Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/228/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411202542
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4411202542.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V právnej veci žalobcu: B.. F. B., H.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., B. cesta XX, štátny občan SR, v
zastúpení: JUDr. Milan Bobák, advokát, so sídlom Bratislava, Kalinčiakova 25, proti žalovanému: R.. F.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., B. XX, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Róbert Sivák, advokát, so
sídlom Nové Zámky, Pod lipami 80, sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou, o zaplatenie 11.617,87 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.985,07 Eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou zo dňa 14.02.2011 sa domáhal zaplatenia sumy 11.617,87 Eur spolu s 9 %
úrokom z omeškania ročne od 21.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že účastníci konania mali vedený účet v Slovenskej sporiteľni a.s., na ktorý účet boli žalobcovi
zaslané finančné prostriedky vo výške 350.000,- Sk/11.617,87 Eur. Tieto finančné prostriedky žalobca
získal titulom predaja spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu v L., peniaze mu poukázala E. H. dňa
19.08.2005. Dispozičné právo k účtu mali žalobca aj žalovaný. Žalobca dňa 08.11.2010 sa dozvedel,
že účet, ktorý mal vedený so žalobcom, bol zrušený, peniaze si žalovaný nechal previesť na svoj účet,
ku ktorému žalobca nemá prístup. Žalobca preto vyzval žalovaného, aby mu obratom žalovanú sumu
poukázal, ale žalovaný na jeho list nereagoval.

Tunajší súd v konaní sp. zn. 5Ro/60/2011 vydal dňa 11.05.2011 platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom
rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor v zákonnej lehote, ktorý odôvodnil
tým, že nemá voči žalobcovi žiaden dlh, pretože z účtu, ktorý mali spoločne založený vyberal peniaze
žalovaný, ktoré peniaze boli použité na hradenie potrieb matky žalovaného a manželky žalobcu. O tom,
že s peniazmi disponovala matka žalovaného vedel aj žalobca, pretože stále žalovanému dal súhlas
na dispozíciu s peňažnými prostriedkami. Žalovaný zároveň doložil presný výpis prostriedkov, ktoré boli
použité a vybrané z účtu na pokyn manželky žalobcu, nebohej N. B..

Žalobca na pojednávaní sa nevedel vyjadriť ku skutočnostiam uvádzaným v žalobe, žiadal vrátiť
350.000,- Sk z predaja rodinného domu, ktorý vybavoval jeho brat, nevedel sa vyjadriť k tomu, čo sa
stalo s kúpnou cenou. Ďalej uviedol, že nemal účet v banke, syn, t. j. žalovaný manipuluje bez jeho
vedomia s peniazmi, nevie ako sa peniaze dostali k synovi, pretože syn jednal s matkou.

Súd nariadil výsluch žalobcu prostredníctvom dožiadaného súdu, a to Okresného súdu Bratislava III,
kde žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe, ako aj na skutočnostiach v nej uvedených. Syn si zriadil
účet na svoje meno, tam si uložil peniaze, bol pri preberaní peňazí od pani H., ktorá mala poukázať
peniaze na účet žalobcu, ale taký nebol. Následne uviedol, že žiadny účet nemal zriadený v banke a
chcel po synovi, aby zriadil účet na jeho meno.

Žalobca sa lieči na cukrovku a na Parkinsonovu chorobu, podľa vyjadrenia jeho ošetrujúceho lekára
doc. W.. B. O., B.., zo 14.03.2012, je pacient pri vedomí a plne orientovaný časom a priestorom, pričom
jeho klinický stav mu umožňuje v plnom rozsahu chápať predmet konania a lieky, ktoré berie, aktuálne
negatívne neovplyvňujú jeho rozumové a vyjadrovacie schopnosti.

Žalovaný, syn žalobcu, vypovedal, že je pravdou, že s otcom mali vedený spoločný účet, je pravdou aj to,
že otec s účtom nedisponoval, ale nie z dôvodu, že by mu bránil v dispozícii s účtom, ale preto, že otec
z domu sotva vychádzal a nemal záujem riešiť so žalovaným finančné otázky. Bola to jeho matka, ktorá
žalovaného vždy požiadala, aby vybral peniaze na nákupy do domácnosti alebo na iný účel a žalovaný
spolu s matkou išiel nakupovať. O tejto skutočnosti však vedel aj žalobca pretože matka žalovaného by
bez súhlasu žalobcu takéto kroky neučinila.

