Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 48Er/4945/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215231245
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Veronika Bačová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215231245.2

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: A. W. V. K., B..T..Y.., Q.Ž. N. XX, XXX XX K., J.:
XXXXXXXX, proti povinnému: 1./ V. B., N.. XX.XX.XXXX, K. X, XXX XX K., 2./ M. B., N.. XX.XX.XXXX,
K. X, XXX XX K., 3./K. B., N.. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX K., v konaní vedenom u súdneho exekútora
JUDr. Márie Hlavňovej na Exekútorskom úrade Košice, Hlavná 115, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX
XXXX/XX o námietkach povinného proti exekúcii a námietkach proti trovám exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

II. Námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom zo dňa 06.10.2015 podanom 16.10.2015 domáhal u súdneho exekútora JUDr.
Márie Hlavňovej vykonania exekúcie voči povinným na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 390,82

Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu č.
k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 17.03.2015, ktorý vydal Okresný súd Košice II.

Dňa 21.10.2015 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
prílohami, na základe ktorej jej súd vydal poverenie č. 5803 XXXXXX zo dňa 25.01.2016.

Dňa 29.02.2016 postúpil súdny exekútor súdu námietky povinnej v 1.rade proti exekúcii a proti trovám
exekúcie. Povinná vo svojich námietkach uviedla, že v roku 2014 už bývala na Svidníckej ulici, čo
deklarovala priloženou, úradne neoverenou, kópiu zmluvy o prenájme izby zo dňa 04.05.2013. Povinná
ďalej uviedla, že je dôchodkyňa, pričom z dôchodku je jej sťahovaná 1/3 na dlh a ďalších 20 eur na
druhý. Poukázala v súvislosti s tým na svoje nepriaznivé majetkové pomery. Ďalej uviedla, že jej dcéra,
povinná v 3. rade, býva v súčasnosti v krízovom centre, pričom okrem pobytu v ňom musí hradiť i dlhy

vymáhané v iných exekúciách. Povinná vo svojom podaní tiež namietla výšku trov, pričom však len
poukázala na to, že sa jej zdá neúmerné, aby pokiaľ nezaplatí dlh do 14 dní od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie, sa trovy súdneho exekútora navyšovali. Na záver uviedla, že nakoľko v súčasnosti
nie je schopná tento dlh uhradiť, uhradí ho až po splatení už vymáhaných dlžôb.

Dňa 12.04.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietkam povinného, v ktorom

oprávnený uvádza, že s prihliadnutím na znenie § 50 ods.1 Exekučného poriadku pokladá tieto námietky
zaneopodstatnenénakoľkoskutočnostiuvedenépovinnouvnámietkachnenapĺňajúžiadenzozákonom
stanovených a predpokladaných relevantných dôvodov, pre ktoré by exekúciu nebolo možné vykonať.
Námietky pokladajú za účelovo podané s cieľom vyhnúť sa exekúcii. Navyše poukázal oprávnený na
skutočnosť, že povinná nijakým spôsobom nespochybňuje oprávnenosť uplatneného nároku, ale len
vyjadruje svoje subjektívne no právne irelevantné pocity. Pokiaľ ide o jej vyjadrenie, že v podstatnom

čase si povinná už prenajímala izbu v rodinnom dome, povinný poukazuje na to, že exekučný titul,
platobný rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom a na základe preukázaných skutočností, nakoľkopovinná v 1. rade bola v tej dobe skutočným užívateľom bytu, za ktorého sa oprávnený domáha vydania
bezdôvodného obohatenia, čoho dôkazom je i čestné prehlásenie povinnej v 1.rade zo dňa 17.06.2013.

