Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36Cb/189/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216226419
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7216226419.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., sídlo: Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: HOME and
STYLE, s.r.o., sídlo: Karpatská č. 3, Košice, IČO: 36 749 818, v konaní o zaplatenie 1.610,13 eur s
príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.610,13 eur istiny s úrokom vo výške 28% ročne z dlžnej
sumy od 29.5.2013 do zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

III. To všetko je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 8.11.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
1.610,13 eur s príslušenstvom. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok za poskytnutie úveru
vo výške 28% ročne z dlžnej sumy od 29.5.2013 do zaplatenia a taktiež si uplatnil aj nárok na náhradu
trov tohto súdneho konania. Svoj žalobný návrh žalobca odôvodnil tak, že so žalovaným dňa 7.4.2010
uzatvoril Zmluvu č. 710428001 podľa § 269 ods. 2 a § 708 Obchodného zákonníka o vedení bežného

účtu, pričom žalovaný sa počas trvania tohto zmluvného vzťahu dostal do nepovoleného debetného
zostatku (prečerpanie prostriedkov na účte).

2. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: Zmluvu o bežnom účte zo dňa 7.4.2010 (č.l. 4), Všeobecné obchodné podmienky (č.l. 10 - 14),
výpis z účtu žalovaného (č.l. 5, č. l. 38 - 58) a Sadzobník žalobcu (č.l. 6 - 9).

3. Žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril a vo veci nariadeného pojednávania sa bez akéhokoľvek
ospravedlnenia nezúčastnil, t.j. žalovaný na svoju obranu nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

4. Z dôvodu pasivity žalovaného súd vo veci konal a rozhodol aj bez zistenia jeho stanoviska a to
na základe prostriedkov procesného útoku žalobcu (v tomto odôvodnení uvedené tvrdenia žalobcu a
žalobcom predložené listinné dôkazy, ktoré s ohľadom na znenie § 151 ods. 1 Civilného sporového
poriadku súd považuje za nesporné).

5. Podľa § 708 Obchodného zákonníka sa zmluvou o bežnom účte zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa, pričom na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka: „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

7. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.“

8. Na základe vykonaného dokazovania (vychádzajúc z podaní žalobcu a tiež z ním predložených vyššie
uvedených listinných dôkazov - ods. 2 odôvodnenia) súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania v
rámci ich zmluvného vzťahu podľa § 708 (Zmluva o bežnom účte) Obchodného zákonníka vznikol

zároveň ďalší obchodno-právny vzťah a to zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa
ktorej žalobca formou poskytnutia tzv. prečerpania na jeho účte poskytol žalovanému úver. Zároveň súd
na základe vyššie uvedených skutočností zistil, že žalovaný prečerpané prostriedky v celkovej sume
1.610,13 eur v rozpore so svojou povinnosťou žalobcovi doposiaľ nevrátil.

9. Vychádzajúc z výšky nevráteného zostatku poskytnutého úveru ako aj z výšky úroku, ktorý je žalovaný
povinný platiť podľa § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení so Sadzobníkom úrokov
žalobcu, má žalobca voči žalovanému tiež nárok na zaplatenie zmluvného úroku za poskytnutie úveru
vo výške uvedenej vo výroku I. tohto rozsudku.

10. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.“

11. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na nahradenie

trov konania v plnom rozsahu.

12. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

13. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho
žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav
veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice
II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv narozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže
sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.