V roku 2004 bol požiadaný svojimi rodičmi, aby si zriadil žalovaný spoločný účet s otcom titulom nejakej
zábezpeky, ak by sa niečo stalo, preto išiel s otcom aj s matkou do banky a spoločne s otcom si zriadili
účet. Obaja s otcom mali rovnaké dispozičné právo bez obmedzenia. V tom čase ani žalovaný nemal
vedený iný účet, preto na tento účet vkladal svoje finančné prostriedky a vyberal prostriedky, o ktoré
ho požiadala jeho matka. Je pravda, že na tento účet bola poukázaná suma 350.000,- Sk za predaj
domu. Predložil súdu presnú sumarizáciu jednotlivých výberov z účtu, kde okrem bežných výberov okolo
2.000,- až 3.000,- Sk, figuruje dvakrát výber sumy po 15.000,- Sk, ktorú sumu mali žalobca spolu s neb.
manželkou darovať vnukovi F. na svadbu, ďalej výber sumy 100.000,- Sk, ktorú mali žalobca s neb.
manželkou darovať žalovanému na nákup strojového zariadenia, suma 5.000,- Sk na znalecký posudok
na ocenenie domu.

Žalovaný pri výbere prostriedkov nebol nikdy obmedzený, banka mu nikdy prístup k účtu neobmedzila,
otec peniaze z účtu nikdy nevyberal a ani raz mu nepovedal, aby si z účtu peniaze nevyberal on. Po
smrti matky mesiac býval s družkou u otca, o ktorého sa starali, varili mu, potom na tri dni odišiel a
následne, keď sa vrátil k otcovi do bytu, tak ho otec z bytu vyhodil a povedal, že ho už nikdy nechce
vidieť. Deň predtým, ako sa dozvedel neskôr, spala u otca jeho sestra X.. Potom mu otec už nedvíhal
telefón, potom bola na neho podaná žaloba na súd.

V roku 2009 žalovaný zrušil účet, zostatok ku dňu zrušenia, t. j. k 02.07.2009, bol 3.970,14 Eur.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov V. W., R..
X. V., X. V., N. V., R.. F. B., S. W., ako aj oboznámením sa so žalobou, výpisom z účtu č.
0178351342/0900 z obdobie od 01.07. do 31.12.2005, potvrdením SLSP, a.s. z 08.11.2010, výzvou na
vrátenie daru, odpoveďou na výzvu, potvrdením Sociálnej poisťovne, potvrdením SIPO, potvrdením T-
Com, potvrdením UPS, potvrdením ZSE, potvrdením o nákupe liekov, platobným rozkazom, odporom
proti platobnému rozkazu, výpisom o transakciách z účtu, zmluvou o bežnom účte z 19.07.2004, výpismi
z účtu za rok 2004, 2005, 2006, prehľadom transakcií na účte, výpisom zo sporožírového účtu z
03.07.2009, zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb, potvrdením osobných a majetkových
pomerov žalovaného, čestným prehlásením, potvrdením Obecný úrad Tvrdošovce, daňovými podaniami
za rok 2010, výpismi z operácií na účte, oznámením X.. W.. B. O., B.., zápisnicou o výsluchu žalobcu
na OS Bratislava III, správou SLSP a.s. z 12.03.2013, faktúrou, platobným poukazom, vyjadrením
JUDr. Bobáka z 30.07.2013, prepúšťacou správou zo 14.06.2013, lekárskou správou z 28.06.2013,
ospravedlnením právneho zástupcom spolu so záverečným vyjadrením aj so žiadosťou o vypratanie
bytu zo 17.01.2013, zrušením trvalého pobytu dňa 17.03.2014, potvrdením o pobyte, výpisom z LV č.
XXXX kat. úz. L. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 19.07.2004 bol založený účet č. 0178351342/0900 ako spoločný vklad oboch účastníkov konania.
Obaja majitelia účtu pri zriadení účtu svojím podpisom potvrdili, že boli oboznámení s obchodnými
podmienkami pre vedenie spoločného vkladu, pričom spoločným vkladom boli oprávnení disponovať
obaja vkladatelia samostatne v plnom rozsahu s dôsledkami pre druhého vkladateľa a z právnych