Podľa ust. § 50 ods. 1 povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú
tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný
nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a

na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania
exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietkyvexekúciisúobranoupovinnéhoprotineprávomvedenejexekúciiaichcieľomjejejvyhlásenie
za neprípustnú. Zákon pritom určuje, akými dôvodmi môže povinný námietky proti exekúcii odôvodniť,
teda nemôže pri rozhodovaní o námietkach prihliadnuť na žiadne iné dôvody, než tie, ktoré sú uvedené

v ustanovení § 50. Nemôže prihliadnuť ani na dôvody uvedené povinným po uplynutí lehoty na podanie
námietok. Predpokladom úspešne podaných námietok je to, že námietky boli podané v lehote 14
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie; námietky boli podané u exekútora, exekučného
súdu alebo orgánu, ktorý má povinnosť zásielku doručiť; námietky boli odôvodnené tým, že po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, sú tu okolnosti, ktoré

bránia vymáhateľnosti nároku, resp. je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná alebo oprávnený
či povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, listinných dôkazov
založených v spise, ako aj námietok povinnej proti exekúcii zistil, že povinný prevzal upovedomenie o

začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 15.02.2015, pričom námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie
boli na Exekútorskom úrade povereného súdneho exekútora podané dňa 26.02.2016, teda v zákonom
stanovenej 14 - dňovej lehote.

Povinný sa vo svojich námietkach odvoláva na predovšetkým zlú finančnú situáciu, v dôsledku čoho nie

je schopný splniť svoj dlh voči oprávnenému.

K zániku povinnosti plniť môže podľa hmotnoprávnych predpisov upravujúcich vzťahy, z ktorých
vychádzalo rozhodnutie tvoriace exekučný titul nastať iba v prípade objektívnej nemožnosti plnenia.
Následná nemožnosť plnenia má potom za následok zánik povinnosti plniť. K zániku tejto povinnosti

však nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane dlžníka, napr. preto, že
je insolventný.

Okrem toho, zisťovanie majetkových pomerov povinného nie je úlohou exekučného súdu, ale súdneho
exekútora, ktorý zabezpečuje výkon exekúcie na návrh oprávneného a z poverenia súdu. Pokiaľ ten v

priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov
exekúcie, môže podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku a súd sa ním bude zaoberať.

Keďže súd z námietok povinného nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik

vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, resp. také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná,
nemal inú možnosť, len námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietnuť. Súd teda v danej
veci na odôvodnenie poukazuje jednak na už vyššie uvedené, pokiaľ ide o tvrdenia povinného o jeho
nemajetnosti, a jednak na to, že nárok oprávneného bol potvrdený v súdnom konaní, kedy bol voči
povinným v 1., 2., a 3. rade vydaný platobný rozkaz, proti ktorému mali možnosť podať v zákonnej lehote

odôvodnený odpor, pokiaľ by si boli vedomí skutočností, pre ktoré by oprávnený nemal nárok na plnenie
z ich strany.

Nakoľko povinný namietal aj voči trovám exekúcie, súd zaujíma stanovisko i k tejto skutočnosti. Keďže
exekúcia je vedená voči povinnému dôvodne a povinný vo svojich námietkach neuviedol žiadne také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu o vyhovení námietkam proti trovám exekúcie, súd
nemal inú možnosť, len námietky povinného proti trovám exekúcie zamietnuť. Súd k skutočnostiam
uvedeným povinnou v 1. rade poukazuje i na to, že je prirodzené, že pokiaľ povinný neuhradí pohľadávkus jej príslušenstvom a trovy exekúcie v 14 dňovej stanovenej lehote, s pribúdajúcimi úkonmi, ktoré bude
súdny exekútor nútený vykonať, môžu trovy exekúcie, ktoré predbežne vyčíslil, narásť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené
vo výroku rozhodnutia a námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. ( § 355 ods. 2 C.s.p.)
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. (§ 239 ods. 1 a 2 C.s.p.)

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 C.s.p.).
V zmysle ust. § 243 C.s.p. v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.
O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie ( § 248 C.s.p.). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť

zamietne ( § 250 ods. 1 C.s.p.); ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení;
v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu ( § 250 ods. 2 C.s.p.).