, kde mohli prejsť aj stroje. Vrátnica bola priamo v
administratívnej budove, teda niekde inde, medzi administratívnou budovou a predmetnými pozemkami
bol plot a železničná vlečka. Medzi administratívnou budovou a vlečkou bola aj iná plocha, na ktorej boli
aj iné stavby, vstup na predmetné pozemky zo strany vrátnice nebol možný. Vstup bol cez Prievozskú

a Tučkovú.

Svedkyňa K. H. uviedla, že v r. 2006-2008 pracovala v PALIVÁCH BRATISLAVA a.s. ako obchodná a
prevádzková riaditeľka. Vedela o tom, že PALIVÁ prenajali spoločnosti Damin pozemky, s tým, že tam
bola možnosť podnájmu predmetných nehnuteľností všeobecne. Nevedela však, že zmluva o podnájme

bola uzavretá konkrétne s Euro Max. Je to areál, kde je 40 ročný plot, brána je tam, ale nie je uzamknutá.
Mal tam prístup hocikto a hocikedy, susedí to s ulicou Tučkovou a Prievozskou a v oblasti tzv. zeleného
pásma sa tam dá prejsť. V súčasnosti to bezdomovci špinia a musia to čistiť. O tom, že tam Euro Max
niečo robil so strojmi vedela, pretože jej povinnosťou bolo nahlásiť vodárňam a kanalizáciám stav vody,
ktorý bola odpisovať, chodí tam denne, videla, že sa tam pohybovali traja chlapi, keď tam prišla, bol tam

už aj vyklčovaný priestor a motorové vozidlo, ktoré robilo sondy.

Štatutárny zástupca žalovaného v konaní 23Cb/36/2014 Okresného súdu Trnava X.. O.. N. O., uviedol,
že podpísal zmluvu o podnájme zo dňa 30.09.2008 a 31.03.2006. Predmetné pozemky boli oplotené a
zabezpečené proti vstupu a napriek dohode, ktorú mali, napriek činnostiam, ktoré potrebovali robiť pri

príprave projektu nebol umožnený neobmedzený prístup. Pri každom pokuse o vstup sa dožadovali a
telefonicky sa spájali s prenajímateľom, ale nie vždy to pomohlo. U koho konkrétne sa dožadovali, to
už si nepamätá, nakoľko tieto úkony vykonával ich manažment. Pri úvode projektu pozemok prakticky
nepotrebovali užívať, plnili si zmluvné podmienky, povinnosti a aj v nasledujúcom období urobili
čiastočné úhrady, lebo v dobrej viere boli presvedčení, že príde k náprave tohto stavu. V čase čiastočnej

úhrady faktúr dňa 28.12.2009 určite telefonicky upozorňovali navrhovateľa. Ich subdodávatelia sa
sťažovali, že nemohli pre nich pracovať, lebo nemali prístup na pozemok a v prípadoch, v ktorých sa na
pozemok dostali, ten vstup bol riešený inou formou ako im mala umožňovať zmluva, bolo to na základe
osobných dohovorov s personálom, ktorý nemal žiadnu vedomosť o žiadnej nájomnej zmluve.
Na otázku prečo teda v rámci tejto dohody uznali svoj dlh voči žalobcovi za nezaplatené nájomné,

keď ako uviedol, nebolo im umožnené užívať predmetný pozemok, štatutárny zástupca žalovaného
odpovedal: ja si to nepamätám, ale určite sme namietali, a v podstate z protistrany to bola podmienka
podstúpiť takúto dohodu. Podmienka dohody podpisu dohody o ukončení.Ďalej štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že na predmetných prenajímaných pozemkoch nebol ani
raz, nakoľko v rámci projektu sa pohybovali len na svojom území, tento pozemok bol oplotený. Faktúry
plnili v plnej výške, nakoľko v tom čase pozemok nepotrebovali a v dobrej viere mali za to, že im prístup