úkonov týkajúcich sa spoločného vkladu sú oprávnení obaja majitelia spoločne a nerozdielne, ale každý
z majiteľov bol oprávnený nakladať s vkladom samostatne v rozsahu celej výšky vkladu a bol oprávnený
vklad zrušiť bez súhlasu druhého majiteľa.

Na tomto účte v čase jeho založenia, teda k 19.07.2004, bola suma 500,- Sk, za rok 2004 neboli na účte
žiadne pohyby. V roku 2005 boli robené z účtu výbery kartou, okrem toho na tento účet boli poukazované
prostriedky žalovaného. Dňa 19.08.2005 bola na účet pripísaná suma 350.000,- Sk od E. H.. Dňa
19.09.2005 a dňa 23.09.2005 bola z účtu v hotovosti vybratá suma 2x 15.000,- Sk a dňa 17.10.2005
suma 100.000,- Sk. V roku 2006 boli z účtu vyberané peniaze, dňa 09.06.2006 suma 15.000,- Sk, dňa
10.06.2006 suma 15.000,- Sk, následne boli vyberané sumy od 1.000,- do 5.000,- Sk, v roku 2007 to
bolo obdobne, v roku 2008 neboli z účtu vybrané žiadne prostriedky a v roku 2009 k 02.07.2009 bol účet
zrušený so zostatkom 3.970,14 Eur, ktorý zostatok bol prevedený v prospech účtu žalovaného.

Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 350.000,- Sk/11.617,87 Eur, a to titulom jeho výlučných
prostriedkov vložených na účet E. H. za odpredaj jednej polovice podielu v rodinnom dome v L.. Dňa
08.11.2010 sa žalobca dozvedel, že jeho účet v Slovenskej sporiteľni a.s. bol zrušený dňom 02.07.2009
a zostatok prostriedkov z účtu bol prevedený v prospech účtu žalovaného. Žalovaný popieral, že by
si bol protiprávne ponechal peniaze z účtu, tvrdil, že o všetkých výberoch, ktoré z účtu boli vykonané,
žalobca vedel, ale žalobca sa o peniaze nezaujímal, teda všetky finančné transakcie žalovaný prejednal
s matkou. Matku žalovaného a manželku žalobcu - N. B. - nebolo možné v konaní vypočuť, pretože dňa
28.06.2009 zomrela.

Svedkyňa V. W., družka žalovaného, vypovedala, že asi od roku 2006 žalobca prestal chodiť von, jeho
manželka mu chodila dávať predpisovať aj lieky. Žalobca stále hovoril, že jeho syn, t. j. žalovaný, sa o
neho stará viac ako manželka. Zdravotný stav žalovaného sa zhoršoval, pretože boli u nich po smrti jeho
manželky, od piatku do nedele, museli ho presviedčať, aby ho mohol žalovaný aspoň oholiť a celý deň
bol v pyžame. Chceli si ho zobrať k sebe do G., ale bol zvyknutý na svoje prostredie a nechcel odísť.
Aj sa chceli dohodnúť so sestrami žalovaného, že sa budú o žalobcu striedavo starať, ale ony za ním
nechodievali, aj keď od neho nebývajú ďaleko.

Vedela o tom, že jej druh mal vedený účet spolu s otcom v Slovenskej sporiteľni a.s., keď matka druha
potrebovala finančné prostriedky, tak vždy zavolala a druh peniaze pre matku vybral alebo s ňou išli
na nákupy. Žalobca o tomto vedel, ale jeho peniaze nikdy nezaujímali. Ani jej druh nemal iný účet, aj
jeho príjmy chodili na tento účet. Z peňazí na účte sa realizovali väčšie nákupy, tieto nákupy boli vždy
za prítomnosti matky žalovaného, žalobca nikdy nebol prítomný pri týchto nákupoch. Aj keď bolo treba
ísť k lekárovi so žalobcom, tak chodila ona s druhom z G. do Z., nevedela prečo s ním nechodili jeho
dcéry alebo jeho vnučky.

Žalovanému rodičia v roku 2003 darovali dvojgarsónku, v ktorej žalobca býval, sestry žalovaného dostali
podiely, X. má rodinný dom, ktorý nadobudla matka žalovaného a druhá dcéra žalobcu - N., dostala
jednoizbový byt. Vedela aj o tom, že žalobca obdržal z predaja domu 350.000,- Sk, ktoré peniaze boli
vložené na spoločný účet druha a žalobcu a používala ho matka druha.

Po smrti matky žalovaného, bola spolu so žalovaným týždeň u žalobcu, starala sa o neho, potom k nemu
išiel jej 16-ročný syn, ktorý sa taktiež o žalobcu týždeň staral. Takto sa striedali u žalobcu celý mesiac,
ale raz, keď u neho spala jeho dcéra X., tak na druhý deň ich žalobca vyhodil a povedal žalovanému,
že ho v živote nechce vidieť. Nevie o tom, kto sa teraz stará o žalobcu, pretože po tomto incidente už
žalobca nekomunikoval už ani telefonicky so svojim synom.

Svedkyňa ešte potvrdila, že žalovaný dostal od svojich rodičov titulom daru 100.000,- Sk na zakúpenie
frézy, pretože bol modelár, a syn žalovaného - F., dostal od babky 30.000,- Sk na svadbu.

Svedkyňa R.. X. V., dcéra žalobcu a sestra žalovaného, vypovedala, že jej rodičia žili v spoločnej
domácnosti, aj spolu hospodárili, chodili spoločne nakupovať, až kým otec neochorel. Vedela o tom, že
otec mal účet, na ktorý išli peniaze z nehnuteľnosti, ktorú zdedil so svojím bratom a následne predal,
bola to suma 350.000,- Sk. Ona zisťovala, v ktorej banke sú najvýhodnejšie úroky, ale potom jej otec
povedal, že brat už účet zriadil, peniaze z tohto účtu mali byť použité na výdavky a dokiaľ brat z účtu
peniaze nezobral, ani o tom nevedela, že má zriadený účet. Po smrti matky sa staral brat o otca, potom

sa už brat neukázal a ona sa začala starať o otca. S bratom mala dobrý vzťah, ale potom sa už brat
neukázal, ona mu neukázal, pretože brat vedel jej telefónne číslo. Keďže otec sa nevedel bratovi dovolať,
tak napísal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý riešil jej BSM, list, v ktorom žiadal vrátiť
byt a peniaze. Nemala vedomosť o tom, že by otec požičal bratovi peniaze a otec jej povedal, že brat
mu peniaze nevrátil.

O bežné veci v domácnosti sa starala matka, spolu s otcom sa riešila údržba alebo opravy. Brat nahovoril
matku na kúpu koberca, kto to financoval, k tomu sa nevedela vyjadriť. Nevedela sa vyjadriť ani k tomu,
kto zabezpečoval znalca na ohodnotenie domu.

Svedkyňa X. V., vnučka žalobcu a neter žalovaného, potvrdila, že sa kúpil nový koberec v obývačke
aj sporák ešte v dobe keď žila jej stará mama, ale k iným opravám alebo údržbe sa nevedela vyjadriť,
pretože podľa jej vedomostí toto konanie nie je o domácnosti starých rodičov, ale o peniažkoch za predaj
nehnuteľnosti, ktorý bol v roku 2005 a taktiež vie, že pri predaji nehnuteľností je potrebný mať účet v
banke. O celej veci sa dozvedela v novembri 2010.

Jej starí rodičia viedli spoločnú domácnosť, spolu hospodárili, bývali v spoločnom byte. O investíciách
a o nákupoch sa nevedela vyjadriť.