bude umožnený. Vo fázach, keď ho potrebovali využívať, zistili, že ten prístup je ohrozený, tak ho hradili
len čiastočne, zase v dobrej viere, že príde k náprave, čo sa nestalo. Stavebné ani územné rozhodnutie
asi nemali vydané, pracovali na vydaní územného rozhodnutia a stavebného povolenia. V niektorých
prípadoch sa im podarilo dostať na pozemok, po vzájomných dohovoroch s personáloch, ktorý nemal
žiadne tušenie o nájomných zmluvách a čo sa týka výrubu stromov, to nesúviselo priamo s projektom,

ale boli vyzvaní mestskou časťou. Žiadosti o splátkový kalendár, uznanie dlhu, atď., vykonávali písomne,
ale takú dôležitú okolnosť, ktorou je nemožnosť užívať pozemky riešili len telefonicky, lebo tieto situácie
vznikali a museli na to reagovať operatívne, čiže telefonicky a stále boli presvedčení, že dôjde k náprave,
preto písomne nereagovali. Mali za to, že príde k náprave a považovali to za nedorozumenie. Mali snahu
tento nájomný vzťah ukončiť a preto pristúpili k podpisu dohody. Znemožnenie užívania pozemkov spol.
Euro Max spôsobilo komplikácie, projekt takéhoto veľkého rozsahu je závislý od dodržovania, a tento

neumožnený prístup zdržoval pri práci na projekte. Určite by takúto zmluvu o podnájme nepodpísal,
keby mal vedomosť, že im pozemok nebude neobmedzene sprístupnený.

Štatutárny zástupca žalovaného v konaní 23Cb/71/2013 Okresného súdu Trnava X.. O.. N. O. uviedol,
že dôvodom neplatenia faktúr nebola insolventnosť, ale fakt, že nebol poskytnutý neobmedzený prístup

k predmetným pozemkom. Žalobca realizoval úhradu prvých faktúr, na ktoré sa žalobca odvoláva z
dôvodu, že v prvých štádiách projektu pozemok nevyužíval a nepotreboval naň vstupovať a preto platil,
v nasledujúcom období, keď projekt postupoval dopredu ho potreboval využívať a v tej fáze zistil, že
pozemok je oplotený, zamknutý a prístup je len cez vrátnicu, na ktorej o žiadnej nájomnej zmluve nemali
vedomosť ani o povolení vstupu spoločnosti žalovaného. Žalobca sa dotazoval u žalobcu telefonicky

na nemožnosť užívať predmetné pozemky, nakoľko na mieste pozemku nefigurovala žiadna osoba.
K čiastočným úhradám faktúr č. 2009004 a č.2009003 došlo z dôvodu, že žalobca mal úmysel s
prenajímateľom pokračovať v projekte a žalobca v tom videli určitý ústretový krok, aby sa veci pohli
dopredu. V čase čiastočnej úhrady faktúr určite upozorňovali žalobcu na nemožnosť užívať pozemky,
konkrétne, že sú oplotené a že brána bola zamknutá a vstup bol len cez vrátnicu. V čase uzatvorenia

predmetných zmlúv si bol pozemok pozrieť, bol oplotený a uzamknutý, ale dostali ubezpečenie, že budú
mať voľný prístup k pozemku, čo sa však nestalo. V niektorých prípadoch sa žalobcovi na pozemok
podarilo dostať, asi v 2-3 prípadoch, považoval to za nedorozumenie v komunikácii a vybavil si vstup len
na základe osobného dohovoru s vrátnicou. Klčovanie náletových porastov prebiehalo na základe výzvy
mesta a nie na základe projektu. Nájomná zmluva medzi spol. Palivá Bratislava a. s. a spol. DAMIN,

s. r. o. žalobcovi nebola predložená.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 17.3.2016 poukázala na rozporuplné výpovede
štatutárneho zástupcu žalovaného X.. N. O., ktorý aj v konaní 23Cb/71/2013 vypovedal, že sa aj
podarilo dostať na dané pozemky žalovanému, uznal, že tieto aj klčoval, vykonával sondy na nich a

pripravoval pozemok na stavbu obchodného centra. Podľa výpovedi svedkov vypočutých v tomto konaní
je jednoznačné, že tento štatutárny zástupca zavádzal súd, keď tvrdil, že sa na dané pozemky mohol
dostať len cez vrátnicu a vrátnik nechcel žalovaných niekedy na dané pozemky pustiť, pričom nevedel
uviesť, komu tieto skutočnosti reklamovali, komu telefonovali a ako sa dožadovali u žalobcu nápravy
tohto stavu, nakoľko tvrdí, že to nie sú pravdivé skutočnosti, ako dôkaz o tom je listina, ktorú založila do

spisutohtokonania,kdežalovanýžiadavapríli2009oodpustenieúrokovzomeškania,žiadaosplátkový
kalendár na dlhované sumy z nájmu a poukazuje na súčasnú situáciu na trhu, ktorá im nedovoľuje skrátiť
to obdobie - listina z 20. 04. 2009. V tejto písomnosti nie je ani zmienka o tom, že by dlhované nájomné
bolo z tých dôvodov, ktoré až v priebehu súdneho pojednávania začal uvádzať žalovaný a to z dôvodov
nemožnosti užívania daných pozemkov.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 17.3.2016 uviedol, že predkladá dôkaz, ktoré doposiaľ
nebol predložený v žiadnych konaniach - fotografie predmetu prenájmu, z ktorých vyplýva, že oplotenie
je celistvé, fotografie sú vyhotoveného z celého obvodu. Vzhľadom na tento závažný rozpor navrhol
vykonanie ohliadky na mieste samom. Fotografie potvrdzujú, to, čo tvrdí od začiatku, že predmet

prenájmu nebol dostupný bez súčinnosti žalobcu. Na otázku sudkyne, prečo nebol doteraz tento dôkaz
predložený, právny zástupca žalovaného uviedol, že klient ich doložil až včera, išiel okolo nehnuteľnosti
a urobil fotky včera. Z fotografií vyplýva, že oplotenie je staré, je zhrdzavená bránka, ako aj zámok a je
vylúčené z pohľadu na fotografie, že by prišlo k výmene oplotenia. Vykonávali sa iba klčovacie prácea to aj v obmedzenom rozsahu a prieskumné práce, nebol možný prístup na tieto pozemky žiadnymi
motorovými vozidlami, tak ako uvádzali svedkovia žalobcu.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 17.3.2016 reagovala, že považuje tento dôkaz za
irelevantný, nakoľko je to fotodokumentácia 7 rokov po ukončení nájomného vzťahu. Namietala, aby súd
vykonaldôkaznavrhnutýžalovaným,pretoženebudemaťžiadnyvýpovednúhodnotuvdanompredmete
sporu, nakoľko po 7 rokoch dané nehnuteľnosti sú alebo môžu byť v úplne inom stave, v akom boli v
čase platnosti podnájomných zmlúv. Je to irelevantný dôkaz.

Na otázku sudkyne, ak neuznávate platnosť zmlúv aj po ukončení nájomného vzťahu, prečo potom
niektoré platby boli platené aj v r. 2012, právny zástupca žalovaného odpovedal: Vychádzajúc z
výpovede X.. O. aj v inom obdobnom konaní, tento uviedol, že počas trvania vzťahu po podpise
podnájomných zmlúv myslel, že dôjde k náprave a preto túto situáciu spočiatku radikálne neriešil a
uhrádzal. K náprave v tom, že bude mať neobmedzený prístup k predmetu prenájmu, avšak jeho ľudia sa

tam nemohli dostať, pretože pozemok bol neprístupný a bez takéhoto prístupu nie je možné uskutočniť
výstavbu vzhľadom na hrubý železný roksorový plot. Z nášho pohľadu išlo o prejav ústretovosti a vieru
v nápravu. K postaveniu nákupného centra nedošlo, pretože pozemok nebol prístupný na takéto práce,
či bolo obchodné centrum postavené inde, nevie uviesť. Spoločnosť Euro Max vlastnilo viacero centier
a tak nemá túto vedomosť.