Výpoveďou svedkyne N. V., dcéry žalobcu a sestry žalovaného, súd zistil, že svedkyňa nenavštevovala
svojich rodičov, pretože vzťahy v rodine sa začali kaziť. Mala zlý vzťah so sestrou X., ktorá rodinu
ožobráčila, zobrala všetko čo mala dostať svedkyňa po svojich starých rodičoch. Dozvedela sa o tom,
že sa otec súdi s bratom, toto nebol otcom výmysel. Keď boli ešte vzťahy dobré, tak brat mal auto a
chodil s mamou nakupovať, pričom mama s otcom dávali peniaze. Vedela o tom, že X. za nákup dávala
mama peniaze, aj vymaľovanie bytu platila mama. Všetko bolo na mame, pretože otec sa o nič nestaral
a do obchodu nechodil. O predaji rodinného domu, ktorého podiel patril otcovi, vedela, ale nevie ako
sa naložilo s peniazmi z predaja. Nevie ani ako sa skončilo dedičské konanie po jej matke, pretože to
všetko riešila jej sestra X..

Z výpovede svedka R.. F. B., syna žalovaného a vnuka žalobcu, bolo preukázané, že babka mu dala na
svadbu 30.000,- Sk, ale asi o tom vedel aj dedko, a potvrdil aj to, že v čase predaja rodinného domu,
dostal otec nejaké peniaze od starých rodičov, ale koľko, to nevedel.

Svedok S. W., syn družky žalovaného, vypovedal, že vzťahy medzi žalovaným a jeho otcom boli dobré,
dokonca aj svedok poznal osobne žalobcu, pretože ho navštevoval spolu so žalovaným a so svojou
matkou. Chodili k nemu keď bolo treba nakúpiť a ešte keď žila manželka žalobcu, tak aj keď potrebovali
zobrať k doktorovi. Pomáhal žalobcovi a jeho manželke pri maľovaní, ale nevedel sa vyjadriť z akých
peňazí sa nákupy realizovali. Po smrti manželky žalobcu sa týždeň staral o žalobcu, pretože jeho matka
a žalovaný nemohli prísť, boli v práci, čo svedčí o jeho nadštandardnom vzťahu so žalobcom. Žalovaný
sa riadne staral o svojich rodičov, ale raz sa vrátili aj s jeho mamou smutní, že ich žalobca vyhodil z
domu. Svedok si pamätal aj to, že keď k nim prišiel žalovaný bývať, potreboval frézu a na túto mu darovali
peniaze žalobca aj s manželkou.

Podľa § 708 ods. 1/ a 2/ Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa § 709 ods. 2/ Obchodného zákonníka, ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá
z nich postavenie majiteľa účtu.

Podľa § 137 ods. 1/ a 2/ Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 139 ods. 1/ a 2/ Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa
väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Zriadením bežného účtu vzniká medzi bankou a majiteľom účtu obchodný vzťah, v rámci ktorého je
banka oprávnená prijímať platby v prospech majiteľa účtu a na druhej strane podľa jeho pokynov, z tohto
účtu realizovať platby. Bežný účet môže byť zriadený i pre viacero osôb. V takomto prípade majú všetky
priznané postavenie majiteľa účtu.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k tomu záveru, že žaloba bola podaná čiastočne
dôvodne. Žalobca so žalovaným si zriadili bežný účet v Slovenskej sporiteľni, a.s., s ktorým boli obaja
oprávnení disponovať a obaja boli v postavení majiteľa účtu. Kým zo strany žalovaného boli na účte
vykonávané operácie, čo bolo preukázané v konaní výpismi z účtu, teda zo strany žalovaného boli
vykonávané výbery ako aj vklady na tento bežný účet, zo strany žalobcu bol realizovaný len jeden jediný
vklad, a to vklad kúpnej ceny za predaný podiel v nehnuteľnosti. Z výpovedí svedkov, ako aj žalovaného,
súd zistil, že žalobca sa vôbec nezaujímal o predmetný bežný účet, dokonca vraj nemal vedomosť o
jeho existencii, nemal k dispozícii platobnú kartu, ktorou by vedel vykonávať výbery z účtu a ako už bolo
konštatované okrem jediného vkladu, ktorý bol na účet pripísaný, žalobca žiadnym iným spôsobom s
účtom nedisponoval. Naopak v konaní bolo potvrdené, že žalovaný vkladal aj vyberal peniaze z účtu, a
to na podnet svojej matky, neb. N. B., a zabezpečoval domácnosť žalobcu a svojej matky. Na požiadanie
matky žalovaný vykonával nákupy, vyberal peniaze z účtu, čo potvrdila aj družka žalovaného V. W., ako
aj jej syn a syn žalovaného.