Súd návrh na vykonanie dôkazu ohliadkou miesta zamietol, z dôvodu, že od začiatku podnájomného
vzťahuuplynulo10rokovaodukončeniapodnájmuuplynulo7rokovaohliadkoupouplynutítakejtodoby
súd nezistí stav nehnuteľnosti a oplotenia, aký bol v čase vzniku a trvania podnájmu, preto je vykonanie
tohto dôkazu irelevantné, nehospodárne a nepreukazujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo

veci. Za 7 rokov mohli nastať skutočnosti, ktoré stav nehnuteľnosti zmenili, už len pôsobením času a
tiež ďalšími zásahmi vlastníkov a iných osôb.

Právny zástupca žalovaného netrval na výsluchu štatutárnych zástupcov žalovaného v tomto konaní a
poukázal na výpoveď X.. O.. N. O. v konaniach 23Cb/71/2013, 23Cb/36/2014 a 36Cb/143/2014, preto

si súd pripojil tieto spisy a hlavne zápisnice z pojednávaní.

SúdnevyžiadalkópiunájomnejzmluvyuzatvorenejmedziPÁLIVÁBRATISLAVA,a.s.ažalobcom,ktorou
malo byť podľa žalovaného preukázané, či existoval zmluvný vzťahu medzi uvedenou spoločnosťou a
žalobcom a to z dôvodu, že existenciu tohto zmluvného vzťahu mal dostatočne preukázanú výpoveďami

svedkov S.. J., X.. J. a z priložených písomných súhlasov s podnájmom PÁLIVÁ BRATISLAVA a.s. zo
dňa 1.8.2005 a Peris a.s. zo dňa 31.5.2007.

Podľa ustanovenia § 666 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do
podnájmu,akzmluvaneurčujeinak.Aknájomcadávecdopodnájmuvrozporesozmluvou,prenajímateľ

má právo odstúpiť od zmluvy.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch
1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a

týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v
prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa ustanovenia § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie
nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová
premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.Podľaustanovenia§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.

Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa článku III. bod 3.6 Zmluvy o podnájme zo dňa 31.03.2006 a Zmluvy o podnájme zo dňa

30.09.2008, ak jednotlivé úhrady nebudú vykonané v stanovenom termíne, môže nájomca účtovať úrok
z omeškania vo výške dvojnásobku základnej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v prvý deň
omeškania platby zvýšeného o 10 %, najmenej však vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň
omeškania. Takto vyúčtovaný úrok z omeškania sa dňom nasledujúcim po dni jeho splatnosti stáva
súčasťou istiny a nemožno ho ďalej považovať za jej príslušenstvo. V prípade, ak podnájomník neuhradí
nájomné ani v lehote stanovenej v písomnej upomienke, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní od jej

doručenia, je nájomca oprávnený vypovedať túto Zmluvu s účinnosťou od 1.dňa mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená podnájomníkovi.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov

uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
záväzkovo- právny vzťah a to uzatvorením Zmlúv o podnájme zo dňa 31.03.2006 a 30.09.2008,

na základe ktorých nechal žalobca žalobcovi do užívania nehnuteľnosti špecifikované v uvedených
zmluvách.

Súd mal z výpovede svedkov S.. J. a X.. J. ako členov štatutárneho orgánu zaniknutej spoločnosti
PALIVÁ BRATISLAVA, a.s. a členov štatutárneho orgánu spoločnosti Peris a.s. a Asset Real a.s. a

tiež z priložených písomných súhlasov PÁLIVÁ BRATISLAVA a.s. zo dňa 1.8.2005 a Peris a.s. zo dňa
31.5.2007 preukázané, že so žalobcom uzavreli zmluvu o nájme ohľadom predmetných nehnuteľností,
ktorých súčasťou bolo aj oprávnenie žalobcu prenechať predmetné pozemky do podnájmu tretej
osobe. Uvedené zároveň vyplýva aj z listinného dokladu predloženého žalobcom zo dňa 01.08.2005, z
ktorého vyplýva súhlas spoločnosti PÁLIVÁ BRATISLAVA a.s. s uzatvorením Zmluvy o podnájme medzi

žalobcom a žalovaným. V zmysle ustanovenia § 666 Občianskeho zákonníka je nájomca oprávnený dať
prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak, pričom zákon neustanovuje požiadavku, aby bol
súhlas prenajímateľa vyjadrený písomne.

Zvykonanéhodokazovaniasúdnezistilnemožnosťužívaniapredmetnýchpozemkov,pričomzvýpovede

vyššie uvedených svedkov ako aj z výpovede svedkyne K. H. vyplýva, že tieto neboli uzamknuté, bol na
ne prístup z Tučkovej a Prievozskej ulice, ku ktorému viedla spevnená asfaltová komunikácia, pričom
žalovaný mal neobmedzený prístup k pozemkom a k ich užívaniu nebola potrebná súčinnosť zo strany
žalobcu. Čo sa týka obsahu výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného X.. O.. N. O., že žalovanému
neboloumožnenéužívaťpredmetnénehnuteľnosti,nakoľkožalovanýnemalprístupnapozemok,pričom

žalobca mu neposkytol potrebnú súčinnosť, túto súd vzhľadom na uvedené svedecké výpovede, z
ktorých okrem iného vyplynulo, že žalovaný na pozemkoch vykonával prípravné práce v súvislosti s
výstavbou, pri absencii ďalších podporných dôkazov nemohol považovať za dostatočne vierohodnú.
Aj právny zástupca žalovaného a aj štatutárny zástupca žalovaného X.. O.. N. O. uviedli, že určité
práce v súvislosti s cieľom podnájmu boli na predmetných pozemkoch vykonané ľuďmi, ktorých tam

poslali. Vierohodnosť výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného X.. O.. N. O. je spochybnená aj jeho
samotným vyjadrením, keď povedal, že sám na pozemkoch nebol a nemožnosť vstupu do areálu riešili
telefonicky, pričom nevedel povedať kto, kedy a s kým.

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný uzavrel prvú zmluvu o podnájme 31.3.2006

a druhú zmluvu 30.9.2008 a po skončení podnájmu tvrdí, že od začiatku nemal umožnené vstupovať
na predmetné pozemky. V prípade, že by mu nebolo umožnené vstupovať na pozemok, je nelogické a
nepravdepodobné, že by uzatváral o dva roky ďalšiu podnájomnú zmluvu na súvisiace pozemky s tým
istým nájomcom.Tiež je nelogické, aby v prípade, že mu bolo znemožnené predmetné nehnuteľnosti užívať, v Dohode o
ukončení podnájomných zmlúv uznal dlh predstavujúci nezaplatené nájomné, argumentujúc, že uznanie

bolo podmienkou podpisu dohody o ukončení zmluvy o podnájme a tiež vykonal dňa 21.05.2010 (teda
po ukončení podnájomných zmlúv) čiastočnú úhradu faktúry č. 2009004 vo výške 13.255,38 eur, keď
mal v zmysle zmluvy o podnájme možnosť a právo ukončiť v takomto prípade podnájom podľa bodu V.
5.1.4. s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď
podnájomníka nájomcovi doručená a ako sám štatutárny zástupca žalovaného uviedol, zaplatil by za nič

600.000,- eur. Tiež si žalovaný neuplatnil zľavu z nájmu, na čo by mal nárok v prípade, že by mu nebolo
umožnené riadne užívanie predmetu podnájmu, nepreukázal žiadosť o sprístupnenie pozemkov a ani
neuviedol svedkov na preukázanie týchto skutočností. Žalovaný tiež nepreukázal žiadne kroky, ktoré
vykonal na zabezpečenie dosiahnutia cieľu podnájmu ( smerujúce k výstavbe nákupného centra), a v
ktorých by mu žalovaný zabránil svojim konaním. Žalovaný si teda neuplatnil žiadne nároky vyplývajúce
prenehoznímtvrdenéhoporušeniapodnájomnejzmluvy.Naopak,písomnežiadalžalobcuoodpustenie

úrokov a písomne odôvodňoval neplatenie nájomného zlou finančnou situáciou. Súd tak vyhodnotil, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o tom, že nemohol pozemky užívať. Nájomca (tiež
podnájomník) má predovšetkým právo užívať najatú vec, kým povinnosť užívať vec má iba výnimočne.
Právo užívať najatú vec Občiansky zákonník neupravuje tak, že nájomca musí toto právo vykonávať
výlučne osobne a sám. Skutočnosť, že žalovaný plne neužíval nehnuteľnosť v zmysle podnájomnej

zmluvy z vlastnej vôle, nemá vplyv na jeho povinnosť platiť dohodnuté nájomné.

Skutočnosť, že nedošlo k výstavbe obchodného centra zavinením žalobcu ničím žalovaný nepreukázal
a tvrdenie, že je preto v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku je preto
nedôvodné.

K žalobcom namietanej neplatnosti uznania záväzku v Dohode o ukončení zmluvy o podnájme z
31.12.2009, z dôvodu jeho neurčitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd uvádza, že
dôležitou skutočnosťou pre platné uznanie záväzku je to, či v čase uznania záväzku je tento vyjadriteľný
určite, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, čo bolo predmetom uznania. Na základe uvedeného

je možné považovať záväzok žalovaného vyjadrený v uznaní za dostatočne identifikovaný s tým, že v
predmetnej dohode sa uvádzajú zmluvy, z ktorých záväzok vznikol, z uznania je ďalej zrejmá konkrétna
suma, teda v akej výške záväzok uznáva, z akého dôvodu a k akému dátumu záväzok uznáva. Zároveň
tak ako už bolo vyššie uvedené tvrdenia žalovaného, že v čase uznania záväzku namietal, že mu nebolo
umožnené predmetné pozemky užívať a k uznaniu dlhu v dohode o ukončení zmluvy o podnájme došlo

len z dôvodu, že podpis zmluvy týmto podmieňoval žalobca, pričom žalobca mal len snahu tento vzťah
ukončiť, súd považuje za účelové a ničím nepreukázané. Žiadne dôkaz k tejto skutočnosti žalovaný
nedoložil a ani nenavrhol žiadne dokazovanie tejto skutočnosti.

Súd mal za preukázané, že žalovaný si nesplnil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce z vyššie
uvedených zmlúv a to zaplatiť nájomné a neuhradil v lehote splatnosti faktúry, ktoré žalobca žalovanému
vystavil, preto súd v časti, v ktorej nedošlo k premlčaniu nároku žalobe vyhovel.

Súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou žalobcom vznesenej námietky premlčania časti nároku žalobcu,

ktorý sa podľa neho stal v časti premlčaným a dospel k záveru, že časť nároku týkajúca sa úrokov
z omeškania za už uhradené platby (oneskorené) je premlčaná. Úroky z omeškania sa premlčujú
samostatne, za každý deň, ktorý vznikli. Medzi účastníkmi konania nebol spor o tom, že na vzťahy
medzi účastníkmi konania sa musia aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa doby
premlčania teda 4 roky, keďže ide o dva podnikateľské subjekty.

V uznaní dlhu bola uznaná výška dlhu na nezaplatenom nájomnom k 31.12.2009 447.152,38 eur.
Žalobca sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania z faktúry č. 2008005 zo dňa 1.10.2008, ktorá bola
splatná 15.10.2008. Úroky od 16.10.2008 a do 28.11.2008 sú premlčané, lebo táto časť nájomného bola
zaplatená do uznania dlhu, teda nedošlo k uznaniu tejto platby a ani úrokov za omeškanie tejto platby,

preto nedošlo k začatiu novej premlčacej lehoty pre tieto pohľadávky. Tak sú premlčané úroky zo sumy
41.847,11 eur od 16.10.2008 do 22.10.2008 vo výške 146,46 eur a tiež sú premlčané úroky zo sumy
35.165,16 od 23.10.2008 do 28.11.2008 vo výške 650,46 eur ( 0,05 % x 37 dní) z tých istých dôvodov,
preto súd v tejto časti žalobu zamietol.V prejednávanej veci súd na základe skutkových zistení dospel k záveru, že vzhľadom na to, že návrh
na začatie konania žalobca podal 28.11.2012, bol podaný pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty

plynúcej od vzniku záväzku na zaplatenie nájomného vyúčtovaného faktúrou č. 2009002 splatnou dňa
15.1.2009, pričom v konaní riadne pokračoval a k premlčaniu jeho nároku na nájomné a časť úrokov
teda nedošlo bez ohľadu na uznanie dlhu.

Súd považoval žalobu odôvodnenú v časti nezaplatenej istiny - nájomného podľa podnájomnej zmluvy a

faktúry č. 2009002 splatnej dňa 15.1.2009, ako aj úrokov za omeškanie s platením faktúr č. 2008005 za
obdobie od 28.11.2008 do 8.2.2011 (teda 4 roky pred podaním žaloby) a faktúr č. 2009001 za obdobie
od 16.1.2009 do 9.2.2011 a č. 2009002 za obdobie od 16.1.2009 do 9.2.2011.

Medzi žalobcom a žalobcom bola v zmysle čl. III bodu 3.6. Zmluvy o podnájme zo dňa 31.03.2006 a
30.09.2008 zmluvne dohodnutá sadzba úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej čiastky za

každý deň omeškania. Nakoľko sa žalobca dostal so splnením svojho peňažného záväzku, ktorý má voči
žalobcovi do omeškania, žalobca ako veriteľ má právo na úroky z omeškania. Žalobcom požadovaná
výška úroku z omeškania je v súlade s vyššie uvedenými článkami zmlúv o podnájme a preto súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Nakoľko žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, súd uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 87.741,50 eur pozostávajúcu z istiny vo výške 35.478,11 eur a sumy
52.263,39 eur vyčíslených úrokov z omeškania zo sumy 35.165,16 eur za obdobie od 28.11.2008 do
9.2.2011 v sume 14.116,74 eur (17,58x803 dní), ďalej úrokov z omeškania zo sumy 36.351,31 eur za
obdobie od 16.1.2009 do 19.2.2009 v sume 635,95 eur ( 18,17x 35 dní), úrokov z omeškania zo sumy

30.547,32 eur za obdobie od 20.2.2009 do 9.2.2011 v sume 10.979,13 eur (15,27x 719 dní), úrokov z
omeškania zo sumy 83.020,53 eur za obdobie od 16.1.2009 do 19.2.2009 v sume 1.452,85 eur (41,51x
35 dní), úrokov z omeškania zo sumy 69.765,15 eur za obdobie od 20.2.2009 do 19.2.2009 v sume
25.078,72 eur (34,88 x 719 dní). Žalobca žaloval úroky z omeškania vo výške 53.110,46, preto súd vo
zvyšnej časti žalobu zamietol ako neodôvodnenú, keďže žalobca neuviedol výpočet sumy, súd nezistil

kde spočíva rozdiel vo výpočte úrokov z omeškania, keď nejde len o rozdiel o 650,46 eur a 146,46 eur
(53.110,46 - 650,46 - 146,46 = 52.313,54), ktoré boli zamietnuté pre premlčanie.

O náhrade trov konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v tomto konaní súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ): z odvolania musí
byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ
domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.