Výpoveďou žalovaného ako aj svedkov V. W. a N. V., bolo potvrdené, že žalobca spolu s manželkou
darovali žalovanému 100.000,- Sk na nákup frézy, ktorú potreboval žalovaný na výkon svojho povolania
a R.. F. B. sumu 30.000,- Sk na výdavky spojené so svadbou.

Žalovaný zrušil spoločný účet dňa 09.07.2009 so zostatkom 3.970,14 Eur, pričom preukázateľne od
novembra 2007 do 09.07.2009 na účte neboli žiadne pohyby, banka si účtovala len poplatok za vedenie
účtu, teda z účtu neboli čerpané finančné prostriedky, neboli realizované platby a neboli pripísané ani
došlé vklady, a to napriek tomu, že pred týmto obdobím boli realizované výbery z účtu ako aj vklady na
účet. Z týchto skutočností je zrejmé, že účtom disponoval žalovaný, a to na výslovné požiadanie svojej
matky vykonával výbery z účtu o čom v konaní nebolo zistené, či žalobca mal alebo nemal vedomosť,
nakoľko žalobca sa nevedel vyjadriť ani k jednej podstatnej skutočnosti v konaní, a to napriek tomu, že
ho súd dal vypočuť v mieste jeho bydliska dožiadaným súdom. Žalobca v konaní nevedel preukázať,
že by žalovanému bránil v disponovaní s účtom alebo že by medzi nimi bola existovala nejaká dohoda
ohľadne ich spoluvlastníctva k predmetnému účtu. Žalobca sa nevedel vyjadriť ani ku skutočnosti, či mal
zriadený bežný účet a v ktorom peňažnom ústave.

Súd pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal z vykonaných dôkazov a dospel k tomu záveru, že obaja
účastníci konania boli podielovými spoluvlastníkmi finančných prostriedkov vedených na bežnom účte,
žalobca žiadnym spôsobom neobmedzoval žalovaného v disponovaní s peňažnými prostriedkami, ani
sa sám aktívne nepodieľal na výkone svojho spoluvlastníckeho práva k týmto peňažným prostriedkom.
Žalobca sa začal o tieto financie zaujímať až v novembri 2010, pričom nie je zrejmé, prečo práve až v
tomto časovom úseku sa začal zaujímať o svoje financie, keď dovtedy žiadny záujem o ne neprejavoval,
či to bolo z jeho vlastnej vôle.

Podľa názoru súdu sa v tomto prípade jednalo o podielové spoluvlastníctvo oboch účastníkov konania,
pretože obaja boli majiteľmi účtu a mali rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z tohto spoluvlastníckeho
vzťahu, keďže medzi nimi iná dohoda nebola, má sa za to, že obaja mali rovnaké podiely. Keď žalovaný
účet zrušil a zostatok na účte činil sumu 3.970,14 Eur, tak mal žalovaný polovicu týchto finančných
prostriedkov poukázať alebo vyplatiť žalobcovi, pretože ich podiel. ako už súd uviedol, bol rovnaký a
polovica z tejto sumy, teda spoluvlastnícky podiel žalobcu činil 1.985,07 Eur, ktorá čiastka žalobcovi
prináleží, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy.

Súd žalobu vo zvyšku zamietol v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia, nakoľko mal za to, že
prostriedky, ktoré obdržal žalobca za predaj rodinného domu sa použili na bežné výdavky, preukázateľne
boli určené pre rodinu žalobcu, teda žalovaný ich svojvoľne nemíňal na svoju potrebu, peniaze boli sčasti
darované žalobcom žalovanému, teda žalobcovi prináleží len polovica zostatku peňazí na bežnom účte
tak, ako to už súd uviedol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu
nepriznal, pretože žalobca mal v konaní úